Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 14, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216206681
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216206681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek,
advokát, Bratislava, proti žalovanému: F. Ú., A.. X. U. XXXX, bytom S. XXX, A. Ž., o 1.522,63 € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.028,63 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 7.
septembra 2014, a to v splátkach po 45 € mesačne zročných vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca
počnúc po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie čo len s jednou splátkou má za následok
zročnosť celého plnenia.

II. V časti o zaplatenie 494 €, 5,15 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.522,63 € od 27. augusta
2014 do 6. septembra 2014 a 5,15 % ročného úroku z omeškania zo sumy 494 € od 7. septembra 2014
sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 35,2 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 25. apríla 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že 14. januára 2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere na sumu 1.300 € s úrokom 260 € a servisným poplatkom 234 €, ktoré mal žalovaný splatiť v 3
pravidelných splátkach po 6,50 € a desiatich splátkach po 177,45 €, t. j. spolu 1.794 €. Celkovo však

splatil len 271,37 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 26. augusta
2014 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní však žiadal o možnosť povoliť splácanie
v splátkach vzhľadom na svoju sociálnu situáciu.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného sporového poriadku), ktoré vykonal

v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalobcu (§ 180 C. s. p.). Na ňom vykonal
dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 3), obchodné podmienky (č. l. 3/rub), predžalobná
upomienka s podacím hárkom (č. l. 4 a 5), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 6
a 7) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods.
1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaný 14. januára 2014 podpísali zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 3) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ

(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 1.300 €
(do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za servisný poplatok 18 % istiny.
Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a servisnom poplatku
zaviazal zaplatiť celkovo 494 € (t. j. 38 % z 1.300 €), teda spolu s istinou sumu 1.794 €, čo bolo vyplnené
v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13

splátkach, a to v troch po 6,50 € a desiatich po 177,45 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem
iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy.

Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 3/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode
1 ustanovovali okrem iného toto:
„1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“
Zhodný text bol obsiahnutý aj na lícnej strane zmluvy. V bode 2 obchodných podmienok bola určená
konečná splatnosť.

c) Žalovaný zaplatil celkovo 271,37 €, ďalšie splátky nevykonal (nesporná skutočnosť). Žalobca

predžalobnou upomienkou z 24. júla 2014 (č. l. 4) upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celého
zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 28. Augusta 2014 (č. l. 6) podaným na poštu 2. septembra
2014 (č. l. 7) oznámil žalovanému, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 26. augusta 2014.
Žalovaný potom zaplatil ešte 50 €, ďalšie plnenia však nevykonal (nesporná skutočnosť).

d) Žalovaný je v súčasnosti v pracovnom pomere s mesačným príjmom 550 € netto. Má manželku na
materskej dovolenke a dve maloleté deti a okrem tu prerokúvaného záväzku má záväzok v Poštovej
banke, a.s., na ktorý spláca 100 € mesačne. Žalovaný s rodinou bývajú v dome, ktorý je zaťažený
záložným právom, ktoré sa v súčasnosti vykonáva, takže žalovaný zrejme príde o bývanie.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Všetky skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až c) sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú
z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral. Skutkové zistenia v bode 4 písm. d) vyplývajú z

výpovede žalovaného, o ktorej pravdivosti súd nemal dôvod pochybovať.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané

peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o úrok a servisný poplatok.
Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože
žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto
účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 14. januára

2014, a zmluva z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver
ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá sadzba úroku vo výške 20 % a „servisného
poplatku“vovýške18%.Podľanázorusúdujevšaktakzumiestneniaobochdojednaní(tesnezasebou),

zo spôsobu výpočtu (percentom zo sumy istiny), výšky (takmer rovnaká sadzba servisného poplatku
ako úroku), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach) zrejmé, že medzi účelom odmeny
a servisného poplatku nie je žiadne podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu
sledujú pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov
dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda

na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou 38 % z istiny.
Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) odporuje
dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená
žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úroksa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa
judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke
konávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrokbezohľadunato,žedlžník

uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom
medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Úroková sadzba (odmena) 38 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná,
pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V
relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike
pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená
ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v
slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a

následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa
amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer 67 %).
Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym
úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku a servisnom poplatku je však úplná absencia akejkoľvek
úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom
znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť
dohodyoúrokovejsadzbevúverovejzmluvetakmalazanásledok,ževeriteľnemôžepožadovaťodplatu

(úrok, odmenu) z poskytnutého úveru.

9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 1.300 €. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaný splatil 321,37 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 1.028,63 €. K zosplatneniu
tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa
adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto
výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy
príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu

tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa.
Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z 28. augusta
2014, že k zosplatneniu došlo 26. augusta 2014. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 28.
augusta2014spĺňanáležitostivýzvy(žiadosti)veriteľaookamžitésplatenieceléhoúveruapodľanázoru
súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku

žalovaného. Vzhľadom na dátum podania na poštu (2. septembra 2014) na adresu, ktorú žalovaný udal
v zmluve na doručovanie písomní, možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu
do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 5. septembra 2014 a
záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr 6. septembra 2014.

10. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento
nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 7. septembra 2014. Vzhľadom na to súd žalobe
vyhovel len čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

11. Podľa § 232 ods. 4 C. s. p. súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach. Príjem
žalovaného je priemerne cca 550 €, z ktorých vyživuje dve maloleté deti a manželku na materskej
dovolenke a ďalších 100 € vynakladá na splátky iných úverov. Vzhľadom na to považoval súd sumu 45
€ mesačne za primeranú na splátky záväzku voči žalobcovi. Určená výška splátky by mala zabezpečiť
splatenie záväzku približne do dvoch rokov. Strata výhody splátok by mala pôsobiť ako motivácia pre

žalovaného dodržiavať určené splátky.12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí
prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu (1.028,63 : 494, t. j. 67,6 : 32,4 =) 35,2 % jeho účelne
vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.