Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/732/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513212856
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513212856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne I. Š., B. XX, zastúpenej
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému N..
I. H., B. XX, o neúčinnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 15C/251/2013-72 z
3.7.2015 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.
2.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,čožalobkyňapodanoužaloboužiadalaačímsvojužalobuodôvodnila
(reprodukoval jej podstatný obsah) a, že vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, prednesom
zástupkyne žalobkyne, LV, písomným vyjadrením zástupkyne za žalobkyňu, zápisnicou o výsluchu
svedka z 9.7.2014, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento „skutočný“ stav, konkrétne reprodukoval
obsah prednesu zástupkyne žalobkyne a výpovede žalovaného, ako účastníka konania, na pojednávaní
3.7.2015. Citujúc znenie § 42a ods.2 O. z. uviedol ďalej: Podľa § 42a ods.1-3 O. z. sú podmienkami

úspešnej odporovateľnej žaloby voči právnemu úkonu medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou jednak
existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi; skutočnosť, že právny úkon dlžníka ukracuje
uspokojenie tejto pohľadávky a platnosť ukracujúceho právneho úkonu dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa a vedomosť osoby uzatváracej právny úkon s dlžníkom o tomto úmysle musia byť v súlade. Z
hľadiska § 42 O. z. sú významné len právne úkony dlžníka ukracujúce uspokojenie pohľadávky jeho
veriteľa a len takýmto právnym úkonom môže veriteľ s úspechom odporovať. Samotným uzavretím
darovacej zmluvy pritom ešte nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa zo strany

dlžníka (účastníka zmluvy), aj keby dlžník uzatváral zmluvu s týmto zámerom. Darovacia zmluva
ako zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti predstavuje len tzv. nadobúdací titul, z ktorého síce
účastníkom zmluvy vznikajú práva a povinnosti, ale k prevodu vlastníckeho práva dochádza až vkladom
vlastníckeho práva vykonaným na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra o jeho povolení.
Ažtýmtookamihom,keďdlžníkprestalbyťvlastníkomprevádzanejnehnuteľnosti,môženastaťukrátenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa. V prejednávanej veci ukracujúcim právnym úkonom má byť darovacia
zmluva uzavretá 30.11.2011 medzi I.. Z. H. ako darkyňou a jej bývalým manželom - žalovaným ako

obdarovaným a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXXX a LV č.XXXX okres Y. - B., B. C.É., Y..
Ú.. C.. Podmienkou je zároveň aj existencia vymáhateľnej pohľadávky, čo v predmetnom konaní bolo
preukázané, a to pohľadávka, ktorá je vedená na Okresnom súde (ďalej len OS) Košice I pod sp. zn.
40C/67/2008 o zaplatenie 10 162,65 €, titulom nájomného, resp. z titulu bezdôvodného obohatenia azároveň aj exekučný titul Ex 3849/2012 vyplývajúci z konania 40C/67/2008, v ktorej bolo uznesením z
25.5.2012 nariadené predbežné opatrenie o povinnosti I.. H. zložiť do úschovy OS Košice I 10 162,65
€. V prejednávanej veci sa oboznámil so spisovým materiálom Správy katastra Košice - okolie (č.l. 15),

v ktorej bol daný návrh na vklad do katastra nehnuteľností (ďalej len KN) na základe darovacej zmluvy
uzavretej 30.6.2012, a to v 1/2 na LV č.XXXX a LV č.XXXX, na základe ktorej malo dôjsť k obdarovaniu,
resp. k prevodu týchto nehnuteľností v 1/2 na žalovaného, bývalého manžela I.. H.. Rozhodnutím
Správy katastra zo 6.8.2012 bolo rozhodnuté, že konanie sa prerušuje na dobu 15 dní (zaplatenie
správneho poplatku) a do doby ukončenia konania na Správe katastra Košice - okolie vedeného pod

sp. zn. P352/2010. Z uvedeného zároveň v odôvodnení je uvedené, že ak uvedený nedostatok nebude
odstránený v lehote do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia, konanie bude podľa § 31b ods.1 písm.
e) kat. zák. zastavené. Okrem toho na oboch LV je zapísaná ako obmedzujúca poznámka - listina pod
sp. zn. P352/2010 - ide o uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 2Co/KR/9/2010 - zákaz
prevodu vlastníckeho práva, zriadenia vecného bremena alebo záložného práva, uzavretie nájomnej
zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve, pričom od právoplatného ukončenia konania na súde závisí i

