Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/331/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202528
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116202528.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu O. proti žalovanému O., o zrušenie vyživovacej
povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. mája 2016, č. k.
23C/64/2016-52 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o

t v r d z u j e .
Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil s účinnosťou od 01.07.2015 vyživovaciu
povinnosť žalobcu voči žalovanému naposledy stanovenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k.
33P/211/2007-183 zo dňa 24. júna 2008, a to s poukazom na 78 ods. 1 zákona o rodine. Žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení uviedol, že žalobca
sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči žalovanému, jeho synovi, s účinnosťou od 01.07.2015
z dôvodu, že žalovaný dňa 15.11.2009 dovŕšil vek 18 rokov a v roku 2015 úspešne ukončil bakalárske
štúdium na S. Akademický rok bol ukončený dňa 30.06.2015 a po jeho ukončení bol žalovanému
dňa 17.06.2015 vystavený diplom. Vzhľadom na ukončenie štúdia je žalovaný schopný naďalej sa
živiť sám, čím sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie vo veci

rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Na základe
vykonaného dokazovania zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému
upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 33P/211/2007-183 zo dňa 24.06.2008, keď bola na
návrh matky určená na sumu 1 800,-Sk mesačne s účinnosťou od 01.09.2007, pričom v tom čase mal
žalovaný 16 rokov a jeho pomery boli charakterizované tým, že navštevoval 1. ročník strednej školy,
pričom nemal zdravotné problémy vážneho charakteru. Z diplomu a potvrdenia o štúdiu a z tvrdenia

odporcu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný ukončil štúdium na S. v študijnom odbore
geodézia a kartografia, za čo mu bol dňa 17.06.2015 udelený titul bakalár. Z tvrdenia žalovaného a z
odpovede na lustráciu v Z. poisťovni vyplýva, že odporca sa živí sám, pričom v zmysle odpovede z
lustrácie pracoval na základe dohody o vykonaní práce. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich deťom trvá
dovtedy, dokým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda dôležitá je samotná schopnosť, t.j. potenciál
dieťaťa samé sa živiť, no nie či sa aj skutočne samé živí. Dieťa nadobudne túto schopnosť v zásade

vtedy, keď ukončilo štúdium, a môže tak bez prekážky, ktorú toto štúdium predstavuje dosahovať
pravidelný a postačujúci príjem. V uvedenom prípade odporca túto schopnosť už dosiahol a nebola u
neho zistená žiadna prekážka, napríklad zdravotného charakteru, ktorá by obmedzovala alebo znižovala
jeho schopnosť pracovať. Vzhľadom nato súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu od
01.07.2015, kedy schopnosť živiť sa sám, už žalovaným bola nadobudnutá. O trovách konania súd
prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Nakoľko súd návrhu vyhovel, mal žalobca v konaní plný úspech, a teda by mal v zásade právo na
náhradu trov. Výnimku z náhrady trov vyplývajúcu zo zásady úspechu v konanípredstavuje ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého môže súd nepriznať trovy konania, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade sú tu takéto dôvody, pre ktoré súd náhradu trov
konania žalobcovi nepriznal. Žalovaný nijak nezavinil, že sa vyživovacia povinnosť stanovila súdnym

rozhodnutím, v čoho dôsledku musí byť za účelom jej zrušenia iniciované ďalšie súdne konanie. To, že
sa vyživovacia povinnosť stanovila súdnym rozhodnutím bolo spôsobené nie konaním žalovaného, ale
zákonnou úpravou, ktorá s konaním o rozvod obligatórne spája aj určenie vyživovacej povinnosti, čo
strany nemohli ovplyvniť, resp. návrhmi matky na jej určenie, za čo však opäť nemohol žalovaný. Takéto
určenie výživného, či zvyšovanie výživného by nebolo potrebné, ak by si sám žalobca plnil riadne svoju

povinnosť vyživovať iného. Takisto žalovaný nepopieral ani skutkové tvrdenia rozhodné na posúdenie,
či tu dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti sú, keď sám uviedol, že štúdium ukončil a živí sa sám.
Popieral iba právnu možnosť zrušenia od 01.07.2015, no nie skutkové okolnosti rozhodné pre posúdenie
veci, čím nijak nezaťažil priebeh tohto konania.
2. Proti tomuto rozsudku, a to výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že neboli
naplnené dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Nepopieranie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným,
alebo to, že žalovaný určenie vyživovacej povinnosti súdnym rozhodnutím nezavinil, sú skutočnosti dané
výlučne charakterom sporu a jeho výsledkom. V žiadnom prípade samé o sebe nemôžu predstavovať
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., poťažmo, ak žalovaný už nie je maloletý.

Poukázal na to, že každý má právo v súdnom konaní sa nechať zastúpiť advokátom, a za podmienok
určených O.s.p. má nárok na náhradu vzniknutých trov. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa zameriava
výlučnenapostaveniežalovanéhoanezohľadňujeidentickúsituáciužalobcu.Malzato,žezvykonaných
dôkazov a z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmý žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania žalobcovi, preto súd prvej inštancie nemohol z vykonaných dôkazov dospieť k

zisteniu, že takýto dôvod je daný. Odvolaciemu súdu navrhol zrušenie napadnutého výroku a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu /vo

výroku o náhrade trov konania/ podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák.
č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho

konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania a preto aj odvolací súd
posudzoval dôvody odvolania podľa O.s.p..
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v

napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
9. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
10. Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie ( v zmysle svojvôle ), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti osobitného zreteľa, na ktoré treba pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť musí spočívať tak v okolnostiach danej veci,

ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri skúmaní, či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa by mal súd prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov
konania t. j. zhodnotiť pomery nielen toho, kto by mal náhradu trov konania hradiť, ale i toho, komu by
mali byť nahradené. Nepriznanie náhrady trov konania musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiamkonkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v minulosti nepristupoval k svojej vyživovacej povinnosti voči

žalovanému zodpovedne, pričom v určitom období boli na platenie výživného žalovanému dokonca
zaviazaní aj jeho rodičia (starí rodičia žalovaného). Pre dobrovoľné neplnenie zákonnej povinnosti
žalobcu ako rodiča prispievať na výživu svojich detí, bolo potrebné opakovane upravovať súdnym
rozhodnutím nielen výšku výživného, ale splácanie dlhov na výživnom voči žalovanému. Z uvedených
dôvodov je potrebné považovať za odôvodnený záver súdu prvej inštancie, že

žalobca predovšetkým riadnym neplnením vyživovacej povinnosti voči žalovanému v minulosti zapríčinil
nevyhnutnosť úpravy týchto práv a povinností súdom, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k potrebe
rozhodnutia o zrušení tejto povinnosti. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že
v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady trov tohto konania procesne úspešnému žalobcovi v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o

náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli /§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP/.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).