Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/314/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211679
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714211679.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: „SVB DIAĽAVA POPRAD", so sídlom
Jesenná 3240/13, Poprad, IČO: 42 035 872, právne zastúpený Mgr. Štefanom Šalkovským, advokátom,
so sídlom Štúrova 101, Svit, proti žalovanej: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, Q., právne
zastúpená Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, o

zaplatenie 2888,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
14C/33/2014-55 zo dňa 20.08.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania právnemu zástupcovi F. F. A.,
advokátovi vo výške 63,99 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V
odôvodnení uviedol, že vzhliadol v zistenom skutkovom stave veci dôvod hodný osobitného zreteľa
spočívajúci v tom, že uvedený spor o zaplatenie žalovanej sumy nevznikol tým, že by žalovaná neplatila
povinné platby za prevádzku, údržbu a služby spojené s užívaním bytu, ale vznikol z pochybnosti

štatutárneho orgánu žalobcu ohľadne zákonnosti prevodu bytu z Okresného stavebného družstva Q. na
žalovanú. Súd z úradnej činnosti zistil, že uvedený spor je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn.
13C/53/2013, ktorý doposiaľ nie je právoplatne rozhodnutý.

2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že žalobca v dôsledku
späťvzatia nezavinil, že konanie muselo byť zastavené, pretože návrh bol podaný dôvodne a očakával,

že mu bude v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. priznané právo na náhradu trov konania. Postup v rozpore
s legitímnym očakávaním znamená zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces. V predmetnom
prípade neboli dané okolnosti pre uplatnenie § 150 O.s.p.., keď sa nejedná o spor, v ktorom by výška
náhrady trov konania prevyšovala žalovanú sumu, súd účastníkov neoboznámil so zámerom aplikácie
§ 150 O.s.p. a nedal im možnosť sa k moderačnému právu vyjadriť, svoj záver oprel len o skutočnosť,
že spor vznikol z pochybností žalobcu. Žalovaná ako vlastník bytu č. 17 v obytnom dome DIAĽAVA

má povinnosť poukazovať predpísané mesačné úhrady (§ 10 zákona č. 182/1993 Z.z.), a to od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd v odôvodnení
opomína jednu zo základných povinností vlastníka bytu a jednu zo základných povinností správcu -
sledovať úhrady za plnenia. Skutočnosť, že sa konanie skončilo späťvzatím žaloby, pretože tretia osoba
ako bývalý vlastník bytu so súhlasom bývalého nájomcu vydala žalobcovi uplatnenú čiastku, neznamená
ani úpravu práv a povinností medzi účastníkmi konania. Žalobca prijal uplatnenú čiastku na základe

skutočnosti pristúpenia bývalého nájomcu ako ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho
vzťahu bez súhlasu žalovanej ako dlžníka. Táto okolnosť nemôže spĺňať kritériá hodné osobitnéhozreteľa, rovnako existencia žaloby o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, podaná osobou odlišnou
od účastníkov konania sama o sebe dôvody hodné osobitného zreteľa nezakladá. Žalovaná ako vlastník
bytu musí niesť zodpovednosť vyplývajúcu z jej rozhodnutia neplatiť na účet žalobcu predpísané

mesačné úhrady. Žalobca zastavene konania nezavinil. Nepriznanie nákladov trov konania napokon
ovplyvňuje i majetkovú situáciu ostatných vlastníkov bytov v obytnom dome. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi
trovy konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť, alternatívne zmeniť
tak, že trovy konania budú priznané žalovanej. Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 119,60 Eur.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (od
1.7.2016 túto problematiku upravuje § 257 CSP) znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za

výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na
náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné
predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov
neprizná.

6. Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na
strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

7. Zákon v danom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať,
ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť
o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou
vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o

zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

8. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností
bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k
plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod. (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo 17. 10. 2013, sp. zn. 3 MCdo 30/2012).

9. Súd nie je oprávnený v štádiu po zastavení konania, ku ktorému došlo z dôvodu späťvzatia žaloby
(ako je tomu v tomto prípade) skúmať a vyhodnocovať hmotnoprávnu stránku vzťahu strán sporu a z
neho vyplývajúce práva a povinnosti. Za daného stavu možno brať zreteľ len na skutkové okolnosti

prípadu a úkony strán v rámci predmetného súdneho konania.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ako správca bytového domu žalobou domáhal voči žalovanej,
ktorá je vlastníčkou bytu č. 17 v predmetnom bytovom dome zaplatenia predpísaných záloh a príspevkov
v zmysle ust. čl. X bod 64 Zmluvy o spoločenstve a § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. v celkovej výške

2888,82 Eur za obdobie 10-12/2012, 1-12/2013, 1-7/2014. V zmysle výpisu z registra spoločenstiev
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom Krajským úradom v Prešove je štatutárnym orgánom
žalobcu N. A., bytom F. XXXX/XX, Q.. Na pojednávaní dňa 28.05.2015 žalobca vzal žalobu v celom
rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná suma bola v celom rozsahu uhradená.

11. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku splnenia žalovanej povinnosti, možno dospieť k záveru,
že k zastaveniu konania došlo pre správanie sa žalovanej, a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd však v zhode so záverom súdu prvej inštanciekonštatuje, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. (§ 257 CSP).

12. Ako vyplýva zo spisového materiálu, úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu č. 17 za rozhodné
obdobie uhrádzala p. N. A. ako osoba, ktorá v predmetnom byte býva, tieto však poukazovala OSBD
Q. (keďže spochybňuje vlastnícke právo žalovanej), nie žalobcovi ani žalovanej. P. A. na pojednávaní
dňa 06.03.2015 uviedla, že peniaze mali byť zaslané žalobcovi, OSBD Q. ich však zadržiava. Žalovaná
sa vyjadrila, že p. A. vyzývala, aby peňažné prostriedky neplatila priamo OSBD Q. ako pôvodnému

vlastníkovi bytu ale žalovanej ako vlastníkovi bytu. V zmysle podania OSBD Q., toto nemalo prekážku v
preposlaní finančných prostriedkov zaslaných p. A. na účet žalobcu v prípade, ak p. A. na takýto postup
udelí súhlas. Na pojednávaní dňa 28.05.2015 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že
žalovaná suma bola v celom rozsahu uhradená zo strany OSBD Q.. Z uvedeného vyplýva, že žalobca,
vzhľadomnaskutočnosť,žep.A.jejehoštatutárnymorgánom,malvedomosťoskutkovýchokolnostiach
prípadu, o tom, že peňažné prostriedky zodpovedajúce žalovanej pohľadávke uhradené boli, avšak nie

žalobcovi, pričom nič nebránilo tomu, aby uhradené peňažné prostriedky boli zaslané žalobcovi, čím by
odpadol predmet tohto sporu, k čomu v konečnom dôsledku došlo, avšak až počas súdneho konania.
Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že nie je dôvodné vytknúť žalovanej začatie predmetného
konania, tomuto bolo možné predísť tak, ako to p. A. navrhovala žalovaná, resp. poukazovaním platieb
zo strany p. A. priamo žalobcovi.

13. Nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa a
výnimočných okolností v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. vyznievajúcich v prospech žalovanej, odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

14. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o odňatí možnosti strán vyjadriť sa k zamýšľanej aplikácii § 150
O.s.p. súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS SR
536/2011, ktorý v predmetnom rozhodnutí konštatoval cit.: „Za nenáležitú považuje ústavný súd aj
námietkusťažovateľa,podľaktorejkrajskýsúdmalsohľadomnaustanovenie§213ods.2OSPosobitne
v tomto prípade vyzvať sťažovateľa na vyjadrenie k možnej aplikácii § 150 OSP s odôvodním, že na

rozhodnutie o trovách konania chce aplikovať ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Účelom ustanovenia § 213 ods.
2 OSP je primárne zabrániť prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie
merita veci podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak,
ako to žiada sťažovateľ. Rozhodovanie o trovách konania je z tohto pohľadu vnútorne jednotnou

procesnoprávnou otázkou, pri ktorej nemožno samostatne hovoriť na jednej strane o ustanoveniach
upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu a na druhej strane o odlišných ustanoveniach
(v zmysle § 213 ods. 2 OSP) tieto princípy modifikujúcich.“ Vzhľadom na uvedené odvolací súd
konštatuje, že ak na možnú aplikáciu ust. § 150 O.s.p. nie je povinný upozorniť odvolací súd (s ohľadom
na ust. § 213 ods. 2 O.s.p.), tým skôr sa takáto povinnosť nevzťahuje na súd prvej inštancie.

15.Zadanéhostavuodvolacísúdnapadnutérozhodnutieakovecnesprávnepotvrdil(§387ods.1CSP).

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 263
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nárok na náhradu

trov odvolacieho konania vznikol žalovanej v plnom rozsahu, a to vo výške 63,99 Eur, ktoré pozostávajú
z odmeny právneho zástupcu žalovanej za odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci
samej - 55,60 Eur (§ 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a z režijného paušálu za rok
2015 - 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 65/2004 Z.z.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).