Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010746
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316010746.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v trestnej veci obvineného R. S., pre
prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné 1 Pv 298/16/7702-4 zo dňa 09. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pre okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, súd zastavuje trestné stíhanie obvineného R. S., W.. XX.XX.XXXX U. A. H., F. A. H. Č.. XXX,

I.. Q., pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

- dňa 03.04.2013 v predajni X. X., T. Š. XXXX/XX, Q., uzatvoril so spoločnosťou Z. S. Q., E..L.. V., zmluvu
o pôžičke Č.. XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo zakúpenie tovaru - televízny prijímač zn. Samsung
PS43E450 v sume 567,36 eur, túto pôžičku sa zaviazal splácať 36 mesačnými splátkami po 15,76 eur,
v predajni uhradil akontáciu v sume 61,32 eur a do dnešného dňa uhradil len 7 splátok, následne úver

nesplácal, pričom do zmluvy o pôžičke uviedol, že je zamestnaný u R. Q., Q. Č.. XX, K. XXXXXXXX
a jeho čistý mesačný príjem je 548,- eur, čo nebola pravda, pretože tam nikdy zamestnaný nebol a
takýto príjem nemal, je vedený ako uchádzač o zamestnanie na Ú. T.Z., L. U. E. C. Q., teda uviedol
nepravdivé údaje o zamestnávateľovi a výške príjmu a vedel, že tento úver nebude môcť splácať, čím
svojím konaním spôsobil spoločnosti Z. S. Q., E..L.. V., škodu vo výške 370,96 eur,

- dňa 01.07.2013 v predajni R. V. R., L. XX, Q., uzatvoril so spoločnosťou Z. S. Q., E..L.. V., zmluvu
o pôžičke č. XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo zakúpenie tovaru - motorovej píly zn. STIHL MS-251
v sume 596,82 eur, túto pôžičku sa zaviazal splácať 29 mesačnými splátkami po 20,58 eur, v predajni
neuhradil žiadnu akontáciu, nakoľko už bol klientom a predchádzajúci úver do tejto doby pravidelne
splácal, do dnešného dňa uhradil len jednu splátku a následne úver nesplácal, pričom do zmluvy o

pôžičke uviedol, že je zamestnaný u R. Q., Q. Č.. XX, K. XXXXXXXX a jeho čistý mesačný príjem je
548,- eur, čo nebola pravda, pretože tam nikdy zamestnaný nebol a takýto príjem nemal, ale v tom čase
poberal dávku v hmotnej núdzi, teda uviedol nepravdivé údaje o zamestnávateľovi a výške príjmu a
vedel, že tento úver nebude môcť splácať, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti Z. S. Q., E..L.. V.,
škodu vo výške 545,52 eur,

čím svojím konaním spôsobil škodu celkom vo výške 916,48 eur,

pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný ako pokračujúci prečin úverový podvod podľa §
222 ods. 1 Trestného zákona, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na obvineného obžalobu pre skutok, ktorý mal spáchať tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.V rámci vyšetrovania boli vypočutí obvinený R. S., splnomocnený zástupca poškodenej strany R. Š.,
svedkyňa Y. M., svedkovia R. V. E. R. Q., boli zabezpečené listinné dôkazy relevantné pre objektívne
rozhodnutie vo veci.

Obvinený pri svojom výsluchu dňa 28.06.2016 uviedol, že s obsahom uznesenia o vznesení obvinenia
súhlasí, že nikdy nebol zamestnaný a nemá peniaze na náhradu škody. V ďalšej časti výpovede uviedol,
že využíva svoje právo a vypovedať nebude.

ZvýpovedesvedkyneY.M.vyplýva,žeakozamestnankyňaX.X.U.Q.bolazároveňsprostredkovateľom
poškodeného pre uzatváranie zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Ona s obvineným spracovala žiadosť
o úver a zadala ju do systému. Žiadateľ musel predložiť dva doklady totožnosti, z toho jeden musel
byť s fotografiou. Svedkyňa ďalej uviedla, že žiadateľ musel spravidla predložiť aj potvrdenie od
zamestnávateľa alebo dve výplatné pásky. V jej kompetencii nebolo overovať pravosť predložených
dokladov. Konkrétne na R. S. si už nespomína.

Z výpovede zástupcu poškodenej strany R. Š. je zrejmé, že obvinený v dvoch zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uviedol R. Q. A. Q. ako svojho zamestnávateľa, pričom má čistý mesačný príjem
548,- eur. Uviedol, že pri uzatvorení zmlúv predložil R. S. len občiansky preukaz.

