Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212675
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815212675.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: I.. F. G., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C., C. R. XXX/XX, zastúpená JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so
sídlom v Prievidzi, G. Švéniho 6, proti žalovanému V.. N. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., W. č.
XXX, zastúpený JUDr. Milanom Sobotom, advokátom so sídlom v Nitrianskom Rudne, Hlavná 659, o
zaplatenie sumy 32.000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na tunajší súd dňa 22.7.2015, v priebehu konania upravenou (č. l. 27), žalobkyňa

žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 32.000 eur spolu s 9,05%-ným
ročným úrokom od podania návrhu do zaplatenia a náhradu trov konania s odôvodnením, že dňa
23.7.2012 podpísala zmluvu o budúcej zmluve so žalovaným o prevode spoluvlastníckych podielov
na nehnuteľnostiach tak, ako je uvedené v predmetnej zmluve. Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV
č. 1590 k. ú. Nováky a nehnuteľnosti na LV č. 2577 k. ú. T.. Na základe zmluvy o budúcej zmluve
sa dohodli, že bude uzavretá kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti vo výške XXX.XXX eur. H.
tiež dohodnuté, že kúpna zmluva na základe článku IV. zmluvy o budúcej zmluve sa uzavrie v lehote

XX dní od doručenia výzvy žalovaného, najneskôr však do XX.XX.XXXX. V bode V. tejto zmluvy sa
dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške XX.XXX eur zaplatí žalobcovi vopred pri podpísaní zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve. G. XX.XXX eur žalovanému uhradila z jej účtu dňa XX.X.XXXX. F. dôverovala
a až neskôr zistila, že ju neustále zavádzal, nútil ju podpisovať všelijaké nájomné zmluvy, ktorými si
vraj započítaval preddavok 32.000 eur, ktorý mu vyplatila. Vôbec nemala vedomosť, že na predmetných
nehnuteľnostiach viaznu ťarchy, a teda že nie je možné predmetnú nehnuteľnosť do dňa 31.12.2012
predať. Na predmetnej nehnuteľnosti viazne do dnešného dňa ťarcha spoločnosti MONTECO s.r.o.,

pričom na majetok tejto spoločnosť bol nariadený dňom 12.9.2013 konkurz. Na základe novo zistených
skutočností vyzvala doporučeným listom zo dňa 23.6.2015 žalovaného, aby jej uhradil sumu 32.000
eur. Na základe tejto predžalobnej upomienky sa žalovaný spolu s jeho právnym zástupcom dostavili
do advokátskej kancelárie jej právneho zástupcu, avšak k žiadnej dohode nedošlo a preto nie je
možné predmetný spor vyriešiť mimosúdnou dohodou. Rozmýšľala aj o podaní trestného oznámenia
na žalovaného pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, avšak vzhľadom na okolnosti sa
rozhodlapodaťtútožalobu,pretožezmluvuobudúcejkúpnejzmluvezodňa23.7.2012pripravilžalovaný

a ona ju v dobrej viere podpísala, lebo mu dôverovala a takýmto spôsobom prišla o 32.000 eur.

2.Súd priznal žalobkyni ňou v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č. k. 12C/255/2015-29
zo dňa 10.9.2015, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, žetvrdenia žalobkyne sú neúplné, z časti nepravdivé a zavádzajúce, pričom žalobkyňa úmyselne zamlčala
niektoré dôležité okolnosti. Žalovaný ešte v roku 1991 nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosti
v katastrálnom území Nováky a to stavbu označenú ako budova súpisné číslo 310, na CKN parcele č.

XXX v celosti, zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. V roku XXXX žalovaný predal podiel
XX/XXX na predmetných nehnuteľnostiach kupujúcim Y. J. a spol., ktorí sú na LV č. XXXX, zapísaní ako
podieloví spoluvlastníci. V roku XXXX žalovaný nadobudol do svojho vlastníctva pozemky parc. č. XXX/
X, XXX/XX a XXX/XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a ktoré sa nachádzajú v mieste stavby súpisné
číslo XXX. G. - budova súpisné č. XXX je stavebne riešená tak, že predstavuje súbor troch stavieb, v

ktorých sú umiestnené X samostatné prevádzky a to predajňa Q.-W., pohostinstvo Y. a administratívna
prevádzka (kancelária). Y. roku XXXX poskytol žalovaný nebytové priestory, v ktorých sa nachádzala
prevádzka pohostinstva Y. do užívania nájomcovi, I. G., matke žalobkyne. V období od konca roku
XXXX do júla 2015 bola užívateľom uvedených nebytových priestorov najskôr I. G. a neskôr žalobkyňa
I.. F. G.. J. v roku 2009 sa žalovaný a podieloví spoluvlastníci budovy súpisné číslo 310 dohodli, že
zrušia svoje spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti a vyporiadajú ho spôsobom rozdelenia nehnuteľnosti

na 3 samostatné stavby tak, že odčlenená časť stavby Farby-Laky (budova pre obchod a služby na
parcele č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX) bude patriť do vlastníctva spoluvlastníčky J. Y. a spol., odčlenená
časť stavby pohostinstvo KNV (budova pre obchod a služby na parc. č. XXX/X) a odčlenená časť stavby
administratívna budova na parc. č. XXX/XX budú patriť žalovanému. Z dôvodu množstva technických a
právnych dôvodov (zameranie pozemkov a stavby geometrickým plánom a následne zmeny meraní a

vyhotovovaní ďalších geometrických plánov, zmena súpisného čísla stavby, vypracovanie znaleckého
posudku a podobne) nebolo spoluvlastníctvo v čase podpisovania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
t. j. ku dňu 23.7.2012, zrušené a vyporiadané. Práve táto skutočnosť bola jedným z dôvodov, prečo
žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný mal zámer predať časť
nehnuteľnosti, v ktorej bola umiestnená prevádzka „Pohostinstvo KNV“ už od roku 2009, kedy došlo

k dohode spoluvlastníkov o zrušení a vypriadaní spoluvlastníctva. Záujemcov o kúpu nehnuteľností
bolo niekoľko, žalovaný však nakoniec uprednostnil žalobkyňu najmä z dôvodu, že bola užívateľkou
nebytových priestorov, v ktorých zabezpečovala prevádzku pohostinstva. Žalobkyňa mala neustále
finančné problémy, svoje záväzky, ktoré jej vznikali z titulu užívania nebytových priestorov a užívania
zariadenia a vybavenia nebytových priestorov neplatila, resp. platila oneskorene a v nedostatočnej

výške a to vrátane služieb poskytovaných v súvislosti s užívaním nebytových priestorov. Žalovaný
mal určité obavy, či žalobkyňa zabezpečí dostatok finančných prostriedkov. Taktiež v tom čase nebolo
možné presne stanoviť termín, do ktorého bude zrušené podielové spoluvlastníctvo a odčlenené
nehnuteľnosti budú pripravené na predaj. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzavretej dňa 23.7.2012
sa preto strany dohodli, že riadnu kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti v k. ú. T. uzavrú v lehote

