Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010326
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7716010326.3

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce- senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci
Ing. Gabriel Badida a JUDr. Milan Čornej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1/C. J., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. XX, okres Michalovce, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS

Košice,

2/ml. K. N., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. okres Michalovce, bez pracovného pomeru,

.uznávajú sa vinnými
v skutku 2/

- zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1,2 písm.d/ Tr.zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm.a/ Tr.zák.

preto, že

obžalovaní C. a ml. K.

2.
dňa 21.02.2016 v čase okolo 18,00 h v obci D., okres Michalovce, pri tenisových kurtoch, v plechovej
búde, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným ml. K. N., bezprostredne po tom, čo

si poškodený maloletý vzal svoj mobilný telefón od obžalovaného C. späť, sa chceli tohto opätovne
zmocniť, čo im však poškodený maloletý V., nar. XX.XX.XXXX neumožnil a tak proti jeho vôli
prekonávajúc ním kladený odpor mu ho násilne odňali a to tak, že obžalovaný ml. K. držal poškodenému
maloletému ruky za chrbtom, aby nimi tento nemohol hýbať, pričom za ten čas obžalovaný C.
poškodenému maloletému prehľadal vrecká vetrovky a nohavíc, kde z vrecka nohavíc mu zobral mobilný
telefón zn. D., typ N. plus, s ktorým následne obvinení odišli domov do obce G., čím poškodenej C.

odcudzením mobilného telefónu spôsobili škodu vo výške 139 €,

teda

obžalovaní C. a ml. K.v skutku 2/

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchali na
chránenej osobe - dieťati,

za to sa odsudzujú

obžalovaný C.Podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 39 ods. 1, 36 písm.d,j, 38 ods.3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 36 ( tridsaťšesť ) mesiacov.

Podľa § 51 ods.1 Tr.zák. s použitím § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá
a
podľa § 51 ods. 2 Tr.zákona ustanovuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm.a/Tr.zákona prikazuje obžalovanému nepriblížiť sa k V. nar. X.X.XXXX, bytom
D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

obžalovaný ml. K.

Podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 117 ods. 1, 42 ods. 1 , 36 písm.l, 37 písm.h, 38 ods. 2 Tr.zák.
k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri )mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm.a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a

podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 28(dvadsaťosem)mesiacov.

Podľa § 42 ods.2 Tr.zákona zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn.
3T/36/2016 z 16.6.2016, právoplatným 16.6.2016, ktorým mu bol uložený trestu odňatia slobody v trvaní
šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Ostatné časti pôvodného rozsudku ostávajú nezmenené.

Podľa § 51 ods. 4 písm.a/Tr.zákona prikazuje obžalovanému nepriblížiť sa k V., nar. X.X.XXXX, bytom
D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

Podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodzuje obžalovaného

C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok 1/ kvalifikovaný ako zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu so zločinom výroby detskej
pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
1.
obžalovaný C., dňa 21.02.2016 v čase okolo 18.00 h v obci D., okres Michalovce, pri tenisových kurtoch

v plechovej búde sexuálne zneužil maloletého V. nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že poškodeného
maloletého požiadal, aby ho tento orálne uspokojil, s čím poškodený maloletý súhlasil, kľakol si pred
obžalovaného,ktorýsirozopolzipsnohavícavybralsvojpohlavnýúd,ktorýsipotompoškodenýmaloletý
dával do ústa a stimuloval ho spôsobom, aby obžalovaného pohlavne uspokojil, pričom obžalovaný mal
vedomosť o tom, že poškodený maloletý v tom čase ešte nedovŕšil 15.ty rok svojho veku, kde z časti

tohto sexuálneho aktu si ešte obžalovaný vyhotovil aj videozáznam na mobilný telefón poškodeného
maloletého, ktorý mu tento dobrovoľne na ten účel vydal,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na
obvineného C. a ml. K. N. pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1,2 písm.d/
Tr.zák. a na obvineného C. J. naviac aj pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák.
v jednočinnom súbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods.1 Tr.zákona na tom
skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný C. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, pričom kritického dňa spolu so
spoluobžalovaným K. N. stretli malol. V. M., ktorý mu navrhol, že mu „vyfajčí“ na ihrisku a po príchode

