Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Adriana Konkolovská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/130/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216207641
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216207641.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o maloleté deti
T.: B., L.. XX.X.XXXX, S. B., L.. X.X.XXXX, v konaní obe zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: G.. N. P., L.. XX.X.XXXX, J. L.B. XXXX/XX, Y., v konaní
zast.: JUDr. Roman BLAŽEK s.r.o., so sídlom Pohraničná 4 , Komárno, IČO: 36 721 123 a otec P. T., L..
X.X.XXXX, J. G. XX, Y., v konaní zast. JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom Pohraničná 7,
Komárno, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, takto
r o z h o d o l :
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti: B. T., L.. X.X.XXXX zo sumy 50,- Eur
na 80,- Eur mesačne a na mal. B. T., L.. XX.X.XXXX zo sumy 50,- Eur na 80,- Eur mesačne počnúc
od 13.5.2016.
Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Zaostalé zročné výživné na mal. B. za obdobie od 13.5.2016 do 31.10.2016 vo výške 168,24 Eur, súd p
o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania
a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Zaostalé zročné výživné na mal. B. za obdobie od 13.5.2016 do 31.10.2016 vo výške 168,24 Eur, súd
p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným až do
vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa u p r a v u j e styk otca s maloletými
deťmi a to tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s deťmi každý nepárny týždeň od piatku od
16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý párny týždeň v piatok od 16:00 hod. do 20:00 hod.
Otec je o p r á v n e n ý ďalej stretávať sa s mal. deťmi dňa 24.12. každého roka od 9:00 hod. do 15:00
hod. a 26.12. každého roka od 9:00 hod. do 17:00 hod., v čase jarných prázdnin každého roka je otec
o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi od pondelka od 9:00 hod. do stredy do 20:00 hod., v čase
veľkonočných prázdnin každého roka od štvrtka od 9.00 hod. do soboty do 20:00 hod. a každý rok od
8.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 20:00 hod. a od 23.8. od 9:00 hod. do 30.8. do 20:00 hod.
Matka je p o v i n n á deti riadne pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska mal. detí a otec
je p o v i n n ý deti riadne a včas odovzdať matke na tom istom mieste.
Týmto sa menia rozsudky Okresného súdu Komárno 9P/118/2013 zo dňa 24.4.2013 v časti o výživnom
na mal. deti a 12P/159/2014 zo dňa 11.9.2014.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :
1.Matkamaloletýchdetísasvojímnávrhomzodňa13.5.2016domáhalazvýšeniavyživovacejpovinnosti
otca na maloleté deti na sumu po 150,- eur mesačne odo dňa podania návrhu. V návrhu uviedla, že
naposledyOkresnýsúdKomárnorozhodovalrozsudkomč.k.9P/118/2013-29,zodňa24.4.2013,ktorým
manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky,
pričom otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne sumou po 50,- eur. Matka
uviedla, že otec s maloletými deťmi sa pravidelne stretáva v zmysle súdneho rozhodnutia, doposiaľ
riadne plní súdom určenú vyživovaciu povinnosť, avšak žiadne dary deťom nekupuje. Matka žiadala
zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca z dôvodu, že maloleté deti začali plniť povinnú školskú dochádzku
v T., čiže dochádzajú. Tvrdila, že sa zvýšili výdavky na deti v súvislosti so školou, družinou, krúžkami.
Matka poznamenala, že maloletá B. v čase posledného rozhodnutia navštevovala materskú školu a
teraz navštevuje základnú školu. Ďalej poukázala na zvýšené výdavky na maloletú B., a to v súvislosti s
používaním okuliarov a návštevou zubného lekára, nakoľko maloletá bude potrebovať strojček na zuby.
