Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230632
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113230632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta

a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: N.. C. T., bývajúci v L., D.. U. XX, zastúpený JUDr.
Dušanom Repákom, advokátom AK v Bratislave, Ul. Krížna 47, proti žalovanému: Y.. L. V., bývajúci v L.,
D.. V. XX, zastúpený PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13,
Prešov,oochranuosobnostianáhradunemajetkovejujmy,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov, č.k. 8C/248/2013-128 zo dňa 19.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a uviedol, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch ďalej uviedol, že žalobca

sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému, aby tohto súd zaviazal povinnosťou v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku požiadať vydavateľa denníka Prešovského kraja KORZÁR, aby na jeho
náklady bolo v denníku Prešovského kraja KORZÁR na strane 3 rovnakým typom a veľkosťou písma
ako pôvodný článok s názvom „T. odkazuje V.: Vráť sa do X.. Primátor odkazuje: Mestu sa darí.“,
uverejnené ospravedlnenie nasledovného znenia: Ospravedlnenie pánovi N.. C. T.. Dňa 22.5.2013 bol
v denníku Prešovského kraja KORZÁR uverejnený v súvislosti so zaslaným otvoreným listom pána N..
C. T., ktorým vyjadroval ako občan mesta L. svoju nespokojnosť s činnosťou samosprávy, článok s

názvom „T. odkazuje V.: Vráť sa do X.. Primátor reaguje: Mestu sa darí.“ V predmetnom článku bolo
publikované vyjadrenie Y.. L. V., podľa ktorého „je smutné, že otvorený list píše človek, ktorý vyrastal
v X. X., stál za krachom niekoľkých firiem v meste L..“ za citované vyjadrenie, ktoré sa nezakladá
na pravde, ktoré hrubo zasiahlo do práva na ochranu osobnosti pána N.. C. T. a v značnej miere
znížilo jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, sa N.. L. V. pánovi N.. C. T. ospravedlňuje. Odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu za neoprávnený zásah do jeho osobnostných
práv v celkovej sume 1,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia žalobného

návrhu vyplýva, že denník Prešovského kraja KORZÁR patriaci do vydavateľskej skupiny spoločnosti
Petit Press, a.s. uverejnil dňa 22.5.2013 na tretej strane denníka článok s názvom „T. odkazuje V.:
Vráť sa do X.. Primátor odkazuje: Mestu sa darí.“ - podtitulok “ krajský šéf SDKÚ-DS C. T. sa pustil
do primátora L. V.. V otvorenom liste mu vyčíta neschopnosť, neplnenie sľubov a vyzýva ho, aby sa
vrátil do X.. Uverejneniu článku v denníku KORZÁR predchádzalo zaslanie otvoreného listu žalobcu
žalovanému, prostredníctvom ktorého žalobca ako občan mesta L. poukázal na niektoré preukázateľne
existujúce nedostatky týkajúce sa správy mesta L.. Ako reakcia na predmetný otvorený list, dňa

22.5.2013 denník KORZÁR uverejnil vo svojom článku nepravdivé tvrdenia žalovaného nezakladajúce
sa na pravde, podľa ktorých „je smutné, že otvorený list píše človek, ktorý vyrastal v X. X., stál za
krachom niekoľkých firiem v meste L..“ Citované vyjadrenia predstavujú nepochybne neoprávnený
zásah do práva a právom chránených záujmov žalobcu, kedy tieto sú spôsobilé spôsobiť žalobcovinenapraviteľnú ujmu. V dôsledku prezentovaných nepravdivých skutočností došlo k zásahu do práva na
ochranu osobnosti žalobcu, čo v značnej miere znížilo jeho dôstojnosť a vážnosť spoločnosti. Žalobca
listom zo dňa 22.5.2013 vyzval žalovaného na uverejnenie ospravedlnenia. Výkon povolania žalobcu

a jeho osobnosť sú spájané s určitou vážnosťou a rešpektom, kedy poskytnuté vyjadrenia majú za
následok výlučne zneváženie postavenia osoby žalobcu v spoločnosti a zníženie jeho dôstojnosti a
dôveryhodnosti, čo preukazujú i následné reakcie blízkeho okolia a širokej verejnosti. Zverejnením
predmetného článku obsahujúceho nepravdivé tvrdenia týkajúce sa osoby žalobcu, ako aj s poukazom
na celý kontext uverejnených vyjadrení žalovaného, tento porušil nepochybne právo žalobcu na ochranu

osobnosti, ochrany ktorého sa žalobca domáha podaním návrhu na začatie konania. Tvrdenia, v ktorých
žalovaný verejne vyjadruje skutočnosť, že z dôvodov na strane žalobcu jeho konaním, či opomenutím
konania, došlo k úpadku viacerých spoločností sídliacich v meste L., o ktorých je s poukazom na obsah
a koncepciu vyjadrenia žalovaný nepochybne presvedčený, sú absolútne nepravdivé a difamujúce. Nie
je pravda, že z dôvodov na strane žalobcu došlo k úpadku, či znefunkčneniu niekoľkých spoločností
pôsobiacich v oblasti mesta L.. Nepravdivé a osočujúce skutočnosti tvrdené žalovaným spôsobili

