Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216203675
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216203675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: J. S.

Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v S. - S., R. č. XX, zastúp. JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Odborárska 7, proti odporcovi: W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., B. č. XX, v konaní o
rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo J. S. Z., nar. XX.X.XXXX a W. S., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa 28.6.2008, pred
matričným úradom Mestskej časti Košice - Juh, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu, vo
zväzku 16, ročník 2008, na strane 130, pod poradovým číslom 108, r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.2.2016 žiadala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo je hlboko rozvrátené a ich vzájomný vzťah
nenapraviteľný a ani odporca nemá záujem na obnovení manželstva. V návrhu ďalej uviedla, že
manželstvo s odporcom uzatvorila po dlhoročnom, približne sedem ročnom spolunažívaní u jej rodičov,
kedy bol ich vzťah vyrovnaný, preto ho chceli legalizovať. Po uzatvorení manželstva však odporca začal
piť a vždy si našiel dôvod a spoločnosť pre návštevu krčmy. Po návrate domov bol agresívny, začal
navrhovateľku psychicky týrať a vyhrážať sa jej zabitím, preto sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti

a v súčasnosti býva u rodičov. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti však už s odporcom približne
dva roky intímne nežili. Odporca jej i naďalej posiela výhražné SMS-ky.
Rozhodnutím Okresného súdu v Trebišove, č. k. 8P/74/2011 jej bol do pestúnskej starostlivosti zverený
mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX. Odporca síce vyhlasuje, že o jeho výchovu má záujem a núti ju, aby
mu umožnila stretávať sa s maloletým, a ak mu to umožní, vždy s ním skončí v krčme. Rozhodnutím
Okresného súdu Košice II, č. k. 45P/167/2014 bol navrhovateľke zverený do pestúnskej starostlivosti
mal. U. B., nar. XX.X.XXXX. Vzhľadom na to, že uvedenými rozhodnutiami boli mal. deti zverené do jej

výlučnej starostlivosti nežiadala súd o úpravu práv a povinností po rozvode.

2. Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov
konania a zistil tento skutkový stav.

4. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 28.6.2008, pred matričným úradom Mestskej časti Košice
- Juh. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého nepochádza žiadne dieťa.5. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č. k. 8P/74/2011-37 zo dňa 3.8.2011 zrušil súd ústavnú
starostlivosť u mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola nariadená právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Trebišov č. k. 8P/408/2009-12 zo dňa 5.3.2010 a mal. Q. S. bol zverený do pestúnskej starostlivosti

navrhovateľke - J. S. Z., ktorá je povinná sa o mal. dieťa osobne starať, zastupovať ho v bežných veciach
a spravovať jeho majetok. Výživné zo strany matky určené nebolo.

6. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, č. k. 45P/167/2014-121 zo dňa 17.9.2015 zveril súd mal.
U. B., nar. XX.X.XXXX do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky - S. Z., ktorá je oprávnená a

povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom by ju vykonávali
rodičia s tým, že veci nad bežný rámec podliehajú schváleniu súdu. Zároveň zaviazal matku a otca
maloletého prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu od právoplatnosti rozsudku do budúcna na účet Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je príslušný na vyplácanie príspevkov na podporu náhradnej
starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu.

7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.10.2016 uviedla, že s odporcom
sa spoznala v roku 2000 a v roku 2003 sa nasťahovali k jej rodičom. V roku 2006 nastala medzi nimi
menšia kríza, odporcu „vyhodila z domu“. Po tom, čo sa jej odporca ospravedlnil, ho prijala späť, žili v
harmónii a dňa 28.6.2008 sa zosobášili. V roku 2010 opäť nastala kríza, odporca začal piť, mali nezhody

aj doma, preto sa odsťahovali zo spoločného bytu (od rodičov), kedy pitie odporcu prepuklo vo väčšej
miere, pričom tvrdil, že nepije, stále však z neho bolo cítiť alkohol. Postupne sa odcudzovali, čo jej
nerobilo dobre. Pokiaľ ide o mal. deti, tieto sa rozhodla vziať do pestúnskej starostlivosti z dôvodu, že ona
mať deti nemôže. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti od decembra 2015. Začal sa jej vyhrážať,
aj jej rodinným príslušníkom, keď si bola po osobné veci vyhrážal sa jej a nakoniec napadol jej matku.

8. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravda, čo uviedla navrhovateľka, ktorá klame samu
seba. Po tom, čo mu bolo, ako uviedla navrhovateľka, odpustené, prestal piť. Navrhovateľka ho však
nedokázalapodržať,keďmuzomrelamama,nevieanikedybolispolu,kedysaodsťahovala,anikedymu
zomrelamama,kedysizobraladeti,anikedytoriešili.Šesťrokovužnepilanenapadolanijejmamu,bavil

sa s ňou v kuchyni, keď ona do neho „skočila“, nechytil ju pod krk ale za rameno a navrhovateľka chcela
do ich spoločného bytu zavolať políciu. Uviedol ďalej, že jej vlastná matka a otec ju vyhadzovali z bytu,
preto on o ňu bojoval. Robil všetko preto, aby mali deti, jeho právnik jej poradil jeden spôsob a to získať
dieťa do pestúnskej starostlivosti. Keď chce navrhovateľka týmto spôsobom získať U. do pestúnskej
starostlivosti alebo adopcie, je mu to jedno, on len chce deti, za ktoré bojoval, navštevovať. Z tohto

