Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213216793
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213216793.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v
konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o. so sídlom
Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: I. J., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom P., o zaplatenie 551,77
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 6.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

mu sumu 551,77 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy
o kontokorentnom úvere č. 0877102501 zo dňa 26.4.2002 poskytol žalovanému spotrebiteľský úver do
výšky úverového limitu vo výške 331,93 €. Tento úver žalovaný mohol čerpať odo dňa 30.4.2002. Na
základedohodyzmluvnýchstránsapočnúcod23.6.2003zvýšilavýškaúverovéholimitunasumu663,88
€. Žalovaný sa zaviazal úver riadne splácať. Keďže žalovaný nedodržal dohodnutú platobnú disciplínu
ku dňu 5.5.2004 žalobca určil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval k úhrade dlžnej sumy.
Táto ku dňu 25.7.2013 predstavovala sumu 551,77 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 134,86

€, dlžného úroku vyčísleného k 25.7.2013 vo výške 182,75 €, úroku z omeškania vo výške 234,16
€. Zároveň si uplatnil zaplatenie zmluvného úroku ako i úroku z omeškania za obdobie od 26.7.2013
do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a náhradu trov
právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po
oboznámení sa s obsahom zmluvy o kontokorentnom úvere, podmienkami na povolené prečerpanie

bežného účtu, dodatku k zmluve o kontokorentnom úvere, oznámením o zosplatnení úveru spolu
s doručenkou, úrokovými sadzbami, vyčíslením pohľadávky, špecifikáciou pohľadávky, prehľadom
finančných transakcií ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov.

4. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom, dňa 26.4.2002 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu

o kontokorentnom úvere. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver do výšky úverového
limitu 331,93 €, ktorý úverový limit bol dodatku k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 23.6.2003
zvýšený na sumu 663,88 €. Zmluvné strany sa dohodli na splácaní úveru, keď neoddeliteľnou súčasťouzmluvy boli podmienky na povolené prečerpanie bežného účtu. Z predloženého prehľadu finančných
transakcií mal súd preukázané finančné transakcie na účte žalovaného.

5. Písomným podaním zo dňa 10.4.2013 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu nedodržania
zmluvných podmienok vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú ku dňu 5.5.2004. Zároveň vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy celkove vo výške 537,81 € a to najneskôr do 21.4.2013.

6. Podľa vyčíslenia a špecifikácie pohľadávky táto ku dňu 25.7.2013 predstavuje sumu vo výške 551,77

pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 134,86 €, dlžných zmluvných úrokov vo výške 182,75 €, dlžných
úrokov z omeškania vo výške 234,16 €.

7. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe.

8. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu

uvedené v podanej žalobe nepopieral.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podanej žalobe nie
je možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli
dňa 26.4.2002 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0877102501 a dňa 23.6.2003 dodatok k tejto

zmluve. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver do výške 331,93 € (10.000,- Sk) a
počnúc od 23.6.2003 vo výške do 663,88 €, ktorý sa žalovaný zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi
spolu s dohodnutým zmluvným úrokom. Súčasťou zmluvy boli podmienky na povolené prečerpanie
bežného účtu. Žalovaný poskytnutý kontokorentný úver riadne a včas nesplácal, preto žalobca ku
dňu 5.5.2004 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Ku dňu 25.7.2013 žalobca evidoval v bankovom

systému pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom úvere v sume 551,77 €, zaplatenia ktorej sumy s
príslušenstvom sa žalobca domáha podanou žalobou.

11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm.

d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného

zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
stanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

12. S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či
žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie
voči žalovanému ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na
diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení

niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie
uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,
či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona
č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky

pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,
ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).
Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho
zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené

isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade,
že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako spotrebiteľanepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z

ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej

veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.

Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedela lebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania.

13. V prejednávanej veci z tvrdenia žalobcu ako aj oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 10.4.2013
mal súd preukázané, že žalobca ku dňu 5.5.2004 predčasne zosplatnil poskytnutý úver. Tento deň, teda
5.5.2004 je potrebné v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za
deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Deň nasledujúci po zosplatnení úveru, teda dňa 6.5.2004

začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2
Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa
5.5.2007. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 6.8.2013 doručením žaloby na súd, bolo
to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje
právo žalobcu na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku žalobou na súde. Avšak poznamenáva,

že žalobca nárok na zaplatenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako deviatich rokoch odo dňa, kedy sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd
bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
žalobcu voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu

na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu
zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď
žalovaný bol s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešnou stranou sporu, ktorej však v

súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).