Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208546
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615208546.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo

vlastníkov bytov 8 b.j., so sídlom Bobrovec 473, IČO: 36 136 093, zastúpený FIAČAN & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanej: F. Š., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XXX, štátny občan SR, zastúpená Advokátska obchodná spoločnosť JUDr. Marián
Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, Košice, IČO: 47 239 573, v spore o zaplatenie
peňažnej pohľadávky 2.228,62 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.202,44 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.202,44 eur od 01. 09. 2015 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa konanie z a s t a v u j e .
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 97,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 14. 10. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu 2.228,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 09.
2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná vykonávala pre
žalobcu funkciu predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov 8 b.j. so sídlom Bobrovec 473 v čase od 21.
04. 2011 do mesiaca november 2014. Žalovaná bola zvolená do funkcie predsedu spoločenstva na
zhromaždenívlastníkovkonanomdňa22.03.2011.Žalovanáodstúpilazfunkciepredseduspoločenstva

na zhromaždení vlastníkov konanom dňa 24. 11. 2014. Príslušný registrový úrad zapísal zmenu v
osobe predstavenstva do registra dňa 26. 01. 2015. Novému predsedovi spoločenstva - Z. U. bola zo
strany žalovanej odovzdaná neúplná a nekompletná účtovná a iná ekonomická dokumentácia, ktorá
bola navyše vedená nesprávnym spôsobom. Po vykonaní rekonštrukcie účtovníctva od roku 2010 bolo
zistené, že zo strany žalovanej nebolo zdokladované použitie peňažných prostriedkov v celkovej sume
2.228,62 eur.

2. Právny zástupca žalobcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní trval na podanej žalobe s
tým, že v časti čo do zaplatenia sumy 26,18 eur s príslušenstvom zobral žalobu späť a žiadal v tejto
časti konanie zastaviť, a to na základe nesporných skutkových zistení keďže sa v priebehu konania
ukázalo, že v tejto časti boli výpočty v neprospech žalovanej. Faktúry ktoré boli predložené, neboli zo
strany žalovanej žiadnym spôsobom spochybnené. Po preverení skutočností zistili, že vlastníci bytov
v predmetnom bytovom dome zvolili za predsedkyňu spoločenstva žalovanú už ku dňu 01. 02. 2010
a táto bola povinná ako nová predsedkyňa vykonať všetky úkony smerujúce k registrácii tejto zmeny

na príslušnom registrovom orgáne, trvalo jej to do 22. 03. 2011, kedy sa formálne zvolala ešte jedna
schôdza. Ekonómka, ktorá veci dávala do poriadku vychádzala z počiatočného príjmu od p. N. vo výške
2.863 eur, ako to vyplýva z preberacieho protokolu zo dňa 25. 04. 2010. Ďalším zdrojom príjmu je
príjem platby do fondu opráv a údržby vo výške 13 eur za rok 2010 na byt a za ostatné roky 2011 anasledujúce10eurnabyt.Tretímzdrojompríjmov,ktoréžalovanáakopredsedkyňaspoločenstvaprijala,
boli peniaze ktoré prijala v hotovosti od jednotlivých vlastníkov na faktúry za vodné a stočné jednak
preddavkovo, ale následne keď prišla vyúčtovacia faktúra, na ktorej bol nejaký nedoplatok, tak žalovaná

od jednotlivých vlastníkov nevybrala len ten nedoplatok, ale sumu faktúry. Na výdavkovej strane sú
zaúčtované všetky výdavky, ktoré sa v účtovníctve našli, faktúry, výdavkové doklady, výdavkové bločky.
Rozdiel, t.j. žalovaná suma predstavuje to, čo by žalovaná mala mať v hotovosti. Poplatok 10 eur na
byt na mesiac do fondu prevádzky údržby a opráv neslúžil ako záloha na služby. Dočasne sa ale z tých
960 eur platili zálohy na služby, ale nakoľko žalovaná vybrala celú konečnú vyúčtovaciu faktúru, tak tieto

