Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113204428
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113204428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márii Vrtochovej v spore žalobcu Secapital S.á.r.L., so sídlom v Luxemburskom
veľkovojvodstve, 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, reg.č.: B108305, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30 proti žalovanému K. I.,
bytom R., J. 5, do XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho
združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, zastúpeného JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom, so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 1.273,51 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/206/2013-77

zo dňa 26. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov
konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal. Na
odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 20.02.2013 mu bola doručená žaloba žalobcu, ktorou
sa tento domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.273,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne z tejto sumy od 17.07.2010 do zaplatenia s tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance
Holding a.s. so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
pôžička 1.974,31 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 pravidelných mesačných splátkach v
sume 42,92 eur. Túto povinnosť nesplnil a z čerpanej pôžičky uhradil iba 629,96 eur. Súd vykonal
vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s., dňa 18.09.2008 uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 7045867,
v ktorej bolo uvedené, že je schválená výške pôžičky v celkovej sume 40.000-Sk, teda 1.327,76 eur,

a že celková suma pôžičky je 59.478,09 Sk, teda 1.974,31 eur. Medzi účastníkmi tejto zmluvy bolo
dohodnuté, že žalovaný pôžičku splatí v 48 mesačných splátkach vo výške 42,92 eur, teda 1.293,-
Sk. RPMN bola uvedená vo výške 21,89 % a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 61,36 %.
Ročná úroková sadzba bola uvedená v sume 21,89 %. Celkové náklady žalovaného - spotrebiteľa
boli uvedené vo výške 1.142,20 eur. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky,
uvedené na rubovej strane tejto zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný vrátil žalobcovi 629,96 eur,
teda 18.978,17 Sk. Uvedené skutočnosti súd posúdil po právnej stránke podľa § 41, § 52 ods. 1 až 4,

§ 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494, § 657, § 658 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a), § 4 ods. 1
až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu 18.09.2008. Uviedol,
že žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodnil tým, že
so žalovaným jeho právny predchodca uzatvoril dňa 18.09.2008 zmluvu o pôžičke. Zmluva o pôžičke,ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorú mienil uzatvoriť žalobca so žalovaným ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52
Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskejčinnosti.Týmsaprirozhodovaníožalobežalobcuotvorilpriestorpreaplikáciu§52anasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných
právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, či zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že bremeno tvrdenia

rozhodných skutočností zaťažuje predovšetkým žalobcu, ktorý sa žalobou domáha svojho práva. Takisto
platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho
účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho.
Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Neunesenie dôkazného
bremena má za následok nepreukázanie tvrdenej skutočnosti, čo môže viesť aj k celkovému neúspechu

v konaní. Aplikujúc uvedené v tomto konaní, súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný si
nesplnil svoju určitú zmluvnú povinnosť, žalobca v konaní nepreukázal. Zmluva o pôžičke je tzv.
reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci
zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakéhodruhu.Tentotypzmluvymôžebyťodplatnýajbezodplatný.Zmluvuopôžičke,ktorájezároveň

spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, možno platne uzatvoriť
len písomne. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených
vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o
pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich

odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý
však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu
a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis
zmluvy. Písomná zmluva tak potom predstavuje iba vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku
záväzkového vzťahu. Súd žalobu žalobcu zamietol pre viaceré dôvody. Jedným z nich je to, že po

posúdení predloženej zmluvy o pôžičke a ostatných listinných dôkazov, nemá súd za preukázané riadne
uzatvorenie zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobcom predložená zmluva
je neurčitým právnym úkonom, a v dôsledku toho teda aj neplatným právnym úkonom. Obsah tohto
právneho úkonu súd vyvodzoval najmä z jej časti označenej ako "Schválená výška pôžičky", pretože v
tejto jej časti mali byť uvádzané podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. V nej je okrem iného neurčito

uvedené, že schválená výška pôžičky je 40.000,-Sk /1.327,76 eur/ a celková sumy pôžičky je 59.478,09
Sk /1.974,31 eur/. Žalobca tvrdí, že žalovanému poskytol pôžičku v sume 1.974,31 eur, teda viac ako je
schválená výška pôžičky /pritom aj podľa VOP znamená celková sumy pôžičky súčet všetkých splátok/.
Dôkaz o tejto rozpornej skutočnosti /aká suma bola v skutočnosti odporcovi poskytnutá/ neuviedol ani
neoznačil. Uvedené je zároveň druhým dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol. Z prehľadu splátok

a úhrad takisto nie je možné zistiť aká suma peňazí bola žalovanému poskytnutá na základe pôžičky,
resp. spotrebiteľského úveru. Len po ustálení /zistení/ tejto skutočnosti je možné urobiť záver o tom,
akú sumu peňazí má dlžník, teda žalovaný, žalobcovi zaplatiť /vrátiť/. V opačnom prípade by súd mohol
žalovaného zaviazať k plneniu, na ktoré nie je povinný. Okolnosť, aká suma peňazí bola žalovanému
poskytnutá, je spochybňovaná aj tým, že žalovaný mal podľa zmluvy v splátkach vrátiť celkovo sumu

