Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109210963
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3109210963.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

BeňovejaJUDr.IvetyMartinákovvsporežalobcuIng.S.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.-O.,ul.W.XXX/
XX proti žalovanému P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.- O., ul. N. XXX/X, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou U.. U. O., s.r.o., so sídlom v S., D. XXXX/X, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.februára 2016, č. k. 27C/103/2009-351 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III. a IV. p o t v r d z u j e.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 1 424,29 eur, vo výroku II. návrh vo zvyšnej časti zamietol, vo výroku III. žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a vo výroku IV. rozhodol, že trovy konania štátu
znáša štát. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd rozhodol o splnení
povinnosti žalovaného na náhradu škody, ktorú mu spôsobil úmyselným porušením právnej povinnosti,
pretože mu spáchaním priestupku spôsobil škodu na zdraví a takisto aj škodu na jeho majetku. Táto
náhrada pozostáva z náhrady za bolesť, z náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
navrhovateľa, z náhrady za stratu času, z náhrady nemajetkovej ujmy a z náhrady majetkovej škody

(skutočnej). Vychádzal zo zistenia, že v rozkaze Obvodného úradu v S. č. XXX/XXXX/XXXXX/PLE zo
dňa 28.02.2008, ktorým je súd v tomto konaní v zmysle § 135 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
viazaný, žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví
drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 25.05.2007 v čase medzi 18.45 hod. a 19.00 hod. po
prehliadke bytu na ulici I. XXX/XX v S. S. vystupujúci ako záujemca o byt pod vymysleným menom
S. svižným pohybom nohy zatvoril vstupné dvere do bytu, čím zabránil majiteľovi bytu Ing. S. S. z

neho odísť v úmysle s ním prejednať problémy s prenájmom predmetného bytu rodinou O., pričom
sa neovládol a fyzicky napadol Ing. S. S. tým spôsobom, že ho raz udrel rukou do tváre, v dôsledku
čoho spadol na zem, kde ho opakovane asi desaťkrát udrel do tvárovej časti hlavy a to do čela,
sánky, pod oko a následne do rebrovej časti tela, čím mu spôsobil viaceré podliatiny na tele v pravom
podrebrí, v oblasti tváre na čele, v oblasti očí, zakrvácanie ľavého očného bielka, podvrhnutie kĺbu
ľavého zápästia, ktoré podľa lekárskej správy boli ľahké zranenia s dobou trvania práceneschopnosti
od 26.05.2007 do 22.06.2007, pričom nebol obmedzený na bežnom spôsobe života. Vec bola pôvodne

vedená ako trestná, avšak na základe uznesenia povereného príslušníka PZ bola vec postúpená na
prejednanie priestupku. Za spáchanie priestupku bola žalovanému uložená pokuta vo výške 1.500 Sk.
Tieto skutočnosti, najmä skutočnosť, že žalovaný zavineným protiprávnym konaním spôsobil úmyselne
škodu na zdraví žalobcu, súd v tomto konaní iným spôsobom nedokazoval s poukazom na § 135ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval, pričom
v priestupkovom konaní sa k tomuto svojmu činu priznal. Ako bolo zistené v priestupkovom konaní
obmedzenia žalobcu aj vzhľadom na charakter poranení, ktoré utrpel, možno charakterizovať ako

minimálne, neobmedzujúce dôležité životné úkony. V oblasti komunikácie, kontaktu so spoločenským
prostredím a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov žalobca obmedzený
nebol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uznal v konaní právo žalobcu na zaplatenie položiek č. 11, 13, 18,
21, 23, 25, 28 (v písomnom podaní žalobcu na č. l. 54) s odôvodnením, že zdravotný stav žalobcu si
vyžadoval vyšetrenie, resp. ošetrenie v období od 26.05.2007 do 22.06.2007, pričom žalovaný uznáva

aj dobu do septembra 2007, teda výšku nákladov na ošetrenie, resp. na cestu na tieto ošetrenia, súd
zaviazal žalovaného na ich zaplatenie. Ide o náhradu škody, ktorú žalobca utrpel na svojom majetku v
dôsledkuvynaloženianákladovnajehocestunaošetreniavdňoch28.05.2007,29.05.2007,04.06.2007,
11.06.2007, 18.06.2007, 22.06.2007, 04.07.2007, v celkovej výške 36,65 eur a takisto vynaloženia
nákladov na samotné ošetrenie a lieky v sume 5,06 eur (3,07 eur + 1,99 eur). Návrh v časti nákladov
na ošetrenie v sume 20 eur v dňoch 18.04.2008, 14.08.2009 a 19.10.2009 vzal žalobca späť. Preto mu

ich súd nepriznal. Z rovnakých dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 182,57 eur, ktorú
žalobca zaplatil advokátke JUDr. N. S. dňa 09.08.2007 vo výške 5.000,-Sk (teda 165,97 eur) a dňa
25.05.2009 vo výške 16,60 eur. Účelnosť platby zo dňa 25.05.2009 v sume 16,60 eur má súd vzhľadom
na vyjadrenie JUDr. S. zo dňa 02.12.2013 za preukázanú. Vyplýva z neho, že dňa 25.05.2009 žalobca
navštívil advokátsku kanceláriu JUDr. N. S. za účelom poskytnutia právnych služieb v súvislosti s jeho

napadnutím žalovaným, ktoré mu aj poskytla a ich cenu si vyúčtovala. Žalobca si v návrhu uplatnil
v rámci náhrady škody aj právo na náhradu za krádež obsahu peňaženky vo výške 82,99 eur. Súd v
tejto časti návrh zamietol, pretože žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za zmiznutie jeho
vecí a takisto ani výšku škody. Súd nemal preukázané, že by žalobca v tejto súvislosti (odcudzenie
jeho vecí) inicioval nejaké trestné, príp. priestupkové konanie. Súd však vyhovel návrhu žalobcu v časti

zaplatenia náhrady škody vo výške 48,13 eur, ktorá mu vznikla tým, že v prípade piatich účtov musel
zaplatiť poplatky bankám za blokáciu bankomatových kariet, a to Q., a.s., X., a.s. a S. a.s.. Zo zápisnice
o výsluchu žalovaného v trestnom konaní zo dňa 03.07.2007 (č. l. 34 pripojeného vyšetrovacieho
spisu) mal súd zistené, že žalobca po napadnutí žalovaným našiel peňaženku, ktorú si pomýlil so
svojou vlastnou a až pri výsluchu dňa 03.07.2007 mu ju vydal. Takisto bolo výpismi z účtu na č. l.