2. Otec maloletých detí s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Poznamenal,
že do marca 2016 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, odvtedy pracuje
ako živnostník, avšak nemá pravidelný mesačný príjem. Poukázal na to, že doposiaľ mal celkový príjem
zo živnosti vo výške 600,- eur, pričom iný príjem nemal. Bol toho názoru, že nedošlo k preukázaniu
zmeny pomerov na strane maloletých detí. To, že začal podnikať, mu nemožno klásť za vinu, totiž nie
je z vlastnej viny sa mu nedarí. Poznamenal, že od poslednej úpravy výživného mu klesli príjmy. Ďalej
uviedol, že sám prenajíma trojizbový rodinný dom, kde ho občas cez víkendy navštívi priateľka. Na
pojednávaní dňa 16.8.2016 podal súdu návrh na zmenu petitu a žiadal ho rozšíriť v zmysle predloženého
návrhu a to v časti o úprave styku s maloletými deťmi. Žiadal rozšíriť styk oproti predchádzajúcej úprave,
nakoľko tvrdil, že matka cez letné prázdniny mu nedovolila zobrať deti na jeden týždeň. Bol toho názoru,
že jeho vzťah s deťmi je veľmi dobrý.
3. Kolízna opatrovníčka navrhla rodičovskú dohodu o úprave styku schváliť a zvýšiť vyživovaciu
povinnosť otca na obe maloleté deti s tým, že určenie výšky výživného ponechala na úvahu súdu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným
listom maloletých detí, rozpisom výdavkov na mal. B., potvrdením o platbe za stravu, výpisom zo
živnostenského registra, výpisom z daňového priznania, rozpisom výdavkov na mal. B., faktúrou č.
1/2016, zmluvou o prenájme zo dňa 1.10.2013, technickým preukazom na motorové vozidlo, potvrdením
ÚPSVaR KN zo dňa 25.7.2016, osvedčením o živnostenskom oprávnení, úradným záznamom pre
podnikateľa, výpisom zo živnostenského registra, LV č. XXXX, č. LV č. XXXX a LV č. XXXX, peňažným
denníkom podnikateľa, poštovou poukážkou o platbách za telefón, elektrinu otca, dokladmi o platbách za
káblovú TV č.l. 63-64, dohodou o poskytnutí príspevku č.l. 65-79, kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.2015, LV
č.XXXX,rozhodnutímopovolenívkladu,mzdovýmlistommatky,nájomnouzmluvouč.l.90-93,daňovým
priznaním manžela matky, výpisom obratov z účtu matky, potvrdením výdavkov zo dňa 26.10.2016
a zo dňa 21.10.2016, technickým preukazom na motorové vozidlo T. XXXCH, spisom Okresného
súdu Komárno 12P/159/2014 a 9P/118/2013 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento
skutkový a právny záver:
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/118/2013 zo
dňa 24.2.2013 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloleté deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, bol upravený styk otca s maloletými deťmi a bola určená vyživovacia povinnosť
otca na obe maloleté deti po 50,- eur mesačne. Následne Okresný súd Komárno rozsudkom sp. zn.
12P/159/2014 zo dňa 11.9.2014 zmenil rozsudok sp. zn. 9P/118/2013 zo dňa 24.4.2013 v časti o úprave
styku otca s maloletými deťmi, a to tak, že schválil rodičovskú dohodu o styku. V čase rozhodovania o
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, maloletá B. mala šesť rokov a maloletá B. tri roky. Maloletá
B. bola prváčkou na základnej škole, pričom maloletá B. chodila do materskej školy. Matka maloletých
detí bývala ešte v jednej domácnosti s otcom detí, pričom pracovala ako učiteľka s čistým príjmom cca
vo výške 650,- eur. Otec maloletých detí vykonával podnikateľskú činnosť s čistým príjmom do výšky
500,- eur. Následne od 1.3.2013 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti. Okrem dvoch maloletých
detí nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnej dobe maloletá B. navštevuje základnú školu,je žiačkou 2. ročníka. V súvislosti s nástupom do základnej školy vznikli ďalšie výdavky na maloleté
dieťa, a to na školské potreby, stravné, družinu a rôzne krúžky. Maloletá B. začala navštevovať 5. ročník
základnej školy. Matka má s ňou aj mimoriadne výdavky súvisiace s používaním okuliarov a návštevou
zubného lekára, nakoľko maloletá bude potrebovať strojček na zuby. S tým súvisiace výdavky budú cca
vo výške 300,- eur. V súvislosti so začiatkom školského roka vznikli na maloleté deti aj ďalšie výdavky na
školské potreby. Keďže deti navštevujú základnú školu v T., matke vznikajú mesačné výdavky súvisiace
s dochádzaním detí do školy. Maloleté deti spolu s matkou a s jej manželom bývajú v šesťizbovom
rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky. Matka spoločne hospodári s manželom, ktorý
vykonáva podnikateľskú činnosť s čistým mesačným príjmom cca vo výške 400,- eur. Matkine mesačné
výdavky na bývanie za réžiu predstavujú 100,- eur za elektrinu, 50,- eur za plyn a 92,46 eur na tri
mesiace za vodu. Okrem toho má mesačné výdavky na mobilný telefón vo výške 15,- eur, na pohonné
hmoty cca vo výške 50,- až 60,- eur, na svoje a manželove poistenie vo výške 27,34 eur a 29,07 eur,
na sporenie pre maloleté deti vo výške po 10,- eur a na poistenie na maloleté deti vo výške 24,61 eur.