2.060,16 eur, t.j. 62.064,38 Sk /48x42,92 eur/, čo nezodpovedá úroku 21,89 % ročne z poskytnutej
sumy 1.974,31 eur /takisto to nezodpovedá prípadu, ak by odporcovi bola poskytnutá suma 1.327,76
eur/. Pri sume pôžičky 1.974,31 eur a uvedenom úroku by mal žalovaný vrátiť celkovo sumu 3.703,02
eur /čo nezodpovedá v zmluve uvedenej výške mesačnej splátky 42,92 eur a počtu splátok 48/. Pri
sume pôžičky 1.327,76 eur a uvedenom úroku by mal žalovaný vrátiť celkovo sumu 2.490,35 eur, čo

takisto nezodpovedá údajom uvedeným v zmluve. Súd považoval za potrebné uviesť, že aj žalobcom
predložený prehľad splátok a úhrad je zmätočný. Z neho vyplýva, že 20.07.2010 bola splatná splátka vo
výške 943,47 eur, čo nezodpovedá zmluve o pôžičke zo dňa 18.09.2008, podľa ktorej výška splátky bola
42,92 eur a počet splátok bol 48. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal riadne /v súlade so zákonom/
vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu. Preto súdu nie je zrejmá ani táto skutočnosť. Žalobca

všetky uvedené okolnosti súdu neozrejmil ani na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil, hoc naň bol
riadne predvolaný. Za neúčasť na ňom sa ospravedlnil. Z uvedeného je zrejmé, že zo zmluvy o pôžičke,
nie je možné s určitosťou určiť obsah zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tejto zmluvy, odhliadnuc
od skutočnosti, že zmluva pôžičke vzniká odovzdaním predmetu pôžičky, čo musí byť spoľahlivopreukázané. Nie je z nej zrejmé, aká suma mala byť žalovanému poskytnutá. Vzhľadom k tomu, že v
danom prípade túto neplatnú časť zmluvy nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, pričom ide
o podstatnú časť zmluvy /aká suma peňazí bola požičaná/, podľa § 41 Občianskeho zákonníka, je

neplatná celá zmluva o pôžičke. V tejto súvislosti nie je možné uvažovať o platnom uzavretí zmluvy
o pôžičke v inej forme ako písomnej /ústne, prípadne konkludentne/, nakoľko pre platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa v čase jej uskutočnenia, rovnako ako v súčasnosti, vyžaduje jej písomná
forma. Súd považoval za potrebné uviesť aj to, že ak by aj došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, bolo by potrebné považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov. V

zmluve totiž absentujú zákonom o spotrebiteľských úveroch požadované údaje. Týmito údajmi sú údaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch je tak poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný
a bez poplatkov. Súd poukazuje aj na to, že nie je možné považovať za riadne uvedenie podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú uvedené v inej listine ako je samotná zmluva. Takýto
záver súdu zodpovedá aj rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Trenčíne. Súd preto žalobu žalobcu

zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p., pretože
žalovaný bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si v konaní právo na náhradu trov
konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Z rovnakého dôvodu nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho medzi jeho právnym predchodcom
a žalovaným bola uzatvorená platná zmluva o poskytnutí pôžičky. Na základe žiadosti žalovaného, ktorá
bola riadne podpísaná, bola právnym predchodcom žalobcu schválená výška pôžičky, o čom svedčí
predložená zmluva. V danom prípade boli splnené všetky zákonom požadované náležitosti, aby bolo
možné považovať právny úkon za platný. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému sumu 1.327,76 eur, čo predstavuje skutočne poskytnutý úver. Suma 1.974,31
eur predstavuje celkovú sumu úveru, t.j. keby žalovaný splácal úver riadne a včas, uhradil by z titulu
poskytnutého úveru spolu 1.974,31 eur. V tejto súvislosti poukázal žalobca na znenie čl. III zmluvy,
konkrétne na poznámku týkajúcu sa počtu splátok „dve nulové splátky“, teda, že pri výpočte celkovej
sumy pôžičky vychádzal jeho právny predchodca z počtu splátok 46 /po odpočítaní dvoch nulových

splátok/: výška predpísanej splátky 42,92 eur x 46 = 1.974,31 eur. Žalobca si teda v konaní splnil svoju
povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť. Ak súd považoval jeho tvrdenia za neúplné, či nezrozumiteľné,
malpostupovaťpodľa§43ods.1O.s.p.avyzvaťhonadoplneniejehopodania.Pokiaľideozosplatnenie
dlhu žalovaného, poukázal žalobca na text predžalobnej upomienky, ktorá bola zaslaná žalovanému a z
ktorej vyplýva, že ho vyzýva na zaplatenie dlžných splátok, teda právny predchodca žalovaného dodržal

zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu žalovaného. Na základe týchto
skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom došlo k

zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval.
CSP v § 470 ods. 1 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací súd postupoval v odvolacom

konaní podľa nového procesného predpisu - CSP.
5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, účinného od 01.júla 2016 /ďalej len „CSP“/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdiť, aj keď nie zo všetkých dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie.

