Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203911
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313203911.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
X. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42309166, zastúpeného
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie
1.206,87 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/112/2013-92

zo dňa 11.4.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o zamietnutí žaloby, o
pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania a o náhrade trov konania.

Sporovým stranám a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

„Súd žalobu zamieta.
Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne od 29.09.2010 zastavuje.
Pripúšťa vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166, J. Kráľa 7, Banská Bystrica,
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 167,98 eur na adresu
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na tamojší súd návrh na uplatnenie pohľadávky
podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
zmenkovú sumu vo výške 1.206,87 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.206,87 eur od
29.9.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.206,87 eur od 22.11.2010 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,02 eur, náhradu trov konania za zaplatený

súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Prvoinštančný súd vychádzal z toho, že žalobca spolu s návrhom predložil fotokópiu zmenky, ktorú
vystavilažalovanávStakčínedňa17.02.2010.NazmenkejeuvedenéčíslozmluvyXXXXXXXXX.Jetamuvedená zmenková suma 1206,87 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 29.09.2010. Tiež je tam text
splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Na opačnej strane zmenky je text „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K

červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705“. Totožnú zmenku pripojil
oprávnený, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, k návrhu na vykonanie exekúcie v konaní
vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18Er/176/2011. V danom konaní bola povinnou
súčasná žalovaná a predmetom exekúcie bola rovnaká zmenková suma a zmenkový úrok.

4. Súd prvej inštancie zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké
číslo, ako je číslo uvedené na zmenke a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia
zmenky. V zmluve je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú
má dlžník zaplatiť a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K
predmetnej zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 14 obsahujú
dohodu o vyplnení zmenky. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol

rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola prvostupňovým súdom zamietnutá a uznesenie bolo potvrdené krajským súdom. Prvoinštančný
súd konštatoval, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná predmetnú zmluvu uzatvorila ako dlžník
- fyzická osoba, nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd teda považoval veriteľa

- spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. za dodávateľa v rámci svojej obchodnej činnosti podľa § 52 ods.
3 OZ a žalovaného/ú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu o úvere vyhodnotil
súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a
zmenkou bola zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex
offo skúmať predmetnú zmenku až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Súd sa teda oboznámil

s obsahom úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru a mal
za jednoznačne preukázané, že v danom prípade zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny
prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon je úverová spotrebiteľská
zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka má všetky formálne náležitosti.
Po formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju platnosť, vzhľadom k tomu, že ide

o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť primárneho právneho úkonu,
ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy a platnosť príslušného článku všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru,nazákladektoréhoblankozmenkabolaveriteľomvystavená.Úlohousúdu
bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy a
platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého zmluvné

strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy
mal súd za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil, že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy
o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať“. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné

podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na zadnej strane zmluvy) predmetnej Zmluvy o úvere.
I keď dlžník formálne v zmluve vyhlásil, že nemá k nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho
námietok tento nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli
formulované na veriteľom vopred pripravenom tlačive zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len
zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutie

úveru nemožno považovať za individuálne dohodnuté, resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté
zmluvné podmienky, a teda ani bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať
za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa
16.11.2010). Ďalej z článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal prvoinštančný súd za
preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o vyplnení

vystavenejzmenkyvbudúcnosti.Bezplatnejdohodyovypĺňacomprávenemôžebyťplatnáanivyplnená
zmenka (čl. 4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak dohoda o vypĺňacom
práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od
spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti
na § 17 zmenkového zákona treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu odporkyne

ako dlžníčky zo spotrebiteľského úveru.

5. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že článok 14. všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 OZ. Neplatným spôsobom bolodojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny úkon k
primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť považovaná za platný právny úkon,
keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej dohody o vyplnení zmenky

v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Dojednanie o vypĺňacom práve
zmenky (článok 14 všeobecných podmienok) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou preto, že na
základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa
práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu
postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť

realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa
skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR
457/10). Podľa § 53 ods. 1 OZ je dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom
práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv
a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a
následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal len z prísnej

formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového
práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane
spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, §
265 Obchodného zákonníka (obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4
Zák. č. 258/2001 Z. z., § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z. z.). Značnú nerovnováhu v právach spôsobuje

dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku
v deň splatnosti celého dlhu. Žalovaný/á ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej
sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie
vyplňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je
neplatné aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dohoda o vypĺňacom práve

zmenky v článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53
ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v
čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu
a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok. Rovnako je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou § 53 ods. 4 písm. k) OZ dojednanie vypĺňacieho práva zmenky aj preto, že

dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť
za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej
zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát
365 dní = vo výške 91,25% ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu.
Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z.). Zároveň ide o nekalú podmienku podľa

článku 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou
zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa
neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne).
Podľa názoru súdu ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 OZ pre rozpor s dobrými
mravmi a podľa § 39 OZ a podľa § 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej

úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a
doplnkov, ktorých výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým
úrokom 91,25% ročne.).

