Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/1587/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114210517
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114210517.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému I. D., R.. XX.XX.XXXX, D.
N.Á. XX, XXX XX D. D., Š. V. I., na vymoženie pohľadávky vo výške 229,- Eur s prísl. a trovami exekúcie,
takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.02.2015 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava (ďalej len „exekútor“),
poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 138460, č. k. 1Er/1587/2014, voči povinnému I. D., R..
XX.XX.XXXX, D. N. XX, XXX XX D. D., Š. V. I. (ďalej len „povinný“). Podkladom na vydanie poverenia

bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na tunajší súd
dňa 12.05.2014, spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaný ako zápisnica na sídle
exekútora dňa 26.02.2014, od POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35807598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36865141 (ďalej len „oprávnený“) a pripojený exekučný titul - Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava,

IČO: 35922761, č. k. SR 09013/12, zo dňa 14.03.2013, právoplatný dňa 02.04.2013 a vykonateľný dňa
05.04.2013 (ďalej len „exekučný titul“).

V priebehu exekučného konania došlo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 23.12.2015 k
vyhláseniu zákona č. 438/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Zákon“).

Zákonom došlo aj k doplneniu príslušných častí Exekučného poriadku, okrem iných ustanovení aj ust.
§ 39 ods. 4, ktorý znie: „V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj
oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie

exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.“ (Poznámka pod čiarou k odkazu 4da
znie: § 17 zákona č. 191/2015 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len
„Zmenkový a šekový zákon“) )

Ďalej Zákonom došlo k doplneniu nových ustanovení Exekučného poriadku, okrem iných aj § 243f ods.
1, ktorý znie: „V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa

odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo
dňa účinnosti tohto zákona“,

ako aj § 243f ods. 5, ktorý znie: „Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa
odseku 1, súd exekúciu zastaví.“

Zákonom došlo súčasne k doplneniu ust. § 17 Zmenkového a šekového zákona, ktorý znie nasledovne :
„§ 17 ods. 1 kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

„§ 17 ods. 2 V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti

prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“

Súd na základe novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku ako aj Zmenkového a šekového
zákona konštatuje, že od uvedenej účinnosti Zákona bol oprávnený povinný v lehote 30 dní od tejto

účinnosti doplniť v prebiehajúcom exekučnom konaní svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby v ňom
boli uvedené skutočnosti ohľadne vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky, príp.
vzťahov medzi povinným a predošlým majiteľom zmenky.

Podľa 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava

deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

Podľa 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí
úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je
podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času..

Na základe citovaných zákonných ustanovení súd prijal záver, že lehota na doplnenie návrhu
oprávneného na zastavenie exekúcie začala plynúť deň po uverejnení Zákona v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky, t. j. dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016.

Dňa 02.02.2016 bolo na tunajší súd prostredníctvom exekútora doručené podanie oprávneného,
označenéako„Doplnenienávrhunavykonanieexekúcie...“(ďalejlen„doplnenýnávrh“),ktorébolopodľa
vyznačenej pečiatky doručené na sídlo exekútora dňa 21.01.2016. V doplnenom návrhu oprávnený
uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku exekúcie
uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, ktoré sú od počiatku exekúcie známe exekútorovi

a sú známe aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa oprávneného tým, že súd
udelil poverenie na vykonanie exekúcie došlo k preskúmaniu formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a tiež tým súd zohľadnil všetky skutočnosti a dôvody jeho vydania. K samotnému
exekučnému titulu uviedol, že tento bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania v
ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, pričom skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s

povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu mali voči nim možnosť uplatňovať akékoľvek
relevantné námietky. Súčasne oprávnený uviedol, že pred vydaním exekučného titulu bolo prihliadnuté
na prípadnú existenciu, či neexistenciu neprijateľným podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Skutočnosti týkajúce vlastného vzťahu s povinným
nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe

uvedených skutočností preto oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

DôvodovásprávakZákonukucitovanýmustanoveniam§39ods.4a§243fods.1Exekučnéhoporiadku
uvádza, že tieto „upravujú náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie v osobitných prípadoch. Účelom
doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnému,

ktorý je spotrebiteľom. Aj právny nástupca remitenta je povinný preukazovať skutočnosti týkajúce sa
pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). (...)
Navrhuje, aby nová právna úprava bola zohľadnená aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných
konaniach.Účastníkom týchto konaní sa v odseku 1 navrhuje lehota jeden mesiac na doplnenie náležitostí návrhu
na začatie exekúcie v intenciách nového § 39 ods. 4 - na tento účel sa dotknuté exekúcie odložia ex lege.

Následkom nedoplnenia tohto návrhu bude zastavenie exekúcie (odsek 5). Ak bude návrh doplnený
v príslušnej lehote, súd preskúma existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m).“ (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku) (...)