242 až 246 preukázané, že v období od 25.05.2007 do 06.06.2007 zaplatil žalobca v súvislosti so
zablokovaním, odblokovaním a vydaním nových kariet celkovo sumu 1.450,-Sk, teda 48,13 eur. Medzi
konaním žalovaného, ktorý si protiprávne, aj keď omylom, prisvojil peňaženku žalobcu, v ktorej sa
nachádzalipredmetnékartyazablokovanímtýchtokariet,existujepriamapríčinnásúvislosť.Nebyťtoho,
že žalovaný si peňaženku žalobcu vzal a vrátil mu ju až dňa 03.07.2007, nemusel dôvodne (v záujme

predídenia vzniku škody) žalobca odblokovať tieto karty. Žalobca si v návrhu uplatnil v rámci náhrady
škody aj právo na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť vo výške 200 eur za právne zastúpenie
advokátom JUDr. X. N. v tomto konaní (v priebehu konania právny zástupca vypovedal žalobcovi
plnú moc). K tejto časti návrhu súd uviedol, že trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi v konaní, v
ktorom si uplatňuje právo na náhradu škody, nie sú škodou, ale trovami konania, na náhradu ktorých

má účastník prípadné právo. V zásade v závislosti od jeho procesného úspechu. V
žiadnom prípade nemôžu tieto trovy predstavovať škodu. Preto súd návrh v tejto časti zamietol. Žalobca
si v návrhu uplatnil aj právo na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť vynaložením nákladov na
znalecké posudky v sume 834,48 eur. Tieto náklady však nepredstavujú škodu spôsobenú protiprávnym
konaním žalovaného. Medzi porušením právnej povinnosti, teda priestupkom, ktorý spáchal žalovaný

na žalobcovi, a vyplatením odmeny znalcom, neexistuje priama (bezprostredná) príčinná súvislosť.
Tento peňažný výdavok je len v príčinnej súvislosti s uplatnením náhrady za spôsobenú škodu, teda
s uplatnením pohľadávky. Súdu takisto nebolo zrejmé, z akého dôvodu si žalobca nechal na základe
vlastnej požiadavky vypracovať znalecký posudok, okrem iného aj na určenie výšky bolestného. Takéto
konanie, resp. náklady na takýto znalecký posudok nie sú účelné a už vonkoncom nie sú v priamej

(bezprostrednej)príčinnejsúvislostisosamotnouškodovouudalosťou.Účastníkompredloženýznalecký
posudok je v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR považovaný za listinný dôkaz, nie za znalecký
posudok. Rovnaký záver platí aj pre znalecký posudok o duševnom stave žalobcu č. 11/2009, č.36/2009,
ktorý zadal na vypracovanie žalobca. V prípade znaleckého posudku č. 11/2009 a 36/2009, ktorý
spoločne vypracovali MUDr. P. H. a P.. X. Q. sa jedná o neúčelné posúdenie duševného stavu žalobcu.

Tento znalecký posudok bol podaný približne dva a pol roka po poškodení zdravia žalobcu a na
základe vlastnej iniciatívy žalobcu, bez objektívnej potreby zisťovania jeho duševného stavu. Tieto
náklady na vypracovanie znaleckých posudkov, týkajúcich sa určenia výšky škody, teda pohľadávky
je potrebné v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka považovať za príslušenstvo pohľadávky,pretože ide o náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Pre uplatnenie si práva na náhradu škody
na zdraví nebolo potrebné vypracovať tieto znalecké posudky. Navyše pre uplatnenie si práva na
náhradu za bolesť, príp. sťaženie spoločenského uplatnenia je postačujúce vypracovanie lekárskeho

posudku podľa § 7 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorý je relevantným dôkazom o výške náhrady za bolesť a prípadnej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Žalobca súdu aj predložil listinný dôkaz, ktorým je tlačivo: lekársky posudok
o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, avšak tento je nevyplnený v časti A: hodnotenie
bolestného a v časti B: hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti je argumentácia

žalovaného o neúčelnosti nákladov na tieto znalecké posudky dôvodná. Navyše žalobca v konaní
žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal výšku nákladov na tieto znalecké posudky, a vôbec,
že tieto náklady aj v skutočnosti vynaložil. V tejto súvislosti je potrebné uzavrieť, že o tomto tvrdení
neuniesol ani dôkazné bremeno. Preto súd návrh aj v tejto časti zamietol. V rámci uplatnenej náhrady
škody si žalobca uplatnil aj právo na náhradu nákladov vynaložených na fotodokumentáciu zranení
vo výške 5,73 eur. Súd v tejto súvislosti uviedol, že mu nebola zrejmá účelnosť týchto nákladov a

potreba vyhotovenia tejto fotodokumentácie, keďže fotodokumentácia zranení žalobcu je obsahom
vyšetrovacieho, resp. priestupkového spisu, ktorý je pripojený k spisu. Žalobca žiadnym dôkazným
prostriedkom takisto nepreukázal vynaloženie týchto nákladov. Žalobca si v návrhu uplatnil aj právo
na náhradu za stratu času vo výške 293,29 eur, v súvislosti s jednotlivými úkonmi (ošetrenie, výpoveď
na polícii, podanie znaleckého posudku, foto zranení, právne zastúpenie, cesta na vyšetrenie, a pod..)

v celkovom trvaní 89 hodín. Súd v tejto časti návrh zamietol, pretože právne predpisy neoprávňujú
Žalobcu ako poškodeného na náhradu za stratu času. Takáto položka sa v rámci náhrady škody
podľa Občianskeho zákonníka neodškodňuje. Na rozhodnutie o návrhu v časti náhrady za bolesť a
náhrady nemajetkovej ujmy súd aplikoval zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov. Oba druhy odškodnenia, teda odškodnenie za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej (nemajetkovej) ujmy a majú slúžiť na
to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení,

strastí a obmedzovania v živote. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ako jednej zo zložiek
nároku poškodeného na náhradu škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka, má napraviť
následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie
poškodeného v živote a v spoločnosti. Najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb,
vrátane výkonu jeho doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie, vzdelávanie a možnosť uplatniť

sa v rodinnom, kultúrnom a športovom živote, a to vzhľadom na vek poškodeného v čase vzniku
poškodenia zdravia. Toto odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je kompenzácia aj nemajetkovej ujmy, ktorá
spočíva v zhoršení situácie poškodeného v spoločnosti. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné

uviesť, že podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý
spracúva posudzujúci lekár, teda lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením
zdravia,aktorývydávazdravotníckezariadenie,ktoréhoposudzujúcilekárvypracovallekárskyposudok.
Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok

posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia
alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o
správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v
lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku
podľa osobitného predpisu (§ 7 ods. 6 citovaného zákona). Lekársky posudok je teda dôkaz o tom, že

poškodený ako žiadateľ utrpel poškodenie zdravia, s ktorým zákon spája nárok na náhradu za bolesť
a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň je ponechaná zákonná možnosť
na preverenie správnosti lekárskeho posudku vypracovaného posudzujúcim lekárom, z čoho možno
vyvodiť, že činnosť znalcov plní k lekárskej posudkovej činnosti kontrolnú funkciu. Činnosť znalcov
na jednej strane a lekárskej posudkovej činnosti pri vydávaní lekárskych posudkov na strane druhej

sú tak vzájomne previazané. V danom prípade žalobca takýto lekársky posudok v konaní nepredložil.
Nedodržanie takého postupu však nemá automaticky za následok neúspech poškodeného v konaní
o náhradu škody na zdraví. Lekársky posudok je jedným, nie však jediným dôkazným prostriedkom,
ktorým účastník môže preukázať dôvodnosť svojho nároku. Uvedený záver vyplýva napr. aj z uzneseniaKrajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/613/2013 z 26. februára 2015. Bolestné bolo v konaní
stanovené ustanoveným znalcom MUDr. U. H. na 87,50 bodu, teda v peňažnom vyjadrení bolo určené
bolestné v sume 32.831,75 Sk (87,5 x 375,22 Sk), teda 1.089,81 eur. Podľa oznámenia Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky č. 208/2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška náhrady za bolesť
a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2007, je ustanovená výška náhrady za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod, v sume 375,22 Sk. V prejednávanom
prípade bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nebolo realizované, pretože podľa
záveru ustanoveného znalca diagnostický záver uvedený v psychiatrickom vyšetrení a znaleckom

posudku o duševnom stave žalobcu nemá ekvivalent v bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Znalecký posudok nebol žiadnymi relevantnými tvrdeniami spochybnený, preto súd akceptoval závery
ustanoveného znalca uvedené v písomnom vyhotovení posudku. Námietka žalobcu v podaní zo dňa
21.06.2011, že nie je pravdou, že psychické poškodenie zdravia, ktoré mu bolo spôsobené nemá oporu
v bodovom hodnotení (poukázal na bod 255 Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných

zážitkov ...) nie je takou námietkou, aby dôvodne spochybňovala správnosť záverov znalca. Súd
vychádzal z predpokladu, že ustanovený znalec pozná prílohu č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. (sadzby
bodového hodnotenia), pretože na základe nej stanovuje bodové hodnotenie. Naopak je to žalobca ,
ktorý nie je znalcom v tejto oblasti. Teda námietky žalobcu proti záverom ustanoveného znalca nie sú
podľa názoru súdu spôsobilé relevantne spochybniť závery ustanoveného znalca v znaleckom posudku

č. 19/2012. Toto počiatočné spochybňovanie znaleckého záveru vyznieva nepresvedčivo, nakoľko
žalovaný v záverečnom návrhu sám uviedol, že navrhuje akceptovať závery znaleckých posudkov.
K zisteniu dôvodnosti žalobcom uplatneného práva na náhradu škody spôsobenej stratou na zárobku
žalobcu a počas jeho pracovnej neschopnosti súd vykonal znalecké dokazovanie. Podľa znaleckého
posudku č. 7/2013, ktorý vypracovala ustanovená znalecká organizácia mal súd za preukázané, že

strata na zárobku žalobcu počas jeho pracovnej neschopnosti od 26.05.2007 do 22.06.2007 predstavuje
sumu 62,07 eur. Preto súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 62,07 eur (teda v časti 400,68 eur) zamietol
a v časti 62,07 eur na jej náhradu zaviazal žalovaného. V zamietnutej časti uplatnenej náhrady za
stratu na zárobku žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku tejto škody vo výške 400,68
eur. Žalobca si návrhom uplatňoval aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú označuje ako

psychická ujma. Tento návrh odôvodňoval tým, že v dôsledku poškodenia zdravia protiprávnym konaním
žalovaný utrpel aj psychickú ujmu. Existenciu tejto psychickej ujmy preukazoval listinným dôkazom,
a to znaleckým posudkom č. 11/2009, č. 36/2009, ktorý si nechal vypracovať. Takisto uviedol, že
psychickou traumou netrpí len on, ale aj jeho rodina. Z jeho písomného podania na č. l. 57 vyplýva, že si
zisťoval u viacerých lekárov možnosť bodového ohodnotenia psychickej ujmy, ale neúspešne, pretože

táto je možná len v prípade fyzickej ujmy. V uvedenom podaní preto nevedel vyčísliť výšku tejto ujmy
vyjadrenej v peniazoch. Na pojednávaní konanom dňa 22.04.2010 vyčíslil túto ujmu na sumu 3.000
eur. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu, ktoré sa týkalo tejto ujmy v sume 2.999 eur zostalo
predmetom konania (návrhu) právo na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 eura. Po pripustení zmeny
návrhu na začatie konania uznesením zo dňa 18.02.2016 si nakoniec uplatnil toto právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 662,60 eur. Súd návrh v tejto časti zamietol, pretože právo na náhradu
tejto nemajetkovej ujmy pri poškodení zdravia podľa Občianskeho zákonníka poškodený nemá. Právo
poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka iba pri
škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie a pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva (avšak iba v prípade, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia nezdalo postačujúce). Túto

nemajetkovú ujmu v peniazoch nie je možné priznať ani podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Ochrany
osobnosti takouto formou sa jednak navrhovateľ ani nedomáhal a navyše by úspešnosti v tomto
smere bránilo to, že pri poškodení zdravia v psychickej rovine, sa táto ujma odškodňuje podľa §
444 Občianskeho zákonníka ako jednorazové odškodnenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia
(samotný žalobca v námietke proti záverom znalca MUDr. U. H. sám uvádza, že psychické odškodnenie

zdravia má oporu v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, napr. v položke 255).
Tento záver žalobcu je teda správny, avšak znalec po vykonaní jeho vyšetrenia skonštatoval, že jeho
zranenia nemajú za následok sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, resp. že ani diagnostický záver
uvedený v psychiatrickom vyšetrení a znaleckom posudku o duševnom stave žalobcu nemá ekvivalent
v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti, teda ohľadne možnosti

