Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708204241
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8708204241.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenovej, PhD., predsedníčky senátu a
členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: U. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. Q. XXX/XX, M.. proti žalovaným: 1. rade E. W., nar. X.XX.XXXX, bytom Y.. XXX, 2.rade J. W.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. X, F., adresa na doručenie: N. XX, Z. J. - L., 3. rade E. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX, žalovaní v 1.a 2.rade právne zastúpení Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, Hlavné

námestie 7, Nové Zámky, 6.rade K.. R. C., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, T., 7.rade K.. U. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, T., žalovaní v 6. a 7. rade právne zastúpení JUDr. Vasilom Kravčíkom,
advokátom, Sokolovská 12, Poprad, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a
3.rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/91/2008 -390 zo dňa 13.2.2013 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami a vec vracia súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č.
XXX/X - záhrada o výmere XXX mX a pozemku parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 zapísané
na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX na Správe katastra T. nachádzajúceho sa v k. ú. L. T. M., tak ako
boli vytvorené geometrickým plánom spoločnosti J. s.r.o. č. XXXXXXXX-XX/XXXX úradne overeného

Správou katastra T. dňa 2.8.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

2. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaných, výsledky vykonaného
dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného
dokazovania zistil, že žalobca sa určovacou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom

pozemku parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a pozemku parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere
XXX m2, zapísaných na LV č. XXX na Správe katastra T. nachádzajúcich sa v k. ú. L. T. M. tak, ako
boli vytvorené geometrickým plánom spoločnosti J. s.r.o. č. XXXXXXXX-XX/XXXX úradne overeným
SprávoukatastraT.dňa2.8.2012,ktorýtvoríneoddeliteľnúsúčasťrozsudku. Nadobudnutievlastníckeho
práva k sporným pozemkom žalobca odôvodňoval vydržaním, ktoré nehnuteľnosti užíval minimálne
od roku XXXX ako svoje vlastné a pred rokom 1984 predmetné nehnuteľnosti užívali výlučne právni

predchodcovia žalobcu, a to od roku 1946. Z LV č. XXX súd prvej inštancie zistil, že ako podieloví
spoluvlastníci okrem iných pozemkov KN - E parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X o
výmere XXXX m2 sú zapísaní žalovaní, a to žalovaný v 2.rade v podiele X/XX-ina, žalovaný v 1.rade v
podiele 1/6 - ina, žalovaný v 3.rade v podiele 1/12 - ina, žalovaný v 6.rade v podiele 1/3-ina, žalovaný v
7. rade v podiele 1/3-ina. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa 25.7.2012
K.. U. V. boli vytvorené nové pozemky s parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere

XXX m2 oddelené z pôvodných pozemkov z parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Z potvrdenia napísaného
a podpísaného U. L. súd prvej inštancie zistil, že U. L. predala pozemok mpč. XXXX v k. ú. L. T.M. v roku XXXX R. R. s manželkou, bytom L. č. XX. Z notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, NZ
XXX/XX vyplýva, že U. L. ako predávajúca uzavrela s T. R. a Y. R. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckych práv k pozemku mpč. XXXX v k. ú. L. T. M., a to v časti parc. č. XXX/X -

stavebný pozemok o výmere XXX m2 za cenu 4.542,- Kčs. Z vyjadrenia K.. R. A., znalca v odbore
geodézia a kartografia, súd prvej inštancie zistil, že pôvodný pozemok vytvorený geometrickým plánom
č. XXX v roku 1954 označil, že pozemok parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 je vytvorený z pôvodných
pozemnoknižných parciel, a to pozemnoknižnej vložky č.XXX, parc. č. XXX o výmere XXX m2, ktorý
bol vedený na U. L., ďalej z pozemnoknižnej vložky č.XXXX, parc. č. XXX o výmere XXX m2, ktorý bol

vedený na pôvodného vlastníka J. L., ďalej pozemnoknižnej vložky č.XXXX, parc. č. XXX/X o výmere
XXmX vedené na pôvodných vlastníkov R. Z. a Y. Z. a pozemnoknižnej vložky č.XXXX, parc. č. XXX/
X o XX m2 vedený na pôvodného vlastníka N. V. s manželkou F., spolu parc. č. XXX/X o výmere XXX
m2. Podľa identifikácie pozemkov zo dňa 6.11.1975 (č. l. 101 spisu), pozemok mpč. XXXX o výmere
XXXXX m2 je identický s pozemkom parc. č. XXX o výmere XXXX m2. Podľa identifikácie pozemkov
zo dňa 16.8.2010, pozemok v k. ú. L. T. M. pôvodne mpč. XXXX - roľa o výmere XXX štvorcových siah

je identický s pozemkom parc. č. KN-E XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 s tým, že časť výmery je
vysporiadaná v pozemkoch registra KN - C č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, pozemok
pôvodne mpč. XXXX - roľa o výmere XXX štvorcových siah je identický s pozemkom KN-E č. XXX/
X o výmere XXXX m2, časť výmery je vysporiadaná v pozemkoch parc. č. KN-C č. XXX, č. XXX, č.
XXX. Podľa vyjadrenia Správy katastra T. zo dňa 23.3.2011, pozemok pôvodne mpč. je zidentifikovaný

na pozemok - parc. č. KN-E XXX/X a pozemok pôvodne mpč. XXXX/X je zidentifikovaný na pozemok
parc. č. KN-E č XXX/X. Kúpnou zmluvou uzavretou vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, NZ
XXX/XX,NZ XXX/XX zo dňa 2.5.1984, matka žalobcu Y. R. previedla na žalobcu vlastnícke práva k
pozemku parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 v celosti. Na LV č. XX je žalobca vedený
ako podielový spoluvlastník predmetného pozemku v podiele 1/2-ica. Ďalšie spoluvlastníčky v podiele