peniaze mala do fondu vrátiť. Vlastníci neplatili zálohy na služby, platili len fond prevádzky, ktoré peniaze
sa dočasne použili na zálohy za služby s tým, že potom sa mali vyúčtovať. Zaužívaným spôsobom
evidencie vody a kanalizácie boli záznamy v zošite, do tohto systému nabehla aj žalovaná. Keď žalovaná
končila vo funkcii a riešili sa tieto problémy, zošit jednotliví vlastníci podpísali. Pokiaľ sa týka vznesenej
námietky premlčania, jedná sa o schodok v pokladni, ktorý tu bol ku dňu skočenia žalovanej vo funkcii
zástupkyne vlastníkov, ktoré peniaze mala mať de facto u seba. Vtedy došlo k vzniku škody, vtedy sa

oprávnený dozvedel, že škoda vznikla, kto za ňu zodpovedá a v akej výške. Čiže až vtedy boli splnené
všetky atribúty zodpovednostného právneho vzťahu. Na základe výsledkov pojednávania konaného dňa
15. 06. 2016 žalobca prepracoval tabuľku príjmov a výdavkov a vychádzal z nesporných skutočností a
to počiatočného príjmu od p. N. vo výške 2.863,85 eur, príjmu do fondu opráv vo výške 13 eur/byt za
rok 2010, od roku 2011 vo výške 10 eur/byt a príjem vyzbieraný žalovanou od jednotlivých vlastníkov,

pričom žalovaná výber týchto peňazí od jednotlivých vlastníkov bytov nezospornila. Zobrali do úvahy
platby Obci Bobrovec spolu vo výške 547,48 eur, ktorá pozostáva zo sumu 129,20 eur za rok 2010,
zo sumy 147 eur za rok 2011, zo sumy 192,72 eur za rok 2012 a vo výške 34,76 eur. Nerozporujú, že
zo strany žalovanej bola uhradená LVS aj suma 13 eur, nakoľko nemali o tom žiadny doklad, rovnako
nemali zdokladovaných ďalších 13,18 eur.

3. Štatutárna zástupkyňa žalobcu uviedla, že dostala také podklady aké dostala. Preto požiadala p.
účtovníčku O., ktorá to bola schopná dať do poriadku. Žalovaná mala spoločné peniaze, ktoré vyberala.
Mala zaplatiť elektriku 134 eur, preto ona bola prekvapená keď jej vo februári prišla SMS správa, že ak
to neuhradia, tak ich vypnú. Išla za žalovanou opýtala sa jej, prečo to nezaplatila, že jej dala aj vyše

24 eur v obálke ako preplatok vody. Ona túto obálku začala hľadať medzi hrnčekmi, keď vybrala obálku
vypadli len centy a 24 eur chýbalo, preto jej to začalo vŕtať v hlave. Vlastníci si peniaze odovzdávali
z ruky do ruky, nedávali si o tom žiadne doklady. Z poplatku do fondu prevádzky údržby a opráv sa
dočasne platili zálohy na stočné. Oni každý mesiac platili poplatky do fondu 10 eur na byt, okrem toho
uhrádzali v hotovosti k rukám žalovanej aj konečné vyúčtovanie na základe vyúčtovacej faktúry a to aj

vodné, stočné, ktoré bolo rozpočítané na jednotlivý byt. Od roku 2015 vyberajú na byt na mesiac 20 eur,
10 eur ide do fondu prevádzky údržby a opráv, 5 eur je záloha na kanalizáciu, čiže stočné a 5 eur je za
drobné opravy. Keď preberala agendu od žalovanej opýtala sa jej, či je jej niekto niečo dlžný. Žalovaná
povedala, že nie. Jej nikdy nebolo dané žiadne vyúčtovanie, nikto z nich nevedel koľko je peňazí na
účte, koľko má mať peňazí v hotovosti. Zošit dala podpísať jednotlivým vlastníkom ako dôkaz o tom, že

jej nikto nie je nič dlžný, tento zošit podpísala aj žalovaná. Od nej nikto nevymáhal žiadne nedoplatky.