Bez povinností navrhovateľa v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu

ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť
reálnu ochranu spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Súd na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku, Občianskeho zákonníka a so zreteľom
na znenie dôvodovej správy k Zákonu uvádza, že zákonodarca prijal uvedenú zákonnú úpravu, ktorá
sa vzťahuje aj na prebiehajúce exekučné konania, za účelom, aby súd posúdil, či v konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu exekučného titulu, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bolo alebo nebolo
prihliadnuté na skutočnosti, ktoré uvádza citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku. Za týmto účelom preskúmania preto každá osoba v exekučnom konaní v postavení účastníka
konania na strane oprávneného, bola podľa citovaných novelizovaných ustanovení Exekučného
poriadku povinná doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie o predmetné skutočnosti do konca 30
dňovej lehoty od účinnosti Zákona. Súd ďalej uvádza, že túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na
skutočnosť, či bol fyzickou alebo o právnickou osobou, pretože až po doplnení návrhu na vykonanie

exekúcie mohol súd pristúpiť ku posudzovaniu, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský vzťah s
povinným a následne rozhodnúť, či exekúcia bude pokračovať, alebo či ju súd zastaví.

Preskúmaním doplneného návrhu súd zistil, že oprávnený síce formálne doručil doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie, ale okrem odkazu na odôvodnenie exekučného titulu, poukazom na skutočnosť,

že exekučným súdom bol udelením poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaný exekučný titul
a konštatovaním, že povinný sám nespochybnil vlastný vzťah s oprávneným, oprávnený materiálne
neuviedol/neopísal žiadne rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ktoré mu
ako povinnosť ustanovil Zákon. Okrem tejto skutočnosti súd tiež uvádza, že podľa ust. § 39 ods. 4
Exekučného poriadku oprávnený je povinný k opísaniu rozhodujúcich skutočností pripojiť aj dôkazy,

ktoré opísané skutočnosti osvedčujú.

So zreteľom na citované vety dôvodovej správy k Zákonu súd prijal záver, že návrh na vykonanie
exekúcie musí oprávnený doplniť konkrétnym opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich savlastného vzťahu s povinným a nie iba odkazom na predošlý priebeh exekučného konania, príp.
na odôvodnenie exekučného titulu. Formálnym doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie
bez uvedenia materiálnych skutočností vyžadovaných ustanoveniami § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1

Exekučného poriadku nemôže dôjsť k úplnému, resp. k riadnemu doplneniu návrhu na vykonanie
exekúcie. Rovnako k riadnemu doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie nemôže dôjsť, ak oprávnený
nepripojil ku opisovaným skutočnostiam (ktoré ale opísané neboli) dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

K argumentu oprávneného, že udelením poverenia na vykonanie exekúcie bol exekučný titul
preskúmaný z formálnej a materiálnej stránky súd so zreteľom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uvádza, že „udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je súčasťou
"prípravnej" fázy exekučného konania. Toto poverenie nemá priame právne účinky voči osobe
povinného, nie je rozhodnutím vo veci samej a nezakladá prekážku res iudicata pre posúdenie
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v neskorších štádiách (fázach) exekučného

konania. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt adresovaný súdnemu
exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže v zmysle § 36 ods. 2 druhá veta Exekučného
poriadku začať vykonávať exekúciu“ (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 ECdo
249/2013, 2 ECdo 106/2014, 3 ECdo 266/2013, 4 ECdo 94/2013, 5 Cdo 205/2011, 6 ECdo 16/2013, 7
ECdo 13/2013, 8 ECdo 190/2014).

Rovnako súd na argument, že povinný sám nespochybnil exekučný titul podaním žaloby, poukazuje
na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá uvádza, že „Princíp „vigilantibus
iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.“ (4 Cdo 410/2012)

Ďalej súd konštatuje, že argument oprávneného, že všetky skutočnosti ohľadne vlastného vzťahu s
povinným boli známe súdu pri začatí exekučného konania, je bez právneho významu a bez príčinnej
súvislosti, pretože až citovanými zneniami Zákona došlo k posilneniu právomocí exekučného súdu
preskúmavať a hodnotiť skutkové a právne úvahy, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu,

pri ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. V dobe, keď predmetné exekučné konanie bolo začaté, súd
takúto prieskumnú právomoc nemal a teda do exekučného titulu vstupovať nemohol.

Súd preto posúdením uvedených skutočností a zhrnutím uvedených úvah právne uzatvára, že
oprávnený riadne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa zákonom ustanoveného postupu podľa

§ 39 ods. 4 v spojení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a preto exekúciu v súlade s ust. § 243f ods.
5 Exekučného poriadku zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
(§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 Exekučného poriadku)