Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/23/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010296
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7211010296.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

25.10.2016 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodzuje obžalovaného O. T., nar. X.XX.XXXX v T., ČR,
trvale bytom W., L. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv 559/10
zo dňa 15.3.2011 pre skutok, právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
ž e
v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2007 v Košiciach pred garážou na ulici Rastislavovej prevzal

od poškodeného L. P. 100.000,- Sk (3.319,39 €) ako zálohu na zaobstaranie motorového vozidla zn. VW
Golf a následne ďalších 50.000,- Sk (1.659,69 €) na údajnú opravu tohto motorového vozidla, pričom
napriek výzvam poškodeného, motorové vozidlo nezaobstaral ani finančné prostriedky poškodenému
nevrátil, čím poškodenému L. P. spôsobil škodu vo výške 150.000,- Sk (4.979,08 €);
- keďže skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného L. P., nar. XX.X.XXXX v W., bytom

O. č. X, P. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Košice II podal na obžalovaného O. T. obžalobu pre prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal v podstate dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku
rozsudku. Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252
ods. 3 Trestného poriadku, keďže obžalovaný o túto možnosť požiadal.
Na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd rozhodol rozsudkami zo dňa 30.9.2014
a 17.9.2015. Posledne spomínaným rozsudkom okresný súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a uložil mu podmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Zároveň
obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenému L. P. spôsobenú škodu. Na podklade odvolaní bol
napadnutý rozsudok opakovane v odvolacom konaní zrušený a vrátený s tým, aby okresný súd vec
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Naposledy k tomu došlo na podklade uznesenia
Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6To/28/2016 zo dňa 26.4.2016.
Na hlavnom pojednávaní predchádzajúcom vyhlásenému rozsudku bolo vykonané dokazovanie
prečítaním zápisnice o výpovedi obvineného z prípravného konania, výsluchom svedkyne T. W.,

svedkyne N. P. a poškodeného L. P.. Zároveň súd prečítal aj navrhované listinné dôkazy.
Ako vyplynulo zo zápisnice o výsluchu obvineného O. T. z prípravného konania, obžalovaný spáchanie
trestného činu poprel. Vypovedal v tom význame, že L. P. prejavil záujem, aby mu doniesol motorové
vozidlo značky VW Golf zo zahraničia. Pripustil, že v tom čase mal k dispozícii motorové vozidlo VW Golf,ktoré pre poškodeného určené nebolo. Poprel, aby od poškodeného prevzal zálohu vo výške 100.000,-
Sk. Priznal, že sumu 50.000,- Sk mu L. P. požičal a že tieto peniaze mu poslal na účet T. W.. Tvrdil, že
L. P. napriek tomu nedlhuje žiadne peniaze. Naopak L. P. dlhuje peniaze jemu za opravu motorového

vozidla zn.: VW Passat.
Zo spáchania trestného činu mal byť obžalovaný usvedčený najmä výpoveďou poškodeného L. P..
Z výpovede poškodeného súd zistil, že s obžalovaným O. T. boli v priateľskom vzťahu. Poškodený
vedel, že sa O. T. zaoberá dovozom motorových vozidiel zo zahraničia. Spomenul obžalovanému, že
si chce zadovážiť zánovné motorové vozidlo značky VW Golf v hodnote do 550.000,- Sk. O. T. sa mu

sám ponúkol, že mu takéto motorové vozidlo zaobstará. Za prítomnosti svojej družky N. P. doniesol
osobne O. T. do jeho garáže v Košiciach na ulici Rastislavovej sumu 100.000,- Sk, ako zálohu na
zaobstaranie ojazdeného motorového vozidla. O 4 až 6 týždňov zaslal poškodený O. T. na účet T. W.
sumu 50.000,- Sk, ktorá mala byť určená na opravu motorového vozidla. Tri mesiace po tejto udalosti bol
poškodený L. P. opäť osobne navštíviť obžalovaného O. T.. Vtedy na dvore pri jeho garáži videl motorové
vozidlo značky VW Golf, ktoré malo byť po oprave určené poškodenému. Poškodený súhlasil, aby

obžalovaný toto motorové vozidlo opravil a po jeho oprave si ho mal prevziať a doplatiť obžalovanému
zvyšnú časť dohodnutej kúpnej ceny. Napriek častým telefonickým urgenciám a ďalšiemu vynaloženému
úsiliu k odovzdaniu motorového vozidla, ani k vráteniu vyplatených peňazí obžalovaným nedošlo. Preto
poškodený na obžalovaného podal trestné oznámenie.
Podobne vypovedala svedkyňa N. P.. Potvrdila, že bola prítomná, keď poškodený L. P. odovzdal osobne

