Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244899
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov

JUDr. Branislava Krála a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcov: 1. Y. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. R. D. X/X, C., 2. J. D., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. 2, F., 3. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S.
B. XXX, 4. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. D., V., 5. I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. 1, Y., 6. N. M.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, H., 7. N.. F. M., nar. X.X.XXXX, bytom XX. augusta XX/F, H., 8. J. Q.,
nar. X.X.XXXX, bytom D., W., 9. W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 1, H., XX. W. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. W. 9, H., žalobcovia v 1. až XX. rade zastúpení spoločnosťou: FUTEJ & Partners, s.r.o., so
sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému: Slovenská republika - Národná

banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o zaplatenie istiny v sume 4.347,28 eura s
príslušenstvom,istinyvsume2.080,-eurspríslušenstvom,istinyvsume3948,44euraspríslušenstvom,
istiny v sume 1.714,58 eura s príslušenstvom, istiny v sume 3.320,48 eura s príslušenstvom, istiny v
sume 6.104,89 eura s príslušenstvom, istiny v sume 2.794,72 eura s príslušenstvom, istiny v sume
3.541,86 eura s príslušenstvom, istiny v sume 4.832,21 eura s príslušenstvom, istiny v sume 4.329,50
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. až 10. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I v Bratislave zo dňa 25. 03. 2015 č.k. 21C/213/2011-461 a proti uzneseniu zo dňa 29. 05. 2015 č.k.

21C/213/2011-480, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25. 03. 2015 č.k.
21C/213/2011-461 p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

II. Uznesenie č.k. 21C/213/2011-480 zo dňa 29. 05. 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

K výroku pod bodom I.:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcov na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej veci
10C 223/2011 zamietol. Žalobu vo veci samej zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 20.8.2012

domáhali voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 4.347,28 eura s príslušenstvom, istiny v sume
2.080,- eur s príslušenstvom, istiny v sume 3948,44 eura s príslušenstvom, istiny v sume 1.714,58
eura s príslušenstvom, istiny v sume 3.320,48 eura s príslušenstvom, istiny v sume 6.104,89
eura s príslušenstvom, istiny v sume 2.794,72 eura s príslušenstvom, istiny v sume 3.541,86 euras príslušenstvom, istiny v sume 4.832,21 eura s príslušenstvom, istiny v sume 4.329,50 eura s
príslušenstvom; titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len

"zákon č. 514/2003 Z.z."). Nárok zdôvodnili tým, že ako členovia družstva vložili peňažné prostriedky do
družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou
Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo
ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej

len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej
len "obchodník s cennými papiermi"). Družstvo uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu
o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej miera zhodnotenia peňažných
prostriedkov vložených žalobcami do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8% p.a..
Nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou
obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136 a

nasl. zákona č. 566/2001 Z.z., kompetencie vyplývajú zo zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Po ukončení svojej činnosti
pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s cennými papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio
cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky. Družstvo tak nedisponovalo prostriedkami na
výplatu žalobcami zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Žalobcom konaním obchodníka s

cennými papiermi v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko ich majetok sa zmenšil
o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Za vznik tejto škody zodpovedá
žalovaný v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s
cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo. Po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti
obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov,

ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že
nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov
Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. NBS
nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi aj keď o problémoch Družstva bola
informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v

protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobcov až do 01.03.2011, kedy NBS
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a namietol, že žalobcovia až po podaní žaloby požiadali
žalovaného o predbežné prerokovanie ich nároku, ku ktorému nepredložili žiadne dôkazy. Žalobcovia

si svoje pohľadávky mali uplatniť v konkurznom konaní na majetok Družstva, na ktorý bol vyhlásený
konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010. Družstvo ako podnikateľský
subjekt vyvíjalo svoju činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za jeho celkovú činnosť zodpovedalo a
v jeho mene konalo predstavenstvo Družstva ako štatutárny orgán. Žalobcovia ako investori museli
vedieť, že s takouto investíciou je spojené riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou

budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na
NBS, schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona 566/2001
Z.z., ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácii pre ich investičné rozhodnutie.
Pri jeho schvaľovaní orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods.