ďalšie konanie vo veci týkajúcej sa vkladu tejto darovacej zmluvy V 2058/2012. Zároveň z LV zistil, že
doposiaľ je na nich evidovaná ako výlučná vlastníčka I.. Z.. H.. Má za to, že nie sú splnené podmienky
podľa cit. zákonných ust. a teda že doposiaľ nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam na žalovaného. Z týchto dôvodov žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p., i keď bol žalovaný v konaní úspešný, náhradu trov

konania nepožadoval, a tak rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
3. Proti obom výrokom rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote O d v o l a n i e z dôvodov
uvedených v § 205 ods.2 písm. a) O. s. p., v zmysle ktorého v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods.1 písm. h), a v § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., v zmysle ktorého rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Opakovala, čoho sa žalobou z 8.8.2013 domáhala cestou súdu,

a z akého dôvodu však súd tuto žalobu zamietol. Mala za to, že súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci
samej z nesprávneho právneho posúdenia veci a - okrem reprodukovania podstatného obsahu svojho
podania z 1.7.2015 na č.l. 60-62 (toto podanie bolo žalovanému doručené na pojednávaní 3.7.2015,
preto nie je potrebné, ani účelné celý jeho obsah opätovne opisovať) - uviedla: Príkladmo uviedla aj
ďalšiu judikatúru z praxe slovenských súdov, napr. uznesenie KS v Banskej Bystrici 14Co/818/2014

(z jeho odôvodnenia citovala). Citovala tiež z publikácie Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné 1,
Bratislava: Iura Edition 2010, s.715). Na základe uvedeného, predmetná darovacia zmluva je naďalej
platná a účinná. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah zmluvy
sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným, zmluva nadobudla účinnosť.
Zároveň voči I.. H. je vedených na OS Košice I množstvo súdnych konaní, v ktorých si jednotlivé

podielové spoluvlastníčky uplatňujú svoje nároky z nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia za
jednotlivé roky. Konanie I.. H. smeruje k zbaveniu sa exekvovateľných hnuteľných a nehnuteľných
vecí, napr. prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti darovacou zmluvou, prevod obchodného
podielu vo Fitaktiv s.r.o., predaj koní, strojov na cvičenie (bežiaci pás ISL BORA). Z uvedeného možno
odôvodnene vyvodiť záver, že I.. H. sa úmyselne zbavuje svojho majetku, resp. zmenšuje jeho rozsah,

aby sa tak vyhla plneniu jej (žalobkyni). Citoval z odôvodnenia rozsudku NS SR 3MCdo 5/2008. Dôkaz:
Tabuľka súdnych konaní. Jedným z atribútov právneho štátu je práve efektívna vymožiteľnosť práva, a je
preto povinnosťou štátnych orgánov zabezpečiť účelnú právnu ochranu pred reálnou hrozbou zmarenia
realizácie vykonateľných rozhodnutí takými právnymi prostriedkami, ktoré zák. oprávneným osobám
na takúto ochranu priznáva. Práve inštitút odporovateľnosti v zásade slúži na efektívnu vymožiteľnosť

práve a potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku
(vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného
právneho úkonu. Rozhodnutím, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovie, t. j. určí, že voči žalujúcemu
veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,

neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného
proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným)
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Na základe uvedených skutočností (možnosti kedykoľvek
vymazať obmedzujúcu poznámku či množstvo konaní, ktoré sú vedené voči I.. H.), v prípade ak by
bola predmetná darovacia zmluva účinná, jej možnosť domáhať sa uspokojenia svojej vymáhateľnej

pohľadávky by bola podstatne sťažená až nemožná. II. Trovy konania. V predmetnom konaní pred
súdom I. stupňa vznikli jej trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zast. 337,90 €, „vypočítanej“
v súlade s § 11 ods.1 písm. a) v nadväznosti na § 13a vyhl.č.655/04 Z. z. Trovy odvolacieho konania
spočívajúce v trovách právneho zast. predstavujú 87,50 € (všetky trovy podrobne vyčíslila). Na základeuvedeného navrhla priznať jej náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v celkovej
výške 425,40 € a zaviazal žalovaného na ich náhradu na účet jej zástupkyne. Na základe uvedených
skutočností navrhla prijať nasledujúce Uznesenie Súd ruší rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie

alebo vydať, v súlade s § 220 O. s. p. nasledujúci Rozsudok, ktorým sa zmení napadnutý rozsudok a
žalobe sa vyhovie podľa žalobného petitu uvedeného v žalobe.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa
neuvádzajú žiadne podstatné tvrdenia, ale sa iba opakujú skutočnosti uvádzané už v konaní na súde
prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie výstižne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení

napadnutého rozsudku.
6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
7. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
8. Podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak súd nesprávne vec právne posúdil

tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
10. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho

i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že u právnych úkonov, na základe
ktorých práva vznikajú vkladom do KN, možno podľa § 42a ods.2 O. z. považovať za dlžníkom urobený
právny úkon, príp. za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len

taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do KN, v prejednávanej veci však vlastnícke
právo žalovaného, na základe predmetnej darovacej zmluvy, do KN nebolo vložené a záväzkovo-právne
(obligačné) účinky predmetnej darovacej zmluvy, nie sú dôvodom na vyhovenie žalobe.
12. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovaný žiadne trovy neuplatnil (ani mu nevznikli).
15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.