Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, October 14, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/667/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211593
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:6714211593.3

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava,
IČO: 36 049 581, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Q. F., nar.
X.X.XXXX, bytom B. XXXX, v konaní o zaplatenie sumy 58,95 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Po právoplatnosti uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
829 24 Bratislava 25, Žellova 2.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Nitra dňa 08.08.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
58,95 eur titulom neuhradeného dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania
vo výške 0,2% denne zo sumy 58,95 eur odo dňa 09.09.1997 do zaplatenia v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o
zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z.

z.“). Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odôvodnil tým, že žalobca, ako postupník, uzavrel so správcom
konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ
POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962, ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
07.07.2005, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom
tohto nároku, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Zároveň si žalobca uplatnil
náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 118,98 eur.

Súd pred tým, než by sa začal zaoberať meritom súdnej veci, skúmal splnenie podmienok konania v
súlade s § 161 ods. 1 CSP. Pri tomto skúmaní zistil, že predmetná vec nespadá do právomoci súdov,
ale iného orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú

zákonom zverené do jeho kompetencie. V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci (nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,obchodnýchahospodárskychvzťahov.Taktoohraničenýsúborsatýkavzťahovsúkromnéhopráva,ktoré
sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci, zaradené do tohto súboru,
prejednávajú a rozhodujú prevažne súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a

rozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými
právnymipredpismiministerstievaostatnýchústrednýchorgánovštátnejsprávy,pokiaľichpodľazákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec, vymedzený uvedenými súbormi vzťahov,
súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už, na rozdiel od
predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto však vždy len vtedy, ak to ustanovuje
zákon.

Žalobca v žalobe o splnenie povinnosti žalovaným (§ 80 písm. b/ OSP) zaplatiť mu 58,95 eur titulom

neuhradeného dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania vo výške 0,2% z
dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania, t. j. 0,2% denne zo sumy 58,95 eur odo
dňa 09.09.1997 do zaplatenia, ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 7.7.2005 uzatvorenej medzi správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa -
úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962, ako

postupcom, a žalobcom, ako postupníkom, nadobudol žalobca aj pohľadávku na poistnom na zdravotné
poistenieapohľadávkunapoplatkuzomeškania,ktorépohľadávkyježalovanýpovinnýzaplatiť.Žalobca
pritom uviedol, že na zaplatenie dlžného poisteného na zdravotné poistenie bol žalovaný povinný v
zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z., pritom nekonkretizoval, o aké ustanovenia
zákona č. 273/1994 Z. z. ide. Nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2% z dlženej sumy

poistného za každý kalendárny deň žalobca vyvodil z ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z..

Podľa § 2 zákona č. 273/1994 Z. z., povinné zdravotné poistenie je poistenie, na ktorého základe
sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi
a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených

osobitnými predpismi.

Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods.
1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z., ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas
a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý
kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo
odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná
na účet príslušnej poisťovne.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše
platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny
deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa
skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na

účet príslušnej poisťovne.

Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z
omeškania platobným výmerom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) zdravotné poistenie je
a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného
zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná

starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná
starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho
zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie

vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 581/2004 Z. z.“) na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie
o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná
poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať
písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. (v
zmysle § 1 písm. c/ tohto zákona sa úradom rozumie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
- poznámka súdu).

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vykonáva dohľad nad verejným
zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou,
ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu38), úroky z omeškania38a) a

pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného
predpisu38b) (podľa poznámok 38, 38a a 38b osobitným predpisom treba rozumieť zákon č. 580/2004
Z. z. - poznámka súdu).

Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa uplatňuje

na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene
odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vymáha

pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vydáva platobné výmery

vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa zrušovacieho ustanovenia § 87 bod 1. zákona č. 581/2004 Z. z., zrušujú sa: zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 437/2004 Z. z..

PodľaČl.VIIIzákonač.581/2004Z.z.,tentozákon(zákonč.581/2004Z.z.-poznámkasúdu)nadobúda
účinnosť 1. novembra 2004 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 1 až 6, § 7 ods. 1 až 3, ods. 4 písm.
a) prvom a druhom bode, ods. 4 písm. b) a c), §7 ods. 5 až 18, § 8 až 15, § 16 ods. 1 až 3, ods. 5 a 6,

§ 18 ods. 1 písm. f), § 43 až 67 a § 87 a v čl. II až VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005, a
ustanovení uvedených v čl. I § 7 ods. 4 písm. a) treťom bode a § 16 ods. 4, ktoré nadobúdajú účinnosť
1. januára 2006.

Vychádzajúc zo žalobcom vymedzeného rozhodujúceho skutkového stavu, je zrejmé, že žalobca

vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu, ktorý:
a) vznikol medzi ním, ako postupníkom pohľadávky poistného na zdravotné poistenie, a
platiteľompoistného,predmetomktoréhojeplateniepoistnéhoapoplatkuzomeškaniazneodvedeného,
resp. oneskorene odvedeného, poistného na zdravotné poistenie žalovaným vzniknutých v období máj1997 až december 1998, január 1999 a február 1999, tzn. ešte za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.
z. Právny rámec, v ktorom vzniklo ním uplatnené právo, vymedzil sám žalobca svojimi skutkovými
tvrdeniami, pričom ho lokalizoval práve len do tohto právneho vzťahu; tým zároveň (nepriamo) vylúčil,

že k nemu došlo v inom právnom vzťahu;
netýkal sa niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej
osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie riadneho
fungovania verejného zdravotného poistenia, teda cieľ, odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické
osoby vstupujú do vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych.