k ihrisku maloletý už stál v búdke a len čo si obžalovaný zapálil cigaretu, už mu rozopol zips na
nohaviciach a zároveň ho požiadal , či by ho nemohol nakamerovať na mobilný telefón maloletého
a preto ho obžalovaný kameroval pri „fajčení“ asi 10-15 sekúnd a keď si to maloletý pozrel, tak od
obžalovaného chcel, aby ho znova pri tom kameroval, keďže nakamerovaný čas bol krátky a tak
obžalovaný ho znovu kameroval asi 20 sekúnd. Napriek tomu, že predtým sa dohodli, že po pozretí si

maloletýzáznamzmobiluvymaže,taktoneurobil,odmietolvymazaťzáznamzmobiluazároveňnechcel
dať mobil obžalovanému, aby tento záznam vymazal. Obžalovaný od maloletého pýtal mobil za účelom
vymazania, pretože už predtým ho maloletý dal na gay stránku a teraz sa obával toho, že ho opätovne dá
na gay stránku aj s už nahraným videom. Ďalej obžalovaný uviedol, že keď maloletý odmietol vymazať
nahrávku, tak zavolal do búdky spoluobžalovaného N., ktorý držal maloletého za ruku a obžalovaný
J. ho prešacoval, avšak keďže mal na sebe maloletý tesné nohavice, tak sa ku mobilu nedostal a tak

mu povedal, že keď mu nedá telefón tak povie jeho rodičom čo sa stalo, pretože obžalovaný vedel o
tom, že maloletého rodičia bijú za to, že „fajčí“ iným chlapcom a potom mu maloletý dal telefón a ušiel
preč aj napriek tomu, že obidvaja obžalovaní za ním kričali, že jeho telefón nepotrebujú a len vymažu
nahrávku na mobile.
Obžalovaný C. J. ohľadne veku maloletého V. M. uviedol, že nevedel o tom, že ešte nemá 15 rokov

v čase spáchania skutku, pretože maloletý chodil do školy - do ročníka s N., pričom N. už mal v tom
čase 17 rokov.
Obžalovaný C. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na návrh prokurátora za
účelom odstránenia rozporov uviedol, že spoluobžalovaný N. chytil za ruky maloletého M. a obžalovaný
J. ho prehľadal a zobral mu mobil, pričom sa mu vyhrážal aj rozbitím tváre.

Obžalovaný ml. K. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný s tým, že kritického dňa bol so
spoluobžalovaným C. J., keď v D. stretli maloletého V. M., ktorý potom išiel s obžalovaným J. ku ihrisku
kde boli spolu v búdke asi 5 minút a potom ho zavolal obžalovaný J., že potrebuje vymazať video z
telefónu a tak išiel do búdky kde maloletému, ktorému držal ruky vzadu a obžalovaný J. ho šacoval
s vyhrážkou, že ak mu nedá telefón, tak mu rozbije tvár a následne maloletý dal J. telefón a ušiel.

Zároveň uviedol, že telefón od maloletého chceli len z dôvodu vymazania videa a následne maloletému
chceli telefón vrátiť, avšak tento potom ušiel a obžalovaný J. potom nemohol vymazať nahrávku z
mobilného telefónu, pretože telefón sa zablokoval.Zatiaľ čo obžalovaní chceli vymazať nahrávku z
telefónu, maloletý V. M. si chcel nechať nahrávku pre seba.
V súvislosti s vekom maloletého V. M. obžalovaný potvrdil, že s poškodeným chodil do jedného ročníka

na základnej škole, avšak už si nepamätá v ktorom ročníku, pretože tento aj prepadol, avšak ani on
nevedel koľko má maloletý rokov.
Maloletý V. M. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní
uviedol, že s obžalovaným J. išiel do búdky na základe návrhu obžalovaného J. kde boli spolu asi 5
minút, pričom tento akt obžalovaný natáčal na mobil a stále mobil uzamykal, čo sa maloletému zdalo

divné a preto chcel utiecť, avšak obžalovaný J. ho chytil za ruku, potom prišiel do búdky obžalovaný N.,
ktorý ho chytil za ruky, obžalovaný J. ho prehľadal a zobral mu mobil s tým, že sa mu vyhrážal rozbitím
tváre ak to niekomu povie, následne utiekol domov.
V súvislosti s vekom maloletý uviedol, že nevie či obžalovaný J. vedel koľko má rokov, pretože sa s ním
veľmi nepozná a nekamaráti sa s ním.

