Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201011
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215201011.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933,

1077HolandskéKráľovstvo,R.č.56007043,vkonanízastúpenýAdvokátskoukanceláriouGOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47234679, proti žalovanému : Š. A., F..
XX.XX.XXXX, Q. T. J. XXX, o zaplatenie 1.457,18 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

1/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 479,93 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 48,32 Eur od 29.11.2014 do 9.2.2015,
zo sumy 48,32 Eur od 29.11.2014 do 8.4.2015,

zo sumy 48,32 Eur od 29.11.2014 do 8.9.2015,
zo sumy 48,32 Eur od 29.11.2014 do 7.12.2015,
zo sumy 48,32, Eur od 29.11.2014 do 5.1.2016,
zo sumy 479,93 Eur od 29.11.2014 do zaplatenia,
všetko v splátkach po 20,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody
splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.
2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

3/ Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobu došlou súdu 3.2.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 1.457,18
Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 9,91 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.457,18 Eur odo dňa 17.1.2015 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku vo výške 87,-Eur a z trov právneho zastúpenia 191,42 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že
jeho právny predchodca, Home Credit Slovakia a.s. uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 21.4.2013
Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len ÚZP). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie

spotrebiteľského úveru vo výške 1.400,- Eur žalovanému, ktorý sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť
v 60 pravidelných mesačných splátkach po 48,32 Eur splatných v zmysle Zmluvy. Túto svoju povinnosť
si žalovaný riadne neplnil, dostal sa do omeškania s jednotlivými platbami a preto v zmysle Hlavy ÚZP s
názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol vyzvaný listom veriteľa zo dňa 13.11.2014
k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky
a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy. Pre meškanie s plnením peňažného dlhu žiada od
žalovaného aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 29.11.2014 do zaplatenia, výšku ktorého od
29.11.2014 do 16.1.2015 vyčíslil sumou 9,07 Eur. Voči žalovanému eviduje dlh na istine vo výške 42,77
Eur, na úrokoch vo výške 131,27 Eur, na zosplatnenej istine 1.190,27 Eur, na upomienkach 60,-Eur +12,-Eur, na poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 0,90 Eur, na poplatku za možnosť odloženia
splátok vo výške 2,97 Eur a na zmluvnej pokute 17,-Eur. Prípisom zo dňa 12.4.2016 žalobca svoju
žalobu čiastočne vzal späť a to v časti zaplatenia 241,60 Eur z dôvodu, že po podaní žaloby žalobca

na jeho pohľadávke uhradil 5 splátok po 48,32 Eur, a to dňa 9.2.2015, 8.4.2015, 8.9.2015, 7.12.2015,
5.1.2015. Zároveň upravil žalobný petit tak, že žalovaného žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 1.215,58
Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 9,91 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05%
ročnezčiastky1.457,18Eurod17.1.2015do9.2.2015,zčiastky1.408,86Eurod10.2.2015do8.4.2015,
zo sumy 1.360,54 Eur od 9.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.312,22 Eur od 9.9.2015 do 7.12.2015, zo

sumy 1.263,90 Eur od 8.12.2015 do 5.1.2016, zo sumy 1.215,58 Eur od 6.1.2016 do zaplatenia a trov
právneho zastúpenia vo výške 478/,37 Eur a trov konania vo výške 29,-Eur.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne a navrhol vo veci rozhodnúť v súlade s upraveným žalobným
návrhom. Žalovaný ako účastník konania na odročenom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že uzatvoril

s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere. Súhlasil s tým, že na tomto uhradil do postúpenia
pohľadávky úhrnom 678,47 Eur a po začatí konania 241,60 Eur (dňa 28.11.2014, 4.9.2015, 5.2.2015,
2.4.2015, 3.12.2015a 4.1.2016 po 48,32 Eur). Pohľadávku žalobcu v celom rozsahu uznával, len
žiadal, aby svoju dlžobu mohol vyrovnať v splátkach vo výške 20,-Eur mesačne nakoľko je invalidným
dôchodcom, poberá dôchodok v sume 186,70 Eur, z čoho len na lieky dáva mesačne 20,-Eur.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere
uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a žalovaným dňa 21.5.2013, Úverovými
zmluvnými podmienkami veriteľa, výzvou veriteľa k splateniu celého dlhu zo dňa 13.11.2014 spolu
s dôkazom o podaní výzvy na poštovú prepravu, výpisom čerpania, splátok a úhrad, oznámením

postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2014. a výpočtom RPMN. Vykonaným dokazovaním
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4/ Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 21.5.2013
Zmluvu o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto

zmluvy veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.400,-Eur. Úver sa zaviazal žalovaný
splatiť 60 splátkami vo výške 50,31 Eur mesačne. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá
31,94%-mi,RPMN od39,2%do41,3%,priemernáhodnotaRPMN26,38%-mi,poplatokzavedenieúčtu
1,99 Eur. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, nasledujúce vždy 15.deň
v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom je splatná

prvá splátka. Lehota splatnosti bola : 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere sú Úverové
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že
prevzalÚPskódomISH113,jenimioboznámená,súmuvšetkyichustanovenia zrozumiteľné,považuje
ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Podľa výpisu čerpaní,

splátok a úhrad predloženého žalobcom žalovaný dňa 28.5.2013 čerpal úver v sume 1.400,-Eur, na
ktorom zaplatila do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 678,47 Eur (dňa 5.6.2013 sumu 50,31 Eur,
dňa 28.6.2013, 9.7.2013, 7.8.2013, 6.9.2013, 8.10.2013, 6.11.2013, 5.12.2013, 9.1.2014 , 6.2.2014,
10.4.2014, 6.6.2014, 6.8.2014 a 2.12.2014 po 48,32 Eur). Táto skutočnosť žalovaným namietaná
nebola. Svoju povinnosť riadne a včas splácať úver nesplnil, dostal sa do omeškania so splátkami

č. 14 až 17. Pre neplnenie si zmluvných povinností podľa § 3 písm. a) Hlavy 7 ÚZP označenej ako
Ukončenie úverovej zmluvy (podľa ktorej klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace) vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo, aby
dlžník splatil na požiadanie celý úver. Toto oprávnenie vyplývajúce aj z ustanovenia § 565 Občianskeho

zákonníka právny predchodca žalobcu uplatnil listom zo dňa 13.11.2014, podľa ktorého dlžnú čiastku
vo výške 1.505,50 Eur mal žalovaný zaplatiť najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Túto pohľadávku
žalobca nadobudol od spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej
13.11.2014. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom postupcu zo dňa 17.12.2014

5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.7/PodľahlavyI.čl.12ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,požiadavkyochranyspotrebiteľasazohľadnia
pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
8/PodľahlavyXI.čl.169ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,Úniavsnahepodporiťzáujmyspotrebiteľov

a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,
že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s
územím členských štátov.
10/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (1)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.4.2014
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14/ Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15/ Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16/ Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez

návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“18/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami
sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do

zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou
formulárovejÚverovejzmluvyúčastníkovsúÚZP,ktorévšakžalovanýovplyvniťnemohol,nakoľkoneboli
dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. V danom prípade

sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy uzavretej podľa Zákona
č. 129/2010 z.z. medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem
iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom
(t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi

vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských
zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej
zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných

dojednaní pre spotrebiteľa. Na túto zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 z.z., pokiaľ
ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9
písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k
záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov,

pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. V § 1 Hlavy 5 ÚZP je uvedené, že klient súhlasí s
tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru a v jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada
za poistenie, ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak. Pre určenie práv a povinností zmluvných
strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu,

osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok
(50,31 Eur), avšak žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré
sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a

nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských
úveroch úverová zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. V predmetnej zmluve
RPMN je uvedená nasledovne: od 39,2% do 41,3%, čo podľa názoru súdu nie je v súlade s ustanovením
§ 9 ods.2 písm. j) pretože by mala byť vyjadrená iba jedným konkrétnym číslom. Zákon jednoznačne
hovorí o tom, že RPMN má byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. V danom prípade úverová zmluva neobsahuje presnú výšku RPMN, navyše
rozmedzie 39,2%- 41,3% je v neprospech spotrebiteľa, nakoľko správna výška RPMN je 40,58%.
Absencia vyššie uvedených obligatórnych zmluvných náležitostí je sankcionovaný podľa §11 ods. 1.
písm. a) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou
domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z titulu

Úverovej zmluvy žalobca plnil sumu vo výške 1400,- Eur, žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe
zaplatil na úvere sumu 920,07 Eur (678,47 do zosplatnenia a 241,60 Eur po podaní žaloby), t.j. o 479,93
Eur menej. Nakoľko daný úver je bezúročný a bez poplatkov, súd právny nárok žalobcu uplatnený v
tomto konaní považoval za dôvodný iba vo výške 479,93 Eur a v tejto časti žalobe vyhovel. Súd okrem
vyššie uvedeného poukazuje aj na neprimerané vysoké úroky dohodnuté v zmluve. Zmluvné úroky

dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Obchodný
zákonník, Občiansky zákonník, ale ani iný právny predpis výslovne neustanovuje, do akej výšky možno
pri úvere dojednať úroky. Ponecháva to na dohodu zmluvných strán. Z tejto skutočnosti však nemožno
úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o úvere a že
by nepodliehala žiadnemu obmedzeniu, najmä ak ide o spotrebiteľský vzťah založený formulárovou

zmluvou, ktorej všeobecné podmienky sú vopred pripravené a menia a dopisujú sa do nej len určité
údaje. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri úvere totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumiesúhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržovanie je častokrát
zabezpečovanéajprávnyminormamitak,abykaždésprávaniebolovsúladesovšeobecnýmimorálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké

úroky dojednané pri úvere sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám
správania a sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom,
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. V danom prípade boli peňažné prostriedky poskytnuté za ročnú úrokovú mieru 31,94%

ročne. Z prehľadu priemerných úrokových sadzieb z úverov obchodných bánk za rok 2011 (zverejnených
na stránke priemerne-
urokovemiery-z-uverov-obchodnych -bank je zrejmé, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk
pri spotrebiteľských a ostatných úveroch poskytovaných domácnostiam na dobu splácania od 1 roka do
5 rokov v j máji 2013, kedy došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, bola 13,02%. Úroková sadzba dohodnutá
v úverovej zmluve je 2,45 násobok priemernej úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovaných

v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno
pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu že úvery poskytujú aj
menej solventným klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, skoro trojnásobné
navýšenie úrokov hraničí úžerou a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu, nakoľko je v
hrubom rozpore s dobrými mravmi.

19/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 29.11.2014.2014
do zaplatenia, poplatky za upomienky a zmluvnú pokutu vo výške 17,- Eur.

20/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov
z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95
Z.z.) .

21/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Základná úroková sadzba
ECB od 10.9.2014 je 0,05%).

22/ Podľa výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 13.11.2014 žalovaný mal dlžnú sumu uhradiť do 15
dní od odoslania výzvy. Žalobca založil do spisu podací hárok na preukázanie podania listovej zásielky
obsahujúcej výzvu žalovanému, z ktorej však nie je možné zistiť, kedy bola listová zásielka podaná na
poštovú prepravu. Vychádzajúc z toho, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 29.11.2014, súd
mal za to, že výzva bola podaná na pošte v deň jej vyhotovenia a takto 15 dňová lehota plynula od

14.11.2014 do 28.11.2014 a od nasledujúceho dňa, t.j. od 29.11.2014 sa dostal žalovaný do omeškania
s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s prihliadnutím na čiastkové plnenia zo strany
žalovaného.

23/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky
pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník,

ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými
požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho
úkonu s dobrými mravmi.

24/ Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2012 (3) každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.25/ Podľa § 1 Hlavy 18 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je spoločnosť
oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti
poplatok za upomienku vo výške 5,-Eur v prípade prvej upomienky a 12,-Eur v prípade druhej a ďalšej

upomienky. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný
maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe.

26/ Podľa § 2 Hlavy 18 ÚZP v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať
a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške17,-Eur.

Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.

27/Zmluvnúpodmienkuozmluvnejpokuteapoplatkuzaupomienkyuvedenév §1a §2článkuHlavy18
ÚZP žalobcu súd považoval za neprijateľné podmienky, nakoľko neboli so žalovaným individuálne
dojednané a žalovaný ani nemal možnosť ich ovplyvniť, prípadne zmeniť. Sú obsiahnuté v ÚZP
vopred pripravených žalobcom, ktorý nepreukázal, ani netvrdil, že by sa v danom prípade jednalo

o individuálne dohodnuté sankcie za porušenie zmluvných povinností ako je to upravené v § 544
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd bol toho názoru, že tieto zmluvné podmienky sú neplatné pre
neprijateľnosť, a preto právny nárok žalobcu v tejto časti zamietol. Neprijateľnosť dojednania o zmluvnej
pokute však vo výroku rozsudku nevyslovil, nakoľko o tomto už rozhodol napr. vo veci vedenej pod sp.
zn. 10C/356/2014, 10C/313/2015. Neprijateľnosť dojednania o poplatku za upomienky taktiež nevyslovil

z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, ktorý ani jednu upomienku súdu nepredložil, ani
dôkaz o ich doručení žalovanému, alebo aspoň o ich podaní na poštovú prepravu.

28/ Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia

29/ Vzhľadom na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, jeho osobné, majetkové
a zárobkové pomery, súd povolil priznanú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 20,-Eur

pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka,
stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej
sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k
tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani

žalovaného nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac mu narastá príslušenstvo pohľadávky
a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.

30/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie

ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný

úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 32,88%-

ný úspech, žalovaný 67,12%-ný. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, žalobca nedosiahol ani 10%-ný
pomerný podiel úspešnosti, preto o trovách konania súd podľa § 255 ods.2 CSP rozhodol tak, že žiadana
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).