Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715010494
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7715010494.4

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 27.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodzuje obžalovaného

E. H., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., U. XXXX/X, bez pracovného pomeru,

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce, pre skutok kvalifikovaný ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/220/2014 zo dňa 18.9.2014 v
spojení s uznesením Krajského súdu Košice č.k. 7CoP/305/2014 zo dňa 11.11.2014, bolo nariadené

povinnému odovzdať maloleté deti P., nar. XX.X.XXXX a E., nar. X.XX.XXXX, do striedavej osobnej
starostlivosti matke A. Q. a to každý párny týždeň od piatku v čase od 14.00 h do nasledujúceho piatku
nepárneho týždňa do 14.00 h, a bola mu doručená výzva na rešpektovanie rozhodnutia súdu a zároveň
uložená pokuta, nerešpektujúc toto rozhodnutie súdu uložené v občianskom súdnom konaní vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých si túto povinnosť neplní,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce podala Okresnému súdu Michalovce obžalobu na
obvineného E. H. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.zák. na tom
skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný E. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, pričom je pravdou, že matka
maloletých detí bola na základe rozhodnutia OS Michalovce asi šesťkrát pre deti a on bol vždy ochotný
jej tieto deti odovzdať, dokonca sa s deťmi aj rozprávala vonku pred domom,avšak deti s ňou odmietli
odísť. Zároveň je pravdou, že niekedy boli s matkou aj policajti a aj oni sa rozprávali s deťmi ohľadne
ich odchodu s matkou,avšak napriek tomu deti s matkou odísť odmietli. Obžalovaný k výpovedi matky,

že mala byť pre deti asi 20 krát uviedol, že to nie je pravda, ale najviac bola pre deti možno tak ako
uvádzal vo svojej výpovedi , to znamená len párkrát, je možné, že sedemkrát a nie je pravdou, aby sa
s nimi nerozprávala, pričom naviac uviedol, že asi pred mesiacom bol so staršou dcérou P. na jarmoku
v Bardejove, kde sa dcéra stretla s matkou na vzdialenosť asi 6 metrov, pričom dcéra nechcela ísť k
matke bližšie napriek tomu, že ju táto k sebe volala a on do ich rozhovoru vôbec nezasahoval a dcéra
povedala, že ku matke nejde.Svedkyňa A. Q.- matka maloletých detí vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že
uznesením OS Michalovce v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach bolo nariadené
obžalovanému odovzdať maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti,avšak obžalovaný jej deti

neodovzdal aj napriek tomu, že pre ne bola asi 20-krát a to niekedy aj za prítomnosti polície, z čoho jej
asi 7-krát ani nikto neotvoril. Je pravdou, že raz bola staršia dcéra P. oblečená pred domom a aj svokra
svedkyne maloletú dcéru ku nej posielala, aby dcéra ku nej išla lebo v opačnom prípade bude mať jej
otec problémy, avšak dcéra P. napriek tomu ku matke neprišla.
Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že niekedy predtým chodila do školy za staršou dcérou P.,

avšakrazchceladcéruzoškolyzobrať,pričomdcérakunejnechcelaísťapretojejriaditeľkaužnávštevy
v škole nepovolila. je pravdou, že sa stretla na jarmoku v Bardejove s dcérou P. asi pred mesiacom,
pričom ju k sebe volala, avšak dcéra ku nej neprišla.

Z uznesenia Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15P 220/2014 z 18.9.2014 vyplýva, že bolo nariadené
otcovi- obžalovanému odovzdať maloleté deti H. do striedavej osobnej starostlivosti matky A. Q. každý

párny týždeň do piatka do nasledujúceho týždňa nepárneho týždňa do právoplatného skončenia konania
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Z uznesenia Krajského súdu Košice sp.zn. 7Cop 305/2014 z 11.11.2014 vyplýva, že bolo potvrdené
uznesenie prvostupňového súdu.

Z uznesenia Okresného súdu Michalove sp.zn. 15 Em 9/2014 z 18.5.2015 vyplýva, že súd uložil
obžalovanému E. H. pokutu vo výške 200 € za marenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
súdu, ktoré obžalovaný nerešpektuje.

ZrozsudkuOkresnéhosúduMichalovcesp.zn.15P220/2014z27.4.2016vyplýva,žesúdzverilmaloleté
deti H. - P. a E. do osobnej starostlivosti otca, pričom z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva,
že obidve maloleté deti pri vypočutí súdom uviedli, že chcú byť zverené do osobnej starostlivosti otca
a maloletá P. má obavy z toho, aby ju matka nevzala do Anglicka a maloletá E. sa nechce s matkou
stretávať.

Zo správy riaditeľky Základnej školy T.J.Moussona Michalovce vyplýva, že žiačka P. H., nar. XX.X.XXXX
osobne oznámila riaditeľke školy, že si neželá, aby ju jej matka A. Q. navštevovala v škole.

Z policajnej správy vyplýva, že Obvodné oddelenie PZ Michalovce nedisponuje evidenciou výjazdov

policajných hliadok k jednotlivým prípadom.

