Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203700
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216203700.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka v Malinove, proti žalovanému: L. O., E.. X. O.Ú. XXXX, bytom Č. X. XXX, o 565 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 574,46 € s 5,05
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 565 € od 20. októbra 2015.
II. V časti o zaplatenie 1.012,92 € a 23,22 % ročného úroku zo sumy 565 € od 20. októbra 2015 sa
žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 28,4 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudošlousúdu11.marca2016domáhalvočižalovanémuzaplateniasúmuvedených

vo výroku. V žalobe predniesol, že na základe zmluvy o úvere z 25. júna 2014 poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver 700 €, ktorý mal splatiť v 12 splátkach po 110 € spolu s úrokom a poplatok za činnosti
súvisiace so zmluvou. Tie žalovaný neplatil, preto bol úver k 28. júna 2015 zosplatnený. Nárok žalobcu
pozostáva z istiny, nesplateného úroku, poplatku, ako aj poplatkov za upomienky, zmluvnej pokuty a
trov mediačného konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal povoliť splátky 70 € mesačne, pretože má dôchodok 325 €.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania v
tomto spotrebiteľskom spore [§ 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o
spotrebiteľskom úvere (č. l. 6), dohoda o plnení v splátkach (č. l. 7), všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru (č. l. 8) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186
ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho zamestnania,
podnikania alebo povolania.

b) Žalobca (zastúpený mandatárom) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník 25. júna 2014 podpísali zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 6) na formulári žalobcu. Táto zmluva obsahuje okrem
iného tieto ustanovenia:„1. Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaväzuje bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o
spotrebiteľskom úvere... poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský v hotovosti v sume =700
EUR... a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške =620 EUR t. j. zaplatiť... =1320 EUR.
Spotrebiteľ podpisom zmluvy žiada veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru.
2. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo
výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške =162,54 EUR, a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou vo výške =457,46 EUR... Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť
celkovú čiastku =1320 EUR, ak nie je dohodnuté inak do 27 06 2015...
Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy..., bol oboznámený so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať...“. Okrem toho je v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov 88,57 % a
priemerná RPMN.

Spolu s touto zmluvou podpísali žalobca i žalovaní dohodu o plnení v splátkach (č. l. 7), ktorou sa
žalovaný zaviazal splácať úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX v 12 splátkach po 110 €. Táto dohoda
ustanovovala okrem iného, že „neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3
mesiace tento Dodatok zaniká od počiatku.“

c) Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (č. l. 8) ustanovovali okrem iného toto:
„08... ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR...
Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10 EUR, a to do 5 dní
od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“.

d) Žalovaný do 28. júna 2015 zaplatil minimálne 75 €, následne zaplatil 19. augusta 2015 zaplatil ďalších
30 €, 21. septembra 2015 sumu 15 € a 19. októbra 2015 ďalších 15 € (nesporné tvrdenie).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú

za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení
žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral. Žalobca síce tvrdil, že splatených bolo len 75 €, t. j. konečná
istina by mala predstavovať (700-75=) 625 €. Žalobca však žiada istinu len 565 €, pričom zo spôsobu

výpočtu úrokov z omeškania (žalobca ho žiadal zo sumy 625 € len do 19. augusta 2015, potom do 21.
septembra 2015 ho žiadal zo sumy 595 € a do 19. októbra 2015 len zo sumy 580 €, neskôr potom len
zo sumy 565 €) vyplýva, že muselo dôjsť k ďalším úhradám, ktoré dlžnú istinu ďalej znižovali. Súd preto
z týchto tvrdení dospel k záveru, že žalovaný v skutočnosti vykonal aj ďalšie úhrady v sume ešte 60 €.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému
dohodnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o celkové náklady, ktoré mali podľa
bodu 2 zmluvy o úvere zahŕňať úrok a náhradu administratívnych nákladov. Takáto zmluva je zmluvou o

úvere v zmysle § 497 Obch. zák., ktorá sa podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obch. zák. spravuje celou treťou
časťou Obchodného zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho
podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú tiež obaja definíciu veriteľa a spotrebiteľa v
zmysle§2písm.a)ab)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom k 25. júna 2014, a táto zmluva je teda zmluvou o spotrebiteľskom

úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme
peňažného úveru alebo pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Obsahom zmluvy z 25. júna 2014 sú okrem iného dohodnuté celkové náklady vo výške 620/700, teda
88,5 % z poskytnutej istiny, z čoho 162,54 € (23,22 %) má tvoriť úrok a 457,46 € úhrada nákladov. Podľa

názoru súdu však zo spôsobu splácania (postupne v jednotlivých splátkach), ako aj z toho, že výška
oboch plnení je závislá od poskytnutej istiny (náhrada nákladov je tým vyššia, čím vyššia je istina), je
zrejmé, že hospodársky účel celej sumy 620 € je totožný a medzi jeho formalizovanými časťami „úrok“ a
„úhrada nákladov“ nie je žiaden podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu sledujúpokryťnákladyveriteľaaposkytnúťmuprimeranýziskzaprenechaniepeňažnýchprostriedkovdlžníkovi.
Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na úrok (v
širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou 88,5 % z istiny (počítaných vopred).

Podľa názoru súdu však takáto výška poplatku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov)
odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je
zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže
aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo
5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri

peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne
uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Úroková sadzba (odmena) 89 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná,
pretože predstavuje takmer dvojnásobné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V
relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike
pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená
ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v

slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a
následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa
amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN uvedenej v dohode o splátkach (takmer
266,18 %).
Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym

úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku a servisnom poplatku je však úplná absencia akejkoľvek
úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom

znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť
dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať tzv.
celkovénáklady(úrok,úhradunákladov)zposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru,aleanizmluvnúpokutu.
Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 700 €, z ktorej žalovaný už zaplatil 135 €, má
teda nárok na doplatenie sumy 565 €.

10. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom od 1. februára 2013 vo výške 5,05 % ročne
- zo sumy 625 € od 28. júna do 19. augusta 2015 v sume 4,54 €,

- zo sumy 595 € od 20. augusta do 21. septembra 2015 v sume 2,69 €,
- zo sumy 580 € od 22. septembra do 19. októbra 2015 v sume 2,23 €.
Celkovo má teda žalobca nárok na vyčíslený úrok z omeškania v sume 9,46 €.

Vo zvyšnej časti žaloba nie je opodstatnená.

11. Žalobca spĺňa definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný definíciu
spotrebiteľa podľa ods. 4 cit. paragrafu, v dôsledku čoho je táto zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikovali aj v obchodnoprávnych
vzťahoch, keďže Obchodný zákonník nemá osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 1 ods. 2

Obch. zák.). Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Takou podmienkou je napríklad ustanovenie,
podľa ktorého má spotrebiteľ platiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s omeškaním [§ 53
ods. 4 písm. k) Obč. zák.]. Podľa ods. 10 cit. paragrafu sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí

so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy.
Z ustanovenia ods. 08 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že za každú upomienku,
ktorú žalobca odoslal môže od žalovaného požadovať sumu 10 €. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,že rozhodnutie o zaslaní upomienky je výlučne na veriteľovi, pričom v počte upomienok nie je nijako
obmedzený.Podľanázorusúdumátakzvolená poplatkuzaupomienkujednoznačnesankčnýcharakter.
Svojou podstatou tak u poplatku za upomienku nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatňovaním

pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák., ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1
Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky veriteľa. Rozhodnutie
o konečnej výške poplatkov za upomienky je v konečnom dôsledku celkom na vôli veriteľa, pretože
len on rozhodne, či a koľko upomienok zašle. Zo všetkých týchto dôvodov tak súd dospel k záveru,
že zmluvné ustanovenie o poplatku za upomienku je neprijateľnou zmluvnou podminenkou, v dôsledku

čohojeneplatné(§53ods.5Obč.zák.).Veriteľtaknemôžeztohtoustanoveniauplatňovaťžiadnepráva.

