Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/284/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203191
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513203191.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného I., vo veci pobočky T. proti
povinnému C., o vymoženie 341,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05. apríla 2016, č. k. 10Er/456/2013-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r

d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h)
v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť poverenému súdnemu trovy exekúcie v sume 83,68 Eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením zo dňa 03.04.2013 bol súdny exekútor

poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 341,58 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - Rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX vydaného dňa 14.02.2013 I.. Dňa 04.02.2016 bol
tamojšiemu súdu v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku doručený podnet súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu konania bolo
zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani vlastníkom motorových vozidiel. Je iba držiteľom
motorového vozidla Volkswagen. Povinný je dlžný na poistnom voči B., I. a C.. Zo zablokovaného

účtu v banke neprišla žiadna úhrada, keď podľa elektronickej súčinnosti s bankami bolo zistené, že
na účet povinného sú evidované blokácie vo výške cca 12.000,- Eur. Povinný poštu nepreberá ani v
odbernej lehote. S konateľom bola podpísaná dohoda o postupnom splácaní pohľadávky, po podpise
ktorej už žiadna úhrada nebola vykonaná. Dňa 22.09.2015 bolo vykonanou osobnou návštevou zistené,
že povinný sídli v starom rodinnom dome, v ktorom žije stará matka konateľa spoločnosti s tým, že firma
v ňom nemá žiadne hnuteľné veci a nič tam nevyrába. Overovaním na obecnom úrade bolo zistené, že

o firme nemajú žiadnu vedomosť. Obaja konatelia sú v súčasnosti konateľmi v inej firme a je zrejmé,
že povinný existuje len papierovo. Súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na zistenia súdneho
exekútora o majetkových pomeroch povinného, bol daný dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, preto exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastavil.
Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodovanie v každej súdom prejednávanej veci je
zásadne významný čas rozhodovania (§ 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 O.s.p.), pričom za predpokladu

náležitého doloženia všetkej od súdneho exekútora požadovateľnej iniciatívy pri zisťovaní majetku
povinného, je hypotetická možnosť nadobudnutia majetku povinným v budúcnosti, právne celkom
bez významu. Podstatnou je aktuálna nemajetnosť povinného. Zastavenie exekúcie nie je pritom
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý ale môže mať záujem na pokračovaní exekúcie v prípade
ak očakáva, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho
pohľadávku. Na uplatnenie takéhoto postupu je však potrebné, aby očakávanie oprávneného o tom, že

povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, malo aj reálny predpoklad. Zároveň súd prvej inštancie
poukázal na to, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicataepre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi
na podklade toho istého exekučného titulu (IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011).
Keďže v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd k náhrade

trov exekúcie v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Súd prvej inštancie
priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 83,68 Eur vr. DPH.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený vo výroku o zastavení exekúcie.
Uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie o

nemajetnosti povinného, nakoľko I., zo strany povinného eviduje úhrady vo výške 3.121,89 Eur zo
dňa 24.02.2015 v ostatných exekučných konaniach a z tohto dôvodu žiada odvolací súd o prešetrenie
skutočností ohľadom majetkových pomerov povinného predložených súdnym exekútorom. Na základe
vyššie uvedeného, oprávnený navrhuje aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že ako exekútor nezistil
absolútne žiaden majetok, z ktorého by bolo možné predmetnú pohľadávku uspokojiť a vzhľadom na túto

skutočnosť zákon umožňuje iba zastavenie exekúcie. Majetok povinnej firmy nie je potrebné prešetrovať
roky, pokiaľ sa v priebehu mesiaca preukáže nemajetnosť spoločnosti, považuje sa to za dostatočné.
Pri osobnej návšteve v sídle spoločnosti bolo zistené, že spoločnosť má evidované sídlo v staršom
rodinnom dome, kde žije stará matka konateľa firmy, ktorá uviedla, že spoločnosť tam nemá žiaden
hnuteľný majetok a ani tam nič nevyrába. Obaja konatelia už od 29.05.2015 podnikajú v inej spoločnosti

C. s.r.o. Na základe toho, že povinná firma nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla, je
dlžná na poistnom voči B., C. aj I., na jej účte evidujú blokácie vo výške cca 12.000 Eur, pričom poštu
firma nepreberá, trvá na tom, že sú splnené dôvody pre zastavenie exekúcie pre nejatetnosť povinného
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
ako "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o
zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa
ktorého súd prvej inštancie posudzoval všetky úkony vykonané pred súdom prvej inštancie.

6. Podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

7. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie poverením
č. 5304 032414 zo dňa 03.04.2013 poveril súdneho exekútora K.. S. N. vykonaním exekúcie pre

vymoženie pohľadávky 341,58 Eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozhodnutia I., č.
XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 14.02.2013. Dňa 04.02.2016 bol doručený súdu prvej inštancie
návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko v priebehu exekučného konania boli zistené
skutočnosti odôvodňujúce postup podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, keďže v priebehu
exekúcie nebol zistený majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

10. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí
exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví
exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného

podloženúšetrením.Vzmyslezákonnejúpravyjeúlohousúdnehoexekútorazisťovaťmajetkovépomery
povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za
preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny
exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a akým zisteniam o majetnosti povinného ztakéhoto šetrenia dospel. V prípade, že teda súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný
a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani
v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne

po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

11. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe skončenia
exekúcie. V predmetnej veci, kedy súdny exekútor konštatoval nemajetnosť povinného a oprávnený trval

na pokračovaní v exekúcii, právo oprávneného "disponovať" so zastavením exekúcie mohlo prevážiť
nad okolnosťami zistenými súdnym exekútorom, iba ak by tvrdenia oprávneného mali reálny základ a
v rozumnej miere by bolo možné očakávať, že povinný nadobudne v budúcnosti majetok postačujúci
na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Avšak tvrdenie oprávneného, že zo strany eviduje v priebehu
roku 2015 úhrady vo výške 3.121,89 Eur nepredstavuje skutočnosť, ktorá by odôvodňovala postup,
podľa ktorého súdny exekútor mal pokračovať v exekúcií s nádejou, že bude úspešná. Rovnako aj podľa

ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu
úspešnosť začatej exekúcie. Pričom prihliada sa aj na ďalšie okolnosti, z ktorých je možné bezúspešnosť
exekúcie vyvodiť. Súdny exekútor je tak štátom poverenou osobou na vykonávanie úkonov smerujúcich
k uspokojeniu oprávneného, ktorý je zároveň aj povinný zistiť, prešetriť skutočnosti o existencii dôvodov,
ktoré vedú k zastaveniu exekúcie a oznámiť ich súdu. Odvolací súd mal teda v danom prípade zhodne

so súdom prvej inštancie z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci ako za
dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na
základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení exekúcie.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,

ktorý na návrh súdneho exekútora exekúciu zastavil a preto z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).