7 zákona 566/2001 Z.z. a posudzuje sa najmä či obsahuje všetky zákonom predpísané údaje a
tiež ich vzájomný súlad a zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá
štatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt.SchválenieProspektuinvestície
neznamenalo schválenie Zmluvy o správe portfólia, teda eventuálnym nedodržiavaním povinnosti zo
zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zo strany obchodníka s cennými papiermi

by bolo vo všeobecnosti porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície,
ktorý je záväzný len pre vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Jeho povinnosťou bolo
uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá obsahovala zásady správy portfólia uvedené
v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie
zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov Družstva - investorov. NBS vykonáva dohľad

nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone o cenných
papieroch č. 566/2001 Z.z., teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenieo verejnej ponuke ako aj dodržiavanie § 126 ods. 5. Až od 01.6.2010 je NBS oprávnená dohliadať
aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani
nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt, pretože to by bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa
zákona č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo
aj robilo a z hospodárskych výsledkov uvedených v správach nevyplývali indície a ani informácie o
zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktoré by ohrozili vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov
na zisku jeho členom. Družstvo nemalo žiadne výhrady k obchodníkovi s cennými papiermi a ani

nikdy neoznámilo NBS, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, alebo
inak neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a nikdy ani nepodalo žalobu z dôvodu, že obchodník
s cennými papiermi nekoná v súlade so zmluvou prípadne že spôsobuje škodu. Družstvo až dňa
15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a žiadalo o vykonanie
dohľadu, pričom sa nedomáhalo svojich nárokov na súde i keď išlo o obchodný vzťah, ale žiadalo
okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu a oboznámení sa s informáciami vykonala

ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste
a zistila, že obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie
portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu. NBS vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia
klientov obchodníka s cennými papiermi vydala rozhodnutie č. B.-XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2010, o
predbežnom opatrení, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom

klientov bez predchádzajúceho súhlasu NBS a rozhodnutie č. B.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010,
ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb
uvedených v §156 ods. 2 písm. a) zákona č.566/2001 Z.z. NBS teda nebola nečinná, vydala relevantné
rozhodnutia, nerobila prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch a
zákonom o dohľade. Vo vzťahu ku konaniu Družstva žalovaný uviedol, že Družstvo ignorovalo akúkoľvek

iniciatívu NBS - nepreberalo si listové zásielky, neodpovedalo na výzvy NBS na predloženie dokladov
a informácií a sťažovalo napredovaniu dohľadu. NBS vyzvala Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt
investície aj vzhľadom na výpoveď zmluvy danú obchodníkovi s cennými papiermi. Družstvo podalo dňa
28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, ale žiadosť nebola úplná a tak Družstvo
bolo vyzvané na odstránenie nedostatkov. Nedostatky neboli odstránené a preto bolo konanie o žiadosti

zastavené. Družstvo dňa 28.06.2010 doručilo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za
neschopného plniť záväzky voči klientom a tvrdilo, že obchodník s cennými papiermi pri riadení portfólia
prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške 26.179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste
u obchodníka s cennými papiermi však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by
Družstvo zverilo peňažné prostriedky za účelom riadenia portfólia. Družstvo ani na základe požiadavky

NBSopredloženievýpisovzbankovýchúčtovDružstvaapokladničnýchvýdajok,naktorýchobchodníks
cennými papiermi prijal peňažné prostriedky, však nepredložilo žiadne dôkazy. Vo vzťahu s požiadavkou
o vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií
žalovaný uviedol, že majetok Družstva nie je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok §
81 ods. 1, písmeno c), bod 3 zákona č.566/2001 Z.z. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, že NBS

bola nečinná, robila zbytočné prieťahy v konaní, či vykonala iný nezákonný zásah do ich práv a právom
chránených záujmov. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Z obsahu výsluchu žalobcov a listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobcovia boli členmi
Družstva, do ktorého vložili finančné prostriedky za účelom ich zhodnotenia. Písomnými podaniami

požiadali Družstvo o zrušenie členstva, ktoré im týmto spôsobom zaniklo a vzniklo im súčasne právo na
vyplatenie vyrovnávacích podielov. Finančné prostriedky Družstvom však žalobcom vyplatené neboli. V
súdnom konaní sa žalobcovia domáhajú náhrady škody voči štátu, spôsobenej nesprávnym úradným
postupomNBS,ktoránepostupovalavsúladesozákonomč.566/1992Zb.oNárodnejbankeSlovenska,
v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom. Výšku uplatnenej škody odvodzujú od výšky svojho členského podielu v Družstve.
Pohľadávkusiprihlásiliajdokonkurzu,ktorýbolnaDružstvovyhlásenýuznesenímsúduč.k.3K95/2010
zo dňa 11.4.2011, ale boli správcom konkurznej podstaty popreté. Žalobcovia podali aj incidenčné
žaloby, pričom konania o nich neboli ku dňu rozhodovania súdu ukončené. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva, mal
právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p., na základe zmluvy o riadení portfólia, z ktorej vyplývali
práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola
ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010. Po zániku záväzkového vzťahumedzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo
zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo
sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky,