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok

úverovejspotrebiteľskejzmluvyovypĺňacomprávezmenkyneprijateľnouzmluvnoupodmienkouapodľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná
podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265
Obchodného zákonníka.

7. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v celom rozsahu.

8. Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného v tomto
konaní. Vedľajší účastník - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. vstúpil do konania na strane

žalovaného z vlastnej iniciatívy svojim písomným podaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal
na neprijateľné zmluvné podmienky, spotrebiteľské vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke. Súd
rozhodol o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania priamo v rozsudku a to vzhľadom
na zásadu hospodárnosti konania a veľké množstvo skutkovo a právne totožných žalôb. Námietkuneprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu považoval za nedôvodnú, pretože
uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na
základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho

hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná
reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom
spotrebiteľského práva EÚ a SR.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov

konania nepatrí a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi súd priznal
právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane účastníka, ktorý bol v konaní úspešný. Ide
o účelne vynaložené trovy konania, lebo vedľajší účastník si plní svoje povinnosti (ochrana spotrebiteľa)
vyplývajúce priamo z vyššie uvedených právnych predpisov SR a EÚ. Vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci vo výške 167,98 eur.

10. Proti tomuto rozsudku, voči výroku o zamietnutí návrhu, o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka
a voči výroku o povinnosti uhradiť trovy konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol
rozsudok v odvolaním napadnutých častiach zmeniť, návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovieť a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že
dokazovanievsporovomkonaníjeovládanéprejednacouzásadou,čoznamená,žesúdvychádzalenzo

skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Súd prvej inštancie
v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že vykonal dokazovanie o. i. aj úverovou zmluvou, všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom i ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa
dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími
listinnými dôkazmi, nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorou,

keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb.,
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného nebolo žiadnych námietok, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej
veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej

zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak
tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa
§ 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd
učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania. Súd

z vlastnej iniciatívy, bez návrhov žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre
zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom

štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový súd
navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných skutočností. Súd za nesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu

o úvere ako spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z
účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol.
Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a

práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho
vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým
menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej

značky5Obo/3/2008zodňa22.10.2008.Jesíceprípustnézaurčitýchokolnostíuplatňovaťtzv.kauzálne
námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým
žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby
túto úlohu prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade následkom bolo nesprávnerozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia

vykonané bez návrhu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.
25Cdo/1839/2000, kde pri rozhodovaní súd vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná
aj v tomto konaní. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že

prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Vyplýva to z formulácie § 4 ods. 6 zákona a spojenia „v
čase vyplnenia“ zo slov „vyplnenú veriteľom“, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky
budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by
vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla
byť neplatná a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských

úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Napokon zdôraznil
procesne mimoriadnu dôležitú okolnosť, že žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok zo zmenky
uznal. Žalovaný tým, že uznal uplatnený nárok, jednoznačne prejavil svoju vôľu, že nemá záujem o
ochranu pred uplatneným nárokom. Nie je prípustné, aby súd napriek prejavenej vôli žalovaného tomuto
nanútil obranu, o ktorú tento účastník nielenže nestojí, ale prezentuje stanoviská, ktoré sú v priamom

rozpore so súdom aplikovanou obranou. Súd v tomto konaní nie je nezávislým arbitrom, ale aktívnym
účastníkom konania, čo náš právny poriadok vylučuje. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010 zo dňa 3.2.2010, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 zo
dňa 21.11.2013.

11. K pripusteniu vstupu vedľajšieho účastníka do konania doplnil odvolanie aj o argumentáciu, že
predmetné konanie je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované
NariadenímEPč.861/2007,vktoromjeupravený procesnýpostupsúduastránodlišneodvnútroštátnej
úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Z.z. (O.s.p.). Právna regulácia označeného Nariadenia

obsiahnutá v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel
zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len výnimočne, a to vtedy, ak sa postupuje v súlade s
príslušným procesným právom, uplatniteľným v členskom štáte. Pre oznámenia o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania, doručené súdu pred 01.01.2015, teda pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., je konajúci súd povinný zabezpečiť si vyjadrenie