1/10-ina sú sestry žalobcu Y. C., E. R., Y. V. a žalobca v podiele 1/10-iny, na základe dedenia po neb.
matke Y. R.. Rozhodnutím Správy katastra T. č. X XX/XXXX/ML z 13.7.2011 s právoplatnosť od 9.8.2011,
došlo k oprave údajov katastra zapísaných na LV č. XXXX, č.XXX, č.XXX v k. ú. L. T. M. tak, že v LV č.
XXXX v časti „A" (majetková podstata), kde bol pod B1 právny vzťah zapísaný na Slovenskú republiku -
Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta č. 36, Bratislava v celosti sa vymazali parcely registra E-KN

č. XXXX (správne XXX/X poznámka odvolacieho súdu), druh pozemku - orná pôda o výmere XXXX m2,
E-KN č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere XXXX m2. Do LV č. XXXX sa zapísala parc. reg. E-
KN č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere XXXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX v prospech
žalovaného v 2. rade J. W., v podiele 1/12-ina, žalovanej v 1. rade E. W., v podiele 1/6-ina, žalovaného
v 3. rade E. W. v podiele 1/12-ina, žalovaného v 6. rade K.. R. C. v podiele 1/3-ina, žalovaného v 7.

rade K.. U. U. v podiele 1/3-ina, s uvedením pôvodného titulu nadobudnutia T. XXXX, mpč. XXXX. V
LV č. XXX v časti „A" (majetková podstata), kde pod B1 je zapísaný právny vzťah na žalovaného v
2.rade J. W. v podiele 1/12-ina, žalovanú v 1. rade E. W., žalovaného v 3. rade E. W. v podiele 1/12-
ina, žalovaného v 6. rade K.. R. C. v podiele 1/3-ina, žalovaného v 7. rade K.. U. U. v podiele 1/3-ina sa
vymazala parcela reg. E - KN č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2. Do LV č. XXX sa zapísala parcela

reg. E- KN č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, ktorá je zapísaná v LV č. XXX v prospech U. Q. v
celosti a parcela reg. E - KN č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, ktorá je zapísaná v LV č. XXXX
v prospech Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, Bratislava v celosti s
uvedením pôvodného titulu nadobudnutia P KV XXX, mpč. XXXX. V LV č. XXX v časti „A" (majetková
podstata) je pod B1 zapísaný právny vzťah na U. Q., rod. M., F. Q. XXXXX, L. T. M. v celosti sa vymazuje

parcela reg. E-KN č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2. Do LV č. XXX sa zapisuje parcela reg. E
- KN č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, ktorá je zapísaná v LV č. XXXX v prospech: Slovenskej
republiky - Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, Bratislava v celosti s uvedením pôvodného
titulu nadobudnutia PKV XXXX, mpč. XXXX.
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 80 písm. c Občianskeho súdneho poriadku, ďalej ust. § 879j,

§ 854 Občianskeho zákonníka, ďalej § 115, § 116, § 145, § 562, § 566 Občianskeho zákonníka, č.
141/1950 Zb. a uviedol, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby mal súd prvej inštancie
preukázaný tým, že bez kladného rozhodnutia súdu o určení vlastníckych práv sa žalobca nedomôže
zmeny osoby vlastníka predmetných nehnuteľností zapísaných na príslušnom liste vlastníctva. Po
zmene žalobného petitu žalobca žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku

parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a pozemku parc. č. 407/1 - orná pôda o výmere XXX
m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra T. na LV č. XXX pre obec T. a k. ú.
L. T. M. tak, ako boli vytvorené geometrickým plánom spoločnosti J., s.r.o., č. XXXXXXXX - XX/XXXX
úradne overeným Správou katastra T. dňa 2.8.2012, po čiastočnom späťvzatí žaloby voči pôvodnýmžalovaným v 1.a 5.rade a následne proti žalovaným v 4.a 5.rade a pripustení do konania žalovaných
v 6. a 7.rade zostal nárok uplatnený vo vzťahu k žalovaným v 1., 2., 3., 6. a 7.rade. Žalobca v konaní
tvrdil, že vlastnícke práva k sporným pozemkom podľa geometrického plánu nadobudol vydržaním. Po

zmene žalobného petitu na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca za právny titul pre začatie plynutia vydržacej doby považoval
neformálnu kúpnu zmluvu uzavretú s U. L., v roku 1946, kedy nadobudol pozemok k. ú. L. T. M. R. R. s
manželkou. Na právne posúdenie veci súd prvej inštancie v súlade s ust. § 879j a § 854 Občianskeho
zákonníka aplikoval uhorské obyčajové právo platné na Slovensku do 1.1.1951, kedy nadobudol