najneskôr do XX.XX.XXXX. S. XX.X.XXXX žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu XX.XXX eur, ktorú
sumu strany považovali za vopred zaplatenú časť kúpnej ceny za kúpu nehnuteľnosti, pričom kúpna
zmluva mala byť uzavretá až v budúcnosti. Z právneho hľadiska je potrebné takéto plnenie považovať
za plnenie bez právneho dôvodu. S. o kúpnej cene je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. C.
kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu vznikla až po uzavretí platnej kúpnej zmluvy, t.j. po

dohode strán o predmete kúpy a kúpnej ceny. F. kúpnej ceny, resp. jej časti skôr, ako dôjde k platnému
uzavretiu kúpnej zmluvy, je potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu. T. týchto zákonných
predpokladov dochádza k bezdôvodnému obohateniu. F. časti kúpnej ceny pred platným uzavretím
kúpnej zmluvy je potrebné považovať za dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia. C. teda žalobkyňa
zaplatila žalovanému dňa XX.X.XXXX časť kúpnej ceny v sume XX.XXX eur, došlo týmto dňom k vzniku

bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a žalobkyni súčasne vzniklo právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia. C. § 107 ods. X B. zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za X roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobkyňa už dňa 26.7.2012 vedela, že časť kúpnej ceny
poskytuje bez právneho dôvodu (pred uzavretím kúpnej zmluvy) a taktiež mala vedomosť o tom, komu

plnenie poskytla a už od tejto doby sa mohla úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ by žalobkyňa tvrdila, že v čase poskytnutia plnenia nemala vedomosť o vzniku bezdôvodného
obohatenia, tak z ust. článku IV. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy je zrejmé, že kúpna zmluva mala
byť uzatvorená najneskôr do 31.12.2012, a keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy v tejto lehote nedošlo,
mala žalobkyňa najneskôr dňa 31.12.2012 vedomosť o tom, že kúpna zmluva nebola uzavretá a došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia preto začala plynúť najneskôr dňom 1.1.2013 a uplynula
dňom 31.12.2014, preto žalovaný v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku
premlčania a dovolával sa premlčania uplatneného práva v celom rozsahu. Uvedené skutočnosti boližalobkyni po celú dobu dôverne známe. Po uplynutí lehoty stanovej v článku IV. Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, t. j. dňa 31.12.2014, sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nedomáhala uzavretia riadnej
kúpnej zmluvy a ani nepožadovala vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny a naďalej pokračovala v užívaní

nebytových priestorov na účel prevádzkovania pohostinstva, pričom v tomto období sa strany dohodli,
že zaplatená suma 32.000 eur bude použitá na úhradu záväzkov, ktoré žalobkyni vznikli a vznikali z
titulu užívania nebytových priestorov zariadenia, a poskytovania služieb s tým spojených. Začiatkom
roku 2015 strany pri spoločnom rokovaní konštatovali, že vzhľadom na dlhé časové obdobie trvania
nájmu, množstvo zmien vo vzájomných zmluvných vzťahoch, ako aj pre chýbajúce podrobné písomné

úpravy dohodnutých pravidiel sa začínajú niektoré práva a povinnosti (vyplývajúce z nájomného vzťahu
a zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) javiť ako sporné, účastníkmi rôzne chápané a dôsledné trvanie na
svojich subjektívnych stanoviskách by mohlo viesť k súdnym sporom. Žalobkyňa a žalovaný za účelom
úpravy vzájomných práv a povinností uzavreli dňa 30.1.2015 dohodu o skončení nájmu a dohodu o
urovnaní. Dohodou o skončení nájmu ukončili účastníci vzájomný vzťah dohodou dňom 31.1.2015 a
dohodli sa, že uzatvoria nový nájomný vzťah s účinnosťou od 1.2.2015 na dobu neurčitú. Dohodou

o urovnaní sa strany dohodli, že všetky svoje práva a povinnosti, vyplývajúce z nájomného vzťahu
a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vrátane plnení z týchto zmlúv, považujú ku dňu uzavretia tejto
dohody za vzájomne urovnané a potvrdzujú, že nemajú voči sebe žiadne záväzky, pohľadávky a ani iné
nároky a požiadavky. Počnúc dňom 1.2.2015 žalobkyňa na základe novej nájomnej zmluvy nebytové
priestory ako nájomca naďalej užívala až do 31.7.2015, kedy došlo k ukončeniu nájmu uplynutím

výpovednej lehoty. Až po doručení výpovede z nájmu mesiaci jún 2015 žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu prvýkrát vzniesla požiadavku na vrátenie sumy 32.000 eur s tým, že v prípade
nezaplateniejeprávnyzástupcažalobkyneoprávnenýpodaťtrestnéoznámenie.Žalovanýoznámilsvoje
stanovisko k tejto požiadavke prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 14.7.2015. K tvrdeniam
žalobkyne, týkajúcim sa ťarchy viaznucej na nehnuteľnosti uviedol, že exekučné záložné právo bolo na

nehnuteľnosť (len na pozemky zapísané na LV č. XXXX) zriadené v exekúcii vykonávanej exekútorom
N.. Y. v prospech oprávneného I. spol. s r.o.. J. bola od svojho začiatku v rozpore so zákonom a preto
Okresný súd Prievidza ešte v roku 2009 exekúciu z väčšej časti zastavil. V čase uzatvárania zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve boli predmetom exekúcie už len sporné trovy exekúcie a to len v časti týkajúcej sa
hotových výdavkov exekútora. Skutočnosť, že na nehnuteľnosti bolo zriadené exekučné záložné právo,

bola zapísaná na verejne prístupnom liste vlastníctva a žalobkyni bola táto skutočnosť známa.

3.Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu a ich právnych zástupcov, obsahom
listinných dôkazov - Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 23.7. 2012 (č.l. 4), výpismi z listov
vlastníctva č. XXXX a XXXX pre k. ú. T. (č. l. 9, XX), výpisom z účtu žalobkyne (č. l. XX), výpisom z

obchodného registra na spoločnosť „I.“ spol. s r.o. (č. l. XX), predžalobnou upomienkou adresovanou
právnym zástupcom žalobkyne žalovanému zo dňa 22.6. 2015, žiadosťou o vydanie rozhodnutia o
zmene súpisného čísla adresovanú žalovaným Mestu Nováky zo dňa 29.6. 2010 (č. l. 37), zmluvou
o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2. 2015 (č. l. 41), Dohodou o skončení nájmu a dohodou
o urovnaní zo dňa 30. 1.2015 (č. l. 46), listom adresovaným žalovaným žalobkyni zo dňa 13.5.

2015 (skončenie nájmu výpoveďou), listom adresovaným právnym zástupcom žalovaného právnemu
zástupcovi žalobkyne zo dňa 14.7. 2015, geometrickým plánom (č. l. 52), nájomnými zmluvami zo dňa
21.11. 2011 (č. l. 104-110) a obsahom fotokópie exekučného spisu OS Prievidza sp. zn. 9Er/1479/2007,
mal súd zistený tento skutkový stav veci:

4.Žalovaný v roku 1991 nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosti v k. ú. T., stavbu označenú ako
budova súpisné číslo XXX na X. pozemku parc. č. XXX, zapísanú na katastri na liste vlastníctva č.
XXXX. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX žalovaný predal podiel XX/XXX na predmetných
nehnuteľnostiach kupujúcim, ktorí sú na vyššie uvedenom liste vlastníctva zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci i v súčasnosti.