Poškodená C. T. - matka maloletého V. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola
na mieste skutku a preto nevie uviesť čo sa tam stalo, ale pamätá si, že chlapec prišiel domov plačúci s
tým, že K. ( J. ) a N. mu zobrali telefón tak, že jeden mu držal ruky a druhý mu vytiahol z vrecka nohavíc
telefón a následne sa od policajtov dozvedela čo bolo nahraté na mobilnom telefóne. Zároveň uviedla,
že jej syn bol niekedy v roku 2012-2013 liečený u psychológa a psychiatra, pretože sa dozvedala od

detí, že „fajčí“ iným chlapcom.
Svedkyňa W. N.- zákonná zástupkyňa obžalovaného využila svojho zákonného práva a odmietla
vypovedať na hlavnom pojednávaní.
Znalkyňa PhDr.Danica Korpová vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho
písomného znaleckého posudku s tým, že maloletý V. M. má sklony ku konfabulácii, má schopnosť

správnevnímaťprežitéudalosti,avšakzároveňmáoslabenúschopnosťsprávnesizapamätaťasprávne
ich reprodukovať vzhľadom na zvýšenú schopnosť konfabulácie.
Zo znaleckého posudku MUDr. Kornélie Fabišíkovej - z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria vyplýva, že obžalovaný C. J. netrpel v čase spáchania trestného činu žiadnou duševnouchorobou, mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania, chápe zmysel trestného konania, je schopný
náležite sa obhajovať a jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Zo znaleckého posudku MUDr. Moniky Rochovej z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie pediatria

vyplýva, že podľa fyzických znakov nie je možné zdanlivý vek maloletého poškodeného určiť, podľa
ochlpenia tváre a horných končatín, hlasu, veľkosti ohryzku je možné stanoviť zdanlivý vek maloletého
na 14 rokov.
Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že políciou bol od obžalovaného C. J. prevzatý mobilný
telefón maloletého V. M., ktorý bol následne vrátený poškodenej C. T..

Obžalovaný C. J. je z Ústavu na výkon väzby charakterizovaný ako osoba, ktorá sa správa slušne a
disciplinovane, nikde nepracuje, doposiaľ nebol súdne trestaný.
Obžalovaný ml. K. N. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, nikde nepracuje. Doposiaľ bol
jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 3T/36/2016 zo 16.6.2016 ,
právoplatného 16.6.2016 pre trestný čin podľa § 156 ods. 2 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov.

Súd vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. podľa

svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,
alebo niektorá zo strán dospel k jednoznačnému záveru, že prokurátor v rámci hlavného pojednávania,
vykonaného kontradiktórnym spôsobom preukázal, že obžalovaní C. J. a ml. K. N. svojím konaním,
uvedeným vo výrokovej časti rozsudku naplnili všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže formou

spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1,2 písm.d/ Tr.zák. po objektívnej aj subjektívnej stránke,
pretože použili násilie, ako aj hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím
porušili právne vzťahy, chránené Trestným zákonom, spočívajúce v ochrane slobody pri rozhodovaní sa.
Súd pri vyhodnocovaní zákonným spôsobom vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní dospel k
jednoznačnému záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba prokurátorom sa stal, skutok je

trestným činom a skutok spáchali obžalovaní, pričom pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal z
nasledujúcich skutočností.
Súd mal prokurátorom za jednoznačne preukázanú skutočnosť, že v čase spáchania trestného činu
maloletý V. M. mal pri sebe mobilný telefón, na ktorý predtým obžalovaný C. J. nahral orálny styk
s maloletým a potom čo tento odmietol vymazať nahrávku z mobilného telefónu sám, ako to pred

tým obžalovanému J. sľúbil a taktiež odmietol za účelom vymazania tejto nahrávky vydať telefón
obžalovaným, tak obžalovaný K. N. držal ruky maloletého za chrbtom a obžalovaný C. J. tomuto
neoprávnene zobral mobilný telefón z vrecka, pričom táto skutočnosť vyplýva nielen z výpovede
maloletého V. M., ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, ale aj z výpovede spoluobžalovaného
K. N. n hlavnom pojednávaní, ktorý sa priznal ku takémuto zmocneniu sa mobilného telefónu a zároveň

