Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209205
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114209205.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ulici Šoltésovej č.14, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Soukeník-
ŠtrPka, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ulici Šoltésovej č.14 proti žalovanému V. W., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v W., na ulici D. č.., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná

ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, na Šafárikovom námestí č.7, právne zastúpeného
JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom v Bratislave, na ulici Zámockej č.36, o zaplatenie
sumy 378,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
29.06.2016 č.k. 20C/222/2014-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Vedľajšiemu účastníkovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
76,07 Eur s príslušným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške
52,66 Eur.

2. Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil tým, že žalobca mal v konaní
lenčiastočnýúspechavprevažnejmiereúspešnémužalovanémuvznikolnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 59,82 % v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším

účastníkom, podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie vo výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka zrušiť. Ako dôvod uviedol, že podľa ustanovenia § 251 CSP
trovy konania sú všetky preukázané, odvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Predpokladom priznania trov právneho zastúpenia
niektorej zo strán sporu ako aj intervenientovi je v prvom rade účelnosť takto vynaložených trov. Rovnaké
pravidlo sa uplatňovalo v súvislosti s posúdením oprávnenosti trov konania aj za účinnosti pôvodného

procesného predpisu. V súvislosti so samotnou účelnosťou trov právneho zastúpenia je potrebné uviesť,
že táto účelnosť je a bola problematická už dlhodobo a to najmä z dôvodu, že vedľajší účastník v rámci
svojej účasti v konaní nikdy spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú by nemali povinnosť
prihliadať z úradnej povinnosti súdy. Z uvedeného dôvodu do konania neprináša žiaden prínos, ktorý
by zodpovedal jeho postaveniu a odbornej spôsobilosti, ktorú by mal mať. Podľa ustanovenia § 5b
zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy

prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorébránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Z uvedeného je teda zrejme, že právna pomoc slabšej strane
bola delegovaná priamo na konajúci súd, ktorý je povinný nárok vyhodnotiť v rozsahu neprijateľnej

zmluvnej podmienky, ako aj premlčania a tak ďalej. Právnej ochrany sa tak dostáva spotrebiteľovi
automaticky zo zákona zo strany súdu. Pokiaľ sa v konaní okrem účastníkov nachádza aj intervenient,
jehohodnotavkonaníjebezvýznamná.Intervenientžiadnymspôsobomniejeschopnýovplyvniťpriebeh
konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd. Jeho prítomnosť v konaní je
nepochybnemotivovanálenprospechomvpodobetrovkonanianaúkorúčastníkovkonania.Tietoúkony

sú jednoznačne nadbytočné a teda neúčelné a nie je možné ich priznať. Právo na náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi vznikne len v tom prípade, ak vzniklo účastníkovi konania, ktorého vedľajší
účastník v konaní podporuje. Len v tom rozsahu má vedľajší účastník právo na náhradu trov konania v
rovnakomrozsahuakoúčastníkkonania.Jetedazrejmé,žeaksúdvpôvodnomrozhodnutírozhodoltak,
žežiadnemuzúčastníkovsanáhradatrovnepriznáva,niejejumožnéanidodatočnepriznaťvedľajšiemu
účastníkovi. Úkony právneho zastúpenia neboli v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné

na bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný.

4. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal uznesenie v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

5. Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou od
15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej

úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v

postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

6. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o

individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako

tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva
v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31. 12. 2014 v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.

7. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p v znení účinnom do 31.12.2014 do konania
mohol vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou trvania konania. K vstupu vedľajšieho
účastníka do konania tak mohlo dôjsť kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie
skončilo. Začiatok konania bol daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo

vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu ( § 82 ods. 1 O.s.p v znení účinnom
do 30.06.2016).

8. Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 v prípade vedľajšieho účastníka
ako združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu

a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako
spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.9. Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01. 01. 2015, teda
v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas

účastníka so vstupom do konania.

10. Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto
jepotrebnéjehoúčinkyvykladaťvsúladesprincípomzákazupravejretroaktivity.Akniejevprechodných
ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne

platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem
pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,
že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity
v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania
zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala

či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný
úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení
účinnom do 31. 12. 2014.

11. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi z dôvodu ich neúčelnosti a taktiež preto lebo trovy neboli nevyhnutné na bránenie práva
slabšej strany, ktorou je žalovaný.

12. Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia

§ 93 ods. 4 O.s.p v znení účinnom do 30.06.2016. Vstupom do konania mu vznikali i práva a povinnosti
súvisiace s náhradou trov konania upravenou v ustanovení § 142 a nasl. O.s.p v znení účinnom do
30.06.2016. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu mohla byť priznaná náhrada trov konania a
v prípade neúspechu mohol byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

13. V prejednávanej veci predmetom konania boli dva samostatné nároky a to nárok na zaplatenie ceny
poskytnutých služieb a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je právne bezvýznamné,
že žalobca tieto nároky v petite žaloby vyjadril jednou pevnou sumou. Pri právach so samostatným
skutkovým základom treba úspech a neúspech účastníka posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom
nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, by bol úspešný a v akom rozsahu a v ktorom zase nie.

Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na
uplatnený nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala
použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech,
ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že
úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný

úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o
právasosamostatnýmskutkovýmzákladommôžedôjsťajktomu,žepovinnostinanáhradutrovkonania
sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každému z účastníkov. V súvislosti s rozhodovaním o trovách
konania vedľajšieho účastníka je potrebné dodať, že žaloba v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty bola
zamietnutá, preto pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty

sa malo vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p v znení účinnom do 30.06.2016 a nie z ustanovenia
§142ods.2O.s.pvzneníúčinnomdo30.06.2016.Napriektomutopochybeniuprvoinštančnéhosúdupri
rozhodovaní o trovách nebolo možné rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť, nakoľko vedľajší účastník
odvolanie nepodal a na základe odvolania podaného žalobcom nebolo možné výrok o trovách konania
vedľajšieho účastníka zmeniť v neprospech žalobcu.

14. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 v ustanovení § 24 a nasl. umožňoval každému
účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom mohol byť aj
advokát. Tento právny predpis vo svojich ustanoveniach pritom nevylučoval, aby účastník odborne
spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z

tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
Náklady s tým spojené boli vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere sťahovalo tiež na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní
pred súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v článku 47 Ústavy Slovenskej republiky.Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu, a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania
vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka

na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich
prostriedkov.

15. Ani ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ukladajúce orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť aj bez návrhu poskytnúť ochranu

spotrebiteľovi nevylučovalo účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Aj po nadobudnutí účinnosti
tohto ustanovenia Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 i naďalej počítal s
možnosťouúčastízdruženíakovedľajšíchúčastníkovpriochranespotrebiteľov,toznamená,žesamotný
zákonodarca nepovažoval takéto účastníctvo v konaní za zbytočné a nepotrebné.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP

rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).