priznania práva poškodeného na nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa § 13 Občianskeho zákonníka
v prípade, že zásah do osobnosti poškodeného si "konkuruje" s poškodením zdravia a následnom
sťažení spoločenského uplatnenie, resp. bolestného, súd poukazuje na skutočnosť, že zložky práva
z titulu nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka, sú zložky práva, ktoré sú priznávanépri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia pri poškodení zdravia, ktorý je upravený v § 444 Občianskeho zákonníka, má
povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane osobnosti. V tejto súvislosti súd poukázal aj na rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/107/2013-517, v ktorom tento súd skonštatoval, že pri škode na
zdraví,nemajetkováujma,jekrytávslovenskejprávnejúprave,cezustanoveniazákonaoodškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Iné druhy nárokov nemajetkovej ujmy právny poriadok
Slovenskej republiky výslovne neupravuje. Z tohto dôvodu tu nie je priestor tieto zložky práva uplatňovať
cez ochranu osobnosti. V prípade zásahu do zdravia a telesnej integrity, odškodnenie bez pochýb

pokrýva ustanovenie § 444 Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z.. Aj nároky v
oblasti súkromia a rodinného života totiž pokrýva zákon č. 437/2004 Z. z., pretože poskytuje náhradu pre
obmedzené možnosti poškodeného nielen v živote, ale aj spoločnosti. Takýto právny záver považuje aj
Ústavný súd Slovenskej republiky za súladný s Ústavou Slovenskej republiky, čo skonštatoval vo svojom
uznesení sp.zn. I. ÚS 426/2014 z 13.08.2014. V ňom okrem iného uviedol, že dôsledky poškodenia
zdravia sa môžu prejaviť aj vo viacerých sférach súkromného a rodinného života, pričom z pohľadu

platnej právnej úpravy je zrejmé, že tieto ujmy sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a
odškodňované jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri
uplatnení v živote a spoločnosti. Zákon č. 437/2004 Z. z. teda upravuje náhradu za dôsledky poškodenia
zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom, ale napríklad aj v politickom či športovom
živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života,

pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. V tomto
konaní súd zisťoval existenciu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu znalecky, pričom znalcom
bolo určené, že k sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku poškodenia jeho zdravia
protiprávnym konaním žalovaným nedošlo. Celkovo je teda žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom
náhrady škody na zdraví a na majetku sumu 1.424,29 eur. V súvislosti s

argumentáciou žalobcu, že tento spor, resp. nezaplatenie požadovanej náhrady žalobcom, boli príčinou
vážneho rozvratu jeho manželstva, zásahom do jeho života a života jeho detí, súd uvádza, že zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 05.11.2014 v časti výpovede Mgr. P. S. a z návrhu na začatie konania
o rozvod manželstva, ktoré sa nachádzajú v pripojenom spise so sp.zn. 34P/59/2014, táto skutočnosť
nevyplýva. Ako vyplýva z tejto výpovede a z návrhu na rozvod manželstva príčinou ich nezhôd bol

rad súdnych sporov, ktoré viedol žalobca , ďalej to, že dlhší čas nikde nepracoval, na domácnosť
neprispieval, jeho podnikanie bolo neúspešné, nedokázali splácať vysoké peňažné dlhy, žalobca bol
bývalejmanželkeneverný,zhoršilasaichvzájomnákomunikáciaanastalomedzinimicitovéochladenie.
Je teda zrejmé, že dôvodom rozvratu manželstva a následného rozvodu manželstva žalobcu, resp.
narušených vzťahov s jeho deťmi, nemohlo byť predmetné protiprávne konanie žalovaného. V podaní

zo dňa 10.07.2014 sa žalovaný bránil proti návrhu žalobcu tým, že oznámil súdu, že došlo k platnému
započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov konania, a to započítacím prejavom, ktorým bol list
právneho zástupcu žalovaného adresovaný žalobcovi. Podľa tohto započítania malo dôjsť k zániku časti
pohľadávky žalobcu vo výške 662,60 eur. Na započítanie použil svoju pohľadávku proti žalobcovi ,
ktorou je právo na zaplatenie náhrady trov konania podľa uznesenia súdu vydaného v tomto konaní dňa

30.10.2013, ktorým zastavil konanie v časti žalovanej sumy 3.019 eur a zaviazal žalobcu na náhradu
trov konania odporcu v sume 662,60 eur. Podľa započítacieho prejavu (listu zo dňa 10.07.2014) celú
túto pohľadávku použil na započítanie proti pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 1.089,81
eur, ktorá predstavuje náhradu škody za ublíženie na zdraví, a ktorú nerozporuje. V tejto súvislosti
súd konštatuje, že táto obrana žalovaného nie je dôvodná, pretože nedošlo k platnému započítaniu

pohľadávok. Je tomu tak pre rozpor započítania s ustanovením § 581 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Započítacíprejavjeneplatnýmprávnymúkonomprejehorozporsozákonomvzmysle§39Občianskeho
zákonníka. Podľa § 581 ods.1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke
na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. O uvedenú výnimku však nejde, pretože žalovaný započítal svoju pohľadávku, ktorou je

právo na náhradu trov konania, a nie na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Záverom súd uvádza,
že nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom, a to výsluch svedkýň MUDr. X. Q., P.. P. H. a P..
Q. M.. Žalobca podmienil vypočutie týchto svedkýň tým, že by žalovaný zisťovanie jeho duševného
stavu znalecky rozporoval. Jednak žalovaný túto skutočnosť nerozporoval a takisto výsledky skúmania
týchto navrhovaných svedkov majú listinný podobu (znalecké posudky č. 11/2009 a 36/2009 založené v

spise na č. l. 38) a boli oboznamované ako listinné dôkazy. Takisto je významné, že ohľadne zisťovania
následkov na duševnom a fyzickom zdraví žalobcu bol podaný znalecký posudok, v ktorom sa súdom
ustanovený znalec zaoberal aj zisteniami MUDr. X. Q., MUDr. P. H. a MUDr. Q. M., strany 5 a 6
znaleckého posudku č. 19/2012). Ich vypočutie by tak bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania,ako jednou zo zásad občianskeho súdneho konania. Z rovnakého dôvodu súd nevypočul ani bývalú
manželku žalobcu , ktorú navrhol žalobca vypočuť po zvážení súdu. K okolnostiam rozvratu manželstva
so žalobcom sa táto vyjadrila vo svojom výsluchu v rozvodovom konaní (zápisnicu, v ktorej je zapísaná

výpoveď súd oboznámil ako listinný dôkaz) a dôvody podania návrhu na rozvod manželstva takisto
uviedla aj v návrhu na začatie rozvodového konania, ktorý súd oboznámil ako listinný dôkaz. Právne vec
posúdil aj podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1-3, § 444, § 446 a § 449 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, pretože každý
z nich bol v konaní čiastočne úspešný. Žalobca bol úspešný na 32,68 % a žalovaný na 67,32 %.