usvedčil svojou výpoveďou aj spoluobžalovaného C. J., ale naviac táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede
obžalovaného C. J. z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na základe návrhu prokurátora na
hlavnom pojednávaní a v ktorej sa priznal k tomu, že po odopretí vymazania nahrávky samotným
maloletým a odmietnutí vydať mu telefón za účelom vymazania tejto nahrávky, obžalovaný J. zavolal
do vnútra búdky spoluobžalovaného N., ktorý maloletému držal ruky a obžalovaný Badžo sa zmocnil

mobilného telefónu.
Týmito dôkazmi je obrana obžalovaného C. J. na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyvrátená a
zároveň je irelevantná jeho obhajoba spočívajúca v tom, že si nechcel tento mobilný telefón ponechať ,
ale po vymazaní ho chcel vrátiť maloletému, pretože z hľadiska právnej kvalifikácie ako zločinu lúpeže
podľa § 188 Tr.zák. je dôležité či došlo k zmocneniu sa cudzej veci použitím násilia alebo hrozbou

násilia a nie je podstatné, či si odňatú vec chce páchateľ aj ponechať, a keďže v uvedenom prípade bolo
preukázané, že k odňatiu mobilného telefónu maloletému došlo za použitia násilia a naviac aj za použitia
ďalšej hrozby násilia zo strany obžalovaného J., tak týmto konaním zo strany obidvoch obžalovaných
došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm.2 Tr.zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm.a/ Tr.zák., pričom naviac v osobe maloletého sa jednalo o chránenú

osobu, ktorá mala fyzicky v tom čase 14 rokov.
V súvislosti so žalovaným skutkom 1/ v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce
kvalifikovaným ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehuso zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.zák. je potrebné poukázať na nasledujúce
dôležité skutočnosti.
V uvedenom prípade je jednoznačne preukázané, že došlo ku spáchaniu tohto skutku obžalovaným C.

J., avšak tento skutok nenapĺňa všetky znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov, pre ktoré
bola na obžalovaného C. J. podaná obžaloba.
Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. je
potrebné, aby páchateľ, v tomto prípade obžalovaný C. J. osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom
sexuálne zneužil. Pre uznanie viny z takéhoto zločinu je potrebné prokurátorom preukázať na hlavnom

pojednávaní naplnenie znakov tejto skutkovej podstaty tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke,
k čomu však v uvedenom prípade nedošlo, pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, aby obžalovaný C. J. vedel o tom, že maloletý V. M. má menej ako 15 rokov.
Obžalovaný C. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel, aby vedel, že maloletý nemá
ešte 15 rokov, poukazujúc na tú skutočnosť, že vedel o tom, že maloletý chodil do jedného ročníka
so spoluobžalovaným K. N. a tento už mal v čase spáchania skutku 17 rokov, pričom túto skutočnosť

potvrdil aj samotný spoluobžalovaný s tým, že maloletý bol jeho spolužiakom na základnej škole v
niektorom ročníku a potom prepadol a naviac súd poukazuje na samotnú výpoveď maloletého V. M. z
prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní a z ktorej vyplýva, že sám maloletý
svedok uviedol, že nevie či obžalovaný J. vedel koľko má maloletý rokov, pretože sa s ním nekamaráti.
Jediným nepriamym dôkazom, svedčiacim proti obžalovanému C. J. je znalecký posudok z odboru

pediatrie, z ktorého vyplýva, že podľa fyzických znakov nie je možné zdanlivý vek maloletého
poškodeného určiť, podľa ochlpenia tváre a horných končatín, hlasu, veľkosti ohryzku je možné stanoviť
zdanlivý vek maloletého na 14 rokov, avšak aj z tohto znaleckého posudku vyplýva, že podľa fyzických
znakov nie je možné zdanlivý vek maloletého poškodeného určiť a vek maloletého na 14 rokov znalkyňa
určila len podľa ochlpenia tváre a horných končatín, hlasu, veľkosti ohryzku.

