Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221491
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713221491.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu BL Telecom
collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpený Advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36862711, proti žalovanej Y.
L., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom A. - Y., Ľ. S. XXXX/X, zastúpená do 30. 06. 2016 opatrovníčkou

Teréziou Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej do 30. 06. 2016 Hlas spotrebiteľa, občianske združenie, so sídlom Zvolen, Ul. J. Bánika
2009/2, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Banská Bystrica, Skuteckého 12, v konaní o zaplatenie 279,74 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/42/2014 - 75 zo dňa 10. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovanej trovy konania vo výške 62,56 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t
v r d z u j e .
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Hlas spotrebiteľa, občianske združenie so sídlom Zvolen, Ul. J. Bánika 2009/2, má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu žalobcu v časti, v ktorej sa voči žalovanej domáhal
zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (vo výške 30,79 € s príslušenstvom) vyhovel. Vo
zvyšku (nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 € s príslušenstvom) okresný súd
návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
vystupujúcemunastranevprevažnejmiereúspešnejstrany,priznalnáhradutrovkonaniapozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a režijný paušál v celkovej sume 62,56 €.

Zároveň vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
62,56 € napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Poukázal na to, že vynaložené
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú neúčelné, nakoľko vedľajší účastník bol v tomto

prípade združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských
práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené a z tohto dôvodu by
združenie malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a
s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Odvolateľ nespochybnil ústavne zaručené
právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybnil účelnosť vynaložených trov na právne
zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom

privilegovaného subjektu. Zdôraznil, že sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv odporcovi ako
spotrebiteľovi, ale táto bola poskytnutá prostredníctvom advokáta. Navyše, vedľajší účastník do konanianepriniesol žiaden prínos a nepoukázal na iné skutočnosti ako na tie, na ktoré súdy majú povinnosť
prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že podstatnou podmienkou vstupu
vedľajšieho účastníka do konania bol súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. Na

základeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdvzmysle§220Občianskehosúdnehoporiadkuplatnéhoa
účinnéhodo30.06.2016(ďalejvtexte„O.s.p.“),rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania neprizná a tohto zaviaže nahradiť mu
trovy konania odvolacieho.

3. Hlas spotrebiteľa, občianske združenie v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedlo, že je
združením založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľov podľa § 3 ods. 4, 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa v predmetnej veci,
ktorá je spotrebiteľským sporom, združenie uskutočňovalo vstupom do konania na základe vlastného
podnetu podľa § 93 ods. 2, 3 O. s. p. v spojení s ust. § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a následným vyjadrením vo veci samej, na základe ktorého vyjadrenia bol návrh žalobcu

v prevyšujúcej časti zamietnutý. Účelnosť trov právneho zastúpenia potrebných na uplatňovanie alebo
bránenie práva v súdnom konaní je potrebné posudzovať aj z hľadiska, či boli tieto trovy vynaložené
na úkony, ktoré mali reálny vplyv na výsledok súdneho konania a prihliada sa tiež na obsah uvedených
úkonov. Práve jeho kvalifikované podanie, v ktorom poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty
a ktorého závery boli prenesené aj do odôvodnenia rozsudku okresného súdu boli dôvodom zamietnutia

návrhu žalobcu v prevyšujúcej časti, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Úkony, ktoré
boli vykonané prostredníctvom právneho zástupcu možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich
vynaložením sledoval a priamo realizoval ochranu práv žalovanej proti uplatňovanému nároku žalobcu.
Poukázal na charakter zmluvných podmienok používaných žalobcom a označil ich ako neprijateľné
pred rozhodnutím okresného súdu vo veci, čo už samo o sebe vylučuje možnosť, že by okresný súd

rozhodoval o neprijateľnosti týchto zmluvných dojednaní ex offo. Naviac, občianske združenie, ktorého
účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť
v rámci súdnych konaní môže realizovať prostredníctvom splnomocnených osôb, teda i prostredníctvom
advokáta. Argumentáciu žalobcu považuje za absolútne účelovú a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
výrok rozsudku okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdil.

4. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 10. 02. 2015 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec
predložená na rozhodnutie o odvolaní dňa 20. apríla 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych

noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa
v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so
všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo

ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
(viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

6. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie a
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v
napadnutom výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť občianskemu združeniu Hlas
spotrebiteľa trovy konania vo výške 62,56 € (výrok v poradí IV. ) podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
ako v celom rozsahu vecne správny. Výrok, ktorým okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 30,79 € spolu s príslušenstvom ( výrok v poradí I. ), ktorým v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol (výrok v poradí II.), a ktorým žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok v poradí III.),
neboli odvolaním napadnuté, zostávajú v zmysle § 367 ods. 2,3 CSP nedotknuté.7. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či
Hlas spotrebiteľa, občianske združenie (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom

činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) bolo oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno,
či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom, a v prípade kladnej
odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním mohlo vzniknúť právo
na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

8. Z ust. §-u 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do
30. 06. 2016 vyplýva, že ako vedľajší účastník mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
sa konania ten, kto mal právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

9. Podľa §-u 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 ako vedľajší účastník sa mohol popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

10. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené
s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov
vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej

cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade
sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

11. V konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. Konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony
odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014).

12. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Hlas
spotrebiteľa, občianske združenie malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník
na strane žalovanej (spotrebiteľky), pričom nemuselo preukazovať "právny záujem na jeho výsledku",
pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane

žalovanej mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. v
znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014
výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho
možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník)
jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť
si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme
mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek
pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky súdny poriadok
platný a účinný do 30.06.2016 vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý

hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu
mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. V tomto prípade
sa vedľajší účastník stal nositeľom svojich procesných práv a povinností doručením svojho oznámenia
súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Cdo 33/2006, sp. zn. 5Cdo 201/2004, sp. zn. 3Cdo 319/2009, sp. zn. 1Cdo 234/2004 , a pod.).