žalobcovi problémy tak v podnikateľskom, ako aj spoločenskom živote. Žalovaný svojim konaním
znevážil osobu žalobcu v spoločnosti, znížil jeho dôstojnosť a dôveryhodnosť, čo preukazujú i následné
reakcie širokého okolia. Krátko po uverejnení článku niektorí obchodní partneri kontaktovali žalobcu
s tým, že predmetné vyjadrenia negatívne ovplyvnili ich obchodné aktivity. Ďalší obchodní partneri,
aj iné osoby z okolia žalobcu boli pohoršení zverejnenými informáciami, a zároveň požadovali od

žalobcu vysvetlenie tvrdených skutočností. Takto neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu
je zároveň spôsobilý privodiť tak žalobcovi, ako jeho obchodným partnerom majetkové straty, a to
predovšetkým v dôsledku nedôveryhodnosti, ktorú po uverejnení nepravdivých tvrdení voči žalobcovi
títo prechovávajú. K neoprávnenému zásahu do chráneného práva došlo uverejnením článku v denníku
s určitou územnou pôsobnosťou, kedy je nepochybné, že v tomto dôsledku mal článok ešte omnoho

širší vplyv na verejnosť, pričom predmetný článok bol následne uverejnený aj na internetovej stránke
denníka KORZÁR a na viacerých webových fórach. Nepravdivé tvrdenia žalovaného predstavujú tak
závažný zásah do osobnostných práv žalobcu, že vzhľadom na ich intenzitu, žalobca má nepochybne
nárok i na náhradu nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nároky žalobcu považuje za nedôvodné a navrhol návrh v celom
rozsahuzamietnuť.Uviedolskutočnosť,žeregionálnydenníkKORZÁRdňa22.5.2013natitulnejstránke
uverejnil upútavku na článok nachádzajúci sa na strane 3 pod názvom: Bývalí protikandidáti sa pustili
do seba. T. odkazuje V.: Vráť sa do X.. Súčasťou predmetnej titulnej upútavky, či tzv. otváracieho
článku novín, boli aj fotografie oboch bývalých protikandidátov a aj v súčasnosti verejne činných osôb,

teraz účastníkov súdneho konania. Na samotnej strane 3 predmetného vydania novín, ktorá bola
celá venovaná téme otvoreného listu krajského šéfa politickej strany SDKÚ-DS, boli vo vrchnej časti
novinovej strany uverejnené fotografie oboch bývalých protikandidátov súperiacich vo volebnej súťaži
- vo voľbách na funkciu primátora mesta L.. Fotografie zaznamenávajú osoby počas volebného aktu,
vo volebných miestnostiach pri volebných urnách. Pod fotografiami voliacich kandidátov je publikovaný

článok autora T. K., pod názvom: T. odkazuje V.: Vráť sa do X.. Primátor reaguje: Mestu sa darí. Z
textu článku vyplýva, že sa článok obsahovo vo svojej podstatnej časti venoval politickej činnosti a
politickej aktivite politika - krajského šéfa politickej strany SDKÚ-DS. Autor článku už v úvodnej vete
uviedol, že krajský šéf SDKÚ-DS C. T. sa pustil do primátora L. V.. V ďalšej vete k úvodu článku je
uvedené, že niekdajší protikandidát L. V. v súboji o primátorský post C. T. dal o sebe počuť. Tvrdenie

žalobcu, že uverejneniu článku v denníku KORZÁR malo predchádzať zaslanie otvoreného listu žalobcu
žalovanému, prostredníctvom ktorého žalobca ako občan mesta L. poukázal na niektoré preukázateľne
existujúce nedostatky týkajúce sa správy mesta L., neobstojí. Žalovaný reagoval na otázky novinára
- redaktora regionálneho denníka pána K., ktorý ho s témou oslovil. Autor článku ho požiadal, aby
uviedol, čo hovorí na otvorený list krajského predsedu politickej strany SDKÚ-DS. To vyplýva priamo z

obsahu článku, kde je uvedené - zdôrazňuje V., ktorý na list reaguje slovami: „Od krajského predsedu
SDKÚ-DS by som očakával väčšiu znalosť problémov financovania mesta“. V článku je ďalej uvedené
na margo financovania ciest, chodníkov a ostatných záležitostí, že o nich rozhodujú poslanci: „Je mi
to ľúto o to viac, že práve poslanci za jeho stranu, ktorí majú plné ústa kritiky, nepodporia žiaden
rozumný návrh.“ Istá nedobromyseľnosť, či nekorektnosť konania žalobcu je zjavná aj s poukazom na

skutočnosť, že predmetný otvorený list bol súčasťou článku uverejneného v dennej tlači na základe
toho, že predmetný otvorený list pravdepodobne zaslal médiám, vrátane redakcie predmetného denníka
samotný žalobca. Žalobcovi v tejto súvislosti muselo byť nepochybne zrejmé, že verejná prezentácia
jeho názorov prirodzene vyvolá verejný záujem, čo aj uverejnením otvoreného listu asi sledoval. Takétokonanie politika nevyhnutne vyvolá i verejnú sociálnu diskusiu. Uverejnenie otvoreného listu žalobcu v
dennej tlači ešte neznamená, že by tam uvedené názory mali mať vecný a pravdivý základ. Bolo vecou
vydavateľa dennej tlače a šéfredaktora denníka, či poskytne svoj priestor na uverejnenie názorov, v