Súd poukazuje na rozpor vo výpovediach svedkov zastupujúcich poškodenú spoločnosť pri odpovedi
na otázku, či obvinený predkladal aj potvrdenie o príjme, teda či spoločnosť tento údaj preveruje. Z
listinných dôkazov je zrejmé, že úver bol poskytnutý iba na základe občianskeho preukazu a prehlásenia
obvineného o zamestnávateľovi - ktoré poškodená spoločnosť žiadnym spôsobom nepreverovala.

O vyššie uvedenom závere súdu svedčí aj obsah výpovede svedka R. V., ktorý ako predajca predajne
so záhradnou technikou „R. bol zároveň sprostredkovateľom poškodeného pre uzatváranie zmlúv o
spotrebiteľských úveroch.

Objektom prečinu úverový podvod podľa § 222 TZ, je rovnako ako pri všeobecnom trestnom čine

podvodu podľa § 221 ods. 1, cudzí majetok, špecificky však ten majetok, z ktorého sa poskytuje úver
alebo záruka na úver. Na trestnosť páchateľa sa vyžaduje, aby iného uviedol do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru, ktoré však nie sú v súlade so skutočnosťou, a tak vylákal od neho úver
alebo záruku na úver. Môže ísť o konanie, opomenutie, ale aj o konkludentné konanie páchateľa.

Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ
predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie
aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu.
Ide o úmyselný trestný čin. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného.

O omyl pôjde aj vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu alebo sa
domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl sa môže týkať aj skutočností, ktoré ešte len majú nastať,
páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu.

Obvinenýpodľaobžalobyvylákalodinéhoúvertým,žehouviedoldoomyluvotázkesplneniapodmienok

na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverový
podvod podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.

Bolo preukázané, že obvinený uviedol v žiadosti o poskytnutie úveru nepravdivé údaje o svojom
zamestnaní u zamestnávateľa R. Q. s čistým príjmom 548,00 eur.

Povinnosť poskytovateľa úveru posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver bola v čase
uzavretia zmluvy (3.4.2013) upravená v ustanovení § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,takto:
§ 7 Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne ajúčel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie
spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými
papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Citované ustanovenie v znení účinnom v čase uzatvárania prvej zmluvy (až neskôr zmenou zákona

zanikla povinnosť skúmať či splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu je zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi), ukladalo poskytovateľovi povinnosť skúmať s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom táto povinnosť sa
považovalazasplnenú,akjesplateniespotrebiteľskéhoúveruvcelomrozsahuzabezpečenépeňažnými
prostriedkami alebo cennými papiermi. Povedané inak - zástupca spoločnosti Z. S. Q., E..L.., mal žiadať
od obvineného doklad (výpis z účtu) o tom, že disponuje sumou rovnajúcou sa poskytovanému úveru

- čo zjavne neurobil.

Aj súčasné znenie ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ukladá poskytovateľovi
úveru pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

Zhodnotiac zadokumentovanú dôkaznú situáciu je potrebné konštatovať, že poskytovateľ pôžičky pri
schválení úveru pre obvineného mu tento poskytol len na základe predloženého preukazu totožnosti a

vodičského preukazu, bez ďalšieho relevantného zisťovania jeho spôsobilosti predmetný úver splácať.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné posúdiť právny vzťah plynúci zo zmluvy o úvere v kontexte
s relevantnou právnou úpravou spotrebiteľských vzťahov (piata hlava 1. časti Občianskeho zákonníka,
zákon č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a i.), ale najmä
aktuálnou judikatúrou súdov v spotrebiteľských veciach.

Súd považuje podávanie trestných oznámení v podobných veciach za obchádzanie vnútroštátnych
právnych prostriedkov civilnoprávnej úpravy vrátane civilného procesu, okrem iného aj preto, že

oznamovateľ nemusí zaplatiť súdny poplatok, ktorý v prípade podania žaloby v občianskoprávnom
konaní bol povinný zaplatiť, a súčasne tak „presunie“ dôkazné bremeno zo svojej osoby (ktoré by
inak musel uniesť v civilnom procese vlastnou aktivitou) na orgány činné v trestnom konaní. Samotná
podstata trestného stíhania (v prípade vznesenia obvinenia) nesporne pôsobí na obvineného tak, aby
poškodenému boli jeho nároky uspokojené.

