Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/301/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513210947
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2513210947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom

Pribinova 25, Bratislave, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal

žalovanú k náhrade škody v sume 175,-eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.051,08 eura. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
návrhu na zmenu exekútora do 30 dní odo dňa doručenia takéhoto návrhu. Žalobca ako oprávnený v
exekučnom konaní na vymoženie jeho priznanej pohľadávky spísal dňa 09.02.2010 návrh na zmenu
súdneho exekútora a podala ho exekučnému súdu. Exekučný súd postupoval nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej
dobe, pričom vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala spoluprácu

s účastníkmi konania, ktorá mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. V dôsledku
tohto nesprávneho úradného postupu vznikla žalobcovi majetková škoda predstavujúca vynaložené
náklady v celkovej sume 175,- eur (70,- eur ako náklady na správu pohľadávky, 40,- eur ako náklady
na udržiavanie a správu informačného systému, 15,- eur ako výdavky na administratívne spracovanie
textov urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje, 50,- eur ako výdavky na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom). Neskorým vydaním rozhodnutia došlo k následným
rizikám: a/ riziko zániku povinného, b/ riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, c/

riziko insolvencie povinného. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na Ústavu Slovenskej
republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Má za to,
že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Dodal, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si
žalobca uplatnil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom Slovenskej republiky, podľa ktorej je
spravodlivé, ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur, čo v

danom prípade pri omeškaní exekučného súdu o 580 dní predstavuje práve alikvótnu sumu 1.051,08
eura. Žalobca súčasne v žalobe vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Skalica.2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá okrem iného poukázala na to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, lebo túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Považovala žalobu za podanú predčasne,

keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. od doručenia žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaná poukázala na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom ústavný súd konštatoval, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobca podľa
názoružalovanejnepreukázalpodaniesťažnostinaprieťahyvkonaníaanirozhodnutie,vktorombybolo

konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže
konštatovať len ústavný súd, preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Rovnako žalovaná
namietala aj vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o nemajetkovú
ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu,
keďžeprieťahyvkonanímôžeposudzovaťlenústavnýsúd.Ďalejvznieslanámietkupremlčania.Navrhla

žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 10NcC/26/2012-23 zo dňa 19.11.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Skalica sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí sp. zn. 2C/218/2012 a vec
prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Piešťany, ktorému vec napadla dňa 29.11.2012

pod sp. zn. 10C/369/2012. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2013.

4. Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 10C/369/2012-61 zo dňa 16.09.2013 žaloby (pôvodne vedené
na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/218/2012 - 2C/331/2012, 2C/333/2012 - 2C/377/2012) vylúčil
na samostatné konania, v súčasnosti vedené pod spisovými značkami: 10C/369/2012, 10C/232/2013-

10C/389/2013. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2013.

5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa nedostavili
žalobca ani žalovaná, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní žiadali ospravedlniť, žalobca súhlasil s
rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu,

nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).

6. Žalobca v rámci ospravedlnenia jeho neúčasti na pojednávaní uviedol, že si nechal znaleckým
posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave vyhotoviť znalecký posudok č. 1/2014 (založený v Spr.

284/14 tunajšieho súdu), preukazujúci výšku majetkovej škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.

7. Žalovaná v rámci ospravedlnenia jej neúčasti na pojednávaní uviedla poukázala na čl. 2 ods. 2 CSP,
ktorý ako základný princíp zakotvuje princíp právnej istoty. V tejto súvislosti poukázala na doterajšiu

rozhodovaciu prax tunajšieho súdu vo veciach žalobcu, a to s legitímnym očakávaním rozhodovania
tak ako doposiaľ (zamietnutie v celom rozsahu). Poukázala na rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.
zn. 14C/232/2013, 9C/237/2013, 9C/238/2013, 10C/262/2013 potvrdené rozhodnutiami krajských súdov
25Co/398/2014, 10Co/580/2014, 23Co/81/2014 a 10Co/360/2015.

8. Súd po otvorení pojednávania následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkovétvrdeniapovažujezanesporné,ktorédôkazyvykonáaktorédôkazynevykoná.Súdtiežuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).