účastníka, na ktorého stranu vedľajší účastník vstúpil. Len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o
vstupedokonanianemôžeautomatickyzakladaťjehoprávonaúčasťvkonaní,atakisto,žeosoba,popri
ktorej vstúpil do konania, s takýmto úkonom súhlasí. Namietal nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.
s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Poukázal na to, že vedľajší účastník získava prístup k osobným údajom
spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ k takémuto prístupu nedal súhlas. Ide o neoprávnené zasahovanie do

súkromného života účastníka konania. Zároveň dochádza k rozporu s ustanovením § 7 ods. 1 zákona
č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý neoprávnené spracovávanie prísne sankcionuje.
Považuje preto namieste vyžadovať súhlas spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka do konania,
čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv. Poukázal taktiež na novelizované znenie § 93
ods. 3 O.s.p., účinné od 01.01.2015. Vzťah žalobcu ako nadobúdateľa zmenky a žalovaného ako

vystaviteľa zmenky je právnym vzťahom, ktorého úprava je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Sb. a
ktorá neumožňuje prihliadnuť na kauzálny vzťah medzi indosantom a majiteľom zmenky. Predmetné
konanie teda nie je konaním, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné
pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa. Európske konanie s nízkou hodnotou sporu nadobudne atribúty sporového konania až po

podaní odvolania voči rozsudku vydaného príslušným súdom. Až po takomto procesnom úkone môže
byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Svoju argumentáciu doplnil o názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyjadrený vo veci 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.10.2013.

12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

13. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu opätovne poukázal na to, že v zmysle platných
predpisovajudikatúryESDjepovinnosťousúduvkaždomštádiukonaniaatoajvkaždomdruhukonania
a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah s tým, ak súd príde k pozitívnemuzisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorú súd v konaní preskúmal, je zrejmé, že zmenka, ktorá bola podkladom žalobného návrhu, slúžila
na zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý nespĺňal zákonné náležitosti a obsahoval

viacero neprijateľných podmienok. Už samotným vystavením blankozmenky, vzhľadom na povahu tohto
cennéhopapiera,sipovinnýbezakýchkoľvekpochybnostízhoršilsvojezmluvnépostavenie.Dojednanie
v zmluve, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa vyplniť blankozmenku, je v rozpore s dobrými mravmi a
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vedľajší účastník má za to, že nový majiteľ zmenky bol pri
jej nadobúdaní v zlej viere, nakoľko právny vzťah pôvodného majiteľa zmenky a žalobcu vzbudzuje

oprávnené pochybnosti, že tento ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti
vzniesť voči pôvodnému majiteľovi kauzálne námietky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne v obdobnej veci zo dňa 6.6.2013 č.k. 8Ncb/115/2013-28, ako aj na spoločné
stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93, uverejnené v
Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 zo dňa 20.10.2015.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.9.2016 poukázal na to, že od 1.7.2016 je účinný zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v ktorom je inštitút vedľajšieho účastníka upravený ako inštitút
intervenienta v § 81 - 88, podľa ktorého intervenient musí preukázať právny záujem na výsledku konania.
Právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, môže v tomto
konaní vystupovať len ako iný subjekt a nie intervenient. Keďže ide o nový inštitút zavedený do právnej

úpravy, a právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu nemá
nový súhlas žalovanej, má za to, že nemôže vystupovať v tomto konaní ani ako iný subjekt. Na základe
uvedeného má za to, že nový CSP neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné priznať
v zmysle nového CSP náhradu trov konania inému subjektu.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom
prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP).

16. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli
výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Podľa obsahu podaného odvolania
odvolateľ nenamieta výrok o čiastočnom zastavení konania, preto tento výrok nebol predmetom

prieskumu odvolacím súdom.

17. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Odvolací súd mal na zreteli i to, že v súlade s článkom

17 ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika informovala Komisiu o tom, že na základe procesného
práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom 17 Nariadenia, podať opravný prostriedok
„odvolanie“ (§ 355 a nasl. CSP) na „krajské súdy“. V odvolacom konaní začatom podaným odvolaním
podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd Slovenskej republiky podľa procesného práva
Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

18. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu
vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne

posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na
právne posúdenie nárokov. Rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané
ustanovenia § 220 CSP a v podstate dáva odpoveď i na v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody.

19. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne, odvolací súd sa s ním v celom
rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

22. V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami vo vzťahu k záverom vo veci samej odvolací súd

snáď môže uviesť len nasledovné.