Vo veci konajúci súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom vysloveným v cit. uznesení Krajského súdu
v Košiciach 5 To 22/2012 zo dňa 28. júna 2012: „Napokon je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní
nemôžu súdy prehliadať tú skutočnosť, že možnosť využiť trestnoprávny prostriedok ochrany nesmie
byť natoľko jednoduchá a bežná, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie celkom rezignovať

na aktívnu ochranu ich práv a
záujmov v takej miere, ktorú od nich treba rozumne vyžadovať. Takýto stav by totiž odporoval zásade
ultima ratio (krajný prostriedok), ale aj zásade vigilantibus iura (právo pomáha ostražitým, bdelým).“

Štát (prokurátor podľa § 2 ods. 5 Trestného poriadku, v trestnom konaní zastupuje štát) vlastne poskytuje

servis poskytovateľovi spotrebiteľského úveru, ktorý sám neplní základnú povinnosť uvedenú v zákone
o spotrebiteľských úveroch - postupovať pri uzatváraní zmlúv s maximálnym vynaložením odbornej
starostlivosti.

Občania právom očakávajú rovnaký postup prokuratúry v rovnakých prípadoch - ak poskytovateľ

úveru celkom zjavne sám neplní základnú povinnosť uvedenú v zákone o spotrebiteľských úveroch,
postupovať pri uzatváraní zmlúv s maximálnym vynaložením odbornej starostlivosti. Súd pri tom
poukazuje na rozhodovaciu prax Okresnej prokuratúry Košice II - napríklad uznesenie sp. zn.: 3Pv59/15/8803 zo dňa 29.4.2015 (EEČ : 2-64-129-2015), ktorým prokurátor v identickom prípade podľa §
215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvinenej.

Pri posudzovaní trestno-právnej zodpovednosti obvineného je práve posudzovanie nedodržania miery
opatrnosti podstatné pri vyhodnotení či jeho konanie naplnilo všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nie každé nepravdivé
tvrdenie je spôsobilé vyvolať omyl u dotknutej osoby. Už orgány činné v trestnom konaní mali
v prípravnom konaní náležite vyhodnotiť výpoveď obchodného zástupcu poškodenej nebankovej

spoločnosti, ktorý sám potvrdil, že pokiaľ žiadateľ o úver nie je evidovaný ako dlžník nebankových
subjektov, bude mu poskytnutý úver takpovediac len „na občiansky preukaz“.

Poskytovateľ pôžičky sa teda dôsledne (s predpokladanou odbornou starostlivosťou) nezaoberal
vyhodnotením spôsobilosti obvinenej splácať predmetný úver (vigilantibus iura - právo je na strane
ostražitých, vigilantibus non dormientibus iura subveniunt - právo pomáha bdelým nie spiacim).

Vzhľadom na vyššie uvedené, a to najmä na konanie poškodeného pri uzatváraní a schválení úveru, je
potrebnékonštatovať,žestíhanýskutokniejetrestnýmčinom,užlenskutočnosť,žekonanieobvineného
nebolo spôsobilé uviesť jednu z najdlhšie pôsobiacich nebankových spoločností Z. S. Q., E..L.., do
omylu, je dôvodom, pre ktorý súd konštatuje, že obvinený sa nedopustil ani priestupku, čo znamená, že

výška škody nebola pre rozhodnutie súdu určujúca.

Konanie obvineného nenaplňuje znaky trestného činu, podľa názoru súdu nejde ani o konanie, ktoré
by mohlo byť priestupkom proti majetku v zmysle ust. §-u 50 zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., -
nad rámec uvedeného súd uvádza, že podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného v čase

skutku - § 20 Zánik zodpovednosti za priestupok - priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania
uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa
na priestupok vzťahuje amnestia. Na uvedenom závere nič nezmenilo ani aktuálne citovaného zákona,
nakoľko skutky mali byť spáchané pred 1. februárom 2014.

Prípadnou právoplatnosťou tohto rozhodnutia nárok poškodenej domáhať sa zaplatenia (oprávnenej)
pohľadávky voči obvinenému v civilnom procese nie je dotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť v lehote troch dní odo dňa jeho
oznámenia. Sťažnosťsapodávaorgánu,protiktoréhouzneseniusmeruje,t.j.naOkresnýsúdHumenné.

Oznámenie uznesenia sa robí buď vyhlásením v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť alebo
doručením rovnopisu uznesenia.