Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213210786
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213210786.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266,
v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava,
proti žalovanej: O. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. utca XX/C, W., P., o zaplatenie 333,66 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.5.2013 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o.) doručil súdu žalobu,

ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 333,66 € spolu s príslušenstvom.
Tiež si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že jeho právny
predchodca - obchodná spoločnosť GE Money, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 16.1.2007 úverovú
zmluvu, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 663,88 €. Poskytnutý úver
sa žalovaná zaviazala splatiť v 11 mesačných splátkach po 25,86 €. Právny predchodca žalobcu dňa
19.12.2008 zmluvu o úvere vypovedal. Žalovaná dlžnú sumu vo výške 333,66 € pozostávajúcu z
dlžnej istiny neuhradila, preto si nárok na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania uplatnil

podanou žalobou. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po
oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o úvere zo dňa 19.5.2006, rámcovou
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012, obchodnými podmienkami, prílohou č. 1 k rámcovej
zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.10.2012, špecifikáciou

postúpenej pohľadávky, podmienkami pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty,
sadzobníkom, platobnou históriou, výpoveďou úverovej zmluvy zo dňa 30.10.2008, výzvou k úhrade zo
dňa 29.12.2008, výpisom ku kreditnej karte zo dňa 18.12.2008, zmluvou o postúpení zo dňa 31.1.2014,
identifikáciou postúpenej pohľadávky, uznesením č.k. 14C/239/2014-67 zo dňa 2.7.2014, výpisom z
príslušného registra žalobcu ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou GE Money, a.s.

a spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o. dňa 27.9.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je
predmetom konania na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., ktorá následne zmluvou o postúpení zo dňa
31.1.2014 postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu. Tunajší súd uznesením č.k. 14C/239/2014-67zo dňa 2.7.2014 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu
(spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o.) do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG.

4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o úvere č. 1174781382 zo dňa 19.5.2006, predmetom
tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 232,72 € (7.011,- Sk). V zmluve
bolo určené splácanie poskytnutého úveru v mesačných splátkach po 25,86 € (779,- Sk) s dobou
splácania 11 mesiacov. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky úverových produktov, podmienky
pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty a sadzobník poplatkov. Na základe

tejto zmluvy bol žalovanej dňa 16.1.2007 poskytnutý aj revolvingový úver vo výške 663,88 €, ktorý sa
žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Platobná disciplína žalovanej vyplýva
z platobnej histórie. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu (spoločnosti GE Money,
a.s.) zo dňa 30.10.2008, týmto podaním v zmysle čl. 12 bodu 12.2.2. obchodných podmienok veriteľ
vypovedal úverovú zmluvu. Výpoveď zmluvy nadobudla účinnosť k 19.12.2008.

5. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie dlžnú istinu vo výške 333,66 € spolu s úrokom
z omeškania počnúc od 5.10.2012 do zaplatenia.

6. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadrila.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je

možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník uzavreli dňa 16.1.2007 zmluvu o revolvingovom úvere. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 663,88 €, ktorý sa žalovaná zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu
uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky úverových
produktov, podmienky pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty a sadzobník

poplatkov. Právny predchodca žalobcu ku dňu 19.12.2008 vypovedal úverovú zmluvu a žalovanú vyzval
na uhradenie dlžnej sumy. Táto predstavovala sumu dlžnej istiny vo výške 333,66 €, zaplatenia ktorej
sumy sa domáha žalobca v tomto konaní spolu s úrokom z omeškania.

9. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o revolvingovom

úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

10. S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou,
či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu
plnenie voči žalovanej ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na

diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie
uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,
či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona

č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,
ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).
Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho

zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené
isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade,
že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak jeto pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovanú ako spotrebiteľa
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii

ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z
ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si žalovaná ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že

uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej
veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý

nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu

na začatie konania.

11. V prejednávanej veci zo skutkového tvrdenia žalobcu podporeného písomným podaním zo dňa
30.10.2008 - výpoveďou zmluvy, súd zistil, že záväzkovoprávny vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu - spoločnosťou GE Money, a.s. a žalovanou sa ukončil výpoveďou zo strany veriteľa ku dňu

19.12.2008.Pretovzmyslecitovanéhoustanovenia§101Občianskehozákonníkatrebadeňnasledujúci
po ukončení zmluvného vzťahu považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda
za deň začatia plynutia premlčacej doby. Týmto dňom je 20.12.2008, počnúc od ktorého dňa začala
plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného
zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.12.2011.

Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 17.5.2013 doručením žaloby na súd, bolo to až po
uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo
žalobcu na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku žalobou na súde. Avšak poznamenáva, že
žalobca nárok na zaplatenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako štyroch rokoch odo dňa, kedy sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd

bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
žalobcu voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu
na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu
zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní plne
úspešnou stranou sporu. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli,
súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).