Matka maloletých detí spláca mesačne úver vo výške 170,81 eur, nakoľko v roku 2015 rodičia maloletých
detí vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou a tak matka maloletých detí vyplatila
otcovi 19.000 eur. Matka v súčasnosti naďalej pracuje ako učiteľka s čistým mesačným príjmom cca vo
výške 783,50 eur. Okrem toho matka maloletých detí ako prenajímateľka rodinného domu má mesačný
príjem aj z nájmu spolu vo výške 300,- eur. Otec maloletých od 10.5.2013 do 29.2.2016 bol evidovaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako uchádzač o zamestnanie. Od marca 2016 vykonáva
podnikateľskú činnosť, z čoho nemá pravidelný príjem. Podľa jeho tvrdení od marca 2016 mal príjem
celkom vo výške 600,- eur. V súvislosti s podnikaním dostal od štátu dotáciu vo výške 2.787,24 eur,
ktoré musí použiť na konkrétny podnikateľský účel. Z finančných prostriedkov nadobudnutých titulom
vyporiadania BSM si kúpil stavebný pozemok vo výške 2.000,- eur, na ktorom sa svojpomocne snaží
postaviť vlastný rodinný dom. Ostatné finančné prostriedky, ktoré mu vyplatila matka maloletých detí,
používa aj na svoje osobné potreby. Okrem uvedeného pozemku je vlastníkom nehnuteľností vedených
na LV č. XXXX S. Č.. XXXX. Ďalej z titulu dedičského konania je spoluvlastníkom rodinného domu v
J., v ktorom v súčasnosti býva jeho otec. Otec maloletých detí prenajíma trojizbový rodinný dom, kde
platí mesačne nájomné vo výške 200,- eur. Mesačné výdavky na elektrinu má vo výške 50,- eur. Kúri
drevom, na ktoré má na jednu vykurovaciu sezónu výdavky cca vo výške 350,- eur. V priebehu konania
súd zistil, že otec maloletých detí so súčasnou partnerkou očakáva narodenie spoločného dieťaťa.
6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.7. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov
môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto
zmenou strata zamestnania, pokles prípadne zvýšenie príjmu, dlhodobá práceneschopnosť, vznik alebo
zánikinejvyživovacejpovinnosti,zhoršeniealebozlepšeniemajetkovýchpomerovapodobne.Nastrane
oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť
sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky,
zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu,
aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška
životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických
ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca na obe maloleté deti je dôvodný. Súd mal v konaní za preukázané, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli 3 roky, odkedy na strane maloletých detí došlo k podstatnej
zmenepomerov,pretožemaloletáB.odseptembra2015začalaplniťpovinnúškolskúdochádzku,začala
navštevovať základnú školu. Maloletá B. je už žiačkou piateho ročníka základnej školy. V budúcnosti
na ňu vzniknú mimoriadne výdavky spojené s návštevami zubného lekára. Z uvedeného dôvodu bol
súd toho názoru, že na maloleté deti sa zvýšili odôvodnené výdavky, a to najmä s vyššie uvedenými
poplatkami spojenými so základnou školou. Na strane matky od predchádzajúceho rozsudku nenastali
výrazné zmeny v majetkových pomeroch, nakoľko naďalej pracuje ako učiteľka na základnej škole. Síce
je pravdou, že od posledného rozhodnutia má určité príjmy z dvoch nájomných vzťahov, avšak musí
splácať aj úver, ktorý si zobrala za účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Majetkové pomery otca sa zmenili do určitej miery, nakoľko od marca 2016 znovu začal podnikať.
