Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115219765
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115219765.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s.,

Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou PERSPECTA
Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: G. C., P..
XX.XX.XXXX, Y. XXX XX Ž. XX, o zaplatenie 228,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 23.7.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 228,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.7.2012 do

zaplatenia a náhradou trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca žalobcu“)
uzavrelsožalovanýmpodľa§44zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchdňa17.1.2012
zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby povinný pripojiť
žalovaného k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na predplatenú mobilnú službu
FIX 12. Žalovaný bol povinný dobíjať si mesačne dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom prvý

krát bol povinný dobiť si ho najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom bol zmluvný vzťah uzavretý. Na základe dodatku k zmluve, ktorý bol podpísaný dňa 17.1.2012,
jeho povinnosť trvala počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Žalobca uviedol, že keďže si žalovaný
kredit na SIM karte buď nedobil vôbec alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit dobíjať, porušil zmluvu
o pripojení FIX 12, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej komunikačnej služby
EASY a Osobitné podmienky poskytovania predplatenej verejnej komunikačnej služby EASY a Osobitné
podmienky pre poskytovanie služby FIX 12 (pozn. súdu: ktoré žalobca ďalej nijako nešpecifikoval), za čo

bol poskytovateľ služby oprávnený účtovať žalovanému dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto pokuta bola
vyúčtovanáfaktúrouč.XXXXXXXXXX,aztejtofaktúrysiuplatňujenárokvovýške228,95Eur.Vzhľadom
na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 9.6.2014, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu, a na základe uvedeného došlo
zo strany Slovak Telekom k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Právne svoj nárok
žalobca zdôvodnil tak, že keďže žalovaný zmluvu na program služieb FIX 12 porušil tým, že si nedobíjal
zmluvne dohodnutý kredit, vznikol podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Uviedol,

že „poukazujeme na príslušný bod dodatku, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení
ktorých má podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu.“ Ide o taxatívny výpočet povinností a nie
exemplifikatívny. Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité a zrozumiteľné.3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením uložil a žalobu
s prílohami mu doručil ešte dňa 21.1.2016.

4. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný
spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.

5. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť

skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

6. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor

rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

7. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a to oboznámením žaloby, zmluvy
o poskytovaní verejných služieb Fix, dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix, oznámením

o postúpení pohľadávky a faktúrou spoločnosti Slovak Telekom, a.s. adresovanou žalovanému, a na
základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov
zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 17.1.2012 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu

o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované
služby podniku, a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k
zmluve,všeobecnýchpodmienokaosobitnýchpodmienok,najmäriadneavčasplatiťcenuzaaktiváciua
poskytovanieslužieb.Cenazaposkytovanéslužbybolastanovenáodkazomnacenníkpreposkytovanie
služieb podniku (ďalej len „cenník“).

10. Dňa 17.1.2012 uzavreli zmluvné strany k tejto zmluve aj dodatok, predmetom ktorého bola zmena
pôvodného programu služieb účastníka na program služieb uvedený v tabuľke č. 1 tohto dodatku
a záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu, ktorý je bližšie
špecifikovaný v tabuľke č. 1. V dodatku je v tabuľke č. 1 uvedené: program služieb Fix 12, minimálne

mesačné zmluvné dobitie 12,- Eur, typ MB/dátové zariadenie LG EGO T500, maximálna kúpna cena 1,-
Eur, doba viazanosti 24, minimálny program služieb FIX 12, zmluvná pokuta 248,95 Eur.

11. V bode 1. písm. c) dodatku je ďalej uvedené, že predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka
riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje

povinnosti v súlade so zmluvou.

12. V bode 3. dodatku je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1
písm. c), v bode 2 tohto dodatku (pozn. súdu: pojednávajúcom o záväzku účastníka, že nepožiada o
vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa všeobecne nedopustí takého konania a ani neumožní také

konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo
právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka), v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podnikuzmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Pojem „vypojenie SIM karty zo strany podniku“
nie je predloženom dodatku a ani v zmluve nijako vymedzený.

13. Z nespochybnených tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný si nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit,
vypojenie SIM karty žalobca netvrdil. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 s vyznačeným
dátumom dodania služby 7.7.2012 a so splatnosťou 25.7.2012 vyúčtoval právny predchodca žalobcu
žalovanému bez ďalšieho zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Vo faktúre nie je nijako špecifikované
porušenie právnej povinnosti zakladajúce nárok na zmluvnú pokutu, a z dátumu jej vystavenia a

dodania služby vyplýva len to, že by malo ísť o skutočnosti predchádzajúce tomuto dátumu, resp.
existujúcenajneskôrvtentodátum,teda7.7.2012. Zlistuprávnehopredchodcužalobcuzodňa3.7.2014
označeného ako oznámenie o postúpení pohľadávky vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne
pohľadávku z tejto faktúry postúpil na žalobcu. Žaloba bola doručená súdu 23.7.2015.

14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“)

zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktoré sú súčasťou zmluvy.

15. Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. ZoEK podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť

poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej
v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní
verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom
náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

16. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

18. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Zo znenia žaloby a predloženej faktúry vyplýva, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo

zaplatenie zmluvnej pokuty podľa predloženej faktúry. V tejto súvislosti súd pripomína, že dôvod
uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre
vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností
(teda v tomto konkrétnom prípade na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne
konkrétnymvymedzenýmporušeniaurčitejzmluvnejpovinnosti)másúdonárokunazaplateniezmluvnej

pokuty rozhodnúť.

20. Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je pritom zrejmé, že nie každé porušenie
akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu.Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je

celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu.
Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho
zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením
presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení
konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3.

porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky)
zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú
pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne,
a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej
bolodostatočneurčiteazrozumiteľnepísomnezabezpečenézmluvnoupokutou,tedažektorákonkrétna
forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, mala

za následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto
zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca
však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil.

21. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa

§ 220 ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a
z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil), považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na
to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti
(skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali uplatnený nárok na zmluvnú pokutu.
V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné

obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné
uplatňovanienárokovnekonkrétnympoukazomnaprílohypripojenéknávrhu.Natentotrendužreagoval
aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od
1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť
odkazom na označené dôkazy. V danom prípade však ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody

uplatneného nároku. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a
právnych služieb (pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné
na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú
(formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných
(rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť.

22. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

23. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

24. V prejednávanom prípade žalobca uplatnenie zmluvnej pokuty v žalobe vymedzil iba tým, že „keďže

žalovanýzmluvunaprogramslužiebFIX12porušiltým,žesinedobíjalzmluvnedohodnutýkredit,vznikol
podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu“, a všeobecným poukazom na pripojenú
faktúru a „príslušný bod dodatku“..25. Takéto vymedzenie uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu je však nielen že neprimerane
všeobecné a nekonkrétne, keď nevymedzuje a neidentifikuje celkom presne a určito konkrétne písomné
dojednanie záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu a jeho naplnenie, ale napokon (nad rámec konkrétnych

tvrdení žalobcu) v tomto znení nezodpovedá ani žiadnemu v prílohách predložených súdu písomne
vymedzenému dojednaniu povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, a neumožňuje tak v tejto
časti vyhovieť žalobe už pre neunesenie bremena tvrdenia. Predpokladom nároku na zmluvnú pokutu
podľa bodu 3. dodatku totiž bolo porušenie povinnosti „v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty zo strany podniku“, ktoré žalobca ani len netvrdil. Navyše podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2.

ZoEK mal podnik právo prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby iba po predchádzajúcom
náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, ktoré žalobca taktiež ani
len netvrdil. Pre žalobcom tvrdenú situáciu (samotné nedobíjanie si kreditu) podľa predložených príloh
zmluvná pokuta dojednaná nebola.

26. V tejto súvislosti pritom súd pripomína, že zmluvná pokuta pre nesplnenie zmluvnej povinnosti

nemôže byť podmienená ďalším fakultatívnym úkonom druhej zmluvnej strany. „Pokiaľ je vznik
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa zmluvy kumulatívne viazaný ako na porušenie zmluvnej
povinnosti jednej zo zmluvných strán, tak na následné odstúpenie od zmluvy druhou zmluvnou stranou,
potom nárok na zmluvnú pokutu nevznikne, lebo môže vzniknúť až po zániku záväzku v dôsledku
odstúpenia od zmluvy.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4025/2011, Výběr NS 15/2012, mutatis

mutandis 33 Cdo 1857/2008, Výběr NS 823/2009, dostupné na www.nsoud.cz ).

27. Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec návrhu, keďže žalobca
žiadne iné porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť
zmluvnú pokutu, ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil) súd uvádza, že dojednanie

zmluvnej pokuty v dodatku, ktorá sa v ňom spomína na viacerých jeho miestach opakovane bez
vymedzenia (vylúčenia) možnosti jej viacnásobného uplatňovania, a ktoré je koncipované neprehľadne,
nedostatočne konkrétne, veľmi široko a v podstate zrejme napokon na porušenie akejkoľvek zmluvnej
povinnosti, je neurčité, a z toho dôvodu tiež v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neplatné.

28. Okrem toho takéto dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu
zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s
ust. § 53 ods. 5 OZ. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej

povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako
vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti
porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať
od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.

29. V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k.
4C/163/2011-28 zo dňa 7.12.2011, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o
pripojení uzavretom medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, podľa ktorej „V prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok

alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo
strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, je ako
neprijateľná podmienka neplatná.

30. Napokon súd pripomína, že právo na úhradu zmluvnej pokuty nevzniká až jej vyúčtovaním (toto

právo, podobne ako iné zmluvné nároky, sa nemusí najprv osobitne uplatniť u fyzickej alebo právnickej
osoby), ale už porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, a keďže skutočnosti zakladajúce
jej uplatňovanie nastali podľa faktúry najneskôr 7.7.2012, a žaloba bola podaná až 23.7.2015, teda po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty by bolo už aj
premlčané, a nebolo by ho možné súdom žalobcovi priznať aj z toho dôvodu.

31. Zo všetkých týchto dôvodov preto súd žalobu zamietol.32. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. V konaní bol procesne úspešný žalovaný, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať
podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods.
2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny

úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok
na náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.