Súd pritom vzal do úvahy aj predmet tohto konania, a to najmä skutočnosť, že žalovaný sa dopustil
protiprávneho konania proti žalobcovi, ktorým mu spôsobil škodu na jeho majetku a zdraví. V konaní
vznikli trovy aj štátu vo výške 801,60 eur, nakoľko z rozpočtových prostriedkov súdu bolo zaplatené
znalečné znalcovi MUDr. U. H. v sume 396,46 eur a znaleckej organizácii Y. X. s.r.o. v sume XXX,XX
eur. O týchto trovách konania štátu rozhodol súd tak, že ich znáša štát, pretože u oboch účastníkov
sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovanému bolo uznesením zo dňa 07.04.2011

právoplatne priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobcovi síce bolo rozhodnutím vyššieho
súdneho úradníka priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ale žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu
odvolal, v dôsledku čoho sa toto rozhodnutie zrušilo. Avšak v zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku sú významné už len predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré boli zistené,
pretože by inak súd nerozhodol o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Dôvodil tým, že súd nesprávne vec posúdil, bagatelizoval poškodenia zdravia a od počiatku nadržiaval
strane žalovaného. Žiadal primerané odškodnenie, tak ako ho žiadal na poslednom pojednávaní, a
to v sume 4 358,18 eur. Je to suma, ktorá mu pokryje aspoň účelne vynaložené výdavky v súvislosti
s prípadom a pokryje náhradu za fyzickú ujmu podľa znaleckého posudku. Tvrdenie súdu na str. 9

rozsudku, že nie je zrejmý dôvod vypracovania znaleckého posudku, sa nezakladá na pravde, lebo
sudca vedel, že lekár MUDr. O. mu odmietol vypracovať znalecký posudok, a preto bol donútený k tomu,
aby predložil iný relevantný dôkaz - znalecké posudky. Tiež nepovažoval za pravdivé, že nepreukázal
ani výšku nákladov na znalecké posudky, a že v tomto tvrdení ani neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné
bremeno úhrady za znalecké posudky uniesol už vtedy, keď dňa 17.12.2009 v návrhu na zmenu

žaloby predložil v dôkazoch na 3 strane: vyúčtovanie za vypracovanie znaleckých posudkov. Za mylné
považoval aj chápanie sudcu, že nemal zmarené žiadne obchodné príležitosti, lebo nemu uzavreté
žiadne konkrétne zmluvy, ktoré v dôsledku práceneschopnosti nemohol realizovať. V tom čase pracoval
pre stavebnú sporiteľňu Wűstenrot na uzatváraní zmlúv stavebného sporenia, pre ktoré nepotreboval
žiadne iné zmluvy o výkone diela. K tvrdeniu súdu, že nebol po útoku obmedzený v kontakte so

spoločenským prostredím ani v oblasti životných hygienický potrieb a stravovacích úkonoch namietal,
že pred spoločnosťou bol obmedzený svojou nedôveryhodnou vizážou dobitej tváre a bolesťami pri
bežných úkonoch aj spánku. Za nedôveryhodné naopak považoval vyjadrenie žalovaného, že po útoku
našiel peňaženku, ktorú si pomýli so svojou vlastnou, nevedel mu ju vrátiť a peňaženku preto vydal až
03.07.2007 polícii. Ohľadne neúčelného posúdenia jeho duševného stavu, ktorý bol podaný približne

po dva a pol roku po poškodení zdravia uviedol, že sa jednalo o adekvátny posudok, ktorý aj po
dva a pol roku v duševnej oblasti preukázal, že psychická trauma z napadnutia pretrvávala, čo malo
vplyv aj na ostatný jeho život a rozpad manželstva. Trval na tom, že rozpad jeho manželstva sa
udial v príčinnej súvislosti s dlhotrvajúcim 7-ročným sporom a pocitom bezmocnosti, nevymožiteľnosti
práva bez odškodnenia ako satisfakcie a bez zadosťučinenia spravodlivosti. Odškodnenie, ktoré mu

priznal súd považoval za ponižujúce a také nízke, že je dokonca nižšie ako mal účelne vynaložené
výdavky v tomto spore a preto argumentácia súdu je skôr výsmešná, nedôstojná a urážajúca. K strate
na zárobku v sume 62,07 eur uviedol, že ide o výsmešnú sumu za 29 dní práceneschopnosti. Jeho
príjmy sú v rokoch približne rovnaké, pričom v inom spore ten istý sudca stanovil, že má mesačne
prispievať na výživné 150 eur mesačne. Vnímal to, ako zneužívanie právomoci sudcu a svojvoľné

rozhodovanie. Ďalej vytýkal, že podľa vyjadrenia sudcu MUDr. H. konštatoval, že jeho zranenie nemá
následok v spoločenskom uplatnení a podľa toho rozhodol. Ešte na pojednávaní však namietal, že
MUDr. H. je lekár v oblasti traumatológie a nemôže sa odborne vyjadrovať k znaleckému posudku z
oblasti psychológie a psychiatrie. Súd však z nepochopiteľných dôvodov toto neakceptoval a akceptoval
závery neodborníka. K tvrdeniu súdu, že rozvrat manželstva nebol v dôsledku protiprávneho konania

žalovaného uviedol, že je to presne tak, ale bolo to v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho procesu 7 rokov,
ktoré manažovali sudcovia. V spore boli potvrdené prieťahy a dochádzalo k zbytočnému naťahovaniu
času.Maltiežzato,žeznalecképosudkyvoblastipsychológiepotvrdili,žemalproblémy,bolfrustrovaný,
že páchateľ lúpežného prepadnutia nebol odsúdený, bál sa ďalšieho napadnutia a tiež do dnešnéhodňa nedostal satisfakciu v podobe odškodnenia. Naopak, snaha o spravodlivosť v tomto procese ho
stála veľké peniaze, dlhší čas nepracoval a venoval veľa času tomuto prípadu. Mal za to, že tento
štát zapríčinil rozvrat jeho manželstva. Trval tiež na tom, že súd mal vypočuť navrhovaných svedkov v

oblasti duševného zdravia. Namietal postup súdu aj ohľadne rozhodovania o oslobodení od súdnych
poplatkov. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v plnom rozsahu
požadoval primerané odškodnenie za škody spôsobené žalovaným na jeho zdraví tak, ako sumu uviedol
vyššie. Žiadal, aby súd vzal do úvahy aj takt, že tento dlhotrvajúci spor sa výraznou mierou podieľal na
rozpade jeho manželstva a tak spôsobil doživotné strádanie jemu, manželke, deťom, čo sa ani vyčísliť

v peniazoch nedá, môže to byť len akási satisfakcia a zadosťučinenie.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd vykonal dostatočné
dokazovanie, správne rozhodol a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Mal za to, že z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že rozvod manželstva žalobcu nebol v priamej príčinnej súvislosti s ublížením
na zdraví, ktoré mu spôsobil, alebo boli to iné dôvody, pre ktoré bolo jeho manželstvo rozvedené.