X.V roku XXXX žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva takisto pozemky parc. č. XXX/X,
XXX/XX, a XXX/XX, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. T., a ktoré sa nachádzajú v
miestestavbysúpisnéčísloXXX,ktorábudovajestavebneriešenátak,žetvoríXsamostatnéprevádzky.

6.Medzi stranami nebolo sporné, že koncom roku 2008 poskytol žalovaný nebytové priestory, v

ktorých sa nachádzala prevádzka pohostinstva KNV, do nájmu I. G., matke žalobkyne. Vyššie uvedené
nehnuteľnosti na základe postupne uzatváraných nájomných zmlúv v neskoršom období prešli do nájmu
dcéry I. G., I.. F. G. (žalobkyne).X.Podľa tvrdenia žalovaného, sa v roku XXXX mali žalovaný a podieloví spoluvlastníci budovy súpisné
číslo XXX (LV č. XXXX) dohodnúť na tom, že zrušia svoje spoluvlastníctvo k predmetnej budove a
vyporiadajú ho spôsobom rozdelenia nehnuteľností na X samostatné stavby tak, že žalovanému bude

vlastnícky patriť odčlenená časť stavby - administratívna budova na pozemku parc. č. XXX/XX.

8.Žalobkyňa nespochybnila tvrdenie žalovaného, že z dôvodu množstva technických a právnych
problémov nebolo spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. T. v čase
podpisovania zmluvy o budúcej zmluve, teda ku dňu 23.7.2012, zrušené a vyporiadané.

9.Aj napriek tomu, že žalovaný si bol vedomý tej skutočnosti, že nie je výlučným vlastníkom žiadnej
z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, mal zámer predať reálnu časť nehnuteľnosti, v ktorej bola
umiestnená prevádzka pohostinstvo KNV, a to podľa vyjadrenia žalovaného už od roku 2009, kedy malo
dôjsť k dohode spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a v ktorom období
bol z tohto dôvodu Geodetickou kanceláriou U. H. so sídlom vo D. Y. XX vyhotovený (16.10. 2009),

autorizačne overený (22.10. 2009) a úradne overený (18.101. 2009) Geometrický plán na zameranie
a oddelenie stavieb parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X a zriadenie vecného bremena na parc.
č. XXX/X.

XX.Z dôvodu, že nebolo možné určiť termín, do ktorého bude podielové spoluvlastníctvo k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX zrušené a vyporiadané, pre množstvo technických a
právnych problémov (zameranie pozemkov a stavby geometrickým plánom a následne zmeny meraní
a vyhotovovaní ďalších geometrických plánov, zmena súpisného čísla stavby, vypracovanie znaleckého
posudku a podobne), uzavreli strany dňa 23.7. 2012 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len
„Zmluva“). V bode I. Zmluvy je uvedená majetková podstata a podielové, resp. výlučné vlastníctvo

žalovaného k tam uvedeným nehnuteľnostiam. V bode III. Zmluvy sa predávajúci (žalovaný) zaviazal,
že zabezpečí zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX podľa už vtedy vypracovaného geometrického plánu a že taktiež zabezpečí zápis zmien
vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Podľa bodu III. teda
pozemok parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavba - budova pre obchod a

služby súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X a pozemok parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX mX a stavba - administratívna budova súpisné číslo XXX na parc. č. XXX/XX bude vo
vlastníctve žalovaného v celosti. V bode IV. F. sa žalobkyňa ako kupujúca zaviazala, že v lehote do
desiatich dní od doručenia výzvy predávajúceho (žalovaný), najneskôr však do XX.XX.XXXX uzavrie
riadnu kúpnu zmluvu, ktorou kúpi od žalovaného nehnuteľnosti v k. ú. T. a to pozemok parc. č. XXX/

X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavbu - budovu pre obchod a služby súpisné
číslo XXX na parcele č. XXX/X. F. sa takisto zaviazala, že spolu s uvedenými nehnuteľnosťami kúpi
od žalovaného aj časť pozemku par. č. XXX/X a to tú časť, ktorá sa nachádza pred hlavným vchodom
do kupovanej stavby a ktorá je vyznačená červenou čiarou na situačnom nákrese, ktorý je prílohou
F.. G. F. sa zaviazali, že zabezpečia ku dňu vyhotovenia riadnej kúpnej zmluvy zameranie k tejto časti

pozemku a vyhotovenie geometrického plánu na jej odčlenenie od parcely č. XXX/X. V článku V. F. si
strany dohodli kúpnu cenu za predaj nehnuteľností vo výške XXX.XXX eur s tým, že kúpna cena sa
ku dňu uzavretia riadnej kúpnej ceny zníži o sumu nájomného, ktoré kupujúca zaplatí predávajúcemu
za užívanie nebytových priestorov v období od X.X. XXXX do dňa uzavretia riadnej kúpnej zmluvy za
predpokladu, že nájomné bude vždy zaplatené v dohodnutej výške a včas, t. j. do XX. dňa príslušného

kalendárneho mesiaca. V bode V. F. sa strany takisto dohodli na tom, že kupujúca zaplatí časť kúpnej
ceny v sume XX.XXX eur vopred, pri podpísaní F. a zvyšnú časť kúpnej ceny zaplatí v pravidelných
mesačných splátkach po X.XXX eur so splatnosťou vždy do XX. dňa príslušného kalendárneho mesiaca,
počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom bude uzavretá riadna kúpna zmluva. V článku
VI. žalobkyňa prehlásila, že sa oboznámila so stavom predávaných nehnuteľností. V článku D.. F.

zmluvné strany potom ako sa s obsahom zmluvy oboznámili prečítaním, prehlásili, že obsahu zmluvy
porozumeli, je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý, zmluva bola napísaná na základe prejavu ich
slobodnej a vážnej vôle, bez skutkového alebo právneho omylu, nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne
nevýhodných podmienok pre ktorúkoľvek zo zmluvných strán a na znak súhlasu zmluvu dobrovoľne a
vlastnoručne podpisujú.

XX.Z výpisu z účtu C. banky G. a.s. na meno žalobkyne mal súd zistené, že dňa XX.X.XXXX žalobkyňa
zaplatila žalovanému sumu 32.000 eur.12.Ani po uplynutí lehoty stanovenej v článku IV. Zmluvy, t.j. po 31.12.2012, sa žalobkyňa nedomáhala
uzavretia riadnej kúpnej zmluvy, ani nepožadovala vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny a naďalej
užívala na základe nájomných zmlúv nebytové priestory v spoluvlastníctve žalovaného na účel

prevádzkovania pohostinstva.

