Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713207984.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Q. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. W. č. XX, 2/ Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A. W. č. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr.
Andrejom Cifrom, so sídlom H., Ul. J. Z. č. X/A, o zaplatenie 2.402,- Eur s príslušenstvom, v konaní o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/164/2013-338 zo dňa 3. marca 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/164/2013-338 zo dňa 3. marca 2016 vo výroku, ktorým súd
žalobu žalobcu zamietol, potvrdzuje.

Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalovaná 2/ a spoločnosť Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám.
legionárov č. 5, IČO: 42 176 778 nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

ZamietanávrhspoločnostiZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomvPrešove,Nám.
legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, na pribratie do konania ako osobitného subjektu konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu. Zároveň zamietol vzájomnú žalobu
žalovaného 1/. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie, ktoré bude vydané
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby, keďže na neho bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. v
rozpores§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách(ďalejlen„zákonobankách“)vspojitostis§525
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia zákona o bankách vyplýva, že banka môže
postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a len po realizácii
výzvy na plnenie. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok
z 27.9.2012 pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ustanovením §

92 ods. 8 zákona o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo
k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti ani k odstúpeniu od predmetnej zmluvy). Vzhľadom na to, že
žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, potom musel byť zamietnutý vzájomný
návrh žalovaného 1/ na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. zmeny a vyhovenia žalobe. Uviedol, že v

konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému 1/ o postúpení pohľadávky spolu s
podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému 1/, ktoré bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. K uvedenému názoru poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 11.6.2003 sp. zn. 4Obo/210/2001, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
30.11.2015 sp. zn. 8Co/564/2015 a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.6.2014 sp. zn.
9Co/133/2013. Odvolateľ zdôraznil, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať
s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,

ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva
a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené
v predmetom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné
porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spojiť s

občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi, ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona
o bankách. Odvolateľ mal za to, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle spomínaného
§ 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky (rozhodnutia

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 a 12C/63/2014). Žalobca ďalej nesúhlasil s výkladom
sporného ustanovenia zákona v tom zmysle, že banka mohla postúpiť len časť svojej pohľadávky, ktorá
je splatná, ktorý názor odporuje gramatickému výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. (rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/511/2015 a 8Co/163/2015). Žalobca tiež
poukázal na fakt, že obsah záväzku dlžníka sa postúpením pohľadávky nezmenil. Na podporu svojej

argumentácie odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.5.2015, sp. zn.
8Co/163/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.4.2014, sp. zn. 19C/34/2012, ako aj
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 4.11.2015, sp. zn. 7Co/540/2015.

4. Žalovaný 1/ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zamietajúcom výroku v zmysle §
387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. V nenapadnutom výroku ostal rozsudok okresného súdu

nedotknutý.

6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods.
1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcu“
a „žalovaného 1/ a 2/“ namiesto pojmov „navrhovateľ“, „odporca“, ako sa to uvádza v napadnutom
rozsudku.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá
odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).8. Na doplnenie považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
9. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta.
10. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je
(1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie
dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené

ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
11. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou
nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná
v priebehu trvania úverového vzťahu.

12. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013, viaceré rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, napr. sp. zn. 6Co/674/2015). Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o
právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu
k pohľadávke, ktorá doposiaľ nebola splatná.

13. V priebehu odvolacieho konania bol krajskému súdu doručený návrh Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS na vstup do konania podľa § 95 ods. 1 CSP. Uvedené združenie vstúpilo do
konania podaním zo dňa 18.6.2013, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý umožňoval
prítomnosť spotrebiteľských združení ako vedľajších účastníkov konania. Po prijatí civilnej rekodifikácie
účinnejod1.7.2016došlokzásadnejzmenevrelevantnýchprocesnýchinštitútoch;podstatavedľajšieho

účastníctva regulovaná ustanoveniami § 81-88 CSP nadobudla svoj pôvodný zmysel a doterajšie aktivity
spotrebiteľských združení ako vedľajších účastníkov sú po zmene procesnej úpravy neprípustné. Vstup
spomínaného združenia bol od 1.7.2016 možný len na základe ustanovenia § 95 ods. 1 CSP, ako to
správnedefinovaloZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOSvosvojompodanízodňa7.7.2016,
avšak závisí len na vôli súdu, či s takýmto osobitým subjektom bude konať. Odvolací súd usúdil,

že vzhľadom na štádium konania a správnosť záverov súdu prvej inštancie svedčiacich v prospech
žalovaného 1/ ako spotrebiteľa nebol dôvod pribrať do konania subjekt, ktorý mienil zabezpečiť ochranu
spotrebiteľských práv.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému 1/ ako úspešnej procesnej strane nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej
inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262
ods. 2 CSP).