dôvodu nesúhlasil s rozvodom. Aj v práci má veľké problémy, musel meniť smeny, pričom navrhovateľka
ho nedokázala ani zobudiť na nočnú a o 1-ej hod. ráno mu volali, že zaspal na nočnú. Keď získali U. do
pestúnskej starostlivosti, hneď povedala, že ide do Bratislavy k rodine U. a k svojej sesternici, namiesto
toho však šla k cudziemu chlapovi. Uviedol ďalej, že rodičia navrhovateľky ich po tom, čo si vzali ako
prvého Q. do pestúnskej starostlivosti, vyhadzovali z bytu, navrhovateľka bola psychicky na dne, on

riešil všetko, aj byt, ktorý si vybrala navrhovateľka, aby mali spolu domácnosť. S rozvodom manželstva
odporca nesúhlasil.

9. Právna zástupkyňa navrhovateľky pred súdom uviedla, že tvrdenia odporcu sú účelové, odporca
mal dostatočne dlhý časový priestor vyjadriť sa k návrhu a predniesť všetko, čo uviedol teraz, čím sa

snaží navrhovateľku traumatizovať. Predmetom konania je rozvod manželstva, nie úprava styku s mal.
deťmi, či akýkoľvek názor na výchovu detí v rodine, ktorú tvorili obaja účastníci konania. Faktom je, že
účastníci konania dlhodobo spolu nežijú, ani intímne, ani spoločensky, spolu nehospodária, maloleté
deti z manželstva nepochádzajú a vzťah je hlboko rozvrátený, preto navrhovateľka trvá na tom, aby súd
manželstvo rozviedol.

10. Súd sa v zmysle ust. § 96 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „C.m.p.“) pokúsil o zmierenie
manželov, avšak bezúspešne. Navrhovateľka nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva a trvala na
jeho rozvode.

11. Podľa ust. § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.12. Podľa ust. § 23 ods. 1 citovaného zákona, môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Povinnosti manželov uvedené v ust. § 18 Zákona o rodine sú právnym vyjadrením najmä mravných
postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti (pokiaľ vychádzajú z
mravných postulátov) zásadne nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia a majú za následok
rozvrat manželstva, možno sa návrhom na súde domáhať rozvodu manželstva.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal hlboký rozvrat.
Manželstvo účastníkov bolo uzatvárané na základe vzájomnej citovej náklonnosti avšak usporiadané
a bezkonfliktné bolo len do určitého času jeho trvania. Postupne sa začali prejavovať rozdiely v
povahových vlastnostiach účastníkov a z toho vyplývajúce nezhody viedli k jeho rozvratu.

15. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní prostredia vhodného pre výchovu detí ako
aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, v citovom zblížení poskytujúcom vzájomnú
podporu a pomoc. V danom prípade manželia od decembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne
sa nestýkajú ani spoločne nehospodária. Preto ich manželský vzťah nemožno považovať z uvedených
dôvodov za harmonický a vytvárajúci vhodné a harmonické rodinné spolužitie. V danom prípade mal

súd za to, že i napriek snahe odporcu o udržanie manželstva, resp. jeho nesúhlasu s rozvodom, nebolo
v moci súdu (i keď sa o to pokúsil) zmieriť účastníkov konania, aby zotrvali v manželskom zväzku.
Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a nebola u nej ani minimálna snaha o jeho zachovanie,
či obnovu manželského zväzku. Napokon (z postojov manželov v konaní, predovšetkým navrhovateľky,
ich vyjadrení pred súdom) súd mal za to, že nepochybne majú na rozvrate manželstva účasť obaja

manželia, spôsobom prístupu k manželstvu a manželskému spolužitiu. Odporca vo svojej výpovedi
okrem iného uviedol, že „...povedala, že ide do Bratislavy k rodine U. a k svojej sesternici, namiesto
toho však šla k cudziemu chlapovi....“, čo navrhovateľka žiadnym spôsobom nevyvrátila a ani sa o to
nepokúsila.Takýtovzťahmanželovnemožnopovažovaťzaharmonickýanapĺňajúciznakymanželského
spolužitia. I napriek tomu, že odporca s rozvodom nesúhlasil, predovšetkým preto, že chce navštevovať

deti, ktoré má navrhovateľka v pestúnskej starostlivosti, čo však nebolo predmetom tohto konania (a
samozrejme môže byť predmetom dohody), a mal záujem na zachovaní manželského spolužitia, zo
strany navrhovateľky nebola snaha a ani neučinila kroky, ktoré by k obnove manželského spolužitia
viedli, preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je z vyššie uvedených dôvodov poznačené
trvalým rozvratom.

16.Vzhľadomnavykonanédokazovanieavyššieuvedenéskutočnosti,rozhodolsúdtak,akojeuvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

17. Podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „C.m.p.“), žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ust. § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania , ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

19. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania rozhodol
súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, a z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 C.m.p.).