Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203951
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314203951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu Finance4you, a.s. so sídlom
Sekurisova 16, 841 02 Bratislava, IČO: 43 906 915, právne zast. JUDr. Alanom Strelákom, - advokátom,
Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/
XX, XXX XX F. nad Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zast.
JUDr. Patrikom Podhorským - advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 8.832,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/228/2014 - 53

zo dňa 19.12.2014 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobca je povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania Združeniu Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, o.z. právnemu zástupcovi R. T. T. vo výške 262,33 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.832 eur s prísl.
titulom nárokov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, cit.:

„Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške
358,02 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že zmluvou o úvere zo dňa
3.2.2009 žalobca, predtým s obchodným názvom SMART Capital, a.s. ako veriteľ, uzatvoril zmluvu o
úvere so žalovaným ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,-

eur za dohodnutý úrok 20% z istiny ročne, dohodnutú celkovú odplatu 1.350,- eur, poplatok za uzavretie
zmluvy 400,- eur a poplatok za vyplatenie exekúcie 100,- eur. Celková dlžná suma teda predstavuje
sumu 9.850,- eur, ktoré mal zaplatiť žalovaný po odpočítaní poplatkov v 35. pravidelných rovnomerných
splátkach vo výške 250,- eur mesačne a 36. splátka vo výške 285,- eur s tým, že poplatky a prvásplátka boli splatné ku dňu vyplatenia úveru, t.j. ku dňu 5.2.2009 a nasledujúce splátky vždy k 28. dňu
kalendárneho mesiaca počnúc od mesiaca marec 2009, pod stratou výhody splátok neuhradením jednej
splátky v plnej výške a najneskôr do troch mesiacov odo dňa nasledujúceho po dátume uvedenom

v splátkovom kalendári. V článku VII. bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Súčasťou zmluvy bol
splátkový kalendár z ktorého taktiež vyplývajú uvedené skutočnosti, t.j. výška splátok, termíny splátok.

4.Nazistenýskutkovýstavprijalprávnyzáver,podľaktorého vdanomprípadejenesporné,ževzhľadom
na povahu účastníkov tejto zmluvy je predmetný zmluvný vzťah vzťahom spotrebiteľským a je zrejmé,

že žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
uzavrel uvedenú zmluvu so žalovaným - nepodnikateľom. Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v Občianskom zákonníku a v ďalších spotrebiteľských normách a to bez ohľadu
na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv. Na túto zmluvu je tak potrebné
prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len
tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podstatné pre posúdenie tohto
sporujeto,čonebolospornéanimedziúčastníkmitohtokonania,žežalovanýsadostaldoomeškaniaso
splácaním svojho peňažného záväzku a preto žalobca v súlade so zmluvou a s Občianskym zákonníkom
vyhlásil zosplatnenie celého úveru ku dňu 30.7.2009, čo vyplýva okrem žaloby, vyjadrenia žalobcu, aj z

oznámenia o zosplatnení záväzkov zo dňa 3.8.2009. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca si uplatňuje
v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie
nároku žalobcu vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčania doba a
to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená

premlčacia doba štvorročná (§54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tomto konkrétnom prípade bol
zosplatnený celý dlh ku dňu 30.7.2009, avšak žaloba bola podaná 31.3.2014. Z tohto je zrejmé, že
žaloba bola podaná nielen po trojročnej premlčacej lehote podľa Občianskeho zákonníka ale aj podľa
štvorročnej premlčacej lehoty podľa Obchodného zákonníka a teda žalovaná pohľadávka je premlčaná.
Čo sa týka premlčania a rozhodcovského konania z tohto právneho vzťahu súd konštatuje, že už v

iných súdnych konania bolo právoplatne rozhodnuté, že v prípade ak sa viedla exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku a táto bola následne zastavená z dôvodu, že rozhodcovská doložka je
neplatná, ako to bolo aj v tomto prípade, nemá to za následok spočívanie premlčacej doby. Právny záver
bol taký, že na základe absolútne neplatného zmluvného dojednania - neprijateľnej zmluvnej podmienky
a to rozhodcovskej doložky, nemôže vzniknúť, žiadny právny následok, pretože rozhodcovský súd nemal

nikdy ani právomoc rozhodovať takúto vec v rozhodcovskom konaní a teda nikdy nemal začať konať
a preto takéto rozhodcovské konanie nemalo ani prebiehať. Z tohto dôvodu takéto konanie nemá za
následok spočívanie premlčacej lehoty. Z týchto dôvodov z dôvodu premlčania žalovanej pohľadávky
súd žalobu zamietol.

5. Aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, §52 ods. 3, 4, §54 ods. 2, § 101 občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a), písm. c), § 4 ods. 1 v, 2, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 2 O.s.p., tak, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli,

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol aby odvolací
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní ďalej
uviedol, že s právnym názorom súdu prvej inštancie o premlčaní pohľadávky žalobcu sa nestotožňuje,

považuje ich za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má zato,
že aj napriek povahe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako zmluvy, ktorá má spotrebiteľský charakter,
nestráca povahu obchodnoprávneho vzťahu a je nevyhnutné prihliadať na ustanovenia Obchodného
zákonníka. Žalobca má zato, že ustanovenia zákonov týkajúce sa inštitútu premlčania nemajú povahu
ustanovení smerujúcich k ochrane práv spotrebiteľa a to z dôvodu, že premlčanie nikdy nemôže byť

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko sa jedná o objektívnu právnu skutočnosť (plynutie času)
a nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia oproti dodávateľovi. V konaní bolo preukázané,
že žalobca v čase predchádzajúcom súdnemu sporu sa pohľadávky voči žalovanému domáhal v rámci
rozhodcovského konania a následne v rámci exekučného konania. Toto je potrebné považovať zauplatnenie práva, ktorého dôsledkom je spočívanie premlčacej lehoty. Záver o tom, že premlčacia
doba počas rozhodcovského konania a následného exekučného konania by mala plynúť, by bolo v
rozpore s princípmi právneho štátu. Namietol neúčelnosť trov vedľajšieho účastníka priznaných súdom

s poukazom na skutočnosť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka využíva formulárovej vyjadrenie.
Navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí, zároveň vyslovil, že
dovolanie proti jeho rozsudku je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Má zato, že na daný vzťah sa má v otázke
premlčania aplikovať občiansky zákonník. Uviedol, že je potrebné odmietnuť argumentáciu žalobcu, že
uplatnením jeho nároku na príslušnom rozhodcovskom súde a následne začatím exekučného konania
spočíva premlčacia doba. Ak je vydaný neplatný rozhodcovský rozsudok, tento ako keby neexistoval,
je nulitný. Preto nemohol platne a v súlade s právnou úpravou uplatniť právo, keďže rozhodcovský

súd nebol oprávnený vydať rozhodcovský rozsudok. Žalobca mohol počas plynutia premlčacej doby
podať samostatnú žalobu na príslušnom súde a tým uplatniť svoje právo v premlčacej dobe. K trovám
vedľajšieho účastníka uviedol, že má zato, že úkony vedľajším účastníkom boli účelne vynaložené,
vedľajší účastník poukázal na obsahové nedostatky zmluvy a na premlčanie nároku.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil

na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387,
ods. 2 CSP).

11. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa potreby aplikácie ustanovení obchodného práva

na dĺžku premlčacej doby, odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015,
sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého „ Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

12. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu žalobca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Žalobca ako veriteľ dňa 30.7. 2009 zosplatnil celý úver v
dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas.

13. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku
súdom prvej inštancie, že právo žalobcu sa do dňa podania návrhu na začatie konania premlčalo, pričom
vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania je potrebná aplikácia
premlčacej doby podľa ustanovení občianskeho práva.

14. Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve
strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa,
explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času
pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o

obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

15. Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia premlčacej doby (i odstúpenia) pri
spotrebiteľskom právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudkyvo veciach sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012). Niektoré rozsudky pritom
boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr.
vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu

(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

16. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa spočívania premlčacej doby počas konania pred
rozhodcovským súdom odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.5.2014, sp.zn. 12Co/52/2014, podľa ktorého: „Pokiaľ žalobca

poukázal na to, že malo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby práve pre vedenie rozhodcovského
konania a následnú exekúciu, tak tieto konania nemajú vplyv na spočívanie (neplynutie) premlčacej
doby. Vedením rozhodcovského konania nedošlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby, kde naviac
okresný súd poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní bol zistený nedostatok právomoci rozhodcu
rozhodnúť o nároku žalobcu. Samotné rozhodcovské konanie aj exekučné konanie bolo vedené bez
toho, aby žalobca mal k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané právomocným

orgánom. Premlčacia doba plynula po celý čas rozhodcovského a exekučného konania, nezastavila sa.
Žalobca musí uniesť následky nezastavenia plynutia premlčacej doby.“

17. K odvolacej námietke týkajúcej sa účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je
potrebné uviesť nasledovné. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník (Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov) vstúpil do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, v súlade s v tom čase platnou právnou
úpravou zakotvenou v Občianskom súdnom poriadku, ktorý v ust. § 24 a nasl. umožnil každému
účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i
advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylúčil, aby účastník odborne spôsobilý
uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto

dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Vyššie uvedené sa v
plnej miere vzťahovalo tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Žalobca je v konaní taktiež zastúpený advokátom a uplatňuje si náhradu trov právneho zastúpenia.

V prípade osvojenia si záveru o neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by sa tento
záver musel vzťahovať aj na právne zastúpenie žalobcu. Odvolacie námietky žalobcu sú v tejto časti
neopodstatnené. Vo vzťahu k postaveniu vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 ( dátum
nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), je potrebné poukázať na to,
že zákonodarca explicitne neupravil zánik už raz zákonne nadobudnutého postavenia tohto subjektu,

jeho postavenie preto musí byť zachované. To vyplýva z princípu právnej istoty ako jedného zo
základných princípov právneho štátu.

18. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, 262, ods. 1 CSP tak, že priznal ich náhradu právnemu zástupcovi združenia na ochranu
spotrebiteľov, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu

(úkon podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - ďalej len „vyhlášky“), a to tarifná odmena
vo výške 253,94 eur + 8,39 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Spolu teda vo výške 262,33 eur
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

20. Dovolaciu otázku položenú odvolateľom, ktorý ju považuje za právne významnú odvolací súd

nepreskúmaval s poukazom na ustanovenie § 419 a nasl. CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).