Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/500/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714215106
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714215106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.
X. XX, proti žalovanej POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
č.k. 11C/171/2014-63 zo 17.4.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v

záhlaví zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. X. zo dňa 4.9.2014, v ktorom bola
účastníkom rozhodcovského konania žalobkyňa a kde jej bola uložená povinnosť uhradiť žalovanému
sumu 17,- eur s prísl. a to známy úrok vo výške 75,25 eur, známy úrok z omeškania vo výške 32,31 eur,
poplatok vo výške 133,28 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 17,- eur od 28.6.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 150,28 eur od 28.6.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
312,- eur, poplatok za upomienky vo výške 24,- eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 202,01

eur. Stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislava, Karloveské rameno 8, sp.zn. SR03740/14 zo dňa
4.9.2014 z dôvodu, že dňa 3.2.2012 žalobkyňa so žalovanou uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej jej bol žalovanou poskytnutý bezúčelový úver vo výške 200,00 eur, za poplatok vo
výške 196,00 eur. V rámci rozhodcovskej doložky upravenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru v bode 13 bolo uvedené, že všetky spory vzniknuté z tejto úverovej zmluvy, zmenky, alebo v
súvislosti s ňou sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s. v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Mala za to, že rozhodcovská doložka je podľa § 83 (správne
podľa odvolacieho súdu § 53) ods. 4 písm. r/ OZ neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a
žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu vzhľadom k čomu, sú zmluvné podmienky neprijateľné v zmysle § 53 ods. 4 písm.

a/ OZ a v kontexte ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„o RK“), žalobkyňa popierala platnosť rozhodcovskej doložky.3. Uznesením č.k. 11C/174/2004-16 zo dňa 15.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach č.k. 11Co/937/2014-34 zo dňa 17.12.2014, súd odložil vykonateľnosť predmetného
rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2015.

4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie
vznesenoužalovanou.Vzmyslecitovanýchust.§84,§88ods.2a§105ods.1,2Občianskehosúdneho
poriadku(ďalejlen„O.s.p.“)dospelkzáveru,ževdanomkonaníježalobcaspotrebiteľapretojepríslušný

súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ - žalobkyňa bydlisko so zreteľom aj na definíciu pojmu „spotrebiteľ“
v zmysle § 52 ods. 1 až 4 OZ v kontexte vysvetlenia pojmu spotrebiteľská zmluva, ktorou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom a keďže žalobkyňa je
spotrebiteľkou, ktorá má bydlisko v obvode Okresného súdu Michalovce a jedná sa o vec týkajúcu sa
rozhodcovského konania, mal za to, že na konanie je príslušný Okresný súd Michalovce v zmysle ust.
§ 88 ods. 2 O.s.p.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 3 ods. 1, 3 zákona č. 244/2002 Z.z., čl. 3 bod 1 a 2 a čl.
3 ods. 3 bod 1 písm. q/ Smernice rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Smernica“).

6. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, a to zo spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR XXXXX
(č.l. 42), že predmetný rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 17.9.2014 a žalobkyňa
na súd prvej inštancie podala žalobu dňa 23.9.2014, t.j. v zákonnej 30-dňovej lehote od doručenia
rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Preskúmal splnenie zákonných

dôvodov v zmysle § 40 ods. 1 cit. zákona a konštatoval, že predpokladom právomoci rozhodcovského
súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Preto posudzoval, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami uzavretá platne, keďže iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc
rozhodcovskéhosúduanajejzákladeurčitýsporprejednaťarozhodnúť.Absolútnaneplatnosťprávneho

úkonu má zase za následok to, ako by právny úkon nebol nikdy uzavretý. Zo spisu rozhodcovského súdu
(č.l. 49) mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 3.2.2012 uzavreli strany rozhodcovskú zmluvu
uzavretú podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o RK v platnom znení, ktorej predmetom podľa č.l.
II. zmluvy bola dohoda, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa
3.2.2012 budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej

republiky. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť predmetnej zmluvy
o úvere uzavretej medzi stranami sa konštatuje, že strany zmluvy prejavili vôľu využívať mimosúdne
inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy o úvere s tým, že sa dohodli, že pred rozhodnutím
sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri
ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere s tým, že

všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy o úvere môžu byť riešené len Mediačným centrom registrovaným
MS SR zriadenom a vedenom spol. Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava. V prípade, že druhá zmluvná strana nebude súčinná pri riešení sporu mediáciou, tak sa
má za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou. Súd prvej inštancie s odkazom na čl. 3 bod
1 a 2 a čl. 3 ods. 3 bod 1 písm. q/ Smernice rady 93/13/EHS uviedol, že ide o formulárovú zmluvu

s textom vopred pripraveným s tým, že žalobkyňa mohla zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo sa
podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. Konštatoval, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá v neprospech žalobkyne, pretože delegovala všetky právomoci len
na rozhodcovský súd v Bratislave a už od začiatku sledovala v prípade vzniku sporu z uzavretej zmluvy
o úvere riešiť spory na rozhodcovskom súde vopred určenom. Takéto dojednanie súd prvej inštancie

považoval za absolútne neplatné, odporujúce dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Preto žalobe vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

8. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote (včas) odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. c/, d/ a f/ O.s.p., keďže mala za to, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedla, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi stranami je tzv. nevýhradnourozhodcovskou zmluvou, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď
prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská
zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní s

poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14NcC/10/2011 zo dňa 30.5.2011. V danom
prípade má rozhodcovské konanie plnú oporu v zákone o RK, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov
nevylučuje a nezakazuje a prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa
spotrebiteľských úverov, ako aj Smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (č.l. 24 ods. 1), ktorá
zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov,

ktorésadotýkajúzmluvyoúvere.Taktiežustanoveniatýkajúcesaspotrebiteľskýchúverovsúvovzťahuk
právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, nielen lex specialis, ale aj lex posterior
a majú prednosť pri aplikácii (viď aj odporúčanie Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na
orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov). Podotkol, že medzi stranami v
predmetnom prípade bola uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelenou
od samostatnej zmluvy o úvere a teda uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím

rozhodcovskej zmluvy. Preto ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá nespôsobuje jej
neprijateľnosť s odkazom na ust. § 17 zákona o RK. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle ust. § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil, prípadne žalobu zamietol ako nedôvodnú.

9. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v

zmysle § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné
vyhovieť.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.10.2016 o 10,55 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 5.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

12. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 9.7.2015, t.j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

14. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p., t.j. že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)] je v

sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpoklad, že príčinou neúplných skutkových zistení bola
okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne

označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,
ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.

musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne
v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle
nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné
skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také

skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.

20. Odvolaciemu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúce z ust. §
133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval

nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

22. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v spore.

23. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie v tom znení,
že dojednanie rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach zmluvy o úvere je

absolútne neplatné, keďže takto formulovaná zmluva s textom vopred pripraveným je uzavretá v
neprospech žalobkyne, keďže deleguje v konečnom ponímaní všetky právomoci len na rozhodcovský
súd v Bratislave, s odkazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. a ust. § 53 ods.
4 písm. r/, ods. 5 OZ. Jednoznačne v tomto spore ide o spotrebiteľskú zmluvu a žalobkyňa v tomto
konaní vystupuje ako spotrebiteľ s tým, že nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ má bydlisko v obvode

OkresnéhosúduMichalovceaideokonanieozrušenierozhodcovskéhorozsudkujenakonaniemiestne
príslušný Okresný súd Michalovce v zmysle § 88 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase začatia konania, ako
aj rozhodovania súdu).

24. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú preto odvolacie námietky žalovanej vo veci

právne irelevantné, so zreteľom aj na jednoznačne ustálenú rozhodovaciu prax súdov, čo sa týka
absolútnej neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, či už v osobitných zmluvách, prípadne formou
rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť Všeobecných obchodných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, ak sa dojednanie týka riešenia sporov strán v rozhodcovskom konaní. V tomto kontexteodvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/107/2015-232 z
28.1.2016, 3Co/305/2015-129 z 26.5.2016.

25. Odvolací súd navyše dopĺňa, že k právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto
a obdobným (obsahom) Najvyšší súd SR zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí
(3Cdo/1/2012, 4Cdo/41/2012, 6MCdo/9/2012, 5Cdo/61/2012, 6Cdo/13/2013, 5Cdo/237/2013 a ďalšie).

26. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako

súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

27. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Aj odvolací súd má zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú

podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že
spotrebiteľovijefaktickyodopretámožnosťbrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom.Prespotrebiteľa
to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si veriteľ už
predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí
ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných
podmienok, ktorým žalovaná sledovala vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.

Žalovaná nepreukázala osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru resp., že by si žalobkyňa osobitne vymienila jej dojednanie.

29. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy

medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku
uvedenú v ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská

doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

30. Odvolací súd uvádza, že 1.1.2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné

ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začaté pred 1.1.2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného preto vyplýva, že konania o zrušení

rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z.,
ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude
súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Preto po právoplatnosti napadnutého
rozsudku bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať podľa § 47 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

31. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné ustanovenie
k právnym úpravám účinným od 1.1.2015), ktoré ustanovuje, exekučné konanie na podkladerozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015 možno začať len do 3 mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote

nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Ide o prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny
právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobcu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

32. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku,
ktorým súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 4.9.2014 sp.zn. SR 03740/14, ako aj vo výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná a
z dôvodu neúspechu v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej
žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli a preto odvolací súd jej ich náhradu nepriznal. Keďže

odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, ktorá zodpovedá ich nároku v
zmysle § 262 ods. 1 CSP, neprichádza do úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP, čo
sa týka rozhodovania súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).