13. V prejednávanom prípade došlo čiastočne k vyhoveniu a zároveň i čiastočne k zamietnutiu žaloby
žalobcu, v dôsledku čoho okresný súd postupoval vecne správne ak o trovách konania rozhodol v
zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. Uvedenúskutočnosť nespochybňoval ani sám žalobca, ktorý však napadol účelnosť trov konania, ktoré boli
priznané vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, teda občianskemu združeniu Hlas spotrebiteľa.

14. Účelnosť trov konania sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou
vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené
považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať
ako celok a aj keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní

úspešný, každý úkon alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené
stranou ( i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania.
Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná
ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že k zamietnutiu návrhu
v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany, poskytnutej žalovanej
prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ktorý po oboznámení sa s návrhom zaslal súdu vyjadrenie k

návrhu na začatie konania zo dňa 04. 12. 2014. V tomto písomnom podaní vedľajší účastník kvalifikoval
žalobcom uplatňovanú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neurčitosti,
neprimeranosť a navyše poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta rovnakého významu bola
právoplatne vyhlásená za neprijateľnú viacerými súdnymi rozhodnutiami, čo pre žalobcu predstavuje
zákonný zákaz jej ďalšieho uplatňovania. Okolnosť, že na absolútnu neplatnosť neprijateľnej zmluvnej

podmienky musí prihliadať súd ex offo nie je pre posúdenie dôvodnosti a účinnosti obrany vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej relevantná, a to už len z dôvodu, že v prejednávanom prípade nedošlo
k posudzovaniu prijateľnosti navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokuty (s následným zamietnutím
návrhu navrhovateľa v tejto časti) z úradnej povinnosti, ale práve na návrh vedľajšieho účastníka, ktorý
neprijateľnosť zmluvného dojednania, od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok, v rámci ochrany práv

spotrebiteľa uplatňoval.

15. Pokiaľ potom žalobca v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské
združenie musí byť zo svojej podstaty schopný samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych
konaniach, je potrebné zdôrazniť nasledovné: Podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa

zaručuje každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom,
ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych
združeniach (s výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či

sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto
napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad
výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce
ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených
osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi

z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality
výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi
poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo
samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany
spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o

sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí
tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú
právnické vzdelanie.

16. Možno teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony

nevyhnutné pre prevažný úspech vedľajšieho účastníka (i žalovanej) vo veci, t. j. poskytol právne služby,
ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami žalobcu
o neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka. Rovnako neboli dôvodné ani námietky odvolateľa, že na
vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyžadoval súhlas žalovanej a že skutočnosť, že vedľajším
účastníkom je združenie na ochranu spotrebiteľa, vylučuje potrebu (a tým aj účelnosť) jeho právneho

zastúpenia advokátom.

17. Záverom je potrebné uviesť, že pokiaľ odvolateľ podmienky prípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníkaanásledneijehonárokunanáhradutrovkonaniaodvodzovalodnovelyObčianskehosúdnehoporiadku uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 1. 2015, a ktorá sa
dotkla aj postavenia vedľajších účastníkov podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v konaní, uvedená argumentácia je
pre prejednávaný prípad irelevantná. K definujúcim znakom právneho štátu totiž patrí zákaz retroaktivity

právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. Preto platí,
že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit) a právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa
musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Pokiaľ teda z obsahu súdneho spisu vyplýva,
že vedľajší účastník doručil svoje oznámenie o vstupe do konania do 31. 12. 2014, zároveň je zrejmé,
že účinky tohto vstupu nastali už uvedeným okamihom jeho doručenia okresnému súdu (k uvedenému

pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 33/2006, sp. zn. 5 Cdo 201/2004, R 57/2009, sp. zn. 3
Cdo 188/2012, sp. zn. 3 Cdo 384/2012, sp. zn. 7 Cdo 67/2013, sp. zn. 3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo
234/2004apod.)aúkony,ktorévedľajšíúčastníkvkonanívykonal,bolitiežuskutočnenédo31.12.2014,
odvolací súd pri neexistencii prechodných ustanovení k zmene právnej úpravy od 1. 1. 2015 nevidel
žiaden priestor pre aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
1. 1. 2015, a to osobitne s poukazom na skutočnosť, že citovaná novela Občianskeho súdneho poriadku

sa nijako nedotkla otázky posudzovania účelnosti jednotlivých úkonov, ktoré vedľajší účastník v konaní
vykonal.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však v odvolacom konaní
trovy konania, ktoré by boli preukázané odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne
vynaložené výdavky, nevznikli. Na strane žalovanej v konaní pôvodne vystupoval Hlas spotrebiteľa,
občianske združenie a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06.
2016.Vzmysle§470ods.2CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia

účinnosti tohto zákona (do 01. 07. 2016), zostávajú zachované. Hlas spotrebiteľa, občianske združenie,
ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej v zmysle platnej a účinnej úpravy
Občianskeho súdneho poriadku do 30. 06. 2016, bolo v odvolacom konaní úspešným, nakoľko zdieľa
úspech žalovanej, na strane ktorej vystupoval. Občianskemu združeniu Hlas spotrebiteľa tak vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si do 30. 06. 2016 riadne a včas uplatnil. Odvolací súd

tak v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Hlas spotrebiteľa, občianske združenie na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to z totožných dôvodov,
ako tomu bolo v prípade posúdenia trov konania súdom prvej inštancie. O výške týchto trov rozhodne
v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).