Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200758
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316200758.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: N.. I. Y., R. XX, XXX

XX C., správca konkurznej podstaty úpadcu: V.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, XXX XX
R., proti žalovanej: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie sumy 7 766,54
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 400,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7 366,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 7 366,54 eur od 26.01.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.01.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
7 766,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania
návrhu na súde a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že eviduje voči žalovanej z titulu
zmluvy o pôžičke zo dňa 27.11.2007 pohľadávku vo výške 1 327,76 eur a z titulu zmluvy o pôžičke zo
dňa 30.04.2008 pohľadávku vo výške 6 638,78 eur. Medzi stranami sporu došlo dňa 30.03.2010

k k písomnému uznaniu dlhu. Celková výška pohľadávky predstavovala sumu 7 966,54 eur. Žalovaná
zaplatila časť pôžičky a to dňa 21.03.2013 v sume 100,- eur, dňa 21.05.2013 v sume 50,- eur a dňa
21.08.2013 v sume 50,- eur. Nakoľko sa žalovaná s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania,
žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania.

2. V danej právnej veci súd vydal platobný rozkaz č.k. 12C/28/2016-9 zo dňa 28.01.2016, ktorým žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor. Uviedla,

že so žalobca, ktorý je jej príbuzný uzatvorila ústnu zmluvu o bezúročnej pôžičke, ktorú nikdy nemala
v úmysle nesplácať, o čom svedčí aj jej písomné uznanie dlhu. Okrem toho, že jej bola poskytnutá
bezúročná pôžička, žalobca opomenul to, že pôžičku splatila čo do ďalšej sumy 400,- eur a to splátkami
vo výške 100,- eur v júli, auguste, septembri a októbra 2012. Žalobca uviedol len jej úhradu 200,- eur z
roku 2013. Z dôvodu zablokovania bankového účtu, kde jej bol poukazovaný starobný dôchodok, zvyšnú
časť pôžičky uhrádzala na príjmový doklad priamo do rúk manželky žalobcu. Vzhľadom na uvedené
požiadala, aby súd znížil uvedenú v platobnom rozkaze a aby aj znížil útroky z omeškania.

Z predložených výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že uhradila žalobcovi sumu 400,- eur a to štyrmi
splátkami vo výške 100,- eur dňa 21.08.2012, 21.09.2012, 22.10.2012 a 21.11.2012.3. Žalobca písomne dňa 25.04.2016 zobral žalobu čiastočne späť a to v časti istiny vo výške 400,- eur
s prísl. a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko žalobca skôr než sa začalo pojednávanie zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 400,- eur s
príslušenstvo, súd nežiadal súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím a v zmysle uvedených zákonných
ustanovení konanie čo do sumy 400,-3 eur s prísl. zastavil.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to dohodou o uznaní dlhu zo dňa 30.03.2010,

predžalobnou výzvou zo dňa 23.03.2015, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 22.04.2016, prednesom
zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaná v súlade s § 558 Občianskeho zákonníka písomne dňa 30.03.2010 uznala, že z titulu zmluvy
o pôžičke uzavretej dňa 27.11.2007 je ako dlžník povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 327,76 eur a z titulu

zmluvy o pôžičke zo dňa 30.04.2008 je mu povinná ako dlžník zaplatiť sumu 6 638,78 eur. V tomto
uznaní vyhlásila, že uvedený dlh slobodne a vážne uznáva čo do výšky a dôvodu.

6. Predžalobnou výzvou zo dňa 23.03.2015 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 7 966,54
eur a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa
25.04.2016 uviedol, že žalovanej bola poskytnutá bezúročná pôžička. Úroky, ktoré si oči nej uplatňuje
sú však úrokmi z omeškania a tieto požaduje odo dňa nasledujúceho po dni podania návrhu na
vydanie platobného rozkazu, t.j. odo dňa 26.01.2016, nakoľko je nepochybné, že žalovaná sa s plnením

peňažného záväzku dostala do omeškania.

8. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

9. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

10. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom

pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

11. Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že uznanie dlhu je jednostranným právnym
úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma.
Uznanie dlhu, riadiace sa Občianskym zákonníkom, teda musí byť urobené písomne a dlžník v tomto

písomnom uznaní dlhu musí uviesť, že zaplatí dlh, ktorý v tomto uznaní musí byť špecifikovaný čo do
dôvodu a výšky (teda musí byť uvedený dôvod, pre ktorý dlh vznikol a konkrétna výška dlhu). Zo zákona
existuje právna domnienka, ktorá predpokladá, že ak dlžník uzná svoj dlh, tento dlh v čase uznania trval.
V prípade, že dlžník uzná už premlčaný dlh, platí, že účinky uznania dlhu vyplývajúce z Občianskeho
zákonníka nastanú, len ak dlžník v čase uznania dlhu vedel o tom, že dlh je premlčaný.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že na základe zmlúv
o pôžičkách uzatvorených ústnou formou, žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej
výške 7 966,54 eur. Z tejto sumy žalovaná v prospech žalobcu splatila časť pôžičiek v celkovej výške
600,- eur. Zo strany žalovanej písomnou formou dňa 30.03.2010 došlo k uznaniu dlho voči žalobcovi ako

veriteľovi z titulu zmlúv o pôžičke v celkovej výške 7 966,54 eur, pričom tento právny úkon bol urobený zo
strany žalobkyne slobodne, vážne a určite a v zákonom požadovanej písomnej forme. Dané skutočnosti
v tomto konaní potvrdila sama žalovaná a to v odpore, ktorý v danom spore podala.

Sporným bol vzhľadom na tvrdenia žalovanej nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej

sumy a to z dôvodu, že medzi stranami sporu bola uzatvorená bezúročná pôžička.

Súd v tomto smere uvádza, že žalobca si v konaní neuplatnil nárok na úrok z pôžičky, nakoľko tak ako
tvrdila žalovaná, bola jej poskytnutá bezúročná pôžička. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna
dohoda ohľadom úroku z pôžičky. V konaní si žalobca uplatnil zákonný nárok na úrok z omeškania v

zmysle príslušných vyššie uvedených ustanovení a to z dôvodu, že žalovaná sa dostala do omeškania
s plnením peňažného záväzku, t.j. do omeškania s vrátením finančných prostriedkov, ktoré jej boli
poskytnutézostranyžalobcu.Zostranyžalobcupredpodanímžalobnéhonávrhubolažalovanávyzvaná
na zaplatenie dlžnej sumy, avšak v lehote určenej žalobcom tak neučinila.

Úroky z omeškania sú sankčnou platbou, ktorá prináleží veriteľovi za porušenie povinností dlžníka
riadne a včas splatiť svoj peňažný záväzok. Úroky z omeškania sú dennou náhradou škody za stratu
možnosti disponovať dlžnou čiastkou. Nárok na ne vzniká veriteľovi bez ohľadu na to, či bolo alebo
nebolo oneskorenie spôsobené dlžníkom. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za
následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami

a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že
povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na
to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy
7 366,54 eur je dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel. Žalovanú súd tiež zaviazal na zaplatenie úroku
z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko sa žalovaná s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania

a to odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, teda od 26.01.2016 a vo výške požadovanej žalobcom
5,05 % ročne, pričom takto uplatnený nárok je v súlade so zákonom.

13. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 1660/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 7 766,54 eur s príslušenstvom. Žalobca
počas konania zobral žalobu čo do sumy 400,- eur s príslušenstvom späť a z procesného hľadiska v
tejto časti zavinil zastavenie konania. Následne súd žalobe čo do sumy 7 366,54 eur s príslušenstvom
vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 95 % a úspech
žalovanej predstavuje 5 %.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 90 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.