Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Júlia Henteková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/356/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214218652
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214218652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25,
Bratislava, IČO: 47248980, v konaní zastúpený PERPECTA Legal s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25,
Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanému: Ľ. G., J.. X.XX.XXXX, Y. G. K. W.. Č.. XXX/XX, L. Q., o
zaplatenie 541,69 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 122,79 Eur a úroky z omeškania

vo výške 9,50% ročne zo sumy 41,41 Eur od 18.10.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25% ročne zo sumy 29,46 Eur od 18.11.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 25,96 Eur od 18.12.2011 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 25,96 Eur od 18.1.2012 do zaplatenia, všetko v splátkach vo výške 20,-
Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému
dňu v bežnom mesiaci.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 13.10.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 541,69
Eurspolusročnýmúrokom zomeškaniavovýške9,5%zosumy 41,41Eurod18.10.2011dozaplatenia,
vo výške 9,25% zo sumy 29,46 Eur od 18.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 25,96 Eur
od 18.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 25,96 Eur od 18.1.2012 do zaplatenia a zo sumy
418,90 Eur od 18.2.2012 do zaplatenia a trov konania ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 32,-

Eur a z trov právneho zastúpenia 106,94 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že Slovak Telekom a.s. uzavrela
so žalovaným dňa 30.5.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej
alebo satelitnej televízie, program Magio Sat Klasik v lehote viazanosti 26 mesiacov. Na základe Zmluvy
uzavretej podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách mu bolo poskytnuté
plnenieriadneavčas.Zúčtovnýchdokladovbolozistené,žežalovanýfaktúryneuhradil.Vzhľadomnato,
že si svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť
zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá mu bola fakturovaná sumou 418,90 Eur. Túto pohľadávku voči

žalovanému nadobudol od Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013,
ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanému listom postupcu. Pre omeškanie s plnením peňažného
dlhu uplatňuje si voči žalovanému aj zákonný úrok z omeškania.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Žalovaný ako účastník konania uviedol, že zodpovedá pravde,

že uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní služieb Magio Sat, ako aj to, že
fakturované sumy uplatnené v tomto konaní nezaplatil. Žiadal, aby mohol svoju dlžobu voči žalobcovi
vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 20,- Eur. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že pracuje na krátený,4-hodinový úväzok, jeho čistý mesačný príjem činí okolo 200,- Eur, pričom ho zaväzuje vyživovacia
povinnosť voči 4 maloletým deťom. Jeho manželka čerpá materskú dovolenku, okrem dávok v materstve
v sume 320,- Eur žiadne iné príjmy nemá. Oznámenie o postúpení pohľadávky obdržal, taktiež aj výzvu

žalobcu na úhradu dlžnej sumy, tejto však vyhovieť nemohol pre finančné ťažkosti.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovaného aj výpisom žalobcu z obchodného
registra, Zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat uzavretej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovaným
dňa 30.5.2011, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, Zmluvou o postúpení

pohľadávok uzavretej medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 20.11.2013, faktúrami
Slovak Telekom a.s., Obchodnými podmienkami na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby
Magio TV Optik účinnými od 14.5.2011, Tarifou ST a.s. na poskytovanie služby Magio Sat, Cenovým
výmerom č. 11216/2011, Cenníkom pre koncové zariadenia-časť A (nájom a údržba koncových
zariadení). Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 30.5.2011 Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat
podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
na dobu neurčitú, s dobou viazanosti 26 mesiacov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie služieb
satelitnej televízie, programu služieb Magio Sat Klasik. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné
podmienky na poskytovanie leektronickej komunikačnej služby Magio TV Optik, Tarifa ST a.s. na

poskytovanie Služby Magio at, Cenník pre koncové zariadenia-časť A , Cenový výmer a Obchodné
podmienky na poskytovanie služby Magio Sat. Slovak Telekom a.s., sa v Zmluve zaviazala žalovanému
zriadiťaposkytovaťdojednanéslužby,žalovanýsazaviazalvyužívaťtietoslužbypocelúdobuviazanosti
a platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb. Predmetom Zmluvy bolo aj nájom koncového
zariadenia - Magio Boxu s HDD. Pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio

Boxu v Cenníku pre koncové zariadenia časť A (nájom a údržba koncových zariadení) účinného od
31.10.2011 bola v bode 11.1.2 stanovená zmluvná pokuta vo výške 150,-Eur; pre prípad nevrátenia,
straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu zmluvná pokuta vo výške
16,77 Eur v bode 11.1.6. Pokuta za stratu alebo poškodenie Smart karty zo strany užívateľa podľa
bodu 4.3.1 Tarify ST a.s. poskytovanie služby Magio Sat činila 19,95 Eur, pokuta za stratu alebo

poškodenia satelitnej antény alebo súvisiaceho príslušenstva zo strany užívateľa činila podľa bodu 4.5.1
Tarify sumu 29,95 Eur. V Zmluve o poskytovaní služby účastníci zmluvy sa dohodli, že v prípade, že
užívateľ vypovie zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat počas doby viazanosti alebo svojim konaní,
resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od zmluvy odstúpiť, je ST oprávnený
vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti (v danom prípade 26 mesiacov)

na službu Magio Sat Klasik vo výške 199,-Eur. Z článku 6 Všeobecných podmienok na poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby Magio TV Optik (ďalej len VP) s názvom Zánik zmluvy o pripojení
bod 1. písm. d) vyplýva, zmluva o pripojení zaniká odstúpením. ST má právo odstúpiť od Zmluvy o
pripojení okrem prípadov uvedených v vo VP, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani
po 45 dní po dni splatnosti (bod 7. článku 6 VP). Dôkaz o tom, že by právny predchodca žalobcu

pre porušenie zmluvných povinností žalovaným odstúpil od Zmluvy, súdu predložený nebol. Žalobca
predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej s
postupcom Slovak Telekom a.s. dňa 20.11.2013. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému
listom postupcu zo dňa 25.11.2013.

5/ Slovak Telekom a.s. cenu poskytnutých služieb fakturovala žalovanému nasledovne:
-faktúrou (variabilný symbol) č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.10.2011 sumu 41,41 Eur, splatnú
17.10.2011,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.112011 sumu 29,46 Eur, splatnú 17.11.2011,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.12.2011 sumu 25,96 Eur, splatnú 17.12.2011,

-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.1.2012 sumu 25,96 Eur, splatnú 17.1.2012,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.2.2012 zmluvnú pokutu v sume 418,90 Eur splatnú dňa 17.2.2012,
a to: jednorazový poplatok - Magio Sat pokuta v sume 199,-Eur, pokutu za Magio box 1MQV6ZUN v
sume 150,-Eur, za diaľkový ovládač 1MQV6ZUN v sume 20,-Eur, za kartu 1MQV6ZUN v sume 19,95
Eur, za ostatné príslušenstvo 1MQV6ZUN v sume za 29,95 Eur.

Žalobca právny nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú v sume 418,90 Eur zdôvodnil prípisom zo dňa
3.3.2016, v ktorom poukázal na to, že inštitút zmluvnej pokuty v zmysle ustanovenia § 544 a nasl.
Občianskeho zákonníka slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, preto považuje jej
dojednanie za absolútne oprávnené. V danom prípade sa jedná o záväzok synalagmatický, v ktorompráva a povinnosti jedenej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. Podnik
sa zaviazal poskytovať žalovanému dané služby a poskytol mu príslušenstvo. Žalovaný sa zaviazal plniť
za poskytnuté služby riadne a včas. Pri podpise zmluvných dokumentov bol oboznámený s možnosťou

uplatnenia zmluvnej pokuty. Nakoľko zo zmluvy neplnil, toto jeho konanie možno hodnotiť ako absolútne
nekorektné, v rozpore s dobrými mravmi a protiprávne, nakoľko odporuje všeobecným ustanoveniam o
záväzkových vzťahoch nachádzajúcich sa v OZ. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

6/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
7/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
8/PodľahlavyI.čl.12ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,požiadavkyochranyspotrebiteľasazohľadnia
pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.

9/PodľahlavyXI.čl.169ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,Úniavsnahepodporiťzáujmyspotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
10/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty
príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto
smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má

úzku súvislosť s územím členských štátov.
11/ Podľa § 44 ods.1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od
1.11.2011 zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná.

12/ Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.
13/ Podľa § 43 ods. 12 písm. a, b) Zákona č. 351/2011 Z.z. Účastník je povinný a) používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na

základe predloženej faktúry,
14/Podľa§44ods.10písm.a,e)Zákonač.351/2011Z.z.Podnikmôžeodstúpiťodzmluvyoposkytovaní
verejných služieb, ak účastník: b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
15/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2011 spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
16/ Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17/ Podľa § 2 písm. a) a e) Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 spotrebiteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnúpotrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo
aleboprostredníctvominýchpodnikateľovdodalpredávajúcemuvýrobokaktoréhočinnosťneovplyvňuje
vlastnosti výrobku,

18/ Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
19/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

20/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

21/ Podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB.