účinnosť Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. Súd prvej inštancie poukázal na zákonné podmienky
pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti podľa uhorského obyčajového práva a uviedol, že sa
nevyžadoval právny titul vstupu do držby. Nie je sporné a napokon to vyplýva aj z potvrdenia spísaného
vlastnou rukou prevádzateľkou U. L., že v roku 1946, teda najneskôr 31.12.1946 (presný dátum nie je
známy) právny predchodca žalobcu R. R. - strýko žalobcu, nadobudol pozemok pôvodne mpč. XXXX
v k. ú. L. T. M.. Dedením po R. R. nadobudla v roku 1973 predmetné nehnuteľnosti matka žalobcu

Y. R.. Z pripojeného rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D XXXX/XX, H. XXX/XX vyplýva, že predmetné
nehnuteľnosti mpč. XXXX neboli prejednané v dedičskom konaní. Neformálnou darovacou zmluvou
matka žalobcu Y. R. následne predmetný pozemok mala darovať výlučne žalobcovi. Nadobúdací titul -
kúpna zmluva uzavretá v roku 1946, na základe ktorej nadobudol pozemok právny predchodca žalobcu
nebola v konaní spochybnená vyjadrením žalovaných, ani žiadnym listinným dôkazom. Ak vydržacia

doba začala plynúť najneskôr 31.12.1946, uplynula by po 32 rokoch t.j. k 31.12.1976, už za účinnosti
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.. V zmysle ust. § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákona
č. 141/1950 Zb., vydržacia lehota začala plynúť pred 1.1.1951, preto skončila v súlade s ust. § 116
ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, t.
j. k 1.1.1961. V zmysle ust. § 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., keďže v prípade

žalobcu ide o oprávnenú držbu oprávneného držiteľa, žalobca môže započítať vydržaciu dobu právneho
predchodcu. V konaní bolo preukázané, že od roku 1946 právni predchodcovia žalobcu sporný pozemok
užívali ako vlastný majúc za to, že ho nadobudli kúpou v roku 1946. V držbe a užívaní pozemku neboli
rušení tretími osobami. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na zákonné podmienky pre nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnosti podľa Občianskeho zákonníka zákona č. 141/1950 Zb. a uviedol, že z

identifikáciepozemkov(č.l.101spisu)vyplýva,ževk.ú.L.T.M.pôvodnáparcelampč.XXXXjeidentická
s pozemkom parc. č. XXX o výmere XXXX m2. Je nepochybné, že geometrickým plánom, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozsudku, sú novovytvorené pozemky parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X vytvorené
z pôvodnej parc. č. XXX, neskôr rozdelenej na parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX/X
o výmere XXXX m2. V prípade spochybnenia právneho titulu vstupu do držby právnych predchodcov

žalobcu v roku 1946, je nepochybný i druhý právny titul, a to kúpna zmluva uzavretá v roku 1970 medzi
rodičmi žalobcu T. R. a Y. R. na jednej strane a U. L. na strane druhej, týkajúcej sa prevodov vlastníckych
práv k pozemku parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 v k. ú. L. T. M.. V tomto prípade by sa plynutie
vydržacej doby posudzovalo podľa ust. § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. a
vydržacia doba by uplynula k 1.4.1984. Podľa názoru súdu prvej inštancie došlo medzi U. L. a právnymi

predchodcami žalobcu k predaju pozemku, ktorý už kúpnou zmluvou v r. 1946 nadobudli do vlastníctva
právni predchodcovia žalobcu. Zrejme z dôvodu neformálnosti kúpnej zmluvy z roku 1946 a potreby
vydania stavebného povolenia po rodičoch žalobcu v roku 1970 došlo k uzavretiu písomnej kúpnej
zmluvy v roku 1970 vo forme notárskej zápisnice. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu
vyhovel.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

3. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalovaní v 1. a 3.rade. Namietali, že
v konaní nebolo preukázané žiadnym dedičským rozhodnutím, aby pozemok mpč. č. XXXX kúpil v

roku XXXX od vlastníčky U. L., R. R. s manželkou. Navyše, zákonnými dedičmi po neb. T. R., a teda
jeho právom zákonnými dedičmi po neb. R. R. nebola len jeho manželka, ale aj všetkých 5 detí T. R..
Navyše, R. R., zomrelý v roku XXXX, zomrel ako bezdetný a vdovec. Tvrdenie uvedené v bode 1 je
popreté aj vyjadrením žalobcu, že jeho rodičia v roku 1970 od U. L. pozemok „opätovne odkupovali“,
teda, že ku kúpe malo dôjsť za života R. R. v prospech Y. R. a T. R., čo sú osoby odlišné od R. R..