4.Právnyzástupcažalovanejuviedol,žesčiastočnýmspäťvzatímžalobysúhlasia.Nakoľkojehoklientka
nesúhlasí s uzavretím zmieru a on nemôže ísť proti jej vôli, hoci jej to odporúčal, zmier nenavrhujú.
Pôvodná žaloba bola nezrozumiteľná, preto ju žalobca v priebehu súdneho konania musel dopĺňať,

dovysvetľovať, predkladať tabuľky ako sa dopracoval k výške žalovanej sumy. Preto v prípade, ak
by bol žalobca úspešný, žiadajú, aby mu nebola priznaná plná náhrada trov konania. Žalovaná je v
dôkaznej núdzi a nevie preukázať, či náhodou nejaké dôkazy nechýbajú, pretože nechcú veriť, že sa
to vyšplhalo až na takúto vysokú sumu. Žalovaná sa nestala štatutárom žalobcu dňa 25. 04. 2010, ale
až po takmer roku dňa 22. 03. 2011, kedy bola do tejto funkcie zvolená. Nerozporujú, že vlastníci platili

do fondu opráv sumu 10 eur na byt mesačne. Celkový ročný príjem spoločenstva je tak 960 eur. Táto
suma bola riadne zaúčtovaná. Celková suma nedoplatkov za celé štyri roky pôsobenia žalovanej ako
predsedníčky spoločenstva bola 264,51 eur. Túto sumu si žalovaná celkom zjavne neprisvojila, pretože
všetky nedoplatky sú vysporiadané a nie je známe, že Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., vymáhala
voči žalobcovi akékoľvek dlhy. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia platieb pred októbrom 2012, žaloba

bola podaná v októbri 2015, preto žiadajú, aby súd k nim premlčanie neprihliadol. Oni sumu 547,48
eur ako sumu zaplatenú Obci Bobrovec nerozporujú. Podľa faktúry, ktorá je založená v spise vyplýva,
že boli zaplatené zálohy 780 eur, čo je 13 eur v prospech žalovanej. Pokiaľ sa týka sumu 742,48 eurz vykonaného dokazovania vyplynulo, že faktúry boli uhrádzané o rok neskôr, t.j. sumy vyzbierané v
januári za účelom úhrady faktúry z predchádzajúceho roka.

5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že keď prebrala túto funkciu, dostala účtovné doklady v
jednej igelitke. Je pravda, že potom žalobcovi odovzdala šalát. Jediné čo nesedí, je voda a kanalizácia.
Preto ak vznikol nejaký rozdiel, tak je to týmto. Predchádzajúci predseda spoločenstva bol p. N. a vodu
s ňou robila jeho manželka p. N., ktorá ju zaučila, ako to má robiť. Funkcie sa vzdala dobrovoľne.
Keby vedela, že jej tam chýba 2.200 eur, v živote by sa toho nevzdala. Ona aj chcela aby to viedlo

bytové družstvo, za čo by sa platil poplatok 5 eur na rodinu a mesiac, no vlastníkom sa to zdalo veľa. V
žalovanej sume je zahrnutá aj suma 1.300 eur, na ktoré by sa mali podieľať všetci vlastníci, lebo im ten
nedoplatok vody nebol rozúčtovaný. Bola tu dozorná rada, prečo ju neprišli kedykoľvek skontrolovať?
Ona nerozporuje, že od p. N. prevzala 2.863,85 eur, do fondu sa platilo za rok 2010 13 eur za mesiac na
byt a od roku 2011 10 eur na mesiac a byt. Pokiaľ sa týka vodného a stočného, to sa platilo z účtu. Zálohy,
keďže sa tomu nerozumela, robila p. N.E., spolu to porátali a ona to nejakým spôsobom vykalkulovala.

Vlastníci jej platili vodné, stočné v hotovosti v takej výške, v akej to porátala p. N.. Ak celková suma
faktúry bola 700 eur a na zálohách bolo vybratých 600 eur, od vlastníkov vybrala len rozdiel, čiže 100
eur. Ona od jednotlivých vlastníkov vyberala len nedoplatok, ktorý jej vyúčtovala p. N..
6. Svedkyňa Z. O., ekonómka vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že vychádzala z podkladov, ktoré
jej dala zástupkyňa žalobcu. Prešla všetky papiere a snažila sa to dať do nejakého rámca, lebo to bolo

v chaose. Podľa zákona o účtovníctve ich zoradila podľa dátumu, vedela, že tu boli príjmy a to od p. N.,
príjmy do fondu opráv a výber vodného a stočného a príjem za prenájom od spoločnosti Alconet. Mala
k dispozícii faktúry za vodné a stočné a to od Obce Bobrovec a od LVS. Vychádzala z toho, že každý
vlastník si platil do fondu 10 eur na mesiac a ako príjem do pokladne brala celkovú sumu faktúry na
vodné a stočné, na ktoré sa vyzbierali jednotliví vlastníci. Doklady k tomu nemala žiadne, vychádzala z

tvrdení zástupkyne žalobcu. Žalovaná suma je suma, ktorú by žalovaná mala mať v hotovosti v pokladni.
Ona nemala vedomosť o tom, koľko sa ktorí z vlastníkov vyzbierali, ona brala do úvahy len celkovú sumu
faktúry a vychádzala z tvrdení zástupkyne žalobcu, že to platili všetci vlastníci v hotovosti.

