Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205175
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814205175.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: DPS financial consulting,
s.r.o., Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpený advoconsulting, s.r.o., Tamaškovičova
17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, J., o
zaplatenie 1.063,23 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad

Topľou, č.k. 8C/95/2014-62 zo dňa 11.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby sčasti o úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny za obdobie od
1.1.2015 do zaplatenia a v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

V ostatnej časti potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v zastavenej časti.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 1.063,23
Eur istiny s príslušenstvom k 27.09.2013 vo výške 185,42 Eur spolu s 5 % úrokom z úveru zo sumy

1.063,23 Eur od 28.09.2013 do zaplatenia zamietol. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. V
odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, stanovisko žalovaného,
citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 Občianskeho
zákonníka, ďalej § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, ďalej
§ 107 ods. 1, 2, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny predchodca žalobcu so
žalovaným uzavreli dňa 28.12.2007 zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 30.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
minimálnych mesačných splátkach, ktorých výška a splatnosť nie je v zmluve uvedená a nie je uvedená
ani konečná splatnosť úveru. Žalovaný porušil podmienky zmluvy, a preto žalobca dňa 03.05.2011
odstúpil od zmluvy a zároveň požiadal o okamžité vrátenie zostatku úveru. Účinky odstúpenia od
zmluvy nastali k 30.04.2011. Súd prvej inštancie poukázal na dualistický systém záväzkového práva
na Slovensku v súvislosti s právnou úpravou kúpnych zmlúv, úpravou premlčania, úpravou odstúpenia

od zmluvy s tým, že ustálil, že sa jedná o spotrebiteľskú vec a v časti o vadnosti právneho úkonu
(odstúpenia od zmluvy) uplatnil právnu úpravu vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka. Uviedol, že sa
jedná o dodávateľom naformulovanú štandardnú typovú zmluvu a že žalobca sa dobrovoľne rozhodol
využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu
komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Súd
zdôraznil, že nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.

Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom,že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá
aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb., ktorý za spotrebiteľskú

zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie s poukazom
na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je transpozíciou čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vykladal obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa.
V dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy s účinkami ex tunc, t.j. spätne ku dňu uzavretia zmluvy sa
úverová zmluva zrušila od začiatku, a preto v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobcovi teda by vznikol iba nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, z úradnej moci prihliadal na oslabenie nároku
žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný
aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr

v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobcovi ku dňu odstúpenia od zmluvy vznikol teda nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Už od 30.04.2011 bolo žalobcovi známe, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Teda odo dňa nasledujúceho po tomto dni, dňom 01.05.2011
mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde, ktorá uplynula
01.05.2013. Žaloba bola podaná dňa 11.06.2014, teda po uplynutí zákonnej subjektívnej premlčacej

doby pričom súd z úradnej moci na premlčanie prihliadal a vzhľadom na uplatnenie premlčaného nároku,
súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal s poukazom na § 142 ods. 1, § 137 a § 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že žalovaný bol vo veci úspešný v celom rozsahu, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil,

preto mu trovy konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie vo vzťahu k aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na zmluvu o úvere ako absolútny
obchod, pričom bol toho názoru, že súd nesprávne prihliadal na premlčanie nároku, lebo podľa názoru

žalobcu, štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňom 01.05.2011 a márne by uplynula 01.05.2015.
Námietku premlčania a následné zamietnutie žaloby z tohto dôvodu nepovažoval za správne. Poukázal
aj na vyjadrenie žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že si je vedomý svojho
záväzku, chcel ho zaplatiť a mal ochotu splácať dlh v splátkach, mesačne vo výške 70,- Eur. K ust.
§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, právny zástupca žalobcu uviedol, že ho považuje za rozporné

so zásadou kontradiktórnosti, ako aj zásadou vyplývajúcou z ust. § 1 Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého súd postupuje tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam
iných osôb. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania, ktorú písomne

špecifikoval podaním na č.l. 69 až 71.
Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

3. Podaním zo dňa 27.07.2015 (v spise na č.l. 61) právny zástupca žalobcu vzal žalobu späť sčasti o
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia, v tejto časti

navrhol konanie zastaviť. Žalovanému bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené na zaujatie stanoviska
listom zo dňa 10.10.2016 (v spise na č.l. 102), ktorý prevzal 18.10.2016 s tým, že písomné stanovisko
k čiastočnému späťvzatiu žaloby nepredložil.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od

01.07.2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade sustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Citované ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability

ustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkuajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti,
so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, vykonaných za účinnosti a platnosti
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorý znamená, že sa priznávajú účinky
vykonaným procesným úkonom i vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto účinkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného

sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 a § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 378 v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

6. Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vzal žalobu späť sčasti podaním zo dňa 27.07.2015 (č.l. 61
spisu), t.j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorý rozhodol 11.06.2015. Odvolací súd
preto pripustil späťvzatie žaloby sčasti o úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny za obdobie od

01.01.2015 do zaplatenia, v tejto časti zrušil rozsudok a konanie zastavil. Žalovaný k späťvzatiu žaloby
na základe výzvy súdu zo dňa 12.10.2016, ktorú prevzal 18.10.2016, písomné stanovisko nepredložil.

8. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej, odvolací súd po oboznámení sa s
obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym

posúdením zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

9. K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietaná nesprávna aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka,
týkajúca sa premlčania uplatneného nároku v trojročnej premlčacej lehote v zmysle ust. § 100 ods. 1, v

spojení § 107 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku bola správna. Je nesporné, že uplatnený nárok
je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka má prednosť pred
úpravou zmluvy o úvere vyplývajúcej z Obchodného zákonníka. Je pravdou, že sa jedná o dualistickú
úpravu niektorých inštitútov, vyplývajúcu z ustanovení Občianskeho zákonníka a odlišne upravenú v
ustanoveniach Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie však s poukazom na ust. § 5b zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2016, prihliadal na oslabenie nároku žalobcu
voči spotrebiteľovu ex offo, po predchádzajúcom posúdení uplatneného nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia, vzhľadom na účinné odstúpenie od úverovej zmluvy k 30.04.2011 s účinkami ex tunc podľa
§ 48 Občianskeho zákonníka.

10. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej zákonom
č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.06.2014, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného
ustanovenia platí, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.Z prechodného ustanovenia k predmetnému zákonu § 875 Občianskeho zákonníka v znení novely
vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. nevyplýva prechodné ustanovenie upravujúce vzťahy vo vzťahu k
zavedeniu novej právnej úpravy, vyplývajúcej z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o prednostnej

aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka v právnych vzťahoch, v ktorých vystupuje spotrebiteľ. To
znamená, že ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/4/2015 z 30.05.2016). Uplatnenú námietku nesprávneho právneho
posúdenia plynutia premlčacej lehoty, ako aj jej dĺžky, odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku v ostatnej časti,
ktorej sa netýkalo čiastočné späťvzatie žaloby v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku.

11. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

12. O nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti, odvolací súd rozhodol postupom podľa § 256
ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že
o výške náhrady trov konania v zastavenej časti rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku s tým, že žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.