9. Súd vykonal dokazovanie listinami: podstatným obsahom spisu Okresného súdu Skalica sp.

zn. 1Er/3441/2008- žiadosťou o udelenie poverenia, návrhom na vykonanie exekúcie, poverením
exekučného súdu, návrhom na zmenu súdneho exekútora, uznesením č.k. 1Er/3441/2008 - 26 zo dňa
4.4.2012 a zistil tento skutkový stav veci:

10. Žalobca ako oprávnený podal dňa 04.04.2002 návrh na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke

JUDr. Soni Majkútovej. Dňa 08.04.2002 podala súdna exekútorka JUDr. Soňa Majkútová na Okresný
súd Skalica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej Pohotovosť, s.r.o.
proti povinnému Š. M. na vymoženie istiny 13.500,- Sk s príslušenstvom (exekučným titulom v danej
veci bol platobný rozkaz Okresného súdu Skalica). Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa29.04.2002. Podaním zo dňa 02.09.2010 (v žalobe žalobca uvádzal v tvare: 9/2/2010) požiadal žalobca
ako oprávnený o zmenu súdneho exekútora. Okresný súd Skalica uznesením č.k. 1Er/3441/2008 - 26
zo dňa 04.04.2002 návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Uznesenia nadobudlo

právoplatnosť dňa 2.5.2012. Súd prvej inštancie poznamenáva, že v súvislosti v týmto postupom súdu
mala žalobcovi vzniknúť škoda, náhrady ktorej sa v tomto konaní domáhal.

11. Pokiaľ ide o posúdenie žaloby žalobcu, súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“).

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

17. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

19. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

21. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.22. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

23. Podľa § 44 ods. 6 (pôvodne ods. 5) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.08.2005, ak
oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného

vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

24. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

25. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods.
3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

26. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

27. Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

28. Nakoľko žalovaná namietala, že žaloba bola podaná predčasne, súd prvej inštancie sa najprv
vysporiadal s touto námietkou. V danej veci nebolo sporné, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku
bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená 23.04.2012. Medzi podaním žiadosti

o predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby (27.09.2012) nebola dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Táto však uplynula počas tohto konania, a preto má súd prvej inštancie za to, že táto námietka
žalovanej nie je vzhľadom na uvedené dôvodná. Bolo nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov zo strany žalovanej uspokojený nebol.

29. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č.514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia
byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú:
1/ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie,
2/ vznik a existencia škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (alebo nezákonným

rozhodnutím) a škodou.

30. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v

lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 5
Cdo 126/2009.

31. Z exekučného spisu je zrejmé, že podaním zo dňa 02.09.2010 žalobca ako oprávnený požiadal o

zmenu súdneho exekútora, pričom vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa
04.04.2002, je potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 (pôvodne ods. 5) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005. Vyššie citované ustanovenie
Exekučného poriadku neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávnenej nazmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávnenej na zmenu exekútora. K tomuto došlo až
s účinnosťou od 01.09.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania
začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak;

v tomto prípade zákon (ods. 2) inak neustanovoval.

32. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že v danom prípade k
nesprávnemu úradnému postupu súdu (exekučného) nedošlo (z pohľadu tvrdeného nedodržania
zákonnej lehoty).

33. Čo sa týka prieťahov v konaní, otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(prieťahy v konaní tvrdil žalobca), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr.

I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,

znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa

k zákonu č. 412/2012 Z.z.). Rozhodnutie ústavného súdu žalobca nepredložil a na toto sa vo svojej
žalobe ani neodvolával.

34. Takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.05.2013, sp. zn.
IV. ÚS 471/2012, v zmysle ktorého v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky

podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu, pozn.)
sa otvára priestor na to, aby sťažovateľka podala v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov žalobu o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú
oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy (pozn. súdu: jednalo sa

najmä o exekúcie z toho istého obdobia ako v danom prípade). Ústavný súd tu teda vyslovil názor, že
až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy sa otvára možnosť podať predmetnú
žalobu. Navyše, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie každý prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I. US 46/01).

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup (exekučného) súdu. Keďže všetky podmienky pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne

dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej veci je aj v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou totožného žalobcu v obdobných veciach, na ktoré poukazovala aj
žalovaná v písomnom podaní pred pojednávaním.

36. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie uvádza
nasledovné. Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď
súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa
taktiež už nezaoberal.

37.Súdprvejinštancieďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkou
strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

38. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojej žalobe žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv.
medzitýmnym rozsudkom. K tomu súd prvej inštancie uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre
rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu strán sporu.
Ak súd návrhu strany sporu na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne
rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

39. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, ktorý poukazoval na znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickej
univerzity v Bratislave, súd prvej inštancie dokazovanie týmto znaleckým posudkom nevykoval, nakoľko
by išlo o dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania, nakoľko
nebola splnená ani len prvá z troch podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný
postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec

dokazovania potrebného pre účely tohto konania v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17
CSP v spojení s § 157 ods. 1 CSP).

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná je tou stranou
sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd
v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania

bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania

je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).