7. Svedkyňa B. O. uviedla, že žalovaná vykonávala funkciu zástupcov vlastníkov od roku 2010 do roku

2014. Oni v hotovosti platili platby do fondu údržby a opráv a vodné a stočné. Rozpočítavala to žalovaná
spolu s p. N.Č. asi podľa spotreby. Ona vyúčtovaciu faktúru nevidela. Žalovaná mala taký zošit, tam
sa to zapisovalo. Žalovaná si nikdy neprišla dodatočne pýtať zaplatenie nejakého nedoplatku. Poplatok
za domovníctvo nebol určený na vodné a stočné. Zošit bol podpísaný keď sa odovzdávala agenda ich
druhej zástupkyni.

8. Svedkyňa B. A. uviedla, že každý mesiac platili do fondu prevádzky a údržby zo začiatku 13 eur, potom
10eur.Tietopeniazeboliurčenénavodnéastočné.Vodnéstočnétak,žerazdorokachodilavyúčtovacia
faktúra, potom sa to rozúčtovalo. Peniaze vyberala žalovaná, on vyúčtovaciu faktúru nevidela. Od nej
nikto nepýtal nejaký nedoplatok na vodné alebo stočné. Vedela, že sa to eviduje v zošite. Zošit sa

oboznamujekeďbolaschôdzapriodovzdávaníagendy.Vtedyhopodpísala,zrejmetoiniciovalasúčasná
zástupkyňa vlastníkov, predtým sa zošit nepodpisoval. Od nich žalovaná vyberala peniaze za celoročnú
spotrebu vody aj kanalizácie. Ona teraz nie je členkou dozornej rady a o tom, že ňou bola, sa dozvedela
až na odovzdávacej schôdzi. Funkciu člena dozornej rady nevykonávala, jedine za posledné roky 2013,
2014 namiesto žalovanej vyberala poplatok do fondu prevádzky.

9. Svedok S. N. uviedol, že vykonával pre žalovanú funkciu zástupcov vlastníkov, voľba bola v roku 2010
kedy túto funkciu po ňom prevzala žalovaná. On jej odovzdával agendu tak, že spísal preberací protokol,
kdeboliuvedenévšetkyfaktúry,vkladnáknižka,inventár,tentooprotipodpisuodovzdalžalovanej.Pokiaľ
sa týka toho akým spôsobom bolo vyberané vodné a stočné, mali peniaze od ľudí. Bola im doručená

vyúčtovacia faktúra, potom sa zisťovala spotreba na hlavnom vodomery a podružných vodomeroch.
Toto mala na starosti jeho žena, ktorá to chodila odpisovať. Potom faktúru vyúčtoval na jednotlivých
vlastníkov, ktorí sa v podstate poskladali na vyúčtovaciu faktúru. Okrem toho sa platil fond opráv 10
alebo 13 eur mesačne. Tieto peniaze neboli určené na vodné, stočné. Peniaze vyberal v hotovosti,
väčšinoujehožena.Vpodstatetakýmistýmspôsobomčosatýkavodnéhoastočnéhovtompokračovala

