Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/489/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315211281
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315211281.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, vo veci navrhovateľa M. W., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom X. B. XXX/XX, V., zast. JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, Námestie slobody 25,
Humenné proti odporcom 1/ B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, 2/ Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Obec E., v konaní o zvýšenie, resp. určenie výživného pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu S. č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že:

Odporca v 1.rade je povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne po 150 eur s účinnosťou od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Odporca v 1.rade je povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne po 110 eur s účinnosťou od
XX.XX.XXXX, ktoré je povinný platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa.

Dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 1000 eur je odporca v 1.rade
povinný zaplatiť v dvoch rovnakých splátkach po 500 eur, splatných spolu s bežným výživným ku dňu
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.

V prevyšujúcej časti súd konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

Nárok navrhovateľa proti odporkyni v 2. rade o určenie výživného súd vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 17.09.2015 žiadal, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
jeho otca B. W. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne z dôvodu, že od posledného

súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k jeho osobe v sume
50 eur mesačne došlo k podstatnej zmene v jeho odôvodnených potrebách, a to najmä v súvislosti so
štúdiom na vysokej škole.

2. Mimo nároku na zvýšenie vyživovacej povinnosti si navrhovateľ uplatnil voči otcovi aj nárok na
zaplatenie 500 eur z titulu úhrady jednorazových výdavkov spojených so začatím vysokoškolského
štúdia navrhovateľa.

Vo vzťahu ku svojej matke Ľ. W. si navrhovateľ uplatnil nárok na určenie vyživovacej povinnosti v sume
300eurmesačnespoukazomnato,ževyživovaciupovinnosťsimatkadlhodoboneplnívôbecadoposiaľ
nebola zaviazaná ani žiadnym súdnym rozhodnutím prispievať na výživu navrhovateľa.Tým istým návrhom si navrhovateľ aj vo vzťahu k matke uplatnil nárok na zaplatenie 500 eur z titulu
úhrady jednorazových výdavkov spojených so štúdiom na vysokej škole.

3. Návrhom na začatie konania žiadal, aby súd upravil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aby
prídavok na dieťa ako dávku na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa poukazoval mesačne k jeho
rukám. Tento nárok odôvodnil navrhovateľ tým, že jeho matka dlhodobo poberá prídavok na dieťa a
nielen že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nemu, ale nezasiela mu ani tento prídavok,

ktorý patrí navrhovateľovi.

4. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 07.12.2015 zobral svoj návrh vo vzťahu k otcovi, ktorým
žiadal, aby ho súd zaviazal k zaplateniu 500 eur z titulu jednorazovej úhrady v súvislosti so štúdiom
na vysokej škole v celom rozsahu späť s odôvodnením, že otec mu z tohto titulu po začatí súdneho
konania zaplatil 200 eur, a keďže na zvyšku svojho nároku už netrvá, v tejto časti zobral svoj návrh späť.

Okresný súd S. uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.01.2016 konanie v rozsahu späťvzatia
návrhu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2016.

5. Otec navrhovateľa súhlasil s návrhom na zvýšenie svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi
len čiastočne. Poukazoval na to, že vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav bol nútený ukončiť

služobný pomer v W. D., čím sa podstatne znížil od 29.02.2016 jeho príjem. Je poberateľom výsluhového
dôchodku vo výške 692,74 eur mesačne a má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, narodeným
z druhého manželstva: synovi B., ktorý navštevuje strednú školu a je vo veku 15 a pol roka a k synovi
W., ktorý navštevuje základnú školu a má 13 rokov.

6. Súdu sa nepodarilo napriek vykonanému šetreniu pobytu zistiť, kde sa toho času zdržiava matka
navrhovateľa, a preto nebolo zistené ani to, či matka navrhovateľa pracuje, aké sú jej zárobkové
možnosti a schopnosti, či mimo navrhovateľa má ešte nejakú vyživovaciu povinnosť a pod.

Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené iba to, že sa sporadicky telefonicky ozve svojim rodičom, u ktorých

aj navrhovateľ žije. Na základe vyššie uvedeného súd doručil návrh s prílohami, vyjadrenia a ostatné
listiny matke navrhovateľa verejnou vyhláškou v súlade s ustanovením § 5 Zákona č. 253/1998 Z. z.
prostredníctvom Obecného úradu E. a tak následne vec prejednal v jej neprítomnosti.