13.Dňa 30.1.2015 žalobkyňa uzavrela so žalovaným Dohodu o skončení nájmu a dohodu o urovnaní
(ďalej len „Dohoda“). Dohodou si strany upravili svoje vzájomné práva a povinnosti z nájomného vzťahu
a Zmluvy (právo na užívanie nebytových priestorov, rozsah užívania, zariadenie a vybavenie nebytových

priestorov, účel užívania, výška nájomného a spôsob jeho platenia, omeškanie s platením nájomného a
právo na sankcie z toho vznikajúce, zmeny vykonané na predmete nájmu - opravy, modernizácia a pod.,
plneniazoZmluvy,zápočetvzájomnýchpohľadávokvznikajúcichznájomnéhovzťahuakoajzoZmluvy).
V Dohode sa strany o vzájomných právach a povinnostiach dohodli tak, že strany dohodou upravujú
svoje vzájomné práva a povinnosti uvedené v predchádzajúcich ustanoveniach Dohody, vyplývajúce z
nájomného vzťahu a Zmluvy nasledovne: 1. Nájom nebytových priestorov v budove súp. Č. XXX na

parcele č. XXX v k. ú. T., zapísaných na LV č. XXXX sa končí vzájomnou dohodou dňom XX.X. XXXX.
2. A. uzatvoria novú nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní nebytových priestorov a nájomnú zmluvu o
dočasnom užívaní hnuteľných vecí s účinnosťou od 1.2. 2015 na dobu neurčitú. 3. Účastníci sa dohodli
na tom, že všetky svoje práva a povinnosti, vyplývajúce z nájomného vzťahu a zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, vrátane plnení z týchto zmlúv považujú ku dňu uzavretia tejto dohody za vzájomne urovnané

a potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne záväzky, pohľadávky a ani iné nároky a požiadavky. Súčasne
prehlásili, že Dohodou považujú svoje vzájomné práva a povinnosti za usporiadané a nebudú proti
sebe uplatňovať žiadne ďalšie nároky vyplývajúce zo Zmluvy, ani zo žiadnej predchádzajúcej nájomnej
zmluvy.
14.Následne, počnúc dňom 1.2.2015, žalobkyňa na základe novej nájomnej zmluvy (č. l. 41) nebytové

priestory i naďalej užívala až do 31.7.2015, kedy došlo k skončeniu nájmu uplynutím výpovednej lehoty.

15.Následne,poskončenínájmu,žalobkyňaprvýkrátprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužiadala
žalovaného o vrátenie sumy 32.000 eur, na žiadosť ktorú žalovaný reagoval prostredníctvom svojho
právneho zástupcu listom zo dňa 14.7.2015, ktoré vyjadrenie je v podstate totožné s vyjadrením

právneho zástupcu žalovaného v odpore podanom proti platobnému rozkazu.

16.Z pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/1479/2007 mal súd
zistené,ženapozemkyzapísanénaLVč.XXXXbolozriadenéexekučnézáložnéprávovrámciexekúcie
vykonávanej exekútorom JUDr. Vladimírom Kotrlom v prospech oprávneného, spoločnosti „MONTECO“

spol. s r.o. (č. l. 14). Uznesením Okresného súdu Prievidza 9Er/1479/2007-37 zo dňa 29.12. 2009 bola
exekúcia z väčšej časti (o vymoženie istiny 2.503,75 eur) zastavená.

17.Skutočnosť, že na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. T. bolo v čase uzavretia Zmluvy
zriadené exekučné záložné právo, je zrejmá aj zo samotného výpisu z LV č. XXXX.

XX.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní pred súdom okrem iného tvrdil, že žalobkyňa si je
vedomá toho, že predmetný spor je náročný, vedeli by sa dohodnúť na nejakom konsenze, ak by to
bolo navrhnuté zo strany odporcu. T., že došlo zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu, v tomto
konaní od žalovaného žiadajú len vrátenie sumy 32.000 eur s tým, že majú za to, že na predmetný

zmluvný vzťah je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu lehotu a nie 2-ročnú, takže žalobu na súd podali
včas. Pokiaľ ide o Dohodu, žalobkyňa nevedela v podstate, čo podpisuje, bola v tom, že podpisuje len
skončenie nájmu. Bola v tejto veci zavádzaná odporcom, okrem iného nevedela ani o tej skutočnosti,
že na predmetnej nehnuteľnosti viazne ťarcha. Zmluva bola napísaná kvalifikovane, lehoty na uzavretie
riadnej kúpnej zmluvy tam boli uvedené, pričom žalovaný neurobil všetky právne kroky k tomu, aby

mohlo dôjsť k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Otáľaním žalobkyne došlo zbytočne k takémuto sporu.

19.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní pred súdom okrem iného povedal, že tvrdenia
žalobkyne, že Dohodu uzavrela pod tlakom, pravdivé nie sú, pretože žaloba na tunajší súd v tejto veci
bola podaná až s odstupom skoro pol roka a to 22.7.2015. Nepoprel, že žalobkyňa uhradila časť kúpnej

ceny nehnuteľností. Pokiaľ si v konaní uplatňuje vrátenie vyššie uvedenej čiastky, jej nárok považuje za
nárok uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Poukázal na tú skutočnosť, že
išlo o časť kúpnej ceny nehnuteľností, ktorú žalobkyňa zaplatila, pričom účinky Zmluvy už zanikli. Pokiaľ
ide o samotnú exekúciu, akékoľvek ťarchy viaznuce na nehnuteľnosť sú zapísané na liste vlastníctvatak, ako je to i v tomto konkrétnom prípade, kde na liste vlastníctva je vedené exekučné záložné právo
k nehnuteľnosti, exekúcia stále nie je ukončená, táto však sa týka len nepatrnej čiastky, v podstatnej
časti exekučné konanie bolo tunajším súdom zastavené a je predpoklad, že exekučné konanie bude

zastavené v celom rozsahu. Podľa ich právneho názoru exekúcia netvorí žiadnu prekážku k tomu, aby
mohla byť uzavretá riadne kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaný si nie je vedomý toho,
že by sa na úkor žalobkyne akýmkoľvek spôsobom obohatil, predmetná pohľadávka bola započítaná
v súvislosti s užívaním predmetných nehnuteľností zo strany žalobkyne. Podľa názoru žalovaného v
konaníbolopreukázané,žeprávo,ktoréhosažalobkyňadomáha,zaniklo,resp.vprípade,žebynedošlo

k zániku tohto práva, tak došlo k jeho premlčaniu, k čomu žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Poukázal na to, že strany všetky svoje vzájomné práva a zväzky jednak konkretizovali v Dohode, v
ktorej podrobne uviedli, že ich úmyslom je vyporiadať si svoje vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce
tak z existencie nájmu, vrátane prípadných nedoplatkov, dokonca sankcie, ktoré vznikli z oneskoreného
nájmu, ako aj všetky práva a povinnosti, ktoré medzi nimi vznikli Zmluvou. V Dohode strany takisto
prehlásili, že tieto všetky práva a povinnosti považujú za urovnané a nemajú voči sebe žiadne ďalšie

pohľadávky a záväzky. Dohoda nebola nijako spochybnená, a považujú ju za platne uzavretú. Bolo
by v rozpore s dobrými mravmi, keby žalobkyni malo byť priznané nejaké plnenie, plnenie po tom,
čo po zložení finančnej čiastky si prestala plniť svojej povinnosti a záväzky voči žalovanému a až
následne, po uzavretí Dohody sa domáha práva na vydanie finančného plnenia. Žalobkyňa predložila
prehľad platieb nájomného. Pričom v porovnaní s evidenciou žalovaného žalovaný dospel k záveru,