Poukázal aj na to, že žalobca sám prispel k dĺžke trvania konania, keď v jeho priebehu podával neurčité a
nezrozumiteľnénávrhy,tietonáslednemenilvrátaniezmenynaposlednompojednávanídňa18.02.2016,
takže nemôže tvrdiť, že sa spor naťahoval neúmerne a nezmyselne dlho výlučne z dôvodu, že sa
snažil podávanými námietkami spor iba naťahovať. Na podstatnú časť svojich tvrdení žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a preto nemohol súd jeho návrhom vyhovieť v takom rozsahu ako požadoval. Navrhol

napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania, trov právneho
zastúpenia vo výške 169,59 eur za predmetné vyjadrenie.

4. Žalobca so svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s výškou
odškodnenia v sume 1 424,29 eur, pretože je to tak malá suma, že nepokrýva ani náklady účelne

vynaložené a vložené do tohto sporu. Dokonca si žalovaný uplatnil u exekútora náhradu trov konania, aj
keď v konečnom rozhodnutí sa trovy konania nepriznávajú nikomu. Bolo to vtedy, keď stiahol v priebehu
konania časť návrhu. Na konci sporu sudca nepriznal trovy konania nikomu, ale žalovanému vtedy,
v priebehu procesu nepochopiteľne priznal náhradu trov konania, aj keď nebolo rozhodnuté ani len
o základnom merite veci. Nepovažoval toto za spravodlivé. Nesúhlasil s náhradou trov odvolacieho

konania, na právnom zastúpení žalovaného. Myslí si, že o vyjadrení žalovaný ani nevedel, a vyjadrenie
vnímal skôr ako vyjadrenie JUDr. O.. Žiadne verbálne útoky neuviedol proti JUDr. O., ani proti jeho
manželke, len konštatoval, že JUDr. O. je obhajcom žalovaného, že jeho manželka je krajská
prokurátorka, že trestný čin lúpežne nebol ani poriadne vyšetrený, že útočník nebol obvinený z lúpeže,
že nebol obvinený ani z krádeže peňaženky s peniazmi, že nebol obvinený ani z ublíženia na zdraví

a že z lúpeže sa stal obyčajný priestupok obmedzovania osobnej slobody. Jeho dôkazy znaleckého
posudku o psychickej ujme boli súdom ignorované, žiadne iné proti dôkazy však protistrana nepredložila.
Súd nevykonal dostatočné dokazovanie, pretože zľahčoval jeho dôkazy, alebo ich úplne ignoroval. K
rozvratu a rozpadu manželstva došlo jednoznačne v priamej príčinnej súvislosti s prieťahmi v tomto
spore, ktorý trvá od roku 2009. Žalovaný jednoznačne robil prieťahy cestou svojho právneho zástupcu

a nie je pravda, že jeho návrhy boli neurčité a nedoložené. K prieťahom došlo aj v začiatkoch sporu,
keď sa mu za to predsedníčka súdu dokonca ospravedlňovala a bolo to aj v televízii. Došlo k výmene
sudcov. Záverom uviedol, že súdy sú viazané sa riadiť pri svojich rozhodnutiach právnym predpismi,
zákonmi a Ústavou SR. Z celého prípadu je frustrovaný, pretože dodnes nebol odškodnený, naopak ho
to stálo veľa peňazí a času.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP v napadnutom rozsahu /zamietajúcej výrokovej časti a
výrokovej časti o náhrade trov konania/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 01.05.2016. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré vkonaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
u uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedení v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.
3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania

odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že v zmysle §
135 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku je súd viazaný tým, že žalovaný bol uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil úmyselným narušením

občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví tým, že dňa
25.05.2007 v čase medzi 18.45 hod. a 19.00 hod. po prehliadke bytu na ulici I. XXX/XX v S. S.
vystupujúci ako záujemca o byt pod vymysleným menom S. svižným pohybom nohy zatvoril vstupné
dvere do bytu, čím zabránil majiteľovi bytu G.. S. S. z neho odísť v úmysle s ním prejednať problémy s
prenájmom predmetného bytu rodinou O., pričom sa neovládol a fyzicky napadol žalobcu, ktorý utrpel
zranenia s dobou trvania práceneschopnosti od 26.05.2007 do 22.06.2007, pričom nebol obmedzený

na bežnom spôsobe života. Vec bola pôvodne vedená ako trestná, avšak na základe uznesenia
povereného príslušníka PZ bola vec postúpená na prejednanie priestupku. Za spáchanie priestupku
bola žalovanému uložená pokuta vo výške 1.500 Sk. Tieto skutočnosti, najmä skutočnosť, že žalovaný
zavineným protiprávnym konaním spôsobil úmyselne škodu na zdraví žalobcu, súd v tomto konaní iným
spôsobom nedokazoval s poukazom na § 135 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. V

priestupkovom konaní zistil, že obmedzenia žalobcu aj vzhľadom na charakter poranení, ktoré utrpel,
možno charakterizovať ako minimálne, neobmedzujúce dôležité životné úkony. V oblasti komunikácie,
kontaktu so spoločenským prostredím a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích
úkonov žalobca obmedzený nebol. V zmysle uvedeného vyhovel súd prvej inštancie čiastočne návrhu
žalobcu pokiaľ ide o náklady vynaložené žalobcom na cestu na ošetrenie vo výške 36,65 eur, náklady

na samotné ošetrenie a lieky vo výške 5,06 eur, náklady vynaložené za poskytovanie právnych služieb
u advokátky JUDr. N. S. vo výške 182,57 eur, náklady vynaložené za poplatky v bankách za blokáciu,
odblokovanie a vydanie nových bankomatových kariet vo výške 48,13 eur, bolestné vo výške 1 089,81
eur a náhrada na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 62,07 eur, spolu vo výške 1 424,29
eur. Naopak návrh žalobcu zamietol v časti náhrady škody za krádež obsahu peňaženky vo výške