žalovaná. Od neho nikdy nikto nevymáhal žiaden nedoplatok na vodné, stočné. Oni sa poskladali na
celú faktúru, nielen nedoplatok. Za roky 2006 až 2009 spotrebu vody zapisovala jeho manželka. Tie
ďalšie roky si už žalovaná písala sama.10. Svedkyňa Z. N. uviedla, že zošit viedla od roku 2010. Oni dlhé roky vykonávali funkciu domovníkov.
Do zošita sa písala voda a kanalizácia. Keď prišla vyúčtovacia faktúra, vedeli koľko m3 spotrebovali a
rozúčtovalo sa to na rodiny. Keď im bola doručená vyúčtovacia konečná faktúra a ona to rozpočítala

na jednotlivých vlastníkov, a to celkovú sumu faktúru, nielen jej nedoplatok, čiže tie peniaze by sa zas
mali vrátiť na účet, aby bolo na ďalší rok. Ona podľa spotreby rátala, koľko má žalovaná vybrať peňazí.
Im nebola doručená žiadna výzvy ani z LVS ani z obce, že dlhujú nejaké peniaze. Oni brali do úvahy
skutočnú spotrebu, rátali cenu za m3 1,20 eur, nie 1,06456 eur skutočná hodnota za m3, pretože brali
do úvahy straty. Čiže jednotliví vlastníci sa poskladali aj na stratu. Vodu nevypočítala z dôvodu, že jej

žalovaná nedala faktúru. Ona si nespomína na koho meno chodila faktúra za vodu. Vodu za roky 2010
- 2013 platila žalovaná zo spoločných peňazí.

11. Okrem výsluchu strán sporu a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom listín založených v spise, a so s prehľadom príjmov a výdavkov za roky 2010 až 2014 (č.l.
173-177 spisu), vrátane výpisov z účtu žalobcu, s faktúrami za dodávku vody a stočného, s prehľadom

všetkých uhradených platieb zo strany jednotlivých vlastníkov k rukám žalovanej, s výpisom z registra
spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, s odovzdávacím a preberacím protokolom zo
dňa 25. 04. 2010, so zápisnicou zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 22. 03. 2011 a 24. 11. 2014.

12. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v

konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

13. Z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov mal súd preukázané, že
vlastníkmi bytov bolo od 14. 05. 1997 založené spoločenstvo s názvom Spoločenstvo vlastníkov bytov 8
b.j. so sídlom Bobrovec 473, ktorému bolo pridelené IČO: 36 136 093 a ktoré bolo zapísané do registra

spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaná bola zvolená do funkcie predsedu
spoločenstva dňa 22. 06. 2011, ako o tom svedčí zápisnica zhromaždenia vlastníkov bytov (č.l. 5 spisu).
Faktickyvšakvykonávalatútofunkciuod25.04.2010,kuktorémudňucelúekonomickúagenduprevzala
od predchádzajúceho predsedu spoločenstva S. N. (č.l. 44 spisu). Dňa 24. 11. 2014 žalovaná odstúpila z
funkciepredseduspoločenstvaatonazhromaždenívlastníkovbytov(č.l.8spisu)azároveňbolazvolená

nová predsedníčka spoločenstva Z. U., ktorá zmena v osobe predsedu predstavenstva bola zapísaná
do registra príslušným registrovým úradom - Okresným úradom Žilina dňa 26. 01. 2015 (č.l. 6 spisu).
Podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.228,62 eur titulom náhrady škody za
porušenie povinností žalovanou ako predsedníčkou spoločenstva správne viesť účtovnú a ekonomickú
dokumentáciu a to nezdokladovaním použitia peňažných prostriedkov v celkovej výške 2.228,62 eur.

14. Podľa 7c ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predseda
je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie
nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri
roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, je

vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome a je bezúhonná. Predseda
rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve
alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Predseda navrhuje po prerokovaní v rade
zhromaždeniu na schválenie
a) rozpočet spoločenstva na príslušný kalendárny rok,

b) ročnú účtovnú závierku spoločenstva,
c) výšku mesačných úhrad za plnenia,
d) výšku mesačných platieb za správu,
e) použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,
f) výšku príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,

g) vyúčtovanie úhrad za plnenia,
h) podanie návrhu na exekučné konanie, 12ab)
i) vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie
pohľadávok podľa § 15.

15. Podľa 7c ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predseda
zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo
tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí.16.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba G. L. C. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 7c ods. 4 Zákona č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, a to za porušenie
svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí. Pri posudzovaní zodpovednosti predsedu
spoločenstva za spôsobenú škodu sa uplatňujú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
v zmysle všeobecnej právnej úpravy podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého

zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť ak sú splnené tieto
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu: 1. Porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho
úkonu). 2. Vznik škody ako majetkovej ujmy. 3. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou. 4. Zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom
spôsobil. Na vznik vzťahu zodpovednosti za škodu je nevyhnutné splnenie všetkých týchto atribútov

zodpovednostného právneho vzťahu.

