Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200370
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414200370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: D.. V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G. A. XX, B., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Attila Nagy s.r.o., IČO : 36 868 272, so sídlom Cibická
cesta 2, Svätý Jur, proti žalovanému: K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K. XXX, zast. Advokátska
kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o 1
364,54 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 14. januára
2015, č. k.: 4C/17/2014 -68, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1
364,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 364,54 € od 11.1.2014 do
zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na
účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 924,20 € do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, ak by súd vydal platobný

rozkaz a zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1364,54 €, ktorá škoda mu vznikla z dôvodu fyzického útoku
žalovaným. Náhrada škody pozostávala zo straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, z náhrady
bolestného a z náhrady za poškodenie motorového vozidla.
3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný bol dňa 23. 04. 2013 rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn.: 3 T/198/2012 uznaný za vinného pre prečin výtržníctva z dôvodu, že
dňa 10. 09. 2011 okolo 13.00 hod. v blízkosti vstupnej brány do kúpeľného parku v Obci Sklené Teplice,
Okres Žiar nad Hronom, po tom, čo bol upozornený, aby do kúpeľného parku nechodil so psom, napadol

poškodeného D.. V. F., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho udrel cez otvorené okno na osobnom
motorovom vozidle, v ktorom sedel poškodený na mieste vodiča do tváre a hrudníka, následne D.. V.
F. z vozidla vystúpil, po čom ho obvinený K. V. opätovne napadol a došlo medzi nimi k vzájomnej bitke,
čím mu spôsobil zranenia - pohmoždenie prednej strany hrudníka, povrchové poranenie úst, ktoré si
vyžiadali dobu liečenia 4 až 5 dní. Tento rozsudok bol rozhodnutím krajského súdu zo dňa 31.07.2013
pod spisovou značkou 4To 48/2013 potvrdený.
4. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o spáchanom trestnom čine, priestupku a o tom, kto ich spáchal.
5. Po vydaní platobného rozkazu proti tomu podal odporca odpor, navrhoval návrh zamietnuť z
dôvodu, že k poškodeniu zdravia u navrhovateľa mohlo dôjsť aj náhodne pri útoku alebo obrane
alebo obyčajnej ťahanici a pri poškodení motorového vozidla bol majiteľom motorového vozidla PrváSlovenská propanbutánová spoločnosť a preto navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na náhradu
škody.
6. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že obžaloba uvádzala aj to, že došlo k zlomenine koncového článku malíčka

pravej ruky, ktorá vznikla najpravdepodobnejšie pri vzájomnom naťahovaní sa a taktiež došlo k
poškodeniu zadného bočného skla na osobnom motorovom vozidle Hyundai Terracan evidenčného č.
ZH XXX AL, pričom tieto časti z obžaloby v rozsudku prebrané neboli, súd poukázal na to, že trestné
stíhanie sa viedlo pre prečin výtržníctva a nie pre ublíženie na zdraví, preto sa súd v trestnom konaní
nemusel zaoberať podrobne týmto skutkom. Zdôraznil, že nebyť násilného agresívneho správania sa

žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, nebolo by došlo k zlomenine malíčka, pričom znalecký posudok
nevylučuje spôsob vzniku zranenia tak, ako popisoval žalobca. Pri hodnotení celkovej situácie, súd
vychádzal z toho, že žalovaný útočil na navrhovateľa, udieral ho na dôležitý orgán a to na hlavu, preto
k zlomenine malíčka a ublíženiu na zdraví sa od žalovaného nevyžadoval úmysel, stačila aj nevedomá
nedbanlivosť. Prihliadol aj na správu obce o povesti žalovaného, ktorá ho hodnotí ako konfliktnú osobu,
často napáda ľudí slovne a z jeho strany boli pokusy aj o fyzické napadnutie niektorých občanov a

obyvateľovobce.Zpriloženéhoodpisuzregistratrestovmalpreukázané,žeuž29.10.2008bolodsúdený
za spolupáchateľstvo pre trestný čin výtržníctva a aj keď sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený,
neznamená to, že by toto odsúdenie necharakterizovalo osobu odporcu. Súd mal preukázané, že
navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a dokázal, že to bol žalovaný, ktorý mu pri útoku dňa 10.9.2011
spôsobil zlomeninu malíčka s následnou stratou na zárobku. Rovnako mal dokázané, že pri agresívnom

útoku žalovaný spôsobil aj poškodenie motorového vozidla. Návrhu na doplnenie dokazovania o výsluch
znalca F.. V., ktorý by sa mal vyjadriť, za akých okolností došlo k zraneniu malíčka, nevyhovel z dôvodu,
že znalecký posudok nevyvrátil tvrdenie žalobcu o útoku žalovaného na žalobcu a ani nevyhovel návrhu
na vypočutie svedka X.. P. O., ktorý mal byť vypočutý, ako došlo k rozbitiu skla, pretože výpoveď žalobcu
na pojednávaní a v trestnom konaní zostávala stále rovnaká.

7. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 444, 420, 445, 442 ods. 1 ako aj § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Mal preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu u žalovaného ako i výšku
nároku uplatneného žalobcom. Návrhu v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.
8. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj na základe vykonaných
dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
9. Považoval za pravdivé, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.: 3 T/198/2012
v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.: 4 To/48/2013 bol uznaný vinným

z prečinu výtržníctva, pričom poškodeným mal byť žalobca. Súd pri vykonanom dokazovaní vypustil
z obžaloby skutkovú vetu, že spôsobil žalobcovi zlomeninu koncového článku malíčka pravej ruky
a taktiež, že došlo k poškodeniu zadného bočného skla na osobnom motorové vozidle. Súd pritom
poukázal na odborné vyjadrenie znalca F.. P. V., z ktorého vyplýva, že k zlomenine malíčka došlo
pri náraze vystretého malíčka, čo sa pri bitke mohlo prihodiť náhodne pri útoku alebo obrane. Súd

taktiež uviedol, že nemal jednoznačne preukázané, či pri naťahovaní obžalovaného a poškodeného pri
zadnej časti vozidla toto poškodenie spôsobil obžalovaný alebo poškodený. Pokiaľ ide o náhradu škody
spôsobenej poškodením vozidla, žalobca predložil faktúru za opravu vozidla, kde je uvedený odberateľ
Prvá slovenská propánbutánová spoločnosť, a. s., so sídlom v Žiari nad Hronom. Táto spoločnosť bola
v čase skutku aj vlastníkom vozidla, preto žalobca nie je aktívne legitimovaný uplatniť náhradu škody

na súde.
10. Je pravdou, že po podaní odporu žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva,
že postupca postúpil žalobcovi pohľadávku vo výške 506,60 €. Túto listinu však považuje za účelovú
a fiktívnu. Žalobca nepredložil doklad o tom, že poistnú udalosť nahlásil poisťovni. Z toho usudzuje, že
k poškodeniu vozidla nedošlo dňa 10. 09. 2011 pri incidente, ktorý bol predmetom trestného konania.

Odvolaciemu súdu dal na zváženie, či je vôbec možné, aby úderom ruky rozbil sklo na motorovom
vozidle. Podľa jeho názoru je to vylúčené a ak by do vozidla udrel rukou, musel by byť zranený.
11. Pokiaľ súd uvádza, že je viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní, poukázal na to, že trestné
stíhanie sa viedlo pre prečin podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, t. j. aj pre ublíženie na zdraví. Nebolo
dokázané, že by bol vinný z toho, že zapríčinil zlomeninu malíčka žalobcu a poškodil motorové vozidlo.

V tejto časti súd už asi nebol viazaný rozhodnutím v trestnom konaní. Následne nevykonal žiadne
dokazovanie, ktoré navrhoval, odmietol vypočuť znalca F.. V., ktorý sa mohol podrobnejšie vyjadriť k
mechanizmu zranení ako aj k tomu, či vôbec je možné, aby rozbil rukou bez akýchkoľvek následkov
bočné sklo na motorovom vozidle. Súd odmietol vypočuť svedka X.. P. O., člena hliadky OO PZ, ktorýbol na mieste po incidente a z ktorého výpovede nevyplývajú žiadne skutočnosti o tom, že žalobca mal
poškodené sklo na vozidle. Žalobca taktiež nepreukázal, že by on sám uhradil škodu za poškodenie
vozidla vo výške 506,60 €. Preto je toho názoru, že žalobca nepreukázal protiprávny úkon, výšku škody,

zavinenie a ani príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom a súd rozhodol predčasne bez
náležitého zistenia skutkového stavu.
12. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
nové argumenty, ktoré by neboli prednesené v priebehu súdneho konania. Opätovne zvýraznil, že pre
uplatnenie nároku na náhradu škody nie je rozhodujúci úmysel žalovaného ako v trestnom konaní,

ale príčinná súvislosť medzi trestným činom, ktorý žalovaný spáchal a za ktorý bol v trestnom konaní
odsúdený a vznikom zranenia žalobcu, ako aj vznikom poškodenia vozidla. Je nepochybné, že žalovaný
vyprovokoval fyzický kontakt medzi účastníkmi konania a ako prvý zaútočil na žalobcu. Pôvodcom škody
je teda žalovaný a jeho konanie, za ktoré bol uznaný vinným z trestného činu.
13. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca nebol aktívne legitimovaný pre uplatnenie nároku na zaplatenie
506,60 € titulom poškodenia vozidla, je toho názoru, že aktívnu legitimáciu pre uplatnenie tohto nároku