že ani žalobkyňou uhradená záloha, ktorej vrátenia sa v tomto konaní domáha, nepokrýva v celom
rozsahu pohľadávky žalovaného, ktoré voči nej mal a z tohto dôvodu nedošlo k žiadnej mimosúdnej
dohode. Ani tie platby, ktoré sú uvedené v prehľade, ktorý doložil do spisu, podľa žalovaného neboli
všetky žalobkyňou uhradené, na čo žalobkyňa nevedela doložiť podstatnú časť dokladov o úhrade
vyššie uvedených súm žalovanému, okrem tých položiek, pri ktorých je to uvedené v predmetnom

prehľade. Podľa bodu V. Zmluvy, prípadná budúca kúpna zmluva bude uzavretá len za predpokladu,
že nájomné bude naďalej platené včas a v riadnej výške. Žalobkyňa po poskytnutí zálohy 32.000 eur
naďalej nájomné neplatila včas, a ani v dohodnutej výške, čo vyplýva aj z prehľadu platieb (č. l. 102 -
103), pričom neplatenie nájomného zdôvodňovala práve tým, že vopred poskytla finančné prostriedky,
z ktorých je toto nájomné možné započítavať. Poukázal v tejto súvislosti aj na Dohodu, v ktorej sa

strany dohodli, že všetky svoje vzájomné finančné pohľadávky považujú za vzájomne započítané, resp.
uhradené a nemajú voči sebe žiadne iné záväzky. Tak, ako sa v Dohode konštatuje, medzi účastníkmi
bolo uzavretých množstvo zmlúv, zrejme aj dodatkov, v ktorých sa nachádzali rozdielne údaje, práve
z tohto dôvodu sa urobila Dohoda. Nájom nikdy nebol vyšší ako je suma 1.660 eur, na ktorej sa strany
aj dohodli. Aj pri vzájomnom rokovaní vychádzali z toho, že si vynásobili dohodnutú výšku nájmu s

počtom mesiacov nájmu, od tohto odrátali zaplatenú zálohu ako aj zaplatené nájomné, ktoré preukázala
žalobkyňa a napriek tomu zostal stále nedoplatok na nájomnom, ktorý doteraz nie je vyrovnaný. Najmä
sa to týka nájomného po účinnosti Dohody.

20.Žalobkyňa na pojednávaniach pred súdom tvrdila, že kúpu krčmy jej navrhol sám žalovaný. V júli

2012 podpísala Zmluvu a čakala na podpis kúpnej zmluvy, pretože dodržala všetky zmluvné podmienky
a poslala peniaze na účet žalobcu. V Zmluve bolo napísané, že do 31.12.2012 sa podpíše kúpna zmluva
a každú chvíľu zisťovala, prečo nie je ešte uzavretá. Žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy vyzývala,
bolo to vždy ústne, pri osobnom kontaktne medzi nimi. Vzhľadom na to, že dlhodobo spolupracovali,
verila mu a začala mu tolerovať aj to, že začal meškať s podpisom kúpnej zmluvy. Nehnuteľnosti,

ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, potrebovala v súvislosti s jej podnikateľskými aktivitami. O
stave nehnuteľnosti vedela, takisto vedela, že nehnuteľnosti nie sú vyporiadané, nevedela však o
tom, že na nehnuteľnosti viazne exekučné záložné právo. V tom čase bola právne neznalá, právnika
nemala, listy vlastníctva od odporcu nežiadala, stavy nehnuteľnosti si na liste vlastníctva nepozrela.
Zmluvu vyhotovil žalovaný, Dohodu si pred jej podpisom prečítala. Pred podpisom Zmluvy sa na rôzne

veci, ktoré táto zmluva obsahuje, pýtala jednak pána Vážneho a takisto aj jeho právneho zástupcu.
Obsah Zmluvy jej vysvetlený bol, avšak až neskôr, pred rokom, od svojho právneho zástupcu sa
dozvedela, že viaceré veci v Zmluve uvedené, jej boli vysvetlené inak - napr. o exekúcii alebo o
geometrickom pláne sa dozvedela neskôr. Až minulý rok jej spolumajitelia predmetnej budovy povedali,
že majú dlhodobo problém vyporiadať predmetné nehnuteľnosti na podklade geometrického plánu, a

to bol aj dôvod, ktorý jej vysvetlil odporca, pre ktorý „meškali s uzavretím kúpnej zmluvy“. Podstatné
ostatné ustanovenia Zmluvy pochopila, aspoň si teraz nespomína na niečo, čomu by nerozumela. Na
základe Zmluvy previedla na účet žalobcu 32.000 eur, ktorá suma bola akontáciou na kúpu krčmy od
žalovaného. Sumu 32.000 eur považovala za časť celej kúpnej ceny nehnuteľností dohodnutej vo výške190.000 eur. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré jej mali byť odpredané žalovaným už aj v prechádzajúcom
období mala v nájme. Od 1.1.2012 predmetné nehnuteľnosti užívala ako nájomca, predtým nájomnú
zmluvu so žalovaným mala uzavretú jej mama. Nájomné medzi ňou a žalovaným bolo dohodnuté

v sume 500 eur mesačne od 1.1.2012, s tým, že dávala žalobcovi vyššiu sumu peňazí z dôvodu,
že chcela čím skôr uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny nehnuteľnosti. Žalovanému tak posielala každý
mesiac od 1.1.2012 sumu 1.300 eur tak, že sumu 500 eur previedla vždy zo svojho účtu na účet
odporcu a ostatné peniaze vyplatila žalovanému vždy na ruku každý mesiac. Bolo to do minulého
roku, do doby, kým mala nehnuteľnosť v nájme. Išlo o 2-mesačnú výpovednú lehotu, nehnuteľnosť

žalovanému odovzdala 19.7.2015. V skutočnosti žalovaného nežiadala o vrátenie časti kúpnej ceny
nehnuteľnosti vo výške 32.000 eur z dôvodu toho, že mala záujem o uzavretie kúpnej zmluvy ohľadne
predmetných nehnuteľností, ktoré mala v nájme. Bola dosť neznalá vo všetkých veciach a je naozaj
pravda to, že pokiaľ platila každý mesiac žalovanému nájomnú sumu 1300 eur, nežiadala od neho
o tom žiadne doklady, peniaze mu dávala na ruku v hotovosti, resp. keď aj žiadala doklad o platbe,
žalovaný jej povedal, že sa toto všetko bude spisovať potom, keď sa bude uzavierať kúpna zmluva.

