Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206842
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714206842.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu : BL Telecom collection,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného AK SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému : K. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX K. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:

Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828,
právne zastúpeného AK JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník,
v konaní o zaplatenie 467,40- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 11C 273/2014-99 zo dňa 14.04.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia.

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 48,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a zo sumy
15,- Eur odo dňa 18.06.2011 do zaplatenia, 9,50 % úrok z omeškania p.a. zo sumy 18,50 Eur odo

dňa 18.07.2011 do zaplatenia, 9,50 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 15,- Eur odo dňa 18.08.2011 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti istiny 418,90 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,50 % p.a. zo sumy 418,90 Eur odo dňa 18.09.2011 do zaplatenia súd návrh zamietol. Súd uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia
v sume 91,40 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému a žalobcovi nepriznal právo na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal začatia konania o
zaplatenie istiny 467,40 Eur. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako
postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobca ako postupník na strane
druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok
žalobcu uvedených v prílohe zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému. Na základe predmetnej

zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti zmluvy služby elektronickej komunikácie.
Podľa zisteného skutkového stavu mal súd za to, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení
dňa 03.08.2010. v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov. Žalobca požaduje úhradu za poskytnuté služby, a to v zmysle vystavených faktúr,
ktoré boli zaslané odporcovi. Súd vyhovel v časti istiny 48,50 Eur z návrhu žalobcu, ktorá pozostáva z
faktúr za neuhradené služby zo strany odporcu. V časti istiny 418,90 Eur s prisl. súd návrh zamietol ako

nedôvodný, v rozpore s dobrými mravmi.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol vo vzťahu žalobcu a žalovaného podľa § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že vyslovil, že žalobca nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal pritom z pomeru
úspechu a neúspechu strán v tomto konaní. Súd týmto rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 48,50 eur spolu s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti (418,90 eur) súd návrh žalobcu zamietol.
Úspech žalobcu predstavuje 10,37 %, čo je zároveň neúspech žalovaného a neúspech žalobcu vo veci
predstavuje89,63%,čojezároveňúspechodporcu.Vzmyslevyššieuvedenéhorozhodolsúdonáhrade
trov vo vzťahu žalobcu a žalovaného podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, ako je uvedené. O náhrade trov
konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného súd rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do časti konania
(ohľadne sumy 418,90 eur s prísl. - zmluvnej pokuty) priznal náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi v celkovej výške 91,40 eur.

II. Obsah odvolania žalobcu.

1. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Má za to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne a
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádza, že v prípade trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka ide o neúčelne vynaložené trovy. Zdôrazňuje, že vedľajší účastník je v tomto
prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv

združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu
pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli
vzhľadom na ich odbornú pripravenosť, bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a
chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by tak malo disponovať takým personálnym substrátom,
ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského

práva. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu, čo sa týka vstupu
do konania. Taktiež tvrdí, že zo strany vedľajšieho účastníka ide len o hromadný vstup združení na
ochranu spotrebiteľa, pričom vstupujú do sporov automaticky, zastúpené právnym zástupcom bez

toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do
konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Tvrdí, že vedľajší
účastník do konania nepriniesol žiaden prínos. Vo svojom vyjadrení, tak ako v iných konaniach, žiadal
návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku bez vzťahu ku
konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z

úradnej povinnosti. Zdôrazňuje tiež, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas
hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo
samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Poukazuje tiež na ust. § 93 O.s.p. v aktuálnom
znení. Má za to, že v konaní, kde vystupuje spotrebiteľ je jeho ochrana zabezpečená skutočnosťou,
že súdy sú povinné prihliadať na mnohé skutočnosťou, že súdy sú povinné prihliadať na mnohé

skutočnosti v prospech spotrebiteľa ex offo. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov,
ktorí sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p.. Navrhol
odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť a to tak, že odvolací súd zmení rozsudok v napadnutej časti a
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania neprizná a vedľajší účastník aby
bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

2. Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej len ,,O.s.p“),
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku v jeho napadnutej časti
rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už
v režime C.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho
účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p
stakýmtosubjektomneráta),tujepotrebnébraťzreteľnaprocesnúprávnuúpravuúčinnúdo30.06.2016,

t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým
došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na
potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho
účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2
a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

5. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania podľa
§ 93 ods. 2 O. s. p. v znení platnom do 31.12.2014 s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké
práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva,
že vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v písomnom podaní z 09.01.2015

namietal neprimerane vysokú zmluvnú pokutu v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola dojednaná v rozpore
s dobrými mravmi a navrhol v časti zmluvnej pokuty žalobu zamietnuť.

6. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,

cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

7. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia jesankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento
sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.

8. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

9. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4
MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.
opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného

termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,
že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho

účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších
účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov
má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

10. Vedľajší účastník vstúpil do konania a podľa jeho podaní sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa

účinkov neprijateľnej a zakázanej neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprimerane vysoká zmluvná
pokuta v rozpore s dobrými mravmi.

11. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej

správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

12. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany

aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných
práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické
osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia
trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov

konania.

13. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok

vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo

má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.14. Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba a vystupujúci na strane žalovaného bol z
procesného hľadiska plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania patrí v celom rozsahu, ako to
správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajšia intervencia vo svetle §

93 ods. 2 O. s. p. je ďalším z nástrojov ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v Smernici
Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy,
ktoré zvážia ako efektívne.

15. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že vedľajší účastník na strane žalovaného nijako neprispel k

výsledku konania odvolací súd poznamenáva, že tento vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu
proti konkrétnej zložke uplatneného nároku (písomným podaním doručeným súdu dňa 22.01.2015) a bol
argumentačne úspešný. Výsledkom je zamietnutie žaloby vo vzťahu k neprimeranej zmluvnej pokute.

16. K námietke žalobcu poukazujúceho na úpravu § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015 je
potrebné uviesť, že na túto prihliadať nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného

podnetu pred 1.1.2015, teda v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako
súčasť podnetu aj súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

17. Zákon č. 353/2014 Zb. účinný od 1.1.2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je
potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných

ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne
platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre
skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne
účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný
úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon

vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom
do 31.12.2014.

18. Súd prvej inštancie správne priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške
91,40-Eur,atoztarifnejhodnoty418,90Eur,t.j.zpôvodneuplatnenejzmluvnejpokuty,vktoromrozsahu

vstúpil vedľajší účastník do tohto konania. Tieto pozostávali z dvoch úkonov právnej služby á 29,87- Eur
(prevzatie veci vrátane prípravy zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej), ako aj k nim patriacim režijným
paušálom 2 x 8,39- Eur a 20 % DPH vo výške 15,23- Eur.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania

medzi žalobcom a vedľajším účastníkom postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešný žalovaný a vedľajší
účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnili, ani im žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu

nevyplývajú.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).