ktoré získalo od svojich členov, neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola
špecifikovanávýškaposkytnutejsumy,alezamestnanciObchodníkasCPpriamodisponovalispeniazmi
Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli
oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani G., U., T. a I.. Družstvo malo účty v
Slovenskej sporiteľni, a.s., v Československej obchodnej banke, a.s. a vo Všeobecnej úverovej banke,

a. s.

5. Súd poukázal na ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; § 3 ods. 1, písmeno d/; 9
ods. 1,2; zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; §
127 ods. 2 a §128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. dôvodný.
Vychádzal aj z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 4Cdo/199/2005 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004), v zmysle ktorej platí, že nárok
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne
uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a
je povinný ho vydať. Ak majú žalobcovia pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má

povinnosť tento prospech vydať, nie je tak daný základný predpoklad zodpovednosti štátu. Žalobcovia
sa ako bývalí členovia Družstva, voči ktorému majú právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musia
voči nemu domáhať zaplatenia svojej pohľadávky. O ich pohľadávke v konkurznom konaní doposiaľ
nebolo právoplatne rozhodnuté. V čase rozhodovania súdu tak žalobcovia nepreukázali bezúspešnosť
uplatňovaniasvojichprávvočiDružstvu.Vsúčasnostiniejemožnéaniustáliťmajetokúpadcu-Družstva,

z ktorého by mohla byť uspokojená ich pohľadávka, resp. aj po skončení konkurzného konania v
prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol
súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobcom škoda. Súd ďalej konštatoval,
že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu,
teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak

je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu ku škode by nebolo bývalo došlo. V
predmetnej veci podľa názoru súdu neexistuje príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným
(nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom žalovaného. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj
z vyjadrenia splnomocneného zástupcu odporcu mal súd preukázané, že Družstvo predložilo NBS
dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Podaním žiadosti bolo začaté

konanie B. - 5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia §21 ods. 1, písmeno a/ zákona č.747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov prerušené rozhodnutím B.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo
povinnéodstrániťnedostatkyžiadostiažiadosťdoplniť.Družstvoanipoopakovanompredĺženílehotyna
odstránenie vád žiadosti, nedostatky žiadosti neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím B. -XXXX/

X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou
radou NBS číslo K.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010. NBS súbežne začala
voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o
cennýchpapierochainvestičnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov za porušenie ustanovenia §129 ods. 3 v spojení s ustanovením §128 ods. 1 písmeno b/

c/h/ ZoCP a ustanovenia §125c ods. 1 v spojení s ustanovením §127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím
B. -XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, NBS Družstvu zakázala predaj
majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže
NBS takéto kompetencie voči družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. Na základe získaných
poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP podala NBS dňa 27. 7. 2010 orgánom činným

v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. Q.:C.-XXX/
BPK-B-XXXX zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Žalobcovia vo veci nepreukázali splnenie

všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody podľa § 9 ods. 1,2; zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá im mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS
pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého boli žalobcovia členmi. Súd preto žalobu zamietol v celom
rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal voveci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali, nakoľko
žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia spoločné odvolanie v zákonnej lehote prostredníctvom
právneho zástupcu, podaním zo dňa 12.5.2015, do v poradí druhého výroku, ktorým bola žaloba
zamietnutá vo veci samej. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
vyhovie žalobe v napadnutej časti, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietli, že súd nezohľadnil, že žalovaný nepostupoval v súlade

s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom je
istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup
bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Žalovaní sa spoliehali, že nedôjde ku škode na ich úkor,
pretože vychádzali z garancie odporcu ako orgánu dohľadu. Nemohli predpokladať, že dohľad nad
Prospektom investície je podľa žalovaného len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom

obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovaného bol svojvoľný, resp. arbitrárny
v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Súd sa mal riadiť
zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným výkladom.
V tejto súvislosti poukázali na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn. III.ÚS
341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl. ÚS 21/96. Argument žalovaného, že vykonával dohľad nad činnosťou

Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných
papieroch,alenevykonávaldohľadnadcelkovoučinnosťouDružstva,jeirelevantný,akžalovanínemohli
o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa ich názoru nie je správny záver súdu o tom,
že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá im vznikla a porušením zákonných povinností
žalovaného spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon o cenných

papieroch. Ku škode žalobcov došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovaného vykonávať
zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobcovia neboli „bdelí“. Súd prvej
inštancie svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov,
ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania
v rámci subjektov dohliadaných žalovaným. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných

papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti. Podľa § 135 ods. 1 citovaného zákona, ktorý platí v tomto
zneníužod1.5.2007,Družstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôt,akoajobchodník,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných
papieroch mal žalovaný zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s cennými papiermi neurobil,

všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS
Družstvu a obchodníkovi. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre
finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS
bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách,
ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť, vystavené

dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť
k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva
zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo
tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky

vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov (svojich členov)
investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní
sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva
uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS
rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING

a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100%-
tnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už
členom predstavenstva alebo konateľom V.. W. Q., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To
znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované
do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala

právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon
o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem
udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému
družstvu z roku 2007, NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijalaanižiadnenáslednékontrolnéopatrenia,akonapr.predbežnýalebocelkovýzákazčinnostiobchodníkovi
alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie
priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaný

umožnil ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcami
vloženýchprostriedkovdoDružstva.Žalovanýnáslednesvojimpostupompotvrdiltietotvrdeniažalobcov
o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa
04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011.
Toleroval tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. NBS rozhodnutím

zo dňa 30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu
investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt
bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo
ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že
údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k
31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva

družstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,ktoréovládajúdružstvo
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného

potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. §
128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných
papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu
vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Žalobcovia vyjadrili svoj nesúhlas
s názorom súdu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak

žalobcovia nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní. Zákon č. 514/2003
Z. z. takúto podmienku neustanovuje. Súd nezohľadnil vo svojom rozhodnutí aktuálny stav konkurzu,
podľa ktorého je možnosť žalobcov ako veriteľov na uspokojenie pohľadávky vylúčená. Žalobcovia
napokon v odvolaní namietali, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že
listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania, neboli riadne

vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 OSP. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.01.2012.

7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu podaním zo dňa 09.06.2015 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Podľa jeho názoru súd v prejednávanej

veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil
skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci.
Za nepresné a účelové označil tvrdenie žalobcov, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a
sp. zn. I.ÚS 241/07). V odvolaní ani nešpecifikovali, na ktoré otázky nedostali odpoveď. Žalobcovia

sa účelovo snažia navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci,
pričom sami nevyužili všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodali žalobu proti členom
predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli zodpovední za riadenie družstva
PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K namietanému porušeniu princípov
právneho štátu žalovaný uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými

subjektmi sú dané platným právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej
súdnej judikatúry. Pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval
zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade a zákone o cenných papieroch. Žalobcovia sami
mohli požiadať žalovaného o vysvetlenie jeho zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na
finančným trhom. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.04.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného
návrhužalovanýuviedol,žetvrdeniejezavádzajúceanezodpovedáskutočnosti.Uvedenýrozsudoktotiž
primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne
sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR
výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov
osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje, že aj z rozsudku
zverejneného v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010) vyplýva, že
v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávkypoškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený
dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ
nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa žalobcovia domáhali proti
členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho orgánu
si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej
spoločnosti. Žalobcom doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody a jej výšky
bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka žalobcov voči

dlžníkovinebudeuspokojenávrámcikonkurzu,môžejejvzniknúťškoda.Tátoškodanevznikávokamihu
splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď
sa právo veriteľov - žalobcov voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Žalobcovia tak zmiešavajú
ujmu, ktorá im ako veriteľom bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov ich dlžníkom, s ujmou,
ktorájejednouzpodmienokvznikunárokunanáhraduškody.Pokiaľžalobcoviatvrdia,želistinnédôkazy
neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 OSP, t.j., že neboli prečítané

určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaný k tomu namietol, že zo zápisnice z pojednávaní
vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných častí označených listín. Podstatné je
aj to, že obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako aj účastníkom z inej rozhodovacej
činnosti súdu. Na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií odporcu podaných cca 800 žalôb
na rovnakom skutkovom a právnom základe, a od 02.07.2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v

skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym
zástupcom žalobcov (veriteľom družstva C.) advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008,
podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti.

8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcov ako súd odvolací podľa § 34 CSP,

v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 215 CSP),
vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením §
220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP.

9. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, považuje odvolací súd za potrebné len
zdôrazniť, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu
žalobcov-nesprávnyúradnýpostupžalovanéhoprivykonávanídohľadunadčinnosťouDružstva.Okrem
toho nebolo preukázané ani to, či žalobcom už konkrétna škoda vôbec vznikla. Je nesporné, že žalovaný

bol povinný vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt; v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných
papieroch zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať

schválený Prospekt investície. Až od uvedeného dňa tak mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava
schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1,
v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona o
cenných papieroch č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových

hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť
portfólia, zákon o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a
teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov.
Je preto správny názor súdu prvej inštancie, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS

kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej
úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona
o cenných papieroch. Sami žalobcovia si museli byť vedomí toho, že s ich investíciou je spojené
riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Nemožno pričítať naťarchu NBS, ak si týchto skutočností žalobcovia neboli dostatočne vedomí. To isté platí aj pokiaľ ide
o argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemali vedomosť. Pokiaľ ide o
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní žalobcovia

poukazovali, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciu žalovaného. Z tohto rozsudku
nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného
konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného
v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený nezíska v konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške
vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu speňažovania konkurznej podstaty. Miera

možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne
pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia
konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov.
Bude tak jasné, že za daných okolnosti žalobcovia nebudú mať šancu od Družstva vymôcť žiadne
odškodnenie. V konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva v čase vyhlásenia napadnutého
rozsudku nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz

nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky
nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver
súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná predčasne.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne

správny. V odvolacom konaní bol žalovaný opätovne plne úspešný a mal by nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 2 CSP . V konaní
mu však žiadne odvolacie trovy nevznikli a preto mu odvolací súd takýto nárok nepriznal.

K výroku pod bodom II.:

11. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni v 1. rade, aby v lehote 10 dní od
doručenia predmetného uznesenia zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur.
Súdny poplatok vyrubil podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č.

71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

12. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa v 1. rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.06.2015. Navrhla, aby súd prvej inštancie v zmysle
práva autoremedúry podľa § 210a O.S.P. napadnuté uznesenie zrušil. V predkladacej správe

odvolaciemu súdu však súd prvej inštancie uviedol, že tomuto odvolaniu nemieni vyhovieť a vec predložil
na odvolacie konanie podľa § 374 ods. 4 OSP. V odvolaní žalobkyňa namietla nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych
poplatkoch účinného do 30.09.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom. Poukázala aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých
alebo za konanie začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012,
i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Podľa jej názoru poplatok za odvolanie nie je povinná zaplatiť,
pretože konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto

konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa
týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné. Odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v
podstate v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd pred 1.10.2012 (konkrétne
dňa 30.12.2011), je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

od poplatku vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že jej nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s
podaným odvolaním proti rozsudku. Tento právny názor odvolací súd nepovažuje za správny.14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé
úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a

prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa§2ods.1písm.a)zákonaosúdnychpoplatkoch,poplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal

odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie

sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra
2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky

podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.

15. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení v bode 14. má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď uznesením uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie, aj keď konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania
v prejednávanej veci) bolo do 30.09.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v
Sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona

o súdnych poplatkoch, bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona
o súdnych poplatkoch, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.
Takéto súdne konanie teda nie je od 01.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že žalobkyňa

by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podala do 30.09.2012.
Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku až dňa 15.05.2015, t.j. za
účinnosti zákona o súdnych poplatkoch v znení zák. č. 286/2012 Z.z., žalobkyni ako odvolateľke
(navrhovateľke poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za podané odvolanie vo výške 20,- eur.

16. Odvolací súd zistil v napadnutom uznesení pochybenie spočívajúce len v tom, že povinnosť uhradiť
súdny poplatok za podané odvolanie bola uložená výlučne žalobkyni v 1. rade, hoci odvolanie podal
právny zástupca za všetkých žalobcov v 1. až 10. rade, čím vznikla solidárna povinnosť uhradiť súdny
poplatok všetkým žalobcom. Keďže toto pochybenie nebolo predmetom podaného odvolania a nemá za

následok nesprávnosť uznesenia ako celku, odvolací súd na to neprihliadal. Bude vecou žalobcov, aby
si zaplatenie poplatku medzi sebou v rámci solidárnej povinnosti vyporiadali.

17. Keďže odvolacia námietka žalobkyne v 1. rade o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí,
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -
dovolací návrh (§ 428 CSP).