jednoznačne preukázal, keď predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky. Zároveň namietal, že by
súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktoré v priebehu súdneho konania
navrhoval. Konajúci súd postupoval správne, keď nepristúpil k predmetnému dokazovaniu, pretože
svedkovia navrhnutí žalovaným už boli vypočutí v trestnom konaní, išlo by o vykonávanie nadbytočného
dokazovania, ktoré je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. Pretože

dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku bola v súdnom konaní dôkladne preukázaná, žiadal, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky

nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. V
potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom uviedol, ktoré dôkazy
vykonal a ktoré nie. Námietky žalovaného smerujú proti záverom okresného súdu, pokiaľ priznal nárok
za zlomený malíček, poškodené bočné sklo motorového vozidla. Súd prvej inštancie na tieto námietky

vo svojom rozhodnutí dostatočne odpovedal. Zvýraznil rozdiel medzi trestným a civilným konaním. Bol to
žalovaný, ktorý vyvolal konflikt, keď napadol žalobcu sediaceho v jeho aute. Nebyť konania žalovaného,
k potýčke nemuselo dôjsť a je samozrejmé, že žalobca sa bránil útoku. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p.,
ktorý aplikoval súd prvej inštancie, tento bol viazaný iba výrokom rozsudku v danom v trestnom konaní
a nie jeho odôvodnením. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v

trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku
a tým aj formou zavinenia predpokladanou Trestným zákonom. Treba zdôrazniť, že súd v občianskom
súdnom konaní nie je viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p., pokiaľ ide o výšku škody. Je nepochybné, že
konaním žalovaného bolo porušené právo, resp. záujem chránený právom, a to zdravie. Protiprávnym
je tak už samotné poškodenie zdravia. Protiprávnosť predpokladá faktické správanie, ktoré porušuje

právnu povinnosť. Protiprávnosť označuje rozpor s objektívnym právom, ktorý nastane buď konaním
contra legem alebo i fraudem legis. Je nepochybné, že žalovaný porušil právnu povinnosť, keď konal v
rozpore s objektívnym právom. Okresný súd mal nepochybne preukázané, že z takéhoto konania vznikla
škoda, pričom nebyť konania žalovaného, ku škode by nedošlo. Pokiaľ ide o škodu na zdraví, žalobca
ju dostatočne preukázal. Ku škode na zdraví žalobcu došlo práve v dôsledku protiprávneho konania

žalovaného, teda príčinná súvislosť je daná. Nie je rozhodujúce, že za tento skutok nebol žalovaný
odsúdený. Nebráni to právnemu posúdeniu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. K poškodeniu zdravia
došlo pri útoku žalovaného na žalobcu, pričom mechanizmus vzniku tohto poškodenia zdravia nie je
rozhodujúci.18. Pokiaľ ide o poškodenie motorového vozidla, aj v trestnom konaní svedkovia vypovedali, že sklo
poškodil žalovaný. Svedok I. V. konkrétne uviedol, že žalobca stál v čase útoku pri zadnej časti auta,
žalovaný ho udieral päsťami, žalobca sa snažil týmto útokom brániť. Bolo počuť puknutie skla, čo vzniklo

tým, ako žalovaný búchal a žalobca sa zrejme uhol a tak trafil do okna. Zo Zápisnice o obhliadke miesta
priestupku zo dňa 10. 09. 2011, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise, vyplýva, že ohliadku vykonal
X.. P. O., X. a F. A.. Bola zistená prasklina na ľavom hornom rohu na bočnom zadnom okne. Prasknuté
oknoboloriadnezdokumentované.Poškodenieoknabolodostatočnepreukázané.Okresnýsúdsprávne
uzavrel, že ďalšie dokazovanie nie je potrebné. Námietka žalovaného, či vôbec mohol rozbiť sklo, pričom

za týmto účelom žiadal vypočuť znalca F.. V., nie je akceptovateľná, pretože lekár byt na túto otázku
nemohol odpovedať, pretože táto otázka nepatrí do jeho oboru. Ako vyplýva z obsahu spisu, okno bolo
len prasknuté, nie rozbité, sklo na aute je špecifické, nemá vlastnosti ako tabuľové sklo. Pri údere sa
žalovaný nemohol porezať. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu, došlo k postúpeniu pohľadávky
na žalobcu, odvolací súd ani túto námietku nepovažuje za opodstatnenú.
19. To, či žalobca nahlásil udalosť poisťovni, pre posúdenie uplatneného nároku nie je relevantné, preto

aj táto námietka nie je dôvodná. Pretože žalobca preukázal protiprávny úkon ( žalovaný bol uznaný pre
prečin výtržníctva ), výšku škody ako aj príčinnú súvislosť, okresný súd vo veci správne rozhodol sa
odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).