Obžalovaný E. H. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, nikde nepracuje, doposiaľ nebol súdne
trestaný.

Súd vyhodnotením dôkazov v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por., získaných zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne dospel po doplnení dokazovania k jednoznačnému záveru, že prokurátor v
rámci kontradiktórneho konania na hlavnom pojednávaní nepreukázal vinu obžalovaného zo spáchania
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.zákona, nakoľko obžalovaným spáchaný

skutok nie je trestným činom.

Súd môže uznať vinu obžalovaného na základe jednoznačných dôkazov spočívajúcich v reťazci
priamych a nepriamych dôkazov, ktoré na seba nadväzujú, vzájomne sa dopĺňajú a vylučujú akýkoľvek
iný záver okrem viny, pričom v uvedenom prípade súhrn vyššie uvedených dôkazov jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností nepreukazuje vinu obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu a
preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm.b/ Tr.por., pretože žalovaný skutok
uvedený v obžalobe prokurátora nie je trestným činom.

Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349

Tr.zák. je nevyhnutné, aby obžalovaný po tom, čo proti nemu boli bezvýsledne použité opatrenia v
občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí, maril
výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých.Súd môže uznať vinu zo spáchania tohto trestného činu ak obžalovaný naplnil vyššie uvedené znaky
skutkovej podstaty trestného činu tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej, pričom po

stránke subjektívnej sa vyžaduje úmyselné konanie zo strany obžalovaného v zmysle § 15 Tr.zákona.

Na základe vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že v uvedenom prípade
nedochádzalo zo strany obžalovaného - otca maloletých detí E. H. k odovzdávaniu maloletých detí
H. ich matke na základe nariadeného predbežného opatrenia Okresného súdu Michalovce v spojení

s uznesením Krajského súdu v Košiciach, avšak zároveň z výpovede obžalovaného vyplýva, že
obžalovanýmalzáujemvstanovenomčaseodovzdaťmaloletédetimatke,pričomtietokmatkeodmietali
ísť, čo bolo čiastočne potvrdené aj samotnou výpoveďou matky, že v niektorých prípadoch staršia dcéra
ku nej odmietala ísť, či už pri návšteve maloletej dcéry u obžalovaného alebo pri návšteve dcéry v škole,
alebo pri stretnutí s dcérou na jarmoku v Bardejove a táto skutočnosť o odmietaní maloletej dcéry P.
stretávať sa vôbec s matkou vyplýva aj z písomnej správy riaditeľky školy, ktorú navštevuje maloletá v

ktorej uviedla, že samotná maloletá žiačka ju požiadala o to, aby ju jej matka v škole nenavštevovala, čím
bolo vyvrátené tvrdenie matky, že túto skutočnosť mal povedať riaditeľke školy otec a taktiež skutočnosť,
že maloleté deti sa nechcú stretávať s matkou vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Michalovce
sp.zn. 15P 220/2014 o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, pričom pri samotnom
vypočutí maloletých detí súdom tieto deti uviedli, že chcú byť zverené do osobnej starostlivosti otca

a maloletá E. sa nechce stretávať s matkou, pričom maloletá P. sa bojí matky, že by ju zobrala do
Anglicka a tieto skutočnosti nielenže nevyvracajú obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že z jeho
strany v podstate nie sú kladené prekážky pre stretávanie sa detí s matkou, že tieto deti sú z jeho strany
pripravené na stretnutie, ale samotné deti nechcú íésť k matke, nechcú sa s ňou stretávať, ale túto
obranu obžalovaného vlastne potvrdzujú a na základe týchto vykonaných dôkazov je zrejmé, že nie je

naplnená subjektívna stránka žalovaného trestného činu zo strany obžalovaného to znamená, že nebol
preukázaný úmysel obžalovaného nerešpektovať predbežné rozhodnutie súdu, ale že toto predbežné
opatrenie v žalovanom období nebolo možné realizovať na základe neochoty maloletých detí stretnúť
sa v stanovenom čase s ich matkou.

Súd záverom poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To 17/2016 z 30.3.2016,
ktorým zrušil pôvodný prvostupňový rozsudok Okresného súdu Michalovce a v ktorom poukázal na
tú skutočnosť, že pre naplnenie žalovaného trestného činu najprv musia byť bezvýsledne použité
mimotrestné opatrenia občianskoprávneho charakteru smerujúce k výkonu predbežného opatrenia súdu
a až následne úmyselné konanie smerujúce k zmareniu výkonu takéhoto predbežného opatrenia.

Aj v nadväznosti na toto odôvodnenie rozhodnutia druhostupňového súdu súd poukazuje, že v
uvedenom prípade nebolo preukázané úmyselné konanie obžalovaného smerujúce k zmareniu takéhoto
predbežného opatrenia.

S poukázaním na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného
alebozazúčastnenúosobuichsplnomocnenec,musíbyťodôvodnenétak,abybolozrejmé,vktorejčasti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom
alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.

Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.