Je pravda, že Dohodu podpísala, vyhotovil ju žalovaný. Pred podpisom Dohody si túto prečítala.
Podpisovala ju u žalovaného v kancelárii v prítomnosti JUDr. Sobotu. Obsahu Dohody nerozumela. Bola
v podstate nútená svojím spôsobom Dohodu podpísať, pretože žalovanému predtým dávala peniaze
aj na zaplatenie rozdielu kúpnej zmluvy nehnuteľností. Nevedela uviesť, presnú sumu peňazí, ktoré v
období od 1.1.2012 žalovanému poskytla, v skutočnosti podľa nej mohlo ísť aj o sumu 20.000 eur. S

odstupom času si už teraz nevie rozpamätať, čo všetko jej bolo pred podpisom Dohody povedané, pred
podpisom Dohody jej však bolo povedané, že má výpoveď z nájmu, bála sa, a so všetkým už potom
súhlasila. Následne poštou jej prišla výpoveď z nájmu, vedela teda, že to s výpoveďou žalovaný myslí
vážne, následne už všetky veci riešila so svojím právnym zástupcom. Aj následne sa po výpovedi z
nájmu rozprávala s žalovaným ohľadne kúpnej zmluvy, resp. o dodržaní podmienok uzavretia kúpnej

zmluvy, v tom období od žalovaného začala pýtať peniaze späť. Pokiaľ ide o ustanovenia Dohody, kde
sa hovorí, že účastníci sa dohodli, že všetky svoje práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu
a zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy považujú ku dňu uzavretia tejto dohody za vzájomne urovnané a
potvrdzujú, že nemajú voči sebe žiadne záväzky, pohľadávky a ani iné nároky a požiadavky, tomuto
ustanoveniu zmluvy v podstate porozumela, avšak vzhľadom na to, že sa bála, že nebude môcť platiť

účty, keď nebude mať kde podnikať, Dohodu podpísala. Podpísala ju aj preto, že jej bolo žalovaným
povedané, že ak ju podpíše, bude môcť v predmetných priestoroch ako nájomca ďalej zostať. Nájomné
platila načas. Mala asi 2-3 týždne omeškanie, ale potom všetko doplatila. Zo sumy 32.000 eur nebolo
započítané nič na jej záväzky, napr. na nájomné, na ďalšie služby a podobne. Je pravda, že pokiaľ
medzi ňou a žalovaným boli uzavreté nejaké písomné zmluvy, vždy dostala predmetnú zmluvu s tým,

že mala možnosť s jej obsahom sa oboznámiť. Pokiaľ ide o predmetné návrhy zmlúv, tieto v minulosti
konzultovala len so svojou známou, bolo to neoficiálne, nešlo o právničku. Je pravda, že s JUDr.
Cechovou kúpu predmetných nehnuteľností konzultovala. JUDr. Cechovej dala k nahliadnutiu zmluvu
o nájme, v ktorej sa dohodla so žalovaným na nájomnom vo výške 500 eur mesačne. Je pravda, že
aj pokiaľ ide o Dohodu zo dňa 30.1 2015, túto konzultovala s JUDr. Cechovou a to v podstate z toho

dôvodu, že nevedela, čo má robiť, pretože žalovaný ju chcel z predmetných priestorov vyhodiť. Bolo jej
povedané, že sa má pobaliť a odísť, potom dostala kontakt na JUDr. Cechovú, mala s ňou hodinovú
konzultáciu, niečo jej poradila. K tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného, že „pokiaľ ide o dohodu
o skončení nájmu a dohodu o urovnaní, a takisto samotnú zmluvu o nájme, tieto návrhy zmlúv boli
poskytnuté navrhovateľke s tým, že ich odkonzultovala s právnym zástupcom s tým, že boli k týmto

návrhom zmlúv zo strany navrhovateľky aj pripomienky, tieto boli zakomponované do zmluvy, nešlo o
nejaké podstatné veci, a potom došlo k uzavretiu predmetných zmlúv“, uviedla, že je pravda, že mala
pripomienkykDohode,pretožesavšakbálaohľadneďalšiehojejpodnikania,Dohodupodpísala,nemala
na výber. Strach, z toho, že žalovaný s ňou nájomný vzťah skončí, ju v podstate primäl k tomu, že
vyššie uvedené dve zmluvy s žalovaným podpísala. Iný tlak ohľadne uzavretia týchto zmlúv zo strany

žalovaného na ňu nebol. Nespomína si, že by niekedy rozprávala o tom, že preddavok vo výške 32.000
eur by sa mal započítať do nájmu. Táto suma bola ňou žalovanému poskytnutá ako záloha, resp. časť
kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorá v skutočnosti ňou odkúpená nebola. Suma 32.000 eur nemala slúžiť
na žiaden iný účel, určite z nej nemali byť robené úhrady ohľadne nájomného.

21.Žalovaný na pojednávaní pred súdom uviedol, že budovu, ktorá bola predmetom nájmu, prevádzkuje
odroku1991,kdevroku1994zriadilvjednejčastipohostinskézariadenia,ktoréodvtedyajprevádzkoval
až do roku 2008, kedy začal uvažovať o prenájme tejto časti budovy. Prišla za ním rodina Svitkových
a prejavila záujem o prevádzkovanie predmetného zariadenia. Tak sa aj v podstate na konci roku2008 dohodli, s matkou žalobkyne za účasti jej rodiny sa dohodla aj výška nájmu. Zmlúv sa uzavrelo
postupne niekoľko. Po určitom čase, v roku 2009, resp. 2010 prevádzku prevzala žalobkyňa, dohodnuté
nájomné sa platilo stále v rovnakej výške. Budova sa skladá z 3 častí, je tam predajňa farby - laky,

pohostinské zariadenie a administratívna časť. Stretávali sa denne, všetky problémy, požiadavky a
nároky, zmeny, ktoré nastali, sa riešili priebežne. Keď začala prevádzkovať prevádzkové zariadenia
žalobkyňa,boliproblémysplatenímnájomného,onatozdôvodňovalastým,žemáďalšiuaktivitu,nejakú
stavebnú činnosť, že jej neplatia faktúry, potom otvorila ďalšiu prevádzku, cukráreň asi vo vzdialenosti
100 metrov. Po určitom čase, v r. 2011 sa rozhodol, že túto prevádzku predá. Záujemcovia boli viacerí,

požadovaná suma bola cez 200.000 eur. Keďže túto informáciu mala aj žalobkyňa a prejavila tiež záujem
o kúpu, považoval za férové ponúknuť prevádzku žalobkyni, bola aj dohodnutá kúpna cena 190.000
eur. Žalobkyňa však peniaze nemala, preto v priebehu určitého obdobia rozmýšľali, ako by sa to dalo
riešiť. Žalobkyňa nakoniec „dokázala dať dokopy“ 32.000 eur a tieto peniaze mu zložila na účet na
základe Zmluvy, ktorá bola uzavretá z dôvodu, že žalobkyňa financie nemala a bolo potrebné aj ohľadne
nehnuteľnosti vyriešiť niektoré veci. Predpokladalo sa, že do konca roka sa tieto veci vyriešia, lenže to sa

nepodarilo, okrem toho pokračovali problémy s platením nájmu, z čoho sa dalo usúdiť, že to žalobkyňa
za problém nepovažovala z dôvodu, že zaplatila preddavok na kúpu nehnuteľnosti a on mal zas nájomné
z čoho odpisovať a takisto aj všetky náklady súvisiace s rôznymi opravami nehnuteľností a podobne.
Neustále spolu komunikovali na danú tému s tým, že jej kládol otázky, ako to mieni riešiť.... Tvrdila mu,
že jej stavebná činnosť a prevádzka cukrárne sa jej rozbehne, že o nejaké 3 - 4 roky by bola schopná