6.Súdprvejinštanciezamietolžalobužalobcuvprvomradesodôvodnením,žestranyneuzatvoriliplatne
zmluvu o poskytnutí pôžičky, keď táto je neurčitým právnym úkonom, pretože z nej jasne a zrozumiteľne
nevyplýva suma pôžičky, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá. Takýto záver založil súd prvej inštancie
na zistení, že podľa textu zmluvy je schválená výška pôžičky je 40.000,-Sk /1.327,76 eur/, celková sumy
pôžičky je 59.478,09 Sk /1.974,31 eur/ a žalovaný by mal podľa zmluvy v splátkach vrátiť celkovo sumu

2.060,16 eur, t.j. 62.064,38 Sk /48x42,92 eur/, čo nezodpovedá úroku 21,89 % ročne z poskytnutej sumy
1.974,31 eur ani zo sumy 1.327,76 eur.
7. Z uvedenými závermi sa odvolací súd nestotožňuje. Ako na to správne poukázal vo svojom odvolaní
žalobca, v texte listiny „zmluva o poskytnutí pôžičky“ je v čl. III uvedené, že schválená výška pôžičkyje 1.327,76 eur, celková sumy pôžičky je 1.974,31 eur a žalovaný má splniť 48 splátok po 42,92 eur, s
poznámkou /ktorá je uvedená hviezdičkou pri údaji o počte splátok/, že uvedený počet splátok zahŕňa
dve nulové splátky. Pri takomto dojednaní potom žalovaný mal splniť 46 splátok po 42,92 eur, čo je spolu

1.974,31eur,ktorásumajevtextelistinyuvedenáakocelkovásumapôžičky/ktorýtermín„celkovásuma
pôžičky“ predstavuje podľa všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy počet súčet
všetkých splátok dohodnutých medzi veriteľom a dlžníkom/. Z uvedeného je potom podľa odvolacieho
súdu celkom zrejmé, že suma pôžičky, ktorá mala byť žalovanému zo strany právneho predchodcu
žalobcu poskytnutá je v predmetnej listine uvedené jasne a zrozumiteľne ako suma 1.327,76 eur, ktorú

pôžičku mal potom žalovaný splatiť v 46 splátkach /po odpočítaná dvoch nulových splátok/ po 42,92 eur,
teda v celkovej sume 1.974,31 eur. Uvedený dôvod, neurčitosť právneho úkonu, ktorý uviedol súd prvej
inštancie ako dôvod zamietnutia žaloby žalobcu preto neobstojí.
8. Na druhej strane je nutné súhlasiť so súdom prvej inštancie, že žalobca v spore nepreukázal, v
akej sume bola pôžička žalovanému skutočne poskytnutá. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom.
Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä

peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento
typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný. Reálnosť kontraktu pôžičky znamená to, že bez odovzdaní
predmetu pôžičky dlžníkovi samotná pôžička nevzniká, hoci by aj zmluva o pôžičke bola uzatvorená.
Teda aj povinnosť dlžníka vrátiť pôžičku veci vzniká iba vtedy, ak mu bol predmet pôžičky odovzdaný.
Žalobca ako strana sporu, ktorá sa domáha vrátenie určitej sumy peňazí od žalovaného, tvrdiac, že

ide o nesplatenú pôžičku spolu s dojednaným úrokom, je povinný svoje tvrdenie preukázať, teda musí
okrem iného preukázať, že určitá suma peňažných prostriedkov bola žalovanému požičaná, teda reálne
odovzdaná. Ak toto svoje dôkazné bremeno nesplní, nemožno jeho žalobe vyhovieť, pretože v spore
nebolo preukázané naplnenie zmluvy o pôžičke, reálne odovzdanie predmetu pôžičky.
9. Žalobca v tomto spore práve uvedenú skutočnosť, reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému

nijako nepreukázal. Či a aká suma peňažných prostriedkov bola ako pôžička žalovanému reálne
odovzdaná nevyplýva ani zo samotnej zmluvy /zo žiadneho jej ustanovenie nevyplýva, že žalovaný
potvrdzuje prevzatie predmetu pôžičky/ a ani zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad /
žiadny údaj tam uvedený nestanovuje sumu peňažných prostriedkov, ktoré boli žalovanému reálne
odovzdané/. Samotná skutočnosť, že žalovaný nejaké splátky pôžičky žalobcovi, resp. jeho právnemu

predchodcovi platil /ktorá skutočnosť má vyplývať z prehľadu splátok a úhrad/ nijako nepreukazuje
skutočnú sumu peňažných prostriedkov, ktoré boli ako pôžička žalovanému odovzdané. Nič by tak
nebránilo napríklad takému záveru, že žalovaný splátkami, ktoré poukázal žalobcovi, resp. jemu
právnemu predchodcovi, si celkom splnil svoj dlh, keď súčet zaplatených splátok sa môže rovnať sume
reálne poskytnutej pôžičky spolu s dojednanými úrokmi.

10. Na základe uvedených záverov dospel odvolací súd k názoru, že závery súdu prvej inštancie, podľa
ktorých žalobca v spore neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal či skutočne a v akej sume
bola žalovanému peňažná pôžička poskytnutá, je správny.
11. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).