7. Navrhovateľ predložil do konania na preukázanie svojich nárokov voči rodičom tieto dôkazy: rodný list

(prílohová obálka), potvrdenie o prijatí na štúdium na W. univerzitu, W. fakultu W. č.l. 12, doklady o platbe
za internát 45 eur, doklady o cene lístka MHD, výdavkoch na oblečenie a obuv, dobytie kreditu EASY,
platbe v autoškole, životnej poistke vo výške 30 eur mesačne, zakúpení tabletu a školských potrieb s
tým, že mimo týchto výdavkov má náklady na stravovanie, ktoré predstavujú priemerne 2 eurá raňajky, 1
euro desiata, 3 eurá obed, 1 euro olovrant, 3 eurá večera a ovocie, sladkosti a pitný režim 2 eurá denne.

8. Poukázal najmä na to, že rozsudkom Okresného súdu vo B. č. k. XC/4X2/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.1997 bolo manželstvo jeho rodičov rozvedené a on sám bol zverený do výchovy matky a otec bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne po 900,- Sk. Následne rozsudkom Okresného súdu S. č.
k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola táto vyživovacia povinnosť zo strany otca zvýšená na

sumu 50 eur mesačne, ktoré otec navrhovateľa platí pravidelne. Po rozvode sa navrhovateľ s matkou
odsťahoval ku starým rodičom z matkinej strany - Q. a Z. R. do V., kde žije doposiaľ. Keď mal navrhovateľ
10 rokov, jeho matka odišla zo spoločnej domácnosti do Č. T., kde sa dlhodobo zdržiava na neznámom
mieste a na jeho výživu vôbec neprispieva. Starí rodičia spolu s výživným zo strany otca dlhodobo
zabezpečujú všetky jeho potreby a to aj napriek tomu, že navrhovateľ im nebol zverený do náhradnej

osobnej starostlivosti.

Navrhovateľ bol prijatý na vysokoškolské štúdium, je bez príjmu, bez rodinných prídavkov a starí rodičia
už nie sú schopní uhrádzať tieto zvýšené náklady, lebo sa medzičasom stali starobnými dôchodcami.

9. Otec navrhovateľa predložil do konania na preukázanie svojich tvrdení tieto dôkazy:
- výpis z osobného účtu vedeného v B. B. na meno B. W. za obdobie od 01.09.2015 do 30.09.2015, z
ktorého je zrejmé, aké mesačné poplatky platí v súvislosti s platbou inkasa, plyn 90 eur, elektrina 50 eur,
telefón 25 eur, internet 20 eur, spláca pôžičku poskytnutú B. B. vo výške 170 eur mesačne, platí sporeniepre deti 60 eur, náklady na cestovnom do zamestnania predstavujú podľa otca navrhovateľa 100 eur
mesačne a mimo toho platí obedy pre obe deti v základnej škole 40 eur mesačne a svoje náklady na
zabezpečenie výživy, stravovania, oblečenia vyhodnotil na 400 eur mesačne, čo spolu tvorí okolo 1000

eur mesačne.

Uviedol, že v mesiaci septembri 2014 prekonal infarkt, pravidelne navštevuje kardiologickú ambulanciu,
a z uvedeného dôvodu bol nútený ukončiť svoj služobný pomer u polície, kde predtým pracoval. Na
dôkaz toho predložil lekárske správy z kardiologického oddelenia NsP W., interné oddelenie NsP B. a

predložil súdu aj personálny rozkaz (č.l. 77) o uvoľnení podľa § 191 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z. z. v
znení neskorších predpisov so služobného pomeru v štátnej službe príslušníka W. D. dňom 29.02.2016,
a to na základe vlastnej žiadosti. Otec navrhovateľa poukazoval na to, že bol nútený v dôsledku zlého
zdravotného stavu požiadať o uvoľnenie z tohto služobného pomeru, lebo predpokladom pre výkon
takéhoto povolania je dobrý zdravotný stav.

10. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2016 uzavreli navrhovateľ a jeho otec dohodu o zvýšení
vyživovacej povinnosti, na základe ktorej sa otec navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu
navrhovateľa mesačne po 150 eur za obdobie od 17.09.2015 do 29.02.2016, teda za obdobie, keď
ešte mal príjem zo zamestnania. V ďalšom období sa otec navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu
navrhovateľa mesačne po 110 eur s účinnosťou od 01.03.2016 s tým, že dlžné výživné za obdobie od

17.09.2015 do 31.10.2016 v sume 1000 eur je otec navrhovateľa povinný zaplatiť v dvoch rovnakých
splátkach po 500 eur, splatných spolu s bežným výživným ku dňu 15.11.2016 a 15.12.2016.

11. Zástupkyňa navrhovateľa žiadala súd, aby rozhodol o návrhu navrhovateľa len voči otcovi vzhľadom
na túto uzavretú dohodu a nárok navrhovateľa voči matke vylúčil súd na samostatné konanie, v ktorom

by sa pokračovalo v zisťovaní adresy pobytu matky navrhovateľa, zisťovanie jej zárobkových možností
a schopností prispievať na jeho výživu. Zároveň zástupkyňa navrhovateľa zobrala svoj návrh v časti, v
ktorejžiadalaupraviťÚradpráce,sociálnychvecíarodinySR,abyprídavoknanavrhovateľapoukazovali
k jeho rukám späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.

12.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ustanovenia § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť, alebo zrušiť,
ak sa zmenia pomery.

13. V danom prípade mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa voči otcovi o zvýšenie vyživovacej
povinnosti je čiastočne odôvodnený. Od poslednej úpravy výživného, teda roku 2009 sa podstatne

zmenili odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý sa stal študentom na vysokej škole a súdu preukázal
odôvodnenosť svojich výdavkov s tým spojených. Skutočnosť, že doposiaľ takmer všetky náklady
hradili starí rodičia (aj namiesto matky) nič nemení na tom, že zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľovi majú jeho rodičia, a nie starí rodičia.

Otec navrhovateľa preukázal, že od 29.02.2016 sa u neho zhoršili pomery ohľadom príjmu, keďže
v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu sa stal dôchodcom. Mimo navrhovateľa má vyživovaciu
povinnosť k ďalším dvom deťom narodeným z druhého manželstva. Dohoda o čiastočnom zvýšení
vyživovacej povinnosti, ktorú uzavreli navrhovateľ so svojim otcom na pojednávaní, je preto v súlade so
zisteným skutkovým stavom, i ustanoveniami zákona o rodine, a preto súd v súlade s touto dohodou o

návrhu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa voči matke o určenie vyživovacej povinnosti súd vylúčil na samostatné konanie v
súlade s ustanovením § 166 ods. 2 CSP, a to najmä s prihliadnutím na to, že navrhovateľ sa v súčasnej
dobe ocitol vo veľmi zlej finančnej situácia, ktorú si v konaní pred súdom čiastočne vyriešil dohodou o

zvýšenie vyživovacej povinnosti, uzavretej s otcom. Súd však pre nezvestnosť matky nemohol vo veci
rozhodnúť, lebo ak by pokračoval v konaní aj o nároku navrhovateľa voči matke, toto konanie si vyžaduje
aj ďalšie úkony súdu a účastníkov konania, čím by sa predlžovala lehota na vydanie rozsudku voči
otcovi. Keďže súd mal za to, že nárok navrhovateľa voči otcovi je samostatným nárokom, oddeliteľným
od ostatných nárokov, tak vylúčil nárok navrhovateľa voči matke na samostatné konanie po tom, čo

rozhodol o nároku navrhovateľa o zvýšenie vyživovacej povinnosti voči otcovi.

14.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Na pojednávaní zobrala zástupkyňa navrhovateľa čiastočne návrh späť. Pôvodne žiadala upraviť Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aby poukazoval prídavok na dieťa k rukám navrhovateľa. O tomto
čiastočnom späťvzatí návrhu rozhodne súd preto v rozhodnutí vo veci samej.

V zmysle citovaného ustanovenia však zastavil súd konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti

navrhovateľa voči otcovi nad dohodnutú sumu, nakoľko zvýšenie vyživovacej povinnosti u otca bolo
súdom určené za súhlasu oboch strán, čo súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.