prevádzku aj kúpiť. Až ku koncu roku 2014 ju upozornil, že už nie je z čoho nájom odpisovať, že sa už
suma 32.000 eur minula, na čo potom v podstate v januári došlo k dohode. V konečnom dôsledku to
vyústilo k tomu, že sa dohodlo, že začnú v podstate od začiatku, že sa pripraví dohoda o urovnaní, že už
nie sú si navzájom dlžní, s tým, že sa spraví nová nájomná zmluva, v ktorej akceptoval nižšie nájomné
(1.300 eur mesačne), než aké bolo dohodnuté v predchádzajúcom období. Odvtedy a aj priebežne

mal výhrady voči zanedbávaniu prevádzky ohľadne poriadku, boli sťažnosti zo strany prevádzkovateľa
herných automatov s tým, že žalobkyňu na to upozornil a nakoniec sa rozhodol, že v súlade s nájomnou
zmluvou nájom ukončí. Kúpna zmluva nebola uzavretá z dôvodu, že sa nedotiahli do konca vyporiadania
s reálnym rozdelením nehnuteľnosti a žalobkyňa o to nepožiadala, ani nepožiadala o podpísanie kúpnej
zmluvy, lebo nemala peniaze. Bavili sa o tom, pýtal sa jej ako to mieni riešiť s kúpnou zmluvu, keď

nemá peniaze. Nepovedala mu k tomu nič, prevádzkovala prevádzku ďalej. Dohodu robil jeho právny
zástupca s tým, že žalobkyňa dostala návrh dohody, ktorý konzultovala so svojím právnym zástupcom, a
pripomienky, ktoré mala k dohode, boli do nej zapracované. Nájomné žalobkyňa platila buď do pokladne
alebo na účet. Peniaze v hotovosti od nej neprevzal žiadne. Po tom, ako mala byť kúpna zmluva medzi
ním a žalobkyňou uzavretá, žalobkyňa nikdy od neho nežiadala vrátenie zloženého preddavku kúpnej

ceny vo výške 32.000 eur.

22.Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že nárok žalobkyne, v konaní
uplatnený, je nedôvodný.

23.Podľa § 585 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné a pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

24.Podľa § 586 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo
pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany,
môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v
prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania

nemala.

25.Podľa § 587 Občianskeho zákonníka, i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené
všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť
alebopochybnosť,ibažezobsahuurovnanianepochybnevyplýva,žesaurovnanietýkaajinýchvzťahov.

26.Dohodou o urovnaní si môžu strany upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou
majú byť medzi stranami upravené všetky práva, sa netýkajú práv, na ktoré strana nemohla pomýšľať.
Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; toisté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý
vyplýva z urovnania. Podstatou urovnania je odstránenie právnej neistoty medzi stranami záväzkového
právneho vzťahu, ktorá vyplýva zo spornosti a pochybnosti ich práv (a tým povinností) a nahradenie

doterajšieho sporného záväzku novým, týchto nedostatkov zbaveným záväzkom. Predmetom urovnania
môžu byť buď niektoré sporné právne vzťahy medzi stranami alebo ich všetky práva a povinnosti
(generálne urovnanie). V takomto prípade sa urovnanie nevzťahuje iba na tie práva, na ktoré účastník
nemohol ani pomýšľať. Nie je rozhodujúce, či za sporné alebo pochybné považujú práva a povinnosti
obe strany alebo iba jedna z nich. Príčiny spornosti môžu byť rôzne, pričom stačí subjektívna spornosť.

Spornosť a pochybnosť môže spočívať napríklad v tom, že je sporné, či nastali všetky skutočnosti
potrebné k vzniku práva, je pochybná výška pohľadávky, jej trvanie a podobne. Práva medzi nimi sporné
a pochybné môžu strany odstrániť rôznymi spôsobmi; niečo si navzájom povolia, uznajú sporné právo
druhého, vzdajú sa práva, obmedzia výšku pohľadávky, alebo jednoducho po vysvetlení si sporných a
pochybných otázok navzájom uznajú svoje práve a povinnosti v plnom rozsahu a podobne. Urovnaním
niektorá zo strán môže nadobudnúť aj práva, ktoré doteraz nemala, jej právo môže byť modifikované,

dlhy sa môžu nahradiť novými dlhmi a podobne. K urovnaniu môže dôjsť iba ohľadne takých práv a
povinností, ktorými strany môžu disponovať; nemusia to však byť iba práva a povinnosti vyplývajúce iba
zo zmluvných vzťahov. Aj pre urovnanie platí zásada vyslovená v ustanovení § 574 ods. 2, že je neplatná
dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Dohoda o urovnaní musí
mať písomnú formu ak aj doterajší záväzok bol zriadený písomne a ak sa urovnanie týka premlčaného

záväzku. Je možné, že pri urovnaní sa zriadi záväzok, pre ktorý zákon vyžaduje písomnú formu; potom
aj tu sa musí forma právneho úkonu zachovať.

27.Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné nespôsobuje neplatnosť dohody o
urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať.

Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že
niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala. Omyl o tom, čo je medzi
stranami sporné a pochybné teda nemá za následok neplatnosť dohody, iba že omyl bol vyvolaný
ľsťou druhej strany. V takomto prípade z dôvodu ľsťou vyvolaného omylu dohoda o urovnaní nie je
neplatná zo zákona, ale jej neplatnosti sa možno dovolať. Ak sa však omyl týka iných okolností,

než čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, platnosť dohody o urovnaní sa posudzuje podľa
všeobecných ustanovení o omyle. Platnosti urovnania uzavretého v dobrej viere sa nedotýka ani to, keď
dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo zmluvných strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania
v skutočnosti nemala. Dohoda o urovnaní nestráca svoju platnosť, napr. vtedy ak dodatočne vyjde
najavo, že pohľadávku, ktorá bola pojatá do urovnania, účastník v čase uzavretia dohody vôbec nemal.

Dobromyseľnosť pri uzatváraní dohody musí byť obojstranná. Musí byť hodnotená nielen z hľadiska
osobného presvedčenia účastníkov, ale objektívne. I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi
upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi
nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka
aj iných vzťahov. Ak strany dohody o urovnaní si chcú, okrem medzi nimi sporných a pochybných práv,

urovnať všetky svoje vzájomné práva (generálne urovnanie), musia v dohode nepochybným spôsobom
aj tieto ďalšie práva urovnať, inak, napriek ich vyhláseniu, že si upravili všetky vzájomné práva, sa má
za to, že dohoda o urovnaní sa týka iba toho právneho vzťahu, v ktorom vznikla spornosť a pochybnosť.