82,99 eur, keď mal za to, že žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za zmiznutie jeho vecí
a takisto ani výšku škody. Súd nemá preukázané, že by žalobca v tejto súvislosti (odcudzenie jeho
vecí) inicioval nejaké trestné, príp. priestupkové konanie. Nevyhovel ani návrhu o náhradu škody, a to
zaplatenie 200 eur za právne zastúpenie advokátom JUDr. X. N. v tomto konaní (v priebehu konania
právny zástupca vypovedal žalobcovi plnú moc), keď trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi v konaní,

v ktorom si uplatňuje právo na náhradu škody, nie sú škodou, ale trovami konania, na náhradu ktorých
má účastník prípadné právo v závislosti od jeho procesného úspechu. V žiadnom prípade nemôžu
tieto trovy predstavovať škodu. Nárok žalobcu z titulu vynaloženia nákladov na znalecké posudky v
sume 834,48 eur tiež nepovažoval za škodu spôsobenú protiprávnym konaním žalovaného, keď medzi
porušením právnej povinnosti, teda priestupkom, ktorý spáchal žalovaný na žalobcovi, a vyplatením

odmeny znalcom, neexistuje priama príčinná súvislosť. Súdu takisto nie je zrejmé, z akého dôvodu
si žalobca nechal na základe vlastnej požiadavky vypracovať znalecký posudok okrem iného aj na
určenie výšky bolestného. Takéto konanie, resp. náklady na takýto znalecký posudok nie sú účelné a
už vonkoncom nie sú v priamej (bezprostrednej) príčinnej súvislosti so samotnou škodovou udalosťou.
Účastníkom predložený znalecký posudok je v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR považovaný za

listinný dôkaz, nie za znalecký posudok. Rovnaký záver platí aj pre znalecký posudok o duševnom
stave žalobcu č. 11/2009, č.36/2009, ktorý zadal na vypracovanie žalobca. V prípade znaleckého
posudku č. 11/2009 a 36/2009, ktorý spoločne vypracovali MUDr. P. H. a MUDr. X. Q. sa jedná o
neúčelné posúdenie duševného stavu žalobcu. Tento znalecký posudok bol podaný približne dva a pol
roka po poškodení zdravia žalobcu a na základe vlastnej iniciatívy žalobcu, bez objektívnej potreby

zisťovania jeho duševného stavu. Tieto náklady na vypracovanie znaleckých posudkov, týkajúcich sa
určenia výšky škody, teda pohľadávky je potrebné v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka
považovať za príslušenstvo pohľadávky, pretože ide o náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Pre
uplatnenie si práva na náhradu škody na zdraví nebolo potrebné vypracovať tieto znalecké posudky.
Navyše pre uplatnenie si práva na náhradu za bolesť, príp. sťaženie spoločenského uplatnenia je

postačujúce vypracovanie lekárskeho posudku podľa § 7 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý je relevantným dôkazom o výške náhrady za
bolesť a prípadnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca súdu aj predložil listinný
dôkaz, ktorým je tlačivo: lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, avšaktento je nevyplnený v časti A: hodnotenie bolestného a v časti B: hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Žalobca v konaní žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal výšku nákladov na tieto
znalecké posudky, a vôbec, že tieto náklady aj v skutočnosti vynaložil. V tejto súvislosti je potrebné

uzavrieť, že o tomto tvrdení neuniesol ani dôkazné bremeno. Preto súd návrh aj v tejto časti zamietol.
V rámci uplatnenej náhrady škody si žalobca uplatnil aj právo na náhradu nákladov vynaložených na
fotodokumentáciu zranení vo výške 5,73 eur. Súd v tejto súvislosti uvádza to, že mu nie je zrejmá
účelnosť týchto nákladov a potreba vyhotovenia tejto fotodokumentácie, keďže fotodokumentácia
zranení žalobcu je obsahom vyšetrovacieho, resp. priestupkového spisu, ktorý je pripojený k spisu.

Žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom takisto nepreukázal vynaloženie týchto nákladov. Žalobca si v
návrhu uplatnil aj právo na náhradu za stratu času vo výške 293,29 eur, v súvislosti s jednotlivými úkonmi
(ošetrenie, výpoveď na polícii, podanie znaleckého posudku, foto zranení, právne zastúpenie, cesta na
vyšetrenie, a pod..) v celkovom trvaní 89 hodín. Súd v tejto časti návrh zamietol, pretože právne predpisy
neoprávňujú žalobcu ako poškodeného na náhradu za stratu času. Takáto položka sa v rámci náhrady
škody podľa Občianskeho zákonníka neodškodňuje. V prejednávanom prípade bodové ohodnotenie

sťaženia spoločenského uplatnenia nebolo realizované, pretože podľa záveru ustanoveného znalca
diagnostickýzáveruvedenývpsychiatrickomvyšetreníaznaleckomposudkuoduševnomstavežalobcu
nemá ekvivalent v bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa znaleckého posudku č. 7/2013, ktorý
vypracovala ustanovená znalecká organizácia má súd za preukázané, že strata na zárobku žalobcu

počas jeho pracovnej neschopnosti od 26.05.2007 do 22.06.2007 predstavuje sumu 62,07 eur. Preto
súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 62,07 eur (teda v časti 400,68 eur) zamietol a v časti 62,07
eur na jej náhradu zaviazal žalovaného. V zamietnutej časti uplatnenej náhrady za stratu na zárobku
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku tejto škody vo výške 400,68 eur. Žalobca si
návrhom uplatňuje aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú označuje ako psychická ujma. Právo

poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka iba pri
škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie a pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva (avšak iba v prípade, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia nezdalo postačujúce). Túto
nemajetkovú ujmu v peniazoch nie je možné priznať ani podľa § 13 Občianskeho zákonníka, nakoľko z
návrhu na rozvod manželstva vyplýval že príčinou nezhôd medzi žalobcom a jeho manželkou bol rad

súdnychsporov,ktoréviedolžalobca,ďalejto,žedlhšíčasnikdenepracoval,nadomácnosťneprispieval,
jehopodnikanieboloneúspešné,nedokázalisplácaťvysoképeňažnédlhy,žalobcabolbývalejmanželke
neverný, zhoršila sa ich vzájomná komunikácia a nastalo medzi nimi citové ochladenie. Je teda zrejmé,
že dôvodom rozvratu manželstva a následného rozvodu manželstva žalobcu, resp. narušených vzťahov
s jeho deťmi, nemohlo byť predmetné protiprávne konanie žalovaného.

8. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II.
rozsudku, ako aj výrokovej časti III. o trovách konania považuje za správny a stotožňuje sa v celom
rozsahu aj s odôvodením napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods. 2 CSP, keď súd prvej
inštancie sa vyporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní v zmysle

§ 387 ods. 3 CSP.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a k zásadným
odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v priestupkovom konaní právoplatne uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý je popísaný vo výroku rozhodnutia o priestupku /
Rozkaz Obvodného úradu Trenčín zo dňa 28.02.2008, č. XXX/XXXX/XXXXX/PLE/ ohľadne konkrétneho
páchateľa, vrátane popisu zranenia, ktoré svojím konaním žalobcovi spôsobil, postupoval súd prvej

inštancievdanomprípadesprávne,keďvychádzalzceléhovýrokuovine,tedazjehoprávnej iskutkovej
časti, ktoré sú významnými okolnosťami pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu. Konkrétne
zranenia, ktoré žalobca v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného utrpel, sú podrobne popísané vo
výrokovej časti rozhodnutia o priestupku a preto je súd viazaný i výrokom o vzniku konkrétnej ujmy
na zdraví žalobcu, spôsobenej následkom protiprávneho konania žalovaného. Súd je teda v civilnom

konaní v zmysle § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p. viazaný celým výrokom o vine, teda jeho skutkovou i
právnou časťou.Za danej situácie je potom nedôvodná námietka žalobcu, že išlo o trestný čin lúpežného prepadnutia
spojený s krádežou peňaženky a finančnou hotovosťou a teda nesprávnou kvalifikáciou ako priestupok.
Súd prvej inštancie v civilnom konaní vzhľadom na to, že bol v zmysle § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p.

viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal, vychádzal
správne zo skutkovej a právnej časti rozhodnutia o priestupku, ktoré boli významnými okolnosťami pri
rozhodovaní o uplatnených nárokoch žalobcu. Nebol teda oprávnený z hľadiska trestného konkrétne
konanie žalovaného proti žalobcovi kvalifikovať inak.

K námietke žalobcu v súvislosti s nepriznaním nákladov, ktoré vynaložil na znalecké posudky v sume
834,48 eur, pretože neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, odvolací súd uvádza v zhode so
súdom prvej inštancie, že tieto náklady jednak nepredstavujú škodu spôsobenú protiprávnym konaním
žalovaného a jednak pre uplatnenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo
potrebné vyhotoviť tieto znalecké posudky, ale postačovalo vyhotovenie posudku podľa § 7 zák. č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a spoločenské uplatnenie. Tvrdenie žalobcu, že MUDr. O. mu takýto

posudok odmietol vypracovať, ničím žalobca nepreukázal a dôkaz o vyúčtovaní znalečného, ktorý mal
podľa žalobcu byť súčasťou jeho návrh na zmenu žaloby zo dňa 19.12.2009 predložený nebol.

K námietke žalobcu o škode spôsobenej stratou na zárobku počas jeho práceneschopnosti, odvolací
súd udáva, že súd prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie, v zmysle ktorého má žalobca nárok na

náhradu straty na zárobku vo výške 62,07 eur. Tvrdenie žalobcu, že v tom čase pracoval pre stavebnú
sporiteľňu K., ktoré zmluvy sa spisujú v konkrétnom čase a priestore s konkrétnym klient, vyvracia
jeho tvrdenie na pojednávaní konanom dňa 22.10.2013, keď na otázku sudcu, aké konkrétne pracovné
príležitosti,resp.obchodnépríležitostibolivdôsledkujehopráceneschopnostizmarené,žalobcauviedol,
že žiadne konkrétne, žiadnu zmluvu nemal uzatvorenú, išlo o potencionálne neisté príležitosti. Preto

odvolacia námietka žalobcu bola aj v tejto časti nedôvodná.

Za správne odvolací súd považuje výšku priznaného odškodnenia za bolesť, ktorá bola stanovená
znalcom MUDr. U. H., a ktorú súd prvej inštancie priznal v súlade so znaleckým posudkom. Odvolací
súd po preskúmaní tohto nároku dospel tiež k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výške

odškodnenia za bolesť bola určená znalcom, nakoľko ide o posúdenie odbornej otázky a nebola
žiadnymi relevantnými námietkami spochybnená. Z dokazovania vyplýva aj to, že žalobca nemá
nárok na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko diagnostický záver uvedený v
psychiatrickom vyšetrení a znaleckom posudku o duševnom stave žalobcu, nemá ekvivalent v bodovom
ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia. Preto sa súd prvej inštancie v zmysle uplatneného nároku aj
na náhradu nemajetkovej ujmy zaoberal tým, či žalobcovi patrí takáto náhrada z titulu psychickej ujmy
podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Nesporne z dokazovania vyplýva, že k rozpadu manželstva žalobcu
nedošlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ale v dôsledku toho, že žalobca viedol viaceré
súdne spory, jeho podnikanie bolo neúspešné, žalobca bol neverný svojej manželke, nastalo medzi nimi

citové ochladenie. Žalobca sám v odvolaní uvádza, že je to presne tak, že k rozvratu manželstva nedošlo
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ale v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho procesu v trvaní
takmer7rokov,vsporebolipotvrdenéprieťahy,tedaštátzapríčinilrozvratjehomanželstva.Sámžalobca
takto tvrdí, že žalovaný nenesie zodpovednosť za rozpad jeho manželstva, preto nemôže zodpovedať
ani za nemajetkovú ujmu uplatnenú žalobcom.

Aj s ostanými námietkam žalobcu sa už vyporiadal súd prvej inštancie, preto odvolací súd na ne v celom
rozsahu poukazuje.

Za správne odvolací súd považuje aj rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej

inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech
každého z účastníkov a vzhľadom aj na skutočnosť, že predmetom konania boli nároky žalobcu na
náhradu škody v dôsledku protiprávneho konania žalovaného proti žalobcovi, ktorým mu spôsobil škodu
na jeho zdraví a majetku. Odvolací súd sa už nemohol zaoberať rozhodnutím súdu prvej inštancie zo
dňa 30.10.2013, č. k. 27C/103/2009-262 v časti výroku o náhrade trov konania, ktorým bola žalobcovi

uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov zastavenej časti konania vo výške 662,60 eur,
nakoľko sa stalo právoplatné dňom 09.06.2014.10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko i v tomto konaní prihliadol k predmetu sporu, ktorým boli nároky
žalobcu na náhradu škody na zdraví a majetku, ktorú mu spôsobil žalovaný protiprávnym konaním /§
396 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP/, čo považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).