24/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti,
čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého Európskeho súdneho dvora (od
1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému
používaniuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok:„Členskéštátyzabezpečia,abyvzáujmespotrebiteľov
a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.“ Súd Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat uzatvorenú právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a
Zákona o elektronických komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Slovak Telekom
a.s. a žalovaný uzatvorili platnú Zmluvu o poskytovaní služieb a nájme KZ, z ktorej pre obe zmluvné
strany vyplývajú práva a povinnosti. Spoločnosti Slovak Telekom a.s. prenajať koncové zariadenia,

poskytovať žalovanému dohodnuté služby a tieto vyfakturovať a žalovanému riadne a včas uhradiť
cenu služieb vyfakturovaných dodávateľom. Výška ceny neuhradených služieb je preukázaná faktúrami
právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný tvrdenie žalobcu, že faktúry jeho právneho predchodcu
neuhradil,nespochybnil.Pretosúdprávnynárokžalobcunazaplateniecenyslužiebspoluvsume122,79
Eur považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia

vyhovel.

25/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 418,90 Eur pre
porušenie zmluvných povinností žalovaným a na zákonné úroky z omeškania. Zmluvná pokuta akojeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi
v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon
obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty,

prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,
predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými

mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania
ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne
inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom
omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením
peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania
so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z

omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je
tak sankcionované dvakrát.

26/ Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené.
Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch

alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Žalobca individuálnosť
dohody o zmluvnej pokute nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj v
tejto veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade
opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár žalobcu podpísal bez možnosti

ovplyvniť vopred pripravený text s vopred určenými podrobnými podmienkami nemožnosťou ich zmeny.
Nárok na zmluvnú pokutu v prospech dodávateľa je v predmetnej právnej veci viazaný na porušenie
záväzku 26 mesačnej doby viazanosti užívať dojednané služby. Dojednanie o zmluvnej pokute za každé
porušenie je koncipované neúmerne široko bez zohľadnenia kedy došlo k porušeniu povinnosti. Slovak
Telekom, a.s. pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu

krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné,
nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje
značnú nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu a tým aj neplatnosť takejto zmluvnej
podmienkypreneprijateľnosť,nakoľkoniejemožnéakceptovaťstav,vrámciktoréhojednazozmluvných

strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá zmluvná
strana (spotrebiteľ) buď musí bezvýhradne prijať alebo zmluvu neuzavrieť. Na záver súd dodáva, že
nemal preukázané ani platné vypovedanie Zmluvy právnym predchodcom žalobcu ani zánik Zmluvy
niektorým zo spôsobov predpokladaných v §44 Zákona č. 351/2011 Z.z. Z tohto dôvodu súd má za
to, že k zániku Zmluvy v danom prípade nedošlo a žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol a

preto žalobu v tejto časti s poukazom na vyššie uvedené zamietol. Vo výroku rozsudku nevyslovil
neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko ich neprijateľnosť už vyslovil vo viacerých svojich rozsudkoch, napr. v rozsudku sp.
zn. 10C/330/2015.

27/ Nárok žalobcu na úroky z omeškania súd považoval za dôvodný vzhľadom na ustanovenie § 517
ods.1,2Občianskehozákonníka.Žalovanýneuhradenímcenyslužiebsadostal doomeškaniasplnením
peňažného dlhu, a to od prvého dňa márneho uplynutia lehoty splatnosti každej faktúry. Pre uvedené má
žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/2005 Z.z.
Základná úroková sadzba ECB od 13.7.2011 do 8.11.2011 bola 1,50%, od 9.11.2011 do 13.12.2011 bola

1,25% a od 14.12.2011 bola 1%. Záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, preto súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.28/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím

lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

29/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, jeho osobné,
majetkové a zárobkové pomery, povolil mu predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej
výške 20,-Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len
jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k
výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu

vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov
a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej
strane ani žalovaného nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo
pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.

30/ Podľa § 255 ods.1,2 CSP (1)súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak strana má vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31/Ustanovenie§255CSPvyjadrujesamozrejmúpožiadavkuvtom,žeúčastníkkonania,ktorývkonaní

uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
aleajúčelnosťtrovpotrebnýchnauplatňovaniealebobráneniepráva.Podpojemvectrebarozumieťcelý

predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania. Ak čiastočný úspech založil nárok
na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu
jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania ( súdna
prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť,

ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 22,67%-ný úspech, žalovaný 77,33%-ný.
Žalovanému žiadne trovy nevznikli, žalobca vo veci nedosiahol ani 10%-ný pomerný úspech, preto súd
stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia

podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.