Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314228861
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314228861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej
mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou z 27. septembra 2012 doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda sa domáhala

náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 1 100,-Eur. Žalobca vyčíslil
uplatnenú majetkovú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré mal použiť
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70,-Eur, na udržanie a správu informačného systému vo výške 40,-Eur a na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom vo výške 50,-Eur a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené

s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15.-Eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 1 100,-Eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie práv žalobkyne a stratu jej legitímnych očakávaní a dôvery konania v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehote, resp. v primeranom
čase. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti žalovanej za škodu,
vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnila si náhradu trov

konania.

2.Kžalobesapísomnevyjadrilažalovaná,ktorážiadalažalobuzamietnuť apriznaťjejprávonanáhradu
trovkonania.Svojnávrhodôvodilatým,žežalobkyňaneunieslavkonanídôkaznébremeno,nepredložila
dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, namietala predčasné podanie
žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesla aj námietku premlčania.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu cestou jeho právneho
zástupcu a žalovaného. Žalobca, jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť
ospravedlnili. Žalovaný sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil. Z tohto dôvodu súd prejednal vec v
neprítomnosti strán sporu.4. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne, vyjadrením žalovanej, obsahom spisu exekučného súdu, na
základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 19. júna 2009 navrhol oprávnený Pohotovosť, s.r.o. súdnemu exekútorovi JUDr. P. C. A. A.
J. XX, XXX XX K., vykonať exekúciu proti povinnému B. K. o vymoženie pohľadávky vo výške 1 056,83,-
Eur s príslušenstvom na základe Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 11. mája 2009 sp. zn. A.,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841

04 Bratislava. Dňa 10. júla 2009 požiadal súdny exekútor Okresný súd Dunajská Streda o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 10. septembra 2010 súd uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia v časti sumy 635,31,-Eur, v časti vymoženia úrokov z omeškania 0,25 % denne zo
sumy 879,97,-Eur od 20. novembra 2008 do 28. apríla 2009, zo sumy 864,97,-Eur od 29. apríla 2009
do zaplatenia a v časti trov konania vo výške 268,56,-Eur zamieta. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
2. decembra 2010. V ostatnej časti súd vydal poverenie pre súdneho exekútora 1. decembra 2010. Na

základe odvolania oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením 31. januára 2012 č. k. 23Co/3/2012-84
odvolacie konanie zastavil. Okresný súd Dunajská Streda uznesením z 23. januára 2014 vyhlásil
exekúciuzaneprípustnúaexekúciuzastavil.Otrováchexekučnéhokonaniasúdrozhodnesamostatným
uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

6. Podľa § 36 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 44 ods. 8 zákona Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
(do 18.10.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

8. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutímjeosobitnouobjektívnouzodpovednosťoubezohľadunazavinenieanemožnosajejzbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci
t.j. aj súdu, ktoré svojim obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konanímorgánu verejnej moci porušia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z
povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik
zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva
na poškodenom, v danej veci na žalobkyni.

9. Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú

žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

10. V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie za účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú
lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora 30 dní ale zároveň v zmysle ods. 9 Exekučného
poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí

exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie. Súd požiadal pôvodného súdneho exekútora o predloženie spisu, vrátenie
poverenia a vyčíslenie trov exekúcie. Po doručení spisu, vyčíslení trov exekúcie, súd rozhodol tak,

že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel. Z uvedených dôvodov má súd za to, že k
nesprávnemuúradnémupostupuexekučnéhosúduneprišloakeďženiejesplnenázákladnápodmienka
zodpovednosti za škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou uplatnený nárok žalobkyne a nadväzne na
to, ani nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Okrem toho v danej veci nebolo preukázané, že by sa viedlo

disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej
republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní. Podľa konštantnej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné
zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností daného prípadu, pretože neboli splnené

základné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom v súlade s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 7. mája 2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné predmetnú žalobu o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods.
2 Ústavy, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho
súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s
ďalšími námietkami strán, a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.

12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.