20. Predmetom tohto konania je náhrada škody voči žalovanej, ktorá v období roku 2010-2014
vykonávala funkciu predsedníčky spoločenstva a ktorému zodpovedá za škodu v zmysle § 7c ods.
4 Zákona č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tento zákon je zákonom

špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu, t.j. Občianskemu zákonníku. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že v rozhodnom období žalovaná pôsobila vo funkcii predsedu spoločenstva
žalobcu a preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zodpovedá žalobcovi za ňou
spôsobenú škodu. Bolo nesporne preukázané, že napriek tomu, že žalovaná bola zvolená do funkcie
predseduspoločenstvadňa22.03.2011,faktickyvykonávalatútofunkciuod01.02.2010,akotovyplýva

zo zápisnice zo schôdze vlastníkov (č.l. 138 spisu), hoci zmeny v osobe predsedu žalobcu vykonal
príslušný registrový úrad až v roku 2011. Žalovaná ako predsedníčka spoločenstva zodpovedala za
riadne vedenie účtovníctva a ekonomickej agendy, jej povinnosťou bolo uhrádzať faktúry jednotlivým
dodávateľom, vyberať platby v hotovosti od jednotlivých vlastníkov za účelom úhrady faktúr na vodné,
stočné a poplatkov do fondu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predchádzajúci predseda

spoločenstvaS.N.žalovanejodovzdalčiastku2.863,85eura ževroku2010jednotlivívlastníciuhrádzali
do fondu 13 eur na byt a od roku 2011 10 eur na byt. Rovnako nebolo sporné, že poplatky do fondu
neslúžili na úhradu vodného a stočného a hoci boli tieto finančné prostriedky pôvodne použité za
úhradu záloh vodného a stočného, po doručení konečnej vyúčtovacej faktúry sa na úhradu vodného
a stočného v plnej výške jednotlivý vlastníci vyzbierali. Peniaze určené ako poplatok do fondu tak

nesmeli v účtovníctve chýbať. Žalovaná sa bránila tým, že vyzbierala od jednotlivých vlastníkov len sumu
nedoplatkov, resp. len sumu, ktorú jej po prepočítaní vyúčtovacej faktúry prikázala vyzbierať p. N., s
ktorou spoločne rozpočítavali spotrebu vody na jednotlivé byty. Svedok N., predchádzajúci predseda
spoločenstva potvrdil, že používal rovnaký systém prepočtu, ktorý žalovaná prevzala. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti, že za obdobie, kedy svedok vykonával rovnakú funkciu ako žalovaná, pri

rovnakom spôsobe prepočtu spotreby na jednotlivé byty (v spolupráci s manželkou), svedkovi žiaden
schodok nevznikol, resp. žiadna takáto skutočnosť nebola v konaní tvrdená, ani preukázaná.

21. Žalobca v priebehu súdneho konania prepracoval prehľad príjmov a výdavkov tak, aby
korešpondoval s výpisom z účtu žalobcu a zohľadnil všetky preukázané príjmy a výdavky žalobcu v

rozhodnom období rokov 2010 až 2014. Súd sa následne zaoberal skutkovými tvrdeniami žalovanej,
ktorá rozporovala len čiastku vo výške 1.020,31 eur. Podľa žalovanej (č.l. 181 spisu) za rok 2010 nebola
zohľadnená položka vodného na základe faktúry č. 020100009 splatná 15. 03. 2010 (dôkaz 82 na č.l.
186 spisu) vo výške 129,20 eur, za rok 2011 položka vodného na základe faktúry č. 0201100003 (dôkazč. 81 č.l. 185 spisu) na sumu 147 eur, za rok 2012 položka vodného na základe faktúry č. 881/2012
(dôkaz č. 83 na č.l. 187 spisu) vo výške 192,72 eur, položka vodného na základe faktúry č. 452/2012
(dôkaz č. 80 na č.l. 184 spisu) vo výške 43,80 eur a položka vodného na základe faktúry č. 1232/2012

(dôkaz č. 79 na č.l. 183 spisu) vo výške 43,76 eur. Súčet uvedených súm vodného predstavuje 547,48
eur. Túto sumu žalobca zohľadnil ako položku, ktorá zo strany žalovanej bola uhradená Obci Bobrovec
(č.l. 177 spisu), čím sa skutkové tvrdenie žalobcu stalo nesporným.