V súvislosti s týmto znaleckým posudkom súd poukazuje aj na fotografie maloletého V. M., ktoré sú
súčasťou tohto znaleckého posudku a z týchto fotografií je podľa názoru tunajšieho súdu jednoznačne
zrejmé, že maloletý V. M. vekovo vyzerá na viac ako 15 rokov a aj táto skutočnosť potvrdzuje obranu
obžalovaného C. J., že skutočne si mohol myslieť, že tento maloletý má viac rokov ako 15.
Súd môže uznať vinu obžalovaného zo spáchania trestného činu, ak existuje súhrn priamych a

nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich
dôkazov, ktoré vcelku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú
obžalovaného z jeho spáchania, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.
V uvedenom prípade ohľadne žalovaného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák.
súd konštatuje, že nielenže neexistujú priame dôkazy v neprospech obžalovaného, ale naopak existujú

priame dôkazy v jeho prospech a aj vzhľadom na nepreukázanie subjektívnej stránky žalovaného
trestného činu ( obžalovaný si myslel, že maloletý má 17 rokov ) súd rozhodol o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby pre prvý skutok uvedený v obžalobe kvalifikovaný, ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. .
Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.zák. je

v uvedenom žalovanom prípade potrebné preukázať, že obžalovaný C. J. využil dieťa na výrobu detskej
pornografie.
V súvislosti s touto skutkovou podstatou žalovaného trestného činu je potrebné poukázať aj na ust. §
132 ods. 3 Tr.zák., ktoré sa zaoberá detskou pornografiou.
Detskou pornografiou sa na účely Tr.zákona podľa tohto ustanovenia rozumie zobrazenie súlože s

dieťaťom, iného spôsobu pohlavného styku s dieťaťom alebo iného obdobného sexuálneho styku
s dieťaťom alebo zobrazenie obnažených častí telá dieťaťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho
uspokojenia inej osoby, z čoho jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní takejto trestnej činnosti podľa §
368 Tr.zákona je nevyhnutné dôrazne posudzovať na aký účel sú vyššie uvedené zobrazenia vytvorené
a aby išlo o detskú pornografiu, tak účelom takéhoto zobrazenia, resp. zobrazení musí byť vyvolávanie

sexuálneho uspokojovania inej osoby.
V uvedenom prípade bolo preukázané, že obžalovaný C. J. nahrával orálny styk na mobilný telefón na
základe žiadosti maloletého V. M. na jeho mobilný telefón a následne tento záznam odmietol vymazať
sám, resp. odmietol vydať mobilný telefón obžalovaným za účelom jeho vymazania a teda chcel si
tento záznam ponechať pre svoje účely, z čoho vyplýva, že tento záznam si dal nahrávať pre seba- pre

vyvolanie prípadného sexuálneho uspokojenia seba samého. Ak by bol chcel obžalovaný C. J. nahrávať
orálny styk pre svoju osobu, tak to mohol urobiť na svoj mobilný telefón, ktorý mal pri sebe a je teda úplne
nelogické a nedôveryhodné tvrdenie maloletého V. M., že bol to obžalovaný J., ktorý chcel nahrávať
tento styk na mobilný telefón maloletého.Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný C. J. nevykonával obrazové zobrazenie
žalovaného sexuálneho aktu za účelom vyvolania sexuálneho uspokojenia inej osoby, ale vykonal tento
záznam pre maloletého.

Súdopätovneajpritomtožalovanomtrestnomčinepodľa§368ods.1Tr.zák.zdôrazňuje,žemôžeuznať
vinuobžalovanéhozospáchaniatrestnéhočinu,akexistujesúhrnpriamychanepriamychdôkazov,ktoré
tvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vcelku nielen
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú obžalovaného z jeho spáchania,
ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Keďže aj v tomto prípade takáto ucelená reťaz navzájom sa doplňujúcich priamych a nepriamych
dôkazov chýba a v uvedenom prípade nebolo žiadnym , či už priamym alebo nepriamym dôkazom
preukázané, aby obžalovaný C. J. nahrával sexuálny akt na mobil maloletého V. M. za účelom
vyvolania sexuálneho uspokojovania inej osoby (naopak, bolo preukázané, že predmetný styk nahrával
na základe žiadosti maloletého a dokonca na jeho mobil), tak súd nemal inú zákonnú možnosť
ako rozhodnúť o oslobodení obžalovaného C. J. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Michalovce, pretože skutok nie je trestným činom.
V súvislosti s námietkou obhajoby, že v prípade naplnenia znakov žalovaného trestného činu zo strany
obžalovaného C. J. by maloletý teoreticky mohol vystupovať v tomto prípade ako spolupáchateľ súd
považuje za potrebné uviesť, že za takýto trestný čin nemôže byť trestne zodpovedná osoba, ktorá ako
dieťa bola použitá na detskú pornografiu a to aj keby sa doslova vnucovala na výrobu takejto detskej

pornografie, pretože v takomto prípade nie je pri jej čine prítomný jeden z primárnych objektov takéhoto
trestnéhočinu,ktorýmjeochranazdravéhopsychickéhovývinudanéhodieťaťa,pretožedieťasinemôže
tento objekt porušiť samo pre seba.

Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením §§ 34, 36,37,38 Tr.zák. u obžalovaného C. J.

a u obžalovaného mladistvého K. N. v súlade s ust. § 97 ods.1, 3 Tr.zák., s tým, že prihliadol na pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie,
pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a uložil obžalovanému C. J. podľa §
188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 39 ods. 1, 36 písm. d,j, 38 ods. 3 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 36
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 30 mesiacov,

ako aj prikázal obžalovanému nepriblížiť sa k V. M. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a obžalovanému
ml. K. N. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 28 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku OS Michalovce sp.zn. 3T
36/2016, ako aj príkaz nepriblížiť sa k V. M. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
V súvislosti s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami súd u obžalovaného C. J. prihliadol na

prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, keď obžalovaný do spáchania skutku viedol riadny život,
nebol súdne trestaný a nebol riešený ani v priestupkovom konaní, spáchal trestný čin vo veku blízkom
mladistvému, z ústavu na výkon väzby je kladne hodnotený a s poukázaním na tieto skutočnosti súd
považoval prípadné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za zločin lúpeže v uvedenom
prípade v minimálnej výške sedem rokov vzhľadom na osobu obžalovaného C. J. za neprimerane prísny

a preto mimoriadne znížil trest s použitím ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. a v tejto súvislosti súd považuje za
potrebné poukázať aj na okolnosti za ktorých obžalovaný C. J. spáchal predmetný trestný čin. Na jednej
strane je potrebné uviesť, že bez akýchkoľvek pochybností obidvaja obžalovaní svojím konaním naplnili
znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. , ktorého sa dopustili proti chránenej
osobe, keďže aj z ich výpovedí vyplýva, že si mysleli, že maloletý má aspoň 17 rokov, keďže chodil

do ročníka s obžalovaným ml. K. N. a pre posúdenie konania obidvoch obžalovaných ako trestného
činu nemá žiadny vplyv tá skutočnosť, že obžalovaní si nechceli ponechať mobilný telefón, ale chceli
len vymazať nahrávku sexuálneho aktu s maloletým V. M., avšak na druhej strane táto skutočnosť je
dôležitá aj z hľadiska posúdenia závažnosti tohto zločinu, pretože v prípade ak by maloletý V. M. splnil
svoj sľub, že nahrávku po pozretí si vymaže, resp. odovzdá mobil obžalovanému J., aby túto vymazal,

tak k tomuto zločinu vôbec nemuselo dôjsť, pretože ku spáchaniu skutku došlo len z toho dôvodu, že
obžalovaný C. J. sa obával toho, že maloletý V. M. opätovne dá obžalovaného na gay stránku, ako to
už raz predtým urobil a tentokrát aj s predmetnou nahrávkou.
V súvislosti s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami súd u obžalovaného mladistvého K. N. prihliadol
na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď obžalovaný sa síce priznal ku spáchaniu

skutku, avšak zároveň spáchal dva trestné činy, keďže súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia
slobody vzhľadom k tomu, že žalovaný trestný čin spáchal skôr ako bol vyhlásený iný odsudzujúci
rozsudok tunajším súdom pod sp.zn. 3T/36/2016, pričom naviac sa jedná o mladistvú osobu.Súd naviac obidvom obžalovaným v záujme zamedzenia prípadnej ďalšej trestnej činnosti voči
maloletému prikázal nepriblížiť sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
Súd považuje takto uložené tresty za spravodlivé a zákonné, s tým, že budú dostatočne výchovne

pôsobiť na obžalovaných, aby viedli v budúcnosti riadny život a nedopúšťali sa trestnej činnosti, čím
bude splnený účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie a taktiež takéto tresty budú dostatočne
odradzujúco pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali trestnej činnosti, čím bude
zároveň splnený účel trestu aj z hľadiska generálnej prevencie.

S poukázaním na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného
alebozazúčastnenúosobuichsplnomocnenec,musíbyťodôvodnenétak,abybolozrejmé,vktorejčasti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom
alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.
Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.