Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200590
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316200590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v spore žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
žalovanému: Ž. I., R.. X.X.XXXX, D. I., I. O. XXX, o zaplatenie 940,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 241,94 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 3.6.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd v ostatnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 48 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojím návrhom doručeným súdu 18.1.2016 žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 940,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od
3.6.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej
zmluvy č. A7417739, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky, vypožičal žalovanému
1x SIM - kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
SIM-karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo. Žalobca sa domáha nároku vo výške škody

voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
Nokia Lumia 1520 vo výške 699,- Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu
žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za
tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný

si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný
za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po
dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Akciová

cena zariadenia bola 1,- Eur, predajná cena 700,- Eur a poskytnutá zľava 699,- Eur. Žalovaný mal
porušiť zmluvné podmienky, keď riadne a včas neuhradil faktúry za obdobie od 1/2014 do 2/2014 v sume
241,94 Eur, ako aj zaplatenie škody vo výška 699,- Eur, ktorá preukázateľne vznikla. Žalobca pokusom
o pokonávku zo dňa 19.5.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiacea sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval.
Okrem toho si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v súlade so Všeobecnými

podmienkami čl. 11. bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 3.6.2014. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálnu
okolnosť prípadu hodného osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú,
ponecháva žalobca na voľnom uvážení súdu akú časť škody, po využitý práva súdu výšku škody znížiť,
žalobcovi prizná.

2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, spolu s
Dodatkom, Pokus o pokonávku, faktúry, Všeobecné obchodné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. účinné od 1.1.2014.

3. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu cestou jeho právneho
zástupcu a žalovaného. Žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaný sa pojednávania nezúčastnili, svoju
neúčasť neospravedlnili, z tohto dôvodu súd prejednal vec v neprítomnosti strán sporu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom žalobcu, oboznámil sa s vyššie uvedenými listinným
dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb 7.1.2014,

na základe ktorej žalovaný obdržal 1 x SIM karty, prostredníctvom ktorej umožnil žalobca žalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Uzavretím Dodatkom zo dňa 19.12.2013,
predmetom ktorého bola aktivácie účastníckeho programu a dohoda o predaji zariadenia so zľavou
z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu uvedené v dodatku. Poskytnutá zľava na telekomunikačné
zariadenia bola podmienená tým, že žalovaný splní všetky podmienky dojednané v Dodatku k zmluve

o poskytovaní verejných služieb, riadne a včas na základe faktúr uhradí kúpnu cenu zakúpeného
telekomunikačného zariadenia, zotrvá po celú dobu, na ktorú sa zaviazal ako aktívny užívateľ
spoločnosti Orange Slovensko. V prípade porušenia podmienok dojednaných v zmluve si účastníci
konania dojednali zmluvné pokuty.
V zmysle Dodatku zo dňa 19.12.2013 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 7.1.2014, v

prípade porušenia niektorej z povinností účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za
služby, nedodržanie záväzku uvedeného v článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto
dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto
dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho
platnosti, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške stanovej v dodatku. Právo na

zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vzniká podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v
okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania
služieb v prípade porušenia povinnosti podľa tohto článku. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku
náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto

článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do
uplynutia doby viazanosti.

7. Žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 2226231037 splatnú dňa 8.2.2014 na sumu 141,94 Eur, č.
2229974755 splatnú dňa 11.3.2014 na sumu 100,- Eur,

Z pokusu o pokonávku zo dňa 19.5.2014 súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil sumu neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace vo výške 241,94 Eur, sumu zmluvnej pokuty/náhrady škody 699,- Eur
a vyzval ho na ich zaplatenie v dodatočnej lehote do 2.6.2014. Žalovaný na pokus o pokonávku
nereagoval.

8. Podľa ust. § 43 ods. 1, písm. a) a ods.12 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.Podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme..

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa §7 ods. 1 § 8 ods. 1 písm.d), ods.4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé
obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie
a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu

priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu
výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.
Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v

dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za
preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle §
43 a nasl. z.č. 351/2011 Z.z., spolu s Dodatkom k zmluve a prílohou k Dodatku k zmluve, ktorých
neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky spoločnosti, na základe ktorých žalobca vypožičal