15. Krajský súd zároveň rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania žalovanej 2/ Z. M., voči ktorej bolo
konanie zastavené rozsudkom č. k. 7C/164/2013-149 zo dňa 3.4.2014 z dôvodu späťvzatia žaloby a
doposiaľ sa nerozhodlo o jej trovách na súde prvej inštancie. V aktuálnom odvolacom konaní jej žiadne
trovy nevznikli, preto jej nepatrí nárok na ich náhradu.

16. V priebehu súdneho konania (do 1.7.2016) vystupoval v konaní aj vedľajší účastník - Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zastúpené advokátom, ktoré požadovalo náhradu trov konania.
Krajský súd síce zamietol návrh daného subjektu na vstup do konania, avšak ešte pred nadobudnutím
účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý znemožnil činnosť spotrebiteľských združení akovedľajších účastníkov v súdnych konaniach (viď výklad vyššie), združenie podalo vyjadrenie k odvolaniu,
v spojitosti s ktorým úkonom mu vznikli trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom.
Krajskýsúdsapretomuselzaoberaťuplatnenýmnárokomnanáhradutrovodvolaciehokonaniaadospel

k záveru, že tento danému subjektu nepatrí.
17. Oprávnenie právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vystupovať v konaní ako vedľajší účastník vyplývala z výslovného znenia §
93 ods. 2 O.s.p. Je zjavné, že vstup takejto osoby do konania bol v princípe motivovaný snahou aktívne
presadzovať práva spotrebiteľa s cieľom zabezpečiť čo najširšiu ochranu spotrebiteľských záujmov. Z

obsahu ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že postavenie spotrebiteľského
združenia v konaní ako účastníka je podmienené tým, že ochrana spotrebiteľa je hlavnou náplňou jeho
činnosti, alebo je táto osoba uvedená v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou.
Právnaúpravaumožňujúcazdruženiunaochranuspotrebiteľavystupovaťvcivilnomprocesebolaprijatá
do nášho právneho poriadku s cieľom presadiť záujmy spotrebiteľa. Pokiaľ takéto združenie vzniklo s
deklarovaným cieľom chrániť spotrebiteľské práva a následne na tomto princípe vstúpilo do konania,

je zjavné, že malo v zmysle právnej úpravy disponovať špecifickými odbornými vedomosťami, ktoré by
boli spôsobilé zabezpečiť kvalifikovaný postup v konaní.
18. V posudzovanej veci vstúpilo do konania spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom. Krajský
súd nijako nespochybňuje právo kohokoľvek využiť služby advokáta a nechať sa v konaní zastúpiť.
Podstatnou otázkou však v posudzovanom prípade bola účelnosť daného postupu, keďže trovy spojené

s takýmto zastúpením by mal znášať žalobca. Ak samotné združenie vzniklo s cieľom podporovať práva
spotrebiteľov na Slovensku, javilo sa odvolaciemu súdu nadbytočné využívať osobitné služby advokáta,
pokiaľ sa predmet sporu týka hlavného predmetu činnosti združenia. Z obsahu informácií získaných
na internetovej stránke http://oz-hoos.wix.com/hoos krajský súd navyše zistil, že dotknuté združenie
vyvíja zjavne množstvo aktivít v oblasti poskytovania pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje

špecifickýmiodbornýmivedomosťami,ktorésúzpohľaduodvolaciehosúduspôsobilézabezpečiťriadne
plnenie funkcií smerujúcich k ochrane spotrebiteľa.
19. Na záver treba dodať, že združeniu nie je nijako upreté právo na náhradu trov konania, ak mu
takéto trovy v súvislosti s konaním vznikli. Podľa názoru krajského súdu však tieto trovy nezahŕňajú
aj náklady spojené so zastúpením advokátom. Účelne vynaložené hotové výdavky si mohol vedľajší

účastník uplatniť v súlade s civilno-procesnou úpravou, čo však neučinil.
20. Odvolací súd tiež dopĺňa, že obdobným prípadom náhrady trov konania uplatnenej vedľajším
účastníkom sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.3.2014, kde zaujal
rovnaké stanovisko ako bolo formulované krajským súdom vyššie.

21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).