22. Ďalej žalovaná žiadala zohľadniť zálohové platby SSE v roku 2012 vo výške cca 150 eur. Žalobca

uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že preddavky na SSE boli zohľadnené ako výdavok za rok 2012
pod položkou „ostatné výdavky“ v celkovej výške 180,20 eur (z toho preddavok na SSE predstavuje
169 eur), ktorá suma bola zaplatená dňa 05. 10. 2012 (dôkaz č. 42 na č.l. 190 spisu), následne ani
tieto skutkové tvrdenia žalobcu zo strany žalovanej neboli rozporované. Žalovaná len uviedla, že týmto
listinnými dôkazom nedisponovala.

23. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo pravdivé skutkové tvrdenie žalovanej, že žalobca nevzal
do úvahy úhradu záloh na faktúru č. 120014882 v prospech Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
Liptovský Mikuláš za vodné a stočné (dôkaz č. 43 na č.l. 84 spisu), ale zohľadnil len úhradu sumy 767
eur. Rozdiel predstavuje 13 eur, v ktorej časti následne žalobca zobral žalobu späť a v ktorej časti súd
konanie podľa § 144 CSP za súhlasu žalovanej zastavil.

24. Žalovaná uviedla, že za rok 2013 sa z faktúry č. 130015166 (dôkaz č. 60 na č.l. 99 spisu) medzi
výdavkami neuvádza výška nedoplatku 94,03 eur, čo má za následok zníženie nároku žalobcu o sumu
107,21 eur. Na vysvetlenie žalobca uviedol, že uvedený nedoplatok LVS bol uvedený vo výdavkovej časti
tabuľky za rok 2013 pod položkou „preddavok SSE“, čím sa skutkové tvrdenie žalobcu stalo nesporným.

25. Za rok 2013 žalobca zohľadnil úhradu preddavkov na LVS spolu vo výške 624 eur. Z faktúry č.
130015166 (č.l. 99 spisu) mal súd preukázanú úhradu záloh 637,18 eur, t.j. o 13,18 eur viac, v ktorej
časti následne aj žalobca zobral žalobu späť a v ktorej časti súd konanie za súhlasu žalovanej zastavil.

26. Podľa žalovanej za rok 2014 z faktúry č. 140015519 (dôkaz č. 77 na č.l. 115 spisu) vyplýva, že boli
zaplatené preddavky vo výške 572 eur a nedoplatok 170,48 eur, hoci v zmysle vyúčtovania žalobcu
tento zobral do úvahy len úhradu preddavkov vo výške 624 eur. Podľa žalobcu je celková suma faktúry
742,48 eur zohľadnená ako výber pokladne terajšou predsedníčkou spoločenstva Z. U., ktorá potvrdila,
že uvedená suma bola odpočítaná od zostatku pokladne, ako to napokon vypláva z tabuľky príjmov a

výdavkov na č.l. 177 spisu.

27. Medzi stranami sporu ostalo nesporné, že faktúry za vodné a stočné boli uhrádzané žalobcom
rok nasledujúci. Na preukázanie skutkových tvrdení, či zo strany žalovanej boli uhradené preddavky
na SSE za obdobie, kedy nevykonávala funkciu predsedníčky spoločenstva, žalovaná navrhla doplniť

dokazovanie predložením faktúr Liptovskej vodárenskej spoločnosti a.s., Liptovský Mikuláš a Obce
Bobrovec.NáslednepopredloženítýchtolistinnýchdôkazovatovýpisuzfaktúryLVSa.s.č.2930012416
za obdobie od 13. 11. 2008 do 26. 10. 2009 (č.l. 199 spisu), vrátane dokladu o jej úhrade zo dňa 18.
11. 2009 (č.l. 199 spisu) a predložením faktúry č. 0201000009 Obce Bobrovec na sumu 129,20 eur (č.l.
200 spisu), vrátane dokladu o jeho úhrade zo dňa 05. 03. 2010 (č.l. 201 spisu), sa skutkové tvrdenie

žalovanej nepreukázalo pravdivým.