žalovanému mikroprocesorovúSIM-kartu,ktorážalovanémuumožnilavyužívaťtelekomunikačnéslužby
poskytovanéžalobcom.Zdodatkukzmluvesúdzistil,žežalobcaodpredalžalovanémuzariadeniaNokia
Lumia 1250 za kúpnu cenu 1,- Eur, zmluvná pokuta 699,- Eur za porušenie povinností uvedených v
zmluve.
Žalovaný sa zaviazal, že bude platiť za služby poskytnuté žalobcom, ktorú povinnosť si nesplnil riadne
a včas. Nakoľko žalovaný nezaplatil cenu za telekomunikačné služby za obdobie od 1/2014 do 2/2014,

ktorá cena poskytnutých služieb bola žalovanému fakturovaná faktúrami žalobcu uvedenými vyššie,
ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil, čím porušil zmluvné povinnosti, preto žalobca pokusom o
pokonávku zo dňa 19.5.2014 vyzval žalovanému k zaplateniu dlžnej sumy najneskôr do 3.6.2014.
Žalovaný na výzvu nereagoval.

10. Nakoľko žalovaný žalobcovi svoj zvyšný dlh neuhradil, súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie
odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 1/2014 do 2/2014 vo výške 241,94 Eur
( t.j. faktúrované hovorné). Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, súd
žalobcovi priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške o 5%-tuálnych bodov vyššej, ako bola základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 699,- Eur s príslušenstvom, ktorý si žalobca uplatnil z titulu
náhrady škody za odpredané zariadenie vo výške 699.- Eur, súd dospel k záveru, že tento nie je možné
žalobcovi priznať.

Pokiaľ ide o dojednania o zmluvnej pokute uvedené v dodatku k zmluve, súd toto kvalifikuje ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle citovaného ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
Zmluvná pokuta nebola so žalovaným individuálne dojednaná a je súčasťou formulárovej zmluvy, pričom
je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť pri uzatváraní
dodatkov k zmluvám. Zmluvná pokuta je neprimeraná, nakoľko žalobca odvíja právo na jej zaplatenie

od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, nerozlišuje však, akú cenu
poskytnutých služieb spotrebiteľ nezaplatí. V predmetnej veci nie je právne významné, že zmluvná
pokuta korešponduje so zľavou, ktorú žalovaný dostal na zariadenia. Ďalším aspektom, ktorý v súhrne
s vyššie uvedenými skutočnosťami spôsobujú neprijateľnosť dojednania zmluvnej pokuty, je to, že
zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon

spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také nemusí zastať.

12. Pokiaľ žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 699,- Eur kvalifikoval ako náhradu skutočnej
škody, vzniknutej mu porušením povinností žalovaného uvedených v uzatvorenej zmluve, je potrebné
uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,

základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
4 predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je

objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom treba mať
na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom
aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí
byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom

prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto súvislosti je potom ďalej potrebné
uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní
vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu protiprávnym
konaním žalovaného vznikla škoda vo výške 699 Eur, ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé.Žalobca tvrdil, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, súdu však žiadnym spôsobom nepreukázal, aká
bol tržná cena žalovanému predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku ku zmluve. Ani

preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k záveru, že rozdiel tržnej
ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny za ktorú ho v tom čase nadobudol samotný žalobca) a
jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami by bol škodou na strane žalobcu, ktorý sa v rámci
svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať žalovanému sporné zariadenie za zníženú - akciovú cenu.
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je výsledkom konsenzu zmluvných

strán a nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Okrem toho žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím
žalovaného (spočívajúcim podľa tvrdení žalobcu v porušení povinnosti žalovaným platiť za poskytnuté
telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu. Ako bolo

vyššie uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a musí
byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani
prehlásenie žalovaného, uvedené v Dodatku ku zmluve o pripojení, v ktorom vyhlásil, že si je
vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v Dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle Dodatku poskytnutou

zľavou so spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytnuté
mu prostredníctvom SIM - karty, po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
vzhľadom na výšku zľavy spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy č.
I. Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikne škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo zmlúv, dodatkov ani zo Všeobecných

podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného doplatiť žalobcovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného
telefónu v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú. Poskytnutie zľavy z
kúpnej ceny mobilného telefónu zo strany žalobcu nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatkoch ku
zmluvám ani viazané na splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

13. Z týchto dôvodov potom súd návrh žalobcu v rozsahu 699 Eur, ako rozdielu medzi údajnou trhovou
cenoupredanéhomobilnéhotelefónuajehopredajnoucenou,kvalifikovanýakonáhradaškody,zamietol
ako nedôvodný.

14. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Celková výška uplatneného nároku bola 940,94 Eur. Žalobca bol úspešný v časti uplatnenej istiny
254,94 Eur/ 26%/, žalovaný v časti 699,- Eur / 74%/, preto súd o trovách konania rozhodol súd v súlade
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 48% ( pomer
úspechu a neúspechu žalovanej 74%-26%).

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.