23. Predmetom odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky uplatnený
navrhovateľom na základe uvedeného Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Cieľom prijatia Nariadenia bolo zjednodušenie a zrýchlenie
cezhraničného konania v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4

Preambuly Nariadenia). Cieľom takéhoto konania by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti.
Narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu pre nerovnováhu vo fungovaní procesnoprávnych
prostriedkov poskytovaných veriteľom v rôznych členských štátoch, vedie k potrebe prijatia právnych
predpisov Spoločenstva zaručujúcich rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov celej Európskej únii
(bod 7 Preambuly Nariadenia). V záujme uľahčenia uznávania a vykonávania rozsudku by sa mal

rozsudok vydaný v jednom členskom štáte v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu
uznať a byť vykonateľný v inom členskom štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek
možnostinamietaťprotijehouznaniu(bod30PreambulyNariadenia).Jemožnečiastočnesodvolateľom
súhlasiť, že konanie podľa uvedeného Nariadenia má v zásade písomnú povahu (viď čl.5 ods.1, čl.
8, čl. 9 ods.1 Nariadenia). Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania ukáže ako potrebná (nutná),

alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci pojednávanie. Nutným je nariadiť
ústne pojednávanie najmä vo veciach skutkovo a právne zložitých, v ktorých súd považuje za potrebné
vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti. Odvolací súd je toho názoru, že ak v predmetnej veci
prvostupňový súd sám i bez procesnej iniciatívy účastníkov realizoval ex offo prieskum uplatnených
zmenkových nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, a poskytol

priestor účastníkom konania, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili na pojednávaní, nekonal v rozpore s
Nariadením ani v rozpore s vnútroštátnym procesným právom.

24. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí
ochrany spotrebiteľovi bola jasným, zrozumiteľným a najmä presvedčivým zdôvodnením napadnutého

rozhodnutia vysvetlená a nemožno označiť za dôvodnú odvolaciu námietku o porušovaní rovnosti
procesných strán v konaní.

25. To, že sa pri takomto postupe súd nedopustil procesného či hmotnoprávneho pochybenia podporujú
aj aktuálne závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého

26. „ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť

nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“27. K tomuto odvolací súd tomu dodáva, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná
zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí
o tom rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke. V tejto súvislosti odvolací súd

podobneakosúdprvéhostupňazdôrazňujeznenie§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s
poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo

výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi na požiadanie vydať. Ustanovenie
tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného
textu teda vyplýva, že predmetná zmenka mohla byť vyplnená len v súlade so znením tohto ustanovenia,
k čomu však nedošlo, pretože zmenková suma presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru.

28. V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť aj to, že súd
i pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k
okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a

postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech
niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

29. V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na judikované závery, vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho

dvora EÚ, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.
Tu možno spomenúť napr. rozhodnutie vo veci Mostaza Claro C-168/05, Godart C-429/05 alebo Oceano
Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/08. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS
zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi

pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku
(viď napr. v rozsudku C 76/10 čl. 50). V tejto súvislosti je treba spomenúť aj rozhodnutie COFIDIS
C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať
a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu

myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady
93/13/EHS.

30. Odvolací súd sa stotožňuje aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým pripustil, aby do konania
na strane žalovaného vstúpil ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska. Tento vedľajší

účastník vstúpil do konania dňa 11.11.2014 s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Súd
prvej inštancie rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka dňa 11.4.2016, t.j. v čase účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016). Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú. Preto
odvolací súd pri preskúmaval napadnuté rozhodnutie podľa zákonných ustanovení účinných v danom

čase.

31. Podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.32. V prejednávanej veci vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, IČO: 42309166 vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to písomným oznámením zo
dňa 30.10.2014 o vstupe združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Podľa

výpisu z registra občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra SR, je Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42309166 zapísané v tomto registri v oblasti
spotrebiteľských činností.

33. V predmetnom konaní sa žalobca domáha splnenia povinnosti zo strany žalovanej, vyplývajúcej

zo zmenky, vystavenej súčasne s uzavretím Zmluvy o č. 805700065 z 18.2.2010, predmetom ktorých
bolo poskytnutie úveru žalovanej. Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom
spotrebiteľským a občianske združenie Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. má ako hlavný predmet
činnosti ochranu práv spotrebiteľov, bol vstup tohto Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej v súlade so zákonnými ustanoveniami, účinnými k dňu jeho vstupu do konania (t.j.
ku dňu 11.11.2014).

34. Námietka žalobcu, že nebola splnená podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania - súhlas
hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, nie je opodstatnená. Zo
spisového materiálu je totiž zrejmé, že žalovaná so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasila
a podaním zo dňa 10.3.2016 súdu písomne oznámila, že súhlasí so zastúpením vedľajším účastníkom

- Združením spotrebiteľov Slovenska, advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom (č.l. 77).

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v odvolaním
napadnutých výrokoch, potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

36. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovanej a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z.
preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. Preto odvolací súd pri aplikácii ust. Čl.16
Nariadenia i ust. § 224 ods. 1, § 142 ods.1 O.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým
stranám a Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. nepriznal.

37. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).