Minimálne v roku 1970 právni predchodcovia žalobcu mali vedomosť o tom, že predmetná nehnuteľnosť
nepatrí ani R. R., ani Y. a T. R.. V roku 1970 teda nebola splnená podmienka dobromyseľnosti držby na
strane právnych predchodcov žalobcu, lebo si boli vedomí, že tieto pozemky im nepatria. Po údajnom
nadobudnutí vlastníctva matkou žalobcu, ktoré nebolo dokladované v konaní Y. R., mala previesťnehnuteľnosti neformálnou darovacou zmluvou na žalobcu. G. tvrdenie má skutkové i právne vady,
pretože za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení platnom do roku 1990, nebol a napokon nie je
možnýanidodnesneformálnyprevodvlastníctvaknehnuteľnostiam.Kprevoduvlastníctvasavyžadoval

vždy súhlas príslušného národného výboru, znalecký posudok, registrácia zmluvy o prevode bývalým
štátnym notárstvom. V danom prípade nebola splnená ani jedna podmienka, a preto žalobca sa nemohol
ani domnievať, že by sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, či ich oprávneným držiteľom. Neb. Y. R. nikdy
pozemky právnym úkonom ani rozhodnutím súdu nenadobudla, a preto ako nevlastník by ich ani
nemohla prevádzať. Zároveň poukázali na okruh zákonných dedičov po neb.T. R., ako aj po neb.R.

R.. Pri absencii dôkazu o „neformálnom titule“ prechodu vlastníctva na žalobcu, mali byť účastníkmi
konania, či už na strane žalobcov alebo na strane žalovaných všetci, ktorí by boli účastníkmi dedičského
konania po neb.R. R., ak svoj nadobúdací titul odvodzuje žalobca od neho alebo po neb.T. R., resp.
neb.Y. R., ak svoj domnelý a neexistujúci nadobúdací titul odvodzuje od údajnej kúpnej zmluvy z roku
1970. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz a v tom smere ani súd nevykonal žiadne dokazovanie za účelom
zistenia, či bola kúpna zmluva uzatvorená vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, NZ XXX/

XX z roku XXXX vyhotovená, podpísaná jej účastníkmi, registrovaná a doručená stredisku geodézie na
vyznačenie vlastníckeho práva. Ak takáto zápisnica registrovaná nebola, nemohli účastníci zmluvy na
strane kupujúcich byť presvedčení o tom, že nehnuteľnosti kúpili a tieto im vlastnícky patria. Ďalej uviedli,
že pokiaľ súd nadobudnutie vlastníka vydržaním posudzoval podľa obyčajového práva, pričom žalobca
mal pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z roku 1970 nadobudnúť, aplikácia uhorského

obyčajového práva nie je dôvodná, pretože práve tvrdenie o uzavretí kúpnej zmluvy z roku 1970 je
preukázaním, že ani neb.R. R., údajne ako prvý kupujúci, ani rodičia žalobcu neboli dobromyseľní v tom,
že im predmetné pozemky patria, a preto vyjadrili úmysel ich kúpiť. Kupovať pozemky, ktoré majú titulom
vydržania patriť niekomu inému nie kupujúcim je úkonom spochybňujúcim dobromyseľnosť držby tak na
strane manželov neb. Y. a T. R., ako aj na strane neb. R. R., ktorý v čase uzavretia tejto zmluvy žil, a tým

sa spochybňuje aj nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa uhorského obyčajového práva.
Ďalej namietali, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval rozhodné právo, keď posudzoval právny
vzťah podľa uhorského obyčajového práva v spojení s Občianskym zákonníkom zákonom č. 141/1950
Zb., hoci podľa uvedeného nebol na aplikáciu takýchto právnych predpisov právny ani skutkový dôvod.
Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdil, že začiatkom plynutia vydržacej lehoty môže byť aj 1.4.1984, pričom

vychádzal z kúpnej zmluvy z roku 1970, v tejto časti namietali aj chybnú aplikáciu práva, a to z dôvodu
vyplývajúceho z ust. § 47, § 134 ods. 2, § 143a ods. 2 v znení zákona č. 131/1982 Zb. Občianskeho
zákonníka zákona č. 40/1964 Zb.. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 3.rade zdôraznila, že pokiaľ
kúpna zmluva z roku 1970 nebola registrovaná, nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva, ani k platnému
uzavretiuzmluvysprihliadnutímnavtedyplatnézákonnéustanovenia,atedanemohlodôjsťanikďalším

či už formálnym alebo neformálnym prevodom nehnuteľnosti z nevlastníka v prospech žalobcu ani
žalobcu a ďalších štyroch detí pôvodných kupujúcich. Ďalej namietala, že z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva jasne, zreteľne a nespochybniteľne, akým spôsobom súd prvej inštancie stotožnil pozemky
parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X s pozemkami, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. V
tejto časti namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Zdôraznila,

že žalobca okrem nadobudnutia vlastníctva neb. Y. R., žiadnym spôsobom nepreukázal ani ním tvrdené
darovanie jeho matkou v jeho prospech, resp. do jeho výlučného vlastníctva, a preto namietali, že
účastníkmi konania mali byť aj ďalší súrodenci (neoznačené štyri sestry žalobcu) vzhľadom na nútené,
či nerozdielne procesné spoločenstvo. Nemôže ísť o rozhodnutie zákonné, pokiaľ žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal nadobudnutie nehnuteľností, pričom nie je možné prípustné určiť ho za vlastníka

nehnuteľností. Ak je na mieste žaloba, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Y. R. pri
preukázaní, že v čase svojej smrti bola ich vlastníčkou, čo z viacerých dôvodov žalovaní spochybnili.
Ďalejnamietaliajnedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení.Poukázalinato,že
nie je možné domáhať sa určovacou žalobou v konaní, ak je prípustný iný právny prostriedok ochrany,
napr. žaloba na plnenie alebo reividikačná žaloba a pod.. Ďalej poukázali na porušenie zásady rovnosti

strán sporu v konaní, ak sa žalovaným pripisovalo na ťarchu, že nepopreli tvrdenia listinnými dôkazmi,
že nárok žalobcu bez akceptovania procesnej zásady dôkazného bremena má znášať žalobca. Navrhli
zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Samostatným podaním zo
dňa 8.4.2013 (v spise na č. l. 410 - 411) právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 3.rade doplnila tvrdenia