12. Náklady mediačného konania podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii by žalobcovi bolo možné
priznať jedine ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, keďže iný titul na ich náhradu zo zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným nevyplýva. Pri posudzovaní spojenia „náklady spojené s jej uplatnením“ v
§ 121 ods. 3 Obč. zák. treba vychádzať z toho, či určitý postup je predpokladom uplatnenia pohľadávky,

alebo či k jej uplatneniu účelne vedie. Napríklad v judikáte R 26/2000 bolo vyslovené, že náklady
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody voči štátu je príslušenstvom tejto pohľadávky,
pretože predbežné prerokovanie je nevyhnutným predpokladom jej uplatnenia. Podľa názoru súdu
však mediačné konanie tak, ako ho upravuje zákon č. 420/2004 Z. z., nemožno považovať za spôsob
uplatnenia pohľadávky. Z § 2 ods. 1 cit. zák. totiž vyplýva, že mediácia je činnosť mimosúdna, ktorej

cieľom je dosiahnutie dohody ako výsledku mediácie (§ 15). Mediátor nemá žiadne donucovacie
opatrenia, keďže výsledkom mediácie je len dohoda medzi jej stranami, ktorá môže byť exekučným
titulom len v prípade, ak je spísaná ako notárska zápisnica alebo schválená ako zmier (§ 15 ods. 2
cit. zák.). Za daných okolností nemožno podľa názoru súdu mediáciu považovať za spôsob uplatnenia
pohľadávky, ale len za formu mimosúdnych rokovaní, a náklady týchto rokovaní nemožno uplatňovať

podľa § 121 ods. 3 Obč, zák. Okrem toho však z § 14 ods. 1 a 2 zák. č. 420/2004 Z. v znení účinnom od
1. januára 2012 do 31. decembra 2015 vyplýva, že predpokladom konkrétnej mediácie bolo uzavretie
dohody o začatí mediácie v písomnej forme s úradne osvedčenými podpismi a jej uloženie v Notárskom
centrálnom registri listín. Až do naplnenia týchto predpokladov nebolo možné považovať mediáciu za
začatú. Z toho, že má ísť podľa zákona o dohodu na konkrétnej mediácii, podľa názoru súdu vyplýva,

že je vecou každej strany sporu, či na takúto dohodu pristúpi alebo nie, a to aj v prípade, že už predtým
uzavrela všeobecnú dohodu o riešení sporu mediáciou (§ 7 cit. zák.). Ak sa teda strana rozhodne
neuzavrieť dohody o začatí mediácie podľa § 14 ods. 1 cit. zák., je to prejav jej slobodnej vôle, a je
vylúčené tvrdiť, že tým mediáciu „zmarila“. Ak navrhujúca strana dovtedy zaplatila prípadný poplatok
za mediáciu alebo náklady na ňu, musela tak činiť vo vedomí, že tieto náklady môžu vyjsť nazmar, ak

druhá strana s mediáciou nebude súhlasiť. Snaha preniesť tieto náklady na stranu, ktorá prejavila vôbec
nezúčastniť sa na mediácii spôsobom upraveným v § 14 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z., je podľa názoru
súdu navyše aj v rozpore s citovaným ustanovením, keďže má za cieľ nútiť druhú stranu do toho, aby
so začatím mediácia prejavila súhlas. Ak tak druhá strana neurobí, uplatňuje tým len svoje právo a za
to ju nemožno stíhať tým, že bude povinná nahrádzať druhej strane súvisiace náklady, s ktorými táto

musela počítať.

13. Z uvedených dôvodov tak súd žalobe vyhovel len čo sumy nezaplatenej istiny 565 € s vyčísleným
úrokom z omeškania 9,46 €, ako aj ďalej pokračujúcimi úrokom z omeškania (výrok I), vo zvyšnej
časti (úrok, náklady, poplatky za upomienky, zmluvná pokuta, náklady mediačného konania, spolu s

prislúchajúcim úrokom z omeškania) žalobu zamietol (výrok II). Súd pritom nemohol vyhovieť žiadosti
žalovaného o určenie splátok, pretože žalovaný neuviedol a nepreukázal žiadne osobitné dôvody, ktoré
by odôvodňovali splátky. Okrem toho nie je zrejmé, prečo sa žalobca už doteraz nepokúsil splatiť svoje
záväzky aspoň čiastočne vo výške ním požadovaných splátok. Súd však namiesto toho určil dlhšiu
jednomesačnú lehotu na splnenie uloženej povinnosti (§ 232 ods. 3 C. s. p.).

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí
prevažne úspešnému žalovanému nárok na náhradu (565 : 1.012,92, t. j. 35,8 : 64,2 =) 28,4 % jeho
účelne vynaložených trov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.