Mesačné výdavky otca súvisiace s bývaním predstavujú dokopy 280,- eur, pričom sám uvádza, že jeho
príjem z podnikateľskej činnosti za 7 mesiacov bol len vo výške 600,- eur. Otec maloletých detí okrem
toho má aj nevyhnutné výdavky súvisiace so stravovaním, oblečením, platí výživné na maloleté deti. Z
toho jednoznačne vyplýva, že jeho príjmy nemôžu pokryť výdavky. Napriek uvedeným skutočnostiam
si zakladá novú rodinu, investuje do výstavby nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
podnikanieječinnosťvykonávanázaúčelomdosiahnutiaziskuvzmysleObchodnéhozákonníka.Takáto
činnosť by predovšetkým mala finančnú situáciu otca vylepšiť a nie zaťažiť, nemala by byť na úkor
maloletých detí. Ak by príjem otca bol skutočne tak nízky ako to sám uvádza, je zrejmé že by nebol
schopný splácať ním uvádzané výdavky, bol by nútený ukončiť podnikateľskú činnosť a musel by prijať
nejakú inú prácu alebo popri podnikaní by už prijal nejakú prácu na dohodu o vykonaní práce. Tak sa
to však do dnešného dňa nestalo. Z uvedeného dôvodu súd považuje tvrdenia otca o jeho mesačnom
príjmezpodnikateľskejčinnostiaojehozlýchmajetkovýchpomerochzaúčelové.Súdnavyšepoukazuje
aj na to, že v roku 2015 otec maloletých detí nadobudol väčší príjem, a to finančné prostriedky vo
výške 19.000,- eur. Skutočnosť, že došlo k významnej zmene pomerov na strane maloletých detí
je potvrdená listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania predložila matka a to konkrétne ohľadne
finančných výdavkov súvisiacich so základnou školou. Preto súd s prihliadnutím na zmenu pomerov na
strane maloletých detí, ako aj na vývoj životných nákladov, dospel k záveru, že existuje odôvodnená
potreba zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti. Súd primeranú výšku výživného na maloletú
B. a na maloletú B. určil sumou po 80,- eur. Podľa názoru súdu uvedená suma neohrozí existenciu a
ani životnú úroveň otca a bude na prospech maloletých detí.
9. Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od 13.5.2016, t.j. odo dňa podania návrhu na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca. Otec v skutočnosti platil na maloletú B. a na maloletú B. bežné výživné vo
výške po 50,- eur), pričom podľa tohto rozsudku od 13.5.2016 má platiť 80,- eur. Zaostalé výživné za
obdobie od 13.5.2016 do 31.10.2016 vo výške 168,24 Eur na jedno maloleté dieťa predstavuje rozdiel
medzi doposiaľ určeným výživným a aktuálne určeným výživným ( 19 dní za mesiac máj 2016 vo výške
18,24 Eur, t.j. 30:31=0,96 x 19 dní = 18,24 eur, za mesiace jún až október 2016 vo výške 150,- eur,
t.j. 5 mesiacov x 30 eur). Súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP v spojitosti s § 232 CSP
umožnil otcovi splácať zaostalé výživné na obe maloleté deti v mesačných splátkach po 10,- Eur spolus bežným výživným až do vyrovnania, a to vzhľadom na výšku jeho príjmu a výšku súdom zvýšeného
bežného výživného.
10. Súd rodičovskú dohodu o úprave styku maloletých detí s otcom schválil, nakoľko bol toho názoru,
že je to v najlepšom záujme maloletých detí.
11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti a v časti nároku na náhradu trov konania
možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd
v Nitre.
Protitomutorozsudku včastirodičovskejdohodyrodičianiesúoprávnenípodaťodvolanie(§122CMP).
Proti tomuto rozsudku v časti rodičovskej dohody odvolanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po jeho vyhlásení výslovne vzdal ( § 368 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu alebo návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.