žalovaných uvedených v podanom odvolaní, bez rozšírenia odvolacích dôvodov vo vzťahu k vznesenej
námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore z dôvodu, že ako vyplýva zo zápisu na LV č.
XX v k. ú. L. T. M., žalobca je podľa zápisu na LV č. XXk.ú. L. T. M. vlastníkom 6/10 podielu pozemku a
nie pozemku v celosti, pričom 5/10 podielu pozemku nadobudol kúpnou zmluvou a 1/10 podielu titulomdedenia. Z uvedeného vyplýva, že stranami sporu mali byť aj sestry žalobcu a žalobca nemá aktívnu
legitimáciu domáhať sa deklarovania určenia vlastníctva k pozemku ako celku. Tvrdenie žalobcu, že
jeho matka nemala námietky, aby pozemok užíval iba žalobca a sestry o pozemky záujem nemajú, nemá

právnu relevanciu vo vzťahu k dedičským nárokom po neb. Y. R., ani k strate či absencii procesnej
legitimáciesúrodencovžalobcuvovzťahukichspoluvlastníckympodielom.Ďalejzdôraznili,žepozemok
parc. č. XXX/X, ktorá bola predmetom kúpy nie je totožná so súčasným pozemkom parc. č. XXX/X.
Navyše zdôraznili, že neformálny právny úkon, na ktorý súd prvej inštancie poukázal, nebol datovaný,
čo je ďalším dôvodom jeho neplatnosti. Ďalej namietali aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku vo

vzťahu k nevysporiadaniu sa s okruhom strán sporu. Uviedli, že uznesením z 25.11.2008 bolo konanie
voči žalovaným v 1. a 5. rade zastavené a aj napriek tomu je žalovaná v 1.rade E. W. označená ako
žalovaná a majú sa na ňu vzťahovať právne účinky. Súčasťou podania je aj výber z relevantnej judikatúry
(v spise na č.l. 412), ako aj doplnený výber z judikatúry samostatným podaním predloženým právnou
zástupkyňou žalovaných v 1. a 3.rade zo dňa 12.1.2016 (v spise na č.l. 472 a 473).
Právny zástupca žalovaných v 6. a 7.rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté

rozhodnutie považuje po vecnej a právnej stránke za správne. Žalovaný v 6. a 7.rade sa v plnom
rozsahu pridržiavajú svojich prednesov v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Navrhli potvrdiť
napadnutý rozsudok.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1.a 3.rade uviedol, že súd prvej inštancie podľa
jeho názoru riadne zistil skutkový stav veci, vykonal navrhnuté všetky dôkazy, oboznámil sa s potrebnými

listinnými dôkazmi, na základe ktorých dospel k skutkovým zisteniam uvedeným v písomnom vyhotovení
rozsudku. Poukázal na kúpnu zmluvu uzavretú vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, NZ XXX/
XX zo dňa 2.5.1984, kedy jeho matka Y. R., ako jediný a výlučný vlastník nehnuteľností zapísanej v
LV č. XX, parc. č. XXX - zastavená plocha mu odpredala spoluvlastnícky podiel v polovici. Predmetom
kúpy bol spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome a príslušenstvo, ktorý odpredávateľka spoločne

s kupujúcim užívala. Kúpna cena bola uhradená investíciami kupujúceho do predmetného rodinného
domu a dôvodom predaja spoluvlastníckeho podielu bola tá skutočnosť, že odpredávateľka nebola
sama schopná zabezpečiť údržbu predmetného rodinného domu. Následne mu neformálne darovala aj
záhradu a ornú pôdu, pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, ktoré jeho právni predchodcovia užívali
už od roku 1946 tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Minimálneodroku1984pretopredmetnénehnuteľnostíužívavýlučneonsám,znášaajfinančnénáklady
súvisiace s údržbou týchto nehnuteľností. Záhrada je oplotená betónovým múrikom a pletivom, sú v nej
vysadené ovocné stromy a kry. Poukázal na to, že žalovaná v 1.rade v prírode sporné nehnuteľnosti
nikdy nevidela. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. a 3.rade uviedol, že s podaným odvolaním

súhlasí.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 10Co/54/2013 - 449 zo dňa 28.5.2014 bola vec súdu
prvej inštancie vrátená na opravu zrejmej nesprávnosti výroku rozsudku z dôvodu, že výrok rozsudku
súdu prvej inštancie posudzoval senát 10Co Krajského súdu v Prešove ako neurčitý, lebo v LV č.XXX

je uvedených viacero parcelných čísel, ale z neho nevyplýva, z akých parc. č. reg. E - KN boli vytvorené
pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Z uvedeného bola vec vrátená súdu prvej inštancie na postup
podľa § 164 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Opravným uznesením č. k. 17C/91/2008-451 zo
dňa 24.6.2014, súd prvej inštancie opravil výrokovú časť rozsudku Okresného súdu Poprad z 13.2.2013
sp. zn. 17C/91/2008 tak, že má správne znieť:

„Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a
pozemku parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX na Správe katastra T.
nachádzajúce sa v k. ú. L. T. M. vytvorené z pôvodných parciel KN - C parc. č. XXX, XXX geometrickým
plánom spoločnosti J., s.r.o., č. XXXXXXXX - XX/XXXX, úradne overeného Správou katastra T. dňa
2.8.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.“ V

odôvodnení uviedol, že vykonal opravu v zmysle ust. § 164 a § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku s poukazom aj na právny názor odvolacieho súdu a ust. § 226 Občianskeho súdneho
poriadku. Ďalším opravným uznesením č. k. 17C/91/2008-453 zo dňa 8.7.2014, súd prvej inštancie
opravil výrokovú časť rozsudku Okresného súdu Poprad z 13.2.2013 sp. zn. 17C/91/2008 tak, že má
správne znieť:

,,Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a
pozemku parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX na L. katastra T.
nachádzajúce sa v k. ú. L. T. M. vytvorené z pôvodnej parcely č.XXX rozdelenej na parcely č.XXX/
X o výmere XXXX m2 a č.XXX/X o výmere XXXX m2 geometrickým plánom spoločnosti J., s.r.o. č.XXXXXXXX-XX/XXXX úradne overeného Správou katastra T. dňa 2.8.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.“ V odôvodnení uviedol, že opravným
uznesením zo dňa 24.6.2014 doplnil výrok rozsudku v dôsledku chyby v písaní, súd v opravnom

uznesení uviedol nesprávne čísla parc. XXX, XXX, keď správne mala byť uvedená výroková časť
rozsudku vo vzťahu k vytvoreniu z pôvodnej parcely č.XXX, rozdelené na parcely č.XXX/X o výmere
XXXX mX a č.XXX/X o výmere XXXX m2, na ktorú výrokovú časť rozsudku súd prvej inštancie poukázal.
Ďalšie opravné uznesenie vydal v súlade s ust. § 164, § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s
poukazom aj na ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Citované ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinného Civilného sporového poriadku so zachovaním
procesných účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. princípom
justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

ktorý znamená, že sa priznávajú účinky procesným úkonom aj vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto
účinkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 a contrário Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných v 1.a 3. rade bolo dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom, ako aj odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že namietané nesprávne skutkové zistenia,
vrátane nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie bolo dôvodné.
Podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

Žalobný návrh je obligatórnou náležitosťou žaloby. Súd je viazaný týmto žalobným návrhom, čo

znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal zo zmeneného petitu žaloby žalobcom v konaní (v spise na
č.l. 346) vrátane predloženého geometrického plánu úradne overeného Správou katastra T. (v spise na
č.l. 344). Napadnuté rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené v súlade s navrhovaným a pripusteným
zmeneným petitom žaloby. I napriek a pokynu odvolacieho súdu o opravu zrejmej nesprávnosti uvedenej

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie následne postupoval pri vydaní opravného
uznesenia nad rámec žalobného petitu z dôvodu, že z navrhovaného a následne pripusteného
zmeneného petitu žaloby žalobcom nevyplýva, z akých pôvodných pozemnoknižných pozemkov boli
nehnuteľnosti pozemok parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a pozemok parc. č. XXX/X - ornápôda o výmere XXX m2, zapísané na Správe katastra T. na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k. ú. L. T.
M., vytvorené. K zmene petitu žaloby došlo uznesením zo dňa 31.8.2012. Podľa názoru odvolacieho
súdu, k výrokovej časti napadnutého rozsudku nebolo potrebné vydávať opravné uznesenia z dôvodu,

že v tejto časti navrhovaného petitu bol súd prvej inštancie viazaný petitom žalobcu . Navyše odvolací
súd poukazuje aj na viazanosť súdu vyhlásením rozhodnutia, čo znamená, že pokiaľ súd verejne
vyhlási rozsudok, tento jeho výrok ho už zaväzuje. Znenie výroku rozsudku uvedené v zápisnici z
pojednávania, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok, ako aj zaznamenané vo zvukovom zázname musí byť v
zásade totožné so znením výroku v písomnom vyhotovení rozsudku (§ 219 ods. 4 Civilného sporového

poriadku). Na túto procesnú vadu konania odvolací súd prihliadal s poukazom na ust. § 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku i napriek tomu, že neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