28.Z vykonaného dokazovania, výsluchom strán a z obsahu listinného dôkazu - Dohody, mal súd

preukázané, že strany všetky ich práva a povinnosti, vyplývajúce z nájomného vzťahu a Zmluvy, vrátane
plnení z týchto zmlúv, považujú ku dňu uzavretia Dohody za vzájomne urovnané a potvrdili, že nemajú
voči sebe žiadne záväzky, pohľadávky a ani iné nároky a požiadavky. Súčasne prehlásili, že Dohodou
považujú svoje vzájomné práva a povinnosti za usporiadané a nebudú proti sebe uplatňovať žiadne
ďalšie nároky vyplývajúce zo Zmluvy, ani zo žiadnej predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Žalobkyňa v

konaní potvrdila, že Dohodu uzatvorila po tom, ako jej bola zo strany žalovaného daná možnosť s jej
obsahom sa oboznámiť a tento právny úkon aj prípadne konzultovať s právnikom (pri predchádzajúcich
právnychúkonochtútomožnosťžalobkyňaajvyužila).Pokiaľžalobkyňatvrdila,žepriuzavieraníDohody
pociťovala tlak zo strany žalovaného v tom smere, že sa bála, aby mohla i v budúcnosti v prevádzke
žalobcupodnikať,navyše,keďsamasizrejmevovzťahukžalovanémuneplnilariadnesvojepovinnostiz

nájomnej zmluvy, uvedené nemôže mať žiaden vplyv na platnosť Dohody. V tomto smere súd poukazuje
i na to, že až s odstupom času takmer pol roka, po doručení jej výpovede z nájmu, žalobkyňa začala
spochybňovať platnosť Dohody, ktorou si strany upravili svoje práva a povinnosti, ktoré boli medzi nimi
sporné, resp. pochybné, avšak súdnou cestou sa neplatnosti tohto právneho úkonu nedomáhala. Vpredmetnej dohode sa strany jednoznačne dohodli na tom, že všetky ich práva a povinnosti vyplývajúce
z nájomného vzťahu a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vrátane plnení z týchto zmlúv považujú ku
dňu uzavretia tejto dohody za vzájomne urovnané a potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne záväzky,

pohľadávky a ani iné nároky a požiadavky. Súčasne prehlásili, že Dohodou považujú svoje vzájomné
práva a povinnosti za usporiadané a nebudú proti sebe uplatňovať žiadne ďalšie nároky vyplývajúce
zo Zmluvy, ani zo žiadnej predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila,
že s obsahom Dohody pred jej podpisom sa oboznámila, jej obsah mohla pripomienkovať a takisto
konzultovať so svojím právnikom. Z takto zisteného skutkového stavu je dostatočne preukázané, že

žalobkyňa pri uzatváraní Dohody nebola žalovaným uvedená do omylu.

29.Keďže Dohoda uzavretá medzi stranami je podľa právneho názoru súdu platným právnym úkonom,
po nadobudnutí jej účinnosti podpisom strán (30.1. 2015), dovtedajšie práva a povinnosti vyplývajúce
pre strany zo Zmluvy uzavretej dňa 23.7. 2012 boli nahradené právami a povinnosťami strán upravenými
v Dohode, v dôsledku ktorého Zmluva dňom 30.1. 2015 stratila účinnosť, resp. zanikla a strany sa teda

od 30.1. 2015 nemôžu domáhať svojich práv a povinností zo Zmluvy.

30.Pretože v Dohode strany prehlásili, že Dohodou považujú svoje vzájomné práva a povinnosti za
usporiadané a nebudú proti sebe uplatňovať žiadne ďalšie nároky vyplývajúce zo Zmluvy, ani zo žiadnej
predchádzajúcej nájomnej zmluvy, nemala žalobkyňa právny nárok domáhať sa v konaní zaplatenia

sumy 32.000 eur zo Zmluvy, ktorú sumu žalobkyňa zaplatila ako časť kúpnej ceny nehnuteľností, pričom
účinky Zmluvy už ku dňu podania žaloby zanikli a pôvodná zmluva bola nahradená zmluvou novou.

31.K tvrdeniam žalobkyne, že v čase uzatvárania Zmluvy nemala žiadnu vedomosť o ťarche viaznucej
na nehnuteľnostiach, ktoré zamýšľala od žalovaného kúpiť (na pozemkoch zapísaných na LV č. 2577),

súd uvádza, že táto skutočnosť netvorí žiadnu prekážku k tomu, aby mohla byť uzavretá riadne kúpna
zmluva na predmetnú nehnuteľnosť (nehnuteľnosti). Navyše, v čase uzavretia Zmluvy už bolo exekučné
konanie z väčšej časti zastavené. Skutočnosť, že na nehnuteľnostiach bolo zriadené exekučné záložné
právo, bola zapísaná na verejne prístupnom liste vlastníctva a žalobkyni bola teda táto skutočnosť
známa. Na W. je vedené exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam - pozemky parc. č. XXX/X, XXX/

XX a XXX/XX.
.
32.Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

33.Pre prípad, že by Dohoda z akýchkoľvek dôvodov bola neplatná (čo súd v konaní preukázané nemal),

vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobkyňou v konaní uplatneného nároku, by
bolo potrebné posúdiť, či nárok žalobkyne je, resp. nie je premlčaný.

34.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

36.V Zmluve uzavretej dňa 23.7.2012 sa strany dohodli, že riadnu kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností
v k. ú. T. uzavrú v lehote najneskôr do XX.XX.XXXX. S. XX.X.XXXX žalobkyňa zaplatila žalovanému
sumu XX.XXX eur, ktorú sumu strany považovali za vopred zaplatenú časť kúpnej ceny za kúpu
nehnuteľnosti, pričom kúpna zmluva mala byť uzavretá až v budúcnosti. Z právneho hľadiska je teda

aj napriek tomu, že s tým právny zástupca žalobkyne nesúhlasil, potrebné takéto plnenie považovať
za plnenie bez právneho dôvodu. S. o kúpnej cene je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. C.
kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu vznikla, tak ako to tvrdil právny zástupca žalovaného,
až po uzavretí platnej kúpnej zmluvy, t.j. po dohode strán o predmete kúpy a kúpnej cene. F. kúpnej
ceny, resp. jej časti skôr, ako dôjde k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy je potrebné považovať za

plnenie bez právneho dôvodu resp. za dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia. T. týchto zákonných
predpokladov teda dochádza k bezdôvodnému obohateniu. C. teda žalobkyňa zaplatila žalovanému
dňa XX.X.XXXX časť kúpnej ceny v sume XX.XXX eur, došlo týmto dňom k vzniku bezdôvodného
obohatenianastranežalovanéhoažalobkynisúčasnevznikloprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia. C. § X07 ods. 1 B. zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za X roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. G. sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, a síce,

že žalobkyňa už dňa XX.X.XXXX vedela, že časť kúpnej ceny poskytuje bez právneho dôvodu (pred
uzavretím kúpnej zmluvy) a taktiež mala vedomosť o tom, komu plnenie poskytla a už od tejto doby
sa mohla úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Aj keby žalobkyňa v čase poskytnutia
plnenia nemala vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, z ust. článku IV. F. je zrejmé, že kúpna
zmluva mala byť uzatvorená najneskôr do XX.XX.XXXX, a keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy v tejto

lehote nedošlo, mala žalobkyňa najneskôr dňa XX.XX.XXXX vedomosť o tom, že kúpna zmluva nebola
uzavretá a teda že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. G. premlčacia
lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia preto začala plynúť najneskôr dňom
X.X.XXXX a uplynula dňom XX.XX.XXXX. F. na súd žalobkyňa podala až dňa XX.X. XXXX, teda celkom
zjavne po uplynutí premlčacej doby. Po uplynutí lehoty stanovej v článku IV. F., t. j. dňa XX.XX.XXXX,
sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nedomáhala uzavretia riadnej kúpnej zmluvy a ani nepožadovala

vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny a naďalej pokračovala v užívaní nebytových priestorov na účel
prevádzkovania pohostinstva.

37.I z týchto dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť.

38.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí plná náhrada trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.