Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315200507
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315200507.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom

Pribinova 25, Bratislava, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o návrhu na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd konanie o návrhu na prerušenie konania zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda 27. septembra 2012 sa domáhal

určenia medzitýmnym rozsudkom, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda, pretože tento nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu
postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok) a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej
škody sumu 125,-Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 2 032,09,- Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a uplatnil si náhradu trov konania.

2. K žalobe sa vyjadrila písomne žalovaná, ktorá žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej právo
na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné
bremeno,nepredložiladôkazy,ktorébypreukazovalivznikzodpovednostižalovanejzaškodu,namietala
predčasné podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesla námietku premlčania.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, pričom strany a právny zástupca žalobcu ospravedlnili

neúčasť na pojednávaní a súhlasili prejednať vec v ich neprítomnosti.

4. Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd oboznámil s podstatným obsahom predmetného
spisu.

5. Žalobca návrhom zo 14. augusta 2009 podal návrh formou zápisnice spísanej pred súdnym
exekútorom na vykonanie exekúcie proti povinnému F. O., Z. N. XXXX/XX, XXX XX X. M., L.:

XXXXXXXXXX o vymoženie 1 516,85,-Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu z 22. júna 2009 sp. zn. SR XXXXX/XX, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská , a. s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Súdny
exekútor podal 24. septembra 2009 žiadosť Okresnému súdu Dunajská Streda na vykonanie exekúcie.Okresný súd Dunajská Streda uznesením z 28. januára 2010 č. k. 5Er/883/2009-9 žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z 24. septembra 2009 v časti zaplatenia úrokov
z omeškania vo výške 0,227 % denne zo sumy 1 145,74,-Eur od 9. apríla 2008 až do zaplatenia

zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. marca 2010. Uznesením z 12. júla 2012 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

6. Exekučné konanie sa začína na návrh.
Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie / § 36 ods.
1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. /.
Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora / § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. /.
Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom / § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb /
§ 9 ods. 1 citovaného zákona /.
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak / 17 ods. 1, 2 citovaného zákona /.

7. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutímjeosobitnouzodpovednosťoubezohľadunazavinenieanemožnosajejzbaviť.Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, t. j. aj súdu,
ktoré svojim obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak s konaním orgánu verejnej
moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie

alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/ nečinnosť, t. j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo
vydaťrozhodnutievzákonnomstanovenejlehote,2/vznikaexistenciaškody,3/príčinnásúvislosťmedzi
nezákonným rozhodnutím a škodou.
8. Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú
žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného

súdu.
9. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva strany, lebo je
potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností daného prípadu, súd konštatuje,
že neboli splnené základné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu s poukazom na Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 471/2012 zo 7. mája 2013 je možné žalobu o
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol.
10. V danom prípade súd považoval za nadbytočné skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy
a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán, a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre

ľudské práva Riuz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29, Hiro Balani
c. Španielsko z 9. septembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécvko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé
zvrátiť výsledok konania.11. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

12. Návrhom zo 16. apríla 2015 navrhovateľ navrhol súdu, aby konanie v zmysle ustanovenia §

109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len O.s.p. / prerušil až do právoplatného
skončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrhlapredložiťSlovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010.

13. Súd 18. septembra 2015 č. k. 10C/95/2015-69 návrh na prerušenie konania zamietol, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. októbra 2016.

14. Návrhom z 11. februára 2016 navrhovateľ navrhol súdu, aby konanie v zmysle ustanovenia § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru

Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. V odôvodnení
opakovaného návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol totožné dôvody ako v návrhu, o ktorom
súd už 18. septembra 2015 č. k. 10C/95/2015-69 rozhodol.

15. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť / ďalej len procesné podmienky /.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16.Prekážkarozsúdenejvecisvojoupodstatoupatríkprocesnýmpodmienkamajejexistencia(zistenie)
v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastane predovšetkým vtedy, ak
sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý
nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania
a tých istých osôb.

17. V predmetnom konaní bol 16. apríla 2015 podaný návrh na prerušenie konania do právoplatného
skončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrhlapredložiťSlovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. O návrhu súd 18. septembra 2015 rozhodol tak, že návrh zamietol,

nakoľko vzhľadom na povahu strán jednotlivých konaní, predmety konania a charakter uplatňovaných
nárokov dospel súd k záveru, že prípadné rozhodovanie o navrhnutých prejudiciálnych otázkach v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov by nemalo zásadný význam pre prejednanie a rozhodnutie
veci vedenej na tunajšom súde. Žalobca 11. februára 2016 opätovne podal návrh na prerušenie
konania, ktorý je v podstate identický s návrhom na prerušenie konania zo 16. apríla 2015, o ktorom už

súd rozhodol 18. septembra 2015.

18. Na základe uvedených skutočností súd konanie o návrhu na prerušenie konania pre prekážku už
rozsúdenej veci / rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania/ zastavil.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.