Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216205928
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216205928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanej: T. G., G..
XX.XX.XXXX, K. V. A., M. XXX/X, o zaplatenie 255,17 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 98,55 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne z istiny
od 03.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 14.04.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 255,17
eur, a to titulom náhrady škody vo výške 156,62 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby vo výške 98,55 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Nárok odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb cez vypožičanú SIM kartu. V prípade nedodržania zmluvných povinností -
doby viazanosti vznikla žalobcovi škoda, pričom pri jej výpočte žalobca zohľadnil počet celých mesiacov,

ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.
Žalobca sa domáha nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške 156,62 eur predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia zn. Sony Xperia za zvýhodnenú cenu oproti cene
trhovej, a ktorá škoda mu vznikla tým, že žalovaná získala telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú
cenu a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Ďalej si uplatnil žalobca nárok na
nezaplatenúcenutelekomunikačnýchslužiebvovýške98,55eur.Úrokzomeškaniazdlžnejsumyžiadal

žalobca priznať vo výške 5,05% ročne od 03.10.2014, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

(2) Žalovanej bola žaloba doručená dňa 03.08.2016, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadrila.

(3) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie /
spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo

veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.(4) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(6) Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 30.04.2014 pod č. A7693626 s dodatkom z rovnakého dňa
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanej
telekomunikačné služby a žalovaná bola povinná platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky, Cenník služieb a informácie
o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy žalobca žalovanej poskytol SIM kartu, ktorá jej
umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať. V čl. 1. ods. 2 dodatku k zmluve

odpredal žalobca žalovanej koncové telekomunikačné zariadenie s definovaným výrobným číslom so
zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 1 euro. V zmysle čl. 2. ods. 3
písm. a) dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v
zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných
jej žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby

využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2. ods.
3 písm. b) dodatku sa žalovaná zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú
deaktiváciu SIM karty, pokiaľ jej takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je

povinná bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá
nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaná
taktiež zaviazala, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo
právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku

ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený
mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3
písm. d) dodatku sa žalovaná zaviazala, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program
(resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2
písmeno b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode

2.2 tohto článku. V čl. 2. ods. 5 dodatku si účastníci dohodli pre prípad porušenia niektorej z povinností
žalovanej uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu vo výške 179 eur (s doplnkom, že pokiaľ
k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti,
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti,

výška zmluvnej pokuty sa takto vypočíta, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti okamihom porušenia povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré
má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6).

(7) Pokusom o pokonávku zo dňa 18.09.2014 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávok za

poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 98,55 eur za obdobie od mája do júna
2014. Zároveň žalovanú vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty, všetko najneskôr do 02.10.2014.

(8) Faktúrami vystavenými dňa 16.05.2014 (č. 2239879211) a dňa 16.06.2014 (č. 2243680456)
vyúčtoval žalobca žalovanej čiastky k úhrade vo výške spolu 98,55 eur za mesačné poplatky a

poskytované služby.

(9) Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného od 01.01.2012)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,

ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľaObčianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 8 písm. b/ podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

(10) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 (OZ) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(12) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(13)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(14) Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(15) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

(16) Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

(17) Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik

zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.

(18) Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzky vyplývajúce zo
zmlúv, konkrétne Dodatkov k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu
za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.

Súd mal za preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,
keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými jej túto cenu vyfakturoval.(19) Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

(20) Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu

(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovanou.

(21) Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava

z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú
žalovanej pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej
platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového
a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k

zmenšeniumajetkužalobcunedošlovpríčinnejsúvislostisporušenímprávnejpovinnostižalovanejplatiť
riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej
a vážnej vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy
riadená a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu,
že sa zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny

vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatkov
k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovanej napr. ponuky iných
mobilných operátorov, jej majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah
využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať
si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď. Je len samozrejmé,

že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované
služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v
zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenia so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia
povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve
tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program.

Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom
nie je.

(22) Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli
splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi

porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

(23) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale nárok
žalobcu nie je oprávnený v plnom rozsahu. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb
súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej
siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za
poskytnuté služby. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaná ich prijala. Podľa tvrdenia žalobcu
žalovaná neuhradila ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 98,55 eur. Tento nárok
žalobcu mal súd v konaní preukázaný, a žalovaná ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke

nárok žalobcu nesporovala. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny na
poskytnutých službách. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade
so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s platením služieb
preukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu škody
žalobca nijako nepreukázal.

(24) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.(25) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(26) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu
100%, s prihliadnutím na jeho plný procesný úspech.

(27) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)