O. T. 100.000,- Sk ako zálohu na zaobstaranie motorového vozidla značky VW Golf, ktoré sa zaviazal
O. T. poškodenému zadovážiť. Asi po dvoch až troch týždňoch sa O. T. ozval s tým, že motorové vozidlo
má k dispozícii, avšak potrebuje na ňom vykonať nejaké opravy. Keď ubehol dlhší čas, Peter P. sa
informoval v akom stave sa motorové vozidlo nachádza. O. T. sa mu sťažoval, že na jeho opravu nemá
peniaze. Preto mu poškodený L. P. zaslal 50.000,- Sk prevodom na účet T. W. - známej obžalovaného.

Po uplynutí dlhšej doby obžalovaného opäť kontaktovali, aby im vydal motorové vozidlo, alebo vrátil
peniaze. Obžalovaný sa sťažoval, že má osobné problémy, avšak sľuboval, že im auto, alebo peniaze
vráti. Keďže neskôr prestal zdvíhať telefóny, podali na neho trestné oznámenie.
Svedkyňa T. W. pred súdom vypovedala, že O. T. pozná. Vedela, že prevádzkuje autodielňu. Potvrdila,
že O. T. ju požiadal, či si môže nechať poslať peniaze na jej účet s odôvodnením, že prevod peňazí bude

rýchlejší. Svedkyňa T. W. potvrdila, že na jej účet v Tatra banke prišli peniaze, ktoré odovzdala O. T..
Na podklade vykonaného dokazovania prokurátor v záverečnej reči navrhol, uznať skutok v zmysle
podanej obžaloby. Vzhľadom na výsledky dokazovania prokurátor nenavrhol uznať obžalovaného
vinným z prečinu podvodu (ako je uvedené v písomnom vyhotovení obžaloby), ale z prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v

dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú
dobu. Zavineniu obžalovaného nasvedčuje podľa vyjadrenia prokurátora najmä výpoveď poškodeného
L.P.akoajvýpoveďsvedkyneN.P.,ktorípodľaobžalobymalizospáchaniatrestnéhočinuobžalovaného
priamo usvedčiť.
Obhajca v záverečnej reči navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, keďže skutok nie je možné

kvalifikovať ako trestný čin. Podľa názoru obhajoby obžalovaný ani nemohol zadovážiť poškodenému
auto v hodnote 550.000,- Sk, na ktoré mal obžalovanému poskytnúť zálohu iba vo výške 100.000,-
Sk. Prevzatie sumy 50.000,- Sk obžalovaný nepopiera. Tvrdí však, že tieto peniaze si od poškodeného
požičal a že v súčasnosti L. P. napriek tomu nedlhuje žiadne peniaze. Naopak L. P. dlhuje peniaze jemu
za opravu motorového vozidla zn.: VW Passat. Obhajca zdôraznil, že L. P. a N. P. sú voči sebe blízke

osoby a ich výpovede navrhol preto hodnotiť ako účelové. Taktiež poukázal na osobný priateľský vzťah
medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý trval až do prejednávaného prípadu. Zdôraznil, že poškodený
si nikdy neuplatnil svoj nárok v občianskom súdnom konaní, čo je možné vyhodnotiť tak, že neprejavil
riadny záujem na uspokojenie svojej pohľadávky. Ak by poškodený chcel, mohol by si svoju pohľadávku
riadne uplatniť, keďže obžalovaný pracuje ako živnostník a má majetok.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov, námietok obhajoby a obžaloby a s prihliadnutím na právny názor
krajského súdu prezentovaný v zrušujúcom uznesení, mal súd za preukázané, že skutok sa stal. Túto
skutočnosť napokon ani obžalovaný nenamieta.
Ak by mal súd uznať obžalovaného vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona, muselo by sa bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že si úmyselne

prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Väčšou
škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 2.660,- Eur (§ 125 ods. 1 Trestného zákona).
V predchádzajúcom odvolaní obžalovaný O. T. prostredníctvom svojho obhajcu namietal správnosť
prvostupňového rozhodnutia a mal za to, že ani po zrušujúcom uznesení krajského súdu vo vecineboli produkované také dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez pochybností preukázali skutok uvedený
v obžalobe okresného prokurátora. Považuje za nelogické, že by mal zaobstarať motorové vozidlo a v
takej vysokej hodnote a že sa mal uspokojiť iba so zložením 1/5 zálohy s odkazom na konečnú cenu

auta. V ďalšom poukázal na časový odstup od skutku po podanie trestného oznámenia a namietal, že
poškodený dovtedy neinicioval civilnú žalobu o zaplatenie.
Súd bol povinný prihliadať na právny názor krajského súdu, ktorý predchádzajúcim rozhodnutiam
okresného súdu vytýkal, že okresný súd sa logickým spôsobom nevysporiadal s obhajobou
obžalovaného vznesenou tak v priebehu doterajšieho konania, aj v podanom odvolaní, ako ani

so skutočnosťou, že poškodený sa riadnym spôsobom nedomáhal vrátenia peňazí v občianskom
súdnom konaní. Nebolo vyvrátené, že spomínaná záloha na kúpu motorového vozidla bola jednou
z viacerých finančných operácií, ktoré dovtedy prebehli medzi obžalovaným a poškodeným. Túto
skutočnosť v podstate potvrdil aj poškodený vo výpovedi pred súdom. Jeho tvrdenie, že obžalovanému
uhradil všetky pozdĺžnosti nebola iným dôkazom objektivizovaná. Ak by sa mala dôsledne preverovať
obhajoba obžalovaného, predmetom dokazovania mali byť aj zápočty ich vzájomných predchádzajúcich

finančných plnení. Objektívne dôkazy o týchto skutočnostiach vzhľadom na odstup času od vykonania
skutku nebude možné vykonať.
Na poslednom hlavnom pojednávaní sa okresný súd dôsledne zaoberal problematikou ultima ratio a
bolo potrebné poukázať na to, že v prejednávanom prípade bolo možné poškodeným využiť podpornú
úlohu trestnej represie iba v prípade, ak by sa preukázalo, že poškodený vykonal všetky dostupné

opatrenia na uplatnenie svojho nároku v civilnom konaní. Ak by bol obžalovaný nútený splniť si svoj
údajný záväzok pod hrozbou trestného stíhania, mohlo by dôjsť k neprípustnému verejnoprávnemu
zásahu do súkromno - právnych vzťahov. Pokus o mediáciu, na ktorú sa obžalovaný nedostavil preto,
lebo mu predvolanie doručené nebolo, nie je možné považovať za využitie všetkých dostupných opatrení
smerujúcich k uspokojeniu nároku veriteľa. Keďže tak poškodený preukázateľne neurobil, nie je možné

považovať konanie obžalovaného za trestný čin.
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je
trestným činom.
Vzhľadom na obhajobu obžalovaného nebolo možné preukázať, že si obžalovaný prisvojil cudziu
vec. Povahu cudzej veci mohli mať len také peniaze, ktoré by evidentne nemohli byť použité na iný

účel. Z prihliadnutím na obhajobu obžalovaného a vyslovený právny názor krajského súdu, v čase
spáchania skutku nebolo možné za 100.000,- Sk obstarať motorové vozidlo v hodnote 550.000,- Sk.
Z uvedeného pohľadu sa výpoveď poškodeného javí ako nelogická. Nebolo vyvrátené, že peniaze
odovzdané obžalovanému poškodeným boli určené na úhradu jeho dlhu. V prejednávanom prípade sa
preto jedná len o civilnoprávny vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý znaky trestného činu

nenapĺňa.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, odkáže
poškodeného s uplatneným nárokom na civilný proces. Keďže súd obžalovaného spod obžaloby
oslobodil, odkázal poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súdeKošiceII.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.