Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sdo/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201106
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1011201106.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TTB, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17,
Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Andrea Stupárová, advokátka, so sídlom
Novomeského 266/25, Veľká Lúka, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka:
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, so sídlom Námestie L. Svobodu 1,

Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 2011/2930/
V-57-3 zo dňa 8. apríla 2011, konajúc o dovolaní žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky spisová značka 5Sžo/38/2014 zo dňa 29. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom spisová značka 5Sžo/38/2014 zo dňa 29.02.2016
zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/88/11-22 zo dňa 04.12.2013 tak, že žalobu
zamietol. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie.

Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok odvolacieho súdu sp. zn.
5Sžo/38/2014 zo dňa 29.02.2016 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

3. Predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/38/2014 bolo

právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej správne súdnictvo.

4. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. V súlade s vyššie citovaným ustanovením nového procesného kódexu prejednal Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a dospel k
záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.
6. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej

časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.7. Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.

8.Podľa§151ods.1SSP,doručenéuznesenie,ktoréužnemožnonapadnúťsťažnosťou,jeprávoplatné.

9. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.

Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

10. Podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o dovolaní rozhoduje
najvyšší súd.

11. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy CSP.

13. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je
možné podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok,
ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o
mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu

správneho súdu. V zmysle SSP sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť
a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok SSP neupravuje. V §
25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity medzi SSP a CSP, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje
len na prvú a druhú časť CSP, zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v
štvrtej časti CSP. Aj na základe uvedeného je podľa názoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne

vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.

14. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej
veci pred najvyšším súdom.

15. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 b/ SSP v spojení s § 452
ods. 1 SSP konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

16. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.
februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom
znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho
poriadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu.

17. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

18.Ústavnýsúdnálezomsp.zn.IV.ÚS283/07zrušiluznesenienajvyššiehosúduoodmietnutídovolania
dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.
časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte
záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.

19. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu
sťažovateľovivovecisp.zn.IV.ÚS283/07,žejehosťažnosťbolaúspešná,alezároveň(prostredníctvom
internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zozmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi
ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti
dovolania v správnych veciach.

20.Ústavnýsúdvuznesení zo16.februára2010,čísloII.ÚS65/2010,aleuviedol,žeotázkaprípustnosti
dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.
Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v

inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,
a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát
akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet
žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS

87/09, IV. ÚS 208/08).

22. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu
neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom

dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a
jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo
prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne
súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola

verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne
súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie
najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce,
že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom
kódexe“ (IV. ÚS 208/08).

23. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07
neprichádza do úvahy.

24. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti
najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.

25. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z

účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.