Účastníci v danom vzťahu nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre tie právne
vzťahy založené na súkromnom práve, ktoré vypočítava § 7 ods. 1 OSP, naopak, ich odlišné postavenie
v tomto právnom vzťahu vykazovalo znaky odzrkadľujúce osobitný význam zdravotného poistenia, na
základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za
podmienok ustanovených osobitnými predpismi;

b) je upravený právnym predpisom, samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia, resp. oneskoreného
zaplatenia poistného na zdravotné poistenie, osobitným postupom zákonom na to určeného orgánu.

Tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 7.7.2005 došlo k postúpeniu pohľadávok poistného na
zdravotné poistenie a poplatku z omeškania na žalobcu, ako postupníka, nedošlo k zmene povahy

pohľadávok a ich príslušenstva.

Z vyššie citovaných prechodných ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že nárok na dlžné
poistné a nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2004, sa uplatňuje na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a že rozhodovanie o
takýchto pohľadávkach patrí do právomoci tohto úradu ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej
starostlivosti. Predpokladom vzniku oprávnenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (a
žiadneho iného orgánu) rozhodovať (jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce
z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala

zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu dospel súd k
záveru,žeprávnyvzťahmedzižalobcom,akopostupníkompohľadávkynazaplateniedlžnéhopoistného
na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného

poistného na zdravotné poistenie, a žalovaným, ako platiteľom tohto poistného a poplatku z omeškania,
je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods.
1 OSP (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, obchodný ani hospodársky), ani pod vzťahy,
na ktoré dopadá § 7 ods. 3 OSP (žiaden zákon neustanovuje, že o nároku na dlžné poistné a nároku na
poplatokzomeškaniazneodvedenéhoalebooneskoreneodvedenéhopoistnéhonazdravotnépoistenie

rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom
konaní podľa tretej a štvrtej časti OSP neprejednávajú a nerozhodujú.

Podporne súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)
sp. zn. 6Rks/1/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorým NS SR v obdobnej veci rozhodol spor o

právomoc (negatívny kompetenčný konflikt) podľa § 8a OSP medzi súdom a Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou tak, že na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania
podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Na strane 6 odseku treťom tohto uznesenia NS SR konštatuje, že: „...Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správny na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný

rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.“

Na margo verejnoprávnej povahy predmetného vzťahu súd argumentuje jednak ustálenou judikatúrou

NS SR: R 8/2005, z ktorého druhej právnej vety vyplýva, že:
„Nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa
vykonáva určitý rozsah vecí verejných na základe zákonného zmocnenia...“, a jednak odkazom na
názor vyslovený vo vyššie citovanom uznesení NS SR, s ktorým sa stotožňuje, kde na strane 6odsek posledný až strana 8 odsek druhý NS SR uviedol: „Účelom vyberania týchto poplatkov je
realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného poistenia a ochrany zdravotnej starostlivosti. Tieto poplatky
predstavujú zdroj príjmov príslušnej zdravotnej poisťovne, podobne ako aj iné odvody, pokuty, penále,

dane, zvýšenia dane, úroky alebo exekučné náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych
fondov a rozpočtov obcí. Ich spoločnou črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje
štát ako subjekt, ktorý povinnosť platiť poplatok ukladá adresátovi tejto povinnosti zákonom. Ukladanie
povinnosti platiť poplatky a podobné odvody formou zákona a metódy a spôsoby ich vynútenia si tejto
povinnostisúprejavommocenskéhooprávneniaštátuatohtopostaveniasaštátzasúčasnéhoprávneho

stavu nemôže zbaviť. V jeho mene „vo veciach poplatkov“ a v danom prípade poplatku z omeškania,
uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného, rozhoduje príslušný orgán štátnej
správy, ktorým je v danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vychádzajúc z
tohto jeho postavenia, ktorému zodpovedá právna úprava ustanovená v § 85h ods. 3 v spojení s §
18 ods. 1, písm. a/ bod. 3/ zákona č. 581/2004 Z. z. nemožno vylúčiť jeho právomoc rozhodovať
„vo veciach poplatkov z omeškania z oneskorene zaplateného poistného“, ktorá je výlučne v jeho

dispozícii ako orgánu štátnej správy na úseku ochrany zdravotnej starostlivosti obsiahnutá. ... pokiaľ
zákonodarcaurčilorgán(úrad),ktorýjevrámcivymedzenejpôsobnostioprávnenýrozhodovaťoprávach
a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad
verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o
uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. ... účelom každej právnej úpravy v

konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec verejným subjektívnym právam a verejným
povinnostiam vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov. Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií
legality verejnej správy. ... výkon verejnej správy nie je možné prerušiť alebo ukončiť a preto v súlade
s princípom kontinuity verejnej správy, orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej
správy, musí túto funkciu v plnom rozsahu plniť, z ktorých dôvodov, ak orgán zákonom určený na výkon

dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení,
porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva
osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu
ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o občianskoprávne, prípadne
obchodné, vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci (§ 7 O. s. p.) riešil súd v

občianskom súdnom konaní.“.

Na základe všetkých uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že v predmetnej veci nie je
daná právomoc súdu konať vo veci. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľnou
podmienkou konania, súd konanie zastavil podľa § 161 ods. 1 CSP a podľa § 161 ods. 2 CSP postúpil

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
do ktorého právomoci prejednávanie a rozhodovanie o nej patrí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zo spisu vyplýva, že žalobca zavinil zastavenie

konania, preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.