28. Pokiaľ sa týka skutkových tvrdení žalovanej, že v roku 2004 v jej prospech nebola zohľadnená
suma 9,50 eur titulom preddavkov SSE z faktúry č. 3027617021 (dôkaz č. 76 na č.l. 117 spisu), tento
preddavok je uvedený vo výdavkovej časti tabuľky za rok 2014 pod položkou EDF, teda bol žalobcom

pri rekonštrukcii účtovníctva vzatý do úvahy. Súd tak dospel k záveru, že žalobca v časti, v ktorej
súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 2.202,44 eur, uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že je daná
zodpovednosť žalovanej za takto vzniknutú škodu a ktorá suma predstavuje rozdiel medzi všetkými
príjmami, ktoré preukázateľne žalovaná prevzala a medzi ňou vyplatenými výdavkami po zohľadnení
zostatku na účte žalobcu, ktoré pri ukončení svojej funkcie mala vyúčtovať spoločenstvu.

29. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uvádzať dôkazy na preukázanie
svojich skutkových tvrdení. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) sú
strany povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sasporu, označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi
(článok 8 CSP). Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalovaná v pozícii predsedníčky
spoločenstva mu spôsobila škodu vo výške 2.202,44 eur porušením svojich povinností a to nesprávnym

vedením účtovníctva a ekonomickej agendy ako schodok na zverených hodnotách. Naopak skutkové
tvrdenia žalovanej ohľadne vyúčtovania príjmov a výdavkov za rozhodujúce obdobie rokov 2010 až
2014 s výnimkou sumy 26,18 eur, v ktorej časti zobral žalobca napokon žalobu späť, sa nepreukázalo
pravdivé a boli vyvrátené žalobcom. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou má za
následok neunesenie dôkazného bremena. Žalobca pri rekonštrukcii účtovníctva vychádzal z dokladov

predložených mu žalovanou. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by uhrádzala
aj iné výdavky ako tie, ktoré vo vyčíslení žalovanej sumy zohľadnil žalobca. Strana, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich skutkových tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená
skutočnosť nebola preukázaná, zodpovednosť za výsledok sporu, t.j. nepriaznivé rozhodnutie súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súdu
za takto zisteného skutkového stavu nezostávalo nič iné, len žalobe vyhovieť, keď v časti v ktorej žalobca

zobral žalobu späť, súd za súhlasu žalovanej konanie zastavil.

30. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej, v zmysle § 106 Občianskeho
zákonníka právo náhrada škody sa premlčí za dva roky, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
na ňu zodpovedá, najneskôr za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalobca

preukázateľne získal vedomosť o rozsahu škody a vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá ukončením
žalovanej vo funkcii predsedníčky spoločenstva a odovzdaním účtovnej a ekonomickej agendy, t.j. 24.
11. 2014 (hoci príslušný registrový úrad vykonal zmenu v osobe predsedu spoločenstva dňa 26. 01.
2015). Žaloba na súd bola podaná 14. 10. 2015, teda v zákonnej subjektívnej premlčacej dobe. Preto
súd na námietku premlčania zo strany žalovanej neprihliadol.

31. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,05 % zo súdom priznanej
sumy od 01. 09. 2015 od zaplatenia, ktorých výška úroku z omeškania zodpovedá vyššie uvedeným
občianskoprávnym predpisom. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že výzvou zo dňa 23.
07. 2015 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 dní od doručenia výzvy, ktorá výzva

bola zaslaná na prepravu poštovým úradom dňa 24. 07. 2015 (č.l. 15 spisu), teda ku dňu 01. 09. 2015
bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s úhradou peňažnej pohľadávky.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 97,66 %, t.j. v časti v ktorej úspech žalobcu (98,83 %) prevyšoval úspech žalovanej

(1,17 %, t.j. v časti v ktorej žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie zastavilo podľa §
256 ods. 1 CSP). Súd nevzhliadol dôvody vhodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, kedy by
súd výnimočne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Je pravdou, že v priebehu
súdneho sporu vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie žalobca prepracoval prehľad príjmov a
výdavkov, avšak s rovnakým výsledkom. Uvedené bolo spôsobené aj stavom, v akom žalovaná účtovnú

a ekonomickú agendu odovzdala žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.