8. Vo vzťahu k veci samej odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal
s otázkou vecnej legitimácie strán sporu vzhľadom na predmet konania, ako aj skutkové okolnosti
týkajúce sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že

nadobudnutievlastníckehoprávavydržanímodvodzujeodužívaniaspornejnehnuteľnostijehoprávnymi
predchodcami, ktorí nehnuteľnosť mali nadobudnúť v roku 1946, ako to žalobca tvrdil (v spise na č. l. 85),
že spornú nehnuteľnosť, pôvodne mpč. XXXX k. ú. L. T. M. mal užívať jeho dedo a potom po jeho smrti
strýko R. R. s manželkou (Y., rod. T.), ktorý zomrel v roku XXXX, po ktorom mala spornú nehnuteľnosť
dediť matka žalobcu neb. Y. R., zomrelá v roku XXXX a T. R.. I napriek takémuto tvrdeniu žalobcu v

konaní nebolo preukázané, aby nehnuteľnosť, ktorá mala byť užívaná právnymi predchodcami žalobcu
bola predmetom prejednania v dedičskom konaní. Je nesporné, že právnymi nástupcami po neb. Y. R.
je nielen žalobca, ale aj jeho ďalší súrodenci, a to štyri sestry, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva
aj z LV č. XX k. ú. L. T. M.. Uplatnenú námietku nedostatku vecnej legitimácie strán v spore odvolací
súd považoval za dôvodnú.

9. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa právneho posúdenia zákonných
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa zákona č. 141/1950 Zb., tzv.
stredného Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc z potvrdenia písaného
U. L. o predaji nehnuteľnosti mpč. XXXX k. ú. L. T. M. R. R. s manželkou, uzavrel, že ak vydržacia doba

začalaplynúťnajneskôr31.12.1946,uplynulabypo32rokochpodľauhorskéhoobyčajovéhopráva,t.j.k
31.12.1976, už za účinnosti Občianskeho zákonníka zákona č. 141/1950. Občiansky zákonník zákona
č. 141/1950 Zb. bol zrušený nadobudnutím účinnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
účinného od 1.4.1964 (§ 854, § 864 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb.). Do 31.12.1950
platilo na Slovensku uhorské súkromné právo, ktoré umožňovalo nadobudnutie vlastníctva vydržaním.

Aj podľa tohto práva sa pre vydržanie vyžadovala pokojná držba, a to v trvaní 32 rokov a držiteľ sa
považoval za bona fide vtedy, ak v čase nadobudnutia držby bol presvedčený, že nadobudol vlastníctvo
a do konca vydržacej doby si nebol vedomý omylu. Na druhej strane držba nebola pokladaná za pokojnú
vtedy, ak vydržanie bolo prerušené alebo spočívalo. Aj v tomto prípade išlo o originálne nadobudnutie
vlastníctva, a to aj mimo pozemkovej knihy, hoci inak platil intabulačný princíp. Vydržiteľ mohol po

uplynutí vydržacej doby podať proti osobe, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe žalobu a na jej
základe sa domôcť svojho zápisu. V období od 1.1.1951 do 31.3.1964 Stredný Občiansky zákonník
(zákon č. 141/1950 Zb.) v obmedzenej miere zachoval nadobudnutie vlastníctva vydržaním (§ 115 a
nasl.), avšak len vtedy, ak nešlo o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Aj v tomto
prípade vec mohol vydržať len oprávnený držiteľ (§ 145), pričom sa predpokladala oprávnenosť držby.

Právna úprava však vyžadovala dobromyseľnosť nielen pri vstupe do držby, ale aj počas celej vydržacej
doby. Zákon vyžadoval pre vydržanie nehnuteľnosti vydržaciu dobu 10 rokov a pri hnuteľnej veci 3 roky
(§ 116). Držiteľ si mohol do vydržacej doby započítať aj vydržaciu dobu právneho predchodcu (§ 116
ods. 2). Podľa prechodného ustanovenia Stredného Občianskeho zákonníka (§ 566), vydržacia doba,
ktorá začala bežať pred 1.1.1951, sa skončí, ak zákon určoval kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím

tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.1.1951. Ak určoval dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty
počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať, teda pri nehnuteľnosti uplynutím doby 10 rokov, najneskôr
k 1.1.1961. Následne od 1.4.1964 bol prijatý nový Občiansky zákonník zákonom č. 40/1964 Zb. , ktorý v
pôvodnom znení inštitút vydržania neobsahoval a vydržanie neopravoval. Táto skutočnosť mala dosah
aj na neskoršiu právnu úpravu vo väzbe na započítanie vydržacej doby z obdobia, počas doby, pre

ktorú zákon vydržanie vôbec nepoznal. Z prechodných ustanovení vo vzťahu k vydržaniu je významné
ust. § 487 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniamitohtozákonaiprávnevzťahyvzniknutépred1.4.1964,vzniktýchtoprávnychvzťahov,ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1.4.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. To znamená,že pokiaľ nedošlo k vydržaniu do 31.3.1964, k vydržaniu za účinnosti pôvodného znenia zákona už
nemohlo dôjsť. K zmene tejto právnej úpravy došlo s účinnosťou od 1.4.1983 novelou Občianskeho
zákonníka vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., ktorým bol opätovne do právneho poriadku zavedený

inštitút vydržania. Z tohto dôvodu preto súd prvej inštancie nesprávne posudzoval podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva podľa Stredného Občianskeho zákonníka zákona č. 141/1950 Zb., na
ktorú skutočnosť správne poukázala právna zástupkyňa žalovaných v 1.a 3.rade.

10. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa označenia žalovanej v 1.rade ako

strany sporu z dôvodu, že v priebehu konania došlo k zastaveniu konania vo vzťahu k iným stranám
sporu uvedeným na strane žalovaných ako žalovanej v 4.rade U. Q. a žalovanému v 5.rade N., a to
uznesením (v spise na č. l. 371) s právoplasťosťou od 27.11.2012. Z obsahu späťvzatia žaloby žalobcom
(v spise na č. l. 355) nevyplýva, že by došlo k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanej v 1.rade.
Uvedenie označenia žalovanej v 1.rade v uznesení o zastavení konania je len chybou v písaní, ktorá
však vzhľadom na následné konanie so žalovanou v 1.rade ako so stranou sporu nemala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

11.Zadôvodnúpovažovalodvolacísúdajnámietkutýkajúcusanesprávnychskutkovýchzáverovsúdom
prvejinštanciezdôvodu,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotilvýsledkyvykonanéhodokazovania
vo vzťahu k preukázaniu zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, najmä

podmienky dobromyseľnosti. Z obsahu spisu je nesporné a žalobca má o tom vedomosť, lebo táto
skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra T. pre k. ú. L. T. M., že
žalovaný v 1., 2. a 3.rade nadobudli spornú nehnuteľnosť po neb. R. W. v dedičskom konaní vedenom
pod sp. zn. D XXXX/XX, H. XXX/XX v podiele 1/6-iny a následne žalovaní v 6. a 7. rade nadobudli
spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Žalovaní sú zapísaní na liste

vlastníctva týkajúci sa spornej nehnuteľnosti po vykonaní ROEP v katastrálnom území L. T. M. od roku
2000. Je pravdou, že Správa katastra T. vykonala rozhodnutím č. D z 13.7.2011 s právoplatnosťou od
9.8.2011 opravu údajov katastra zapísaných na LV č. XXX v k. ú. L. T. M., na základe ktorej následne
došlo k úprave petitu, zmene petitu žaloby, ako aj k späťvzatiu žaloby sčasti voči ďalším stranám
na strane žalovaných. Súd prvej inštancie na túto skutočnosť správne poukázal, avšak nesprávne

posúdil zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním na strane žalobcu, keď
sa dostatočne nevysporiadal s vecnou legitimáciou na strane žalobcu, ako aj so splnením dôkaznej
povinnosti žalobcu vo vzťahu k preukázaniu zákonných podmienok, najmä dobromyseľnosti pri vstupe
do držby. Len samotné tvrdenie žalobcu o neformálnom darovaní spornej nehnuteľnosti, a to jeho
matkou, nemohlo zakladať dobromyseľnosť vstupu do držby z dôvodu, že kúpnou zmluvou uzatvorenou

vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 2.5.1984, matka žalobcu Y. R.
previedla na žalobcu vlastnícke práva k pozemku parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2
v celosti, ktorú nehnuteľnosť nadobudla kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice sp. zn.
W., NZ XXX/XX od predávajúcej U. L. spolu so svojim manželom T. R., predmetom ktorej bol prevod
vlastníckych práv k pozemku mpč. XXXX v k. ú. L. T. M., a to v časti parc. č. XXX/X - stavebný pozemok

o výmereXXX m2, ktorý ako vyplýva z vyjadrenia K.. R. A., znalca v odbore geodézia a kartografia, bol
vytvorený geometrickým plánom č.XXX/XXXX z viacerých pôvodných pozemnoknižných parciel, a to
parc. č. XXX pozemnoknižná vložka č.XXXX o výmere XXX m2, parc. č. XXX pozemnoknižná vložka
č.XXX o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X v pozemnoknižnej vložke č.XXXX o výmere XXmX a parc. č.
XXX/X pozemnoknižej vložky č.XXXX o výmere XX m2. Dobromyseľnosť žalobcu je spochybnená jeho

vedomosť, kto je vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, ako aj jeho záujmom o kúpu spornej
nehnuteľnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami v súlade
s ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

12. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať (§ 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby, vysporiadať
sa náležite so skutkovými tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k preukázaniu zákonných podmienok
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, najmä s jeho tvrdením o nadobudnutí spornej
nehnuteľnosti jeho právnymi predchodcami, jeho dobrou vierou a dobromyseľnosťou v súvislosti sovstupom do držby a užívania spornej nehnuteľnosti na základe tvrdeného formálneho darovania
jeho matkou neb.Y. R.. V rámci skúmania procesných podmienok sporového konania je potrebné sa
vysporiadať aj s dôvodne uplatnenou námietkou nedostatku vecnej legitimácie na strane žalobcu vo

vzťahu k navrhovanému petitu určenia do výlučného vlastníctva spornej nehnuteľnosti len žalobcu i
napriek tomu, že žalobca odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva od dlhodobého užívania jeho
právnych predchodcov, najmä jeho matky neb. Y. R.. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených
skutočností spočíva na žalobcovi. Následne po doplnení dokazovania a vyhodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania súdom je potrebné opätovne vo veci samej rozhodnúť s tým, že súd prvej

inštancie je viazaný navrhovaným petitom žaloby žalobcom.

13. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
prvejinštancienaďalšiekonanie,rozhodneonáhradetrovsúdprvejinštancievnovomrozhodnutíoveci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
.