danom prípade krajského šéfa SDKÚ-DS. Rozhodnutie redakcie denníka o uverejnení témy bolo iste
založené práve na skutočnosti, ktorou sa článok ako nosnou témou zaoberal, a tou bola konfrontácia
názorov na správu mesta, teda vecí verejných, dvoch bývalých protikandidátov v primátorských voľbách.
Išlo rozhodne o tzv. politickú tému. Denník za účelom vyváženého informovania čitateľov poskytol
priestornavyjadreniesaknázoromkrajskéhopredseduSDKÚ-DSajdruhejstraneoslovenejadotknutej

otvoreným listom, teda žalovanému primátorovi mesta L., ktorého občania v priamej a demokratickej
voľbe ako nezávislého kandidáta zvolili, pričom mu dali prednosť pred kandidátom vtedajšej vládnej
koalície - žalobcom v tomto konaní. Formu a obsah tzv. otvoreného listu kreoval krajský šéf SDKÚ-DS -
žalobca, ktorý okrem iného uviedol „Zbaľ si svoje kufre a vráť sa späť, tam odkiaľ si pred siedmimi rokmi
prišiel, naspäť do X..“ Už pri tvorbe takéhoto podania si teda mohol a mal autor otvoreného listu byť
vedomý, že nevyvoláva vecnú polemiku, ale jedná priamo konfrontačne. Nie celkom vhodným, či téme

primeraným spôsobom, osobne, slovne, verejne napádal adresáta svojho otvoreného listu. Je vecou
názoru, či práve samotné výroky žalobcu ako autora otvoreného listu neprekročili prípustné hranice
politickej kultúry a slušnosti. Pravdepodobne aj tento nevhodný až neslušný slovník žalobcu v tomto
konaní vyvolal záujem novín, aby sa k téme otvoreného listu, či samotnej osobe autora venovali, čo
pochopiteľne bolo očakávaným, či politicky vypočítaným cieľom konania žalobcu. Žalovaný ako osoba

verejného záujmu vie, že musí zniesť v politike viac, ako v iných oblastiach života. Na základe oslovenia
redaktora denníka sa vyjadroval na jeho otázky, tak ako mu boli redaktorom položené a zaujal stanovisko
k téme vecnou argumentáciou. V článku publikovaná časť stanoviska je už vecou autora článku, keďže
redaktor použil v jeho článku to, čo podľa jeho vlastného novinárskeho autorského rozhodnutia sám
považoval obsahovo za také, čo môže byť pre čitateľa zaujímavé a v texte použité. S poukazom na

konfrontačne a výslovne osobne ladenú časť otvoreného listu, na základe výzvy redaktora uviedol, že
je skutočne smutné, že ho ako L. a prešovského rodáka, ktorý bol L. v priamej demokratickej voľbe
opakovane zvolený za primátora mesta „do X.“ posiela X.. Na rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci
úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že
ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe subjektívnych kritérií. Ak má byť kritika

prípustná, musí byť vecná. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností
ako premís pre hodnotiaci úsudok. Žalobca, krajský predseda politickej strany SDKÚ-DS, je ako občan
a obyvateľ mesta L., súčasne v Slovenskej republike verejne činnou osobou, ktorá v minulosti aj v
súčasnosti zastáva významné verejné funkcie a pozície, a teda ako taký tiež musí znášať nepochybne
väčšiu mieru kritiky. Žalobca bol v danom období predsedom regionálneho zväzu strany SDKÚ-DS v

Prešovskom kraji, a teda ako politik podlieha širšie akceptovateľnej miere kritiky ako súkromná osoba.
Súčasťou denníkom uverejneného článku redaktora K. bola časť vety - stál za krachom niekoľkých
firiem v meste L.. Táto časť v denníku publikovaného vyjadrenia k otvorenému listu krajského predsedu
politickej strany nemôže byť v demokratickej spoločnosti posudzovaná ako zásah do osobnostných
práv žalobcu, keďže ide v danej veci o tzv. hodnotový súd, či úsudok, vychádzajúci zo záznamov vo

verejne dostupnom na štátom vedenom Obchodnom registri SR. Je nepochybné, že žalobca v týchto
spoločnostiach zastával zväčša vysoké a zodpovedné pozície manažéra s právomocami zo zákona
tomu primeranými. Svojimi rozhodnutiami zásadným spôsobom mal a mohol vplývať na ekonomicko-
hospodársku činnosť spoločností a na ich budúci pozitívny, či aj negatívny hospodársky výsledok.
Podobne svojím konaním prispieval k rozhodovaniu o podnikateľských plánoch spoločnosti, teda stál

za ich obchodným smerovaním, stál za ich podnikateľskou stratégiou a nevyhnutne stál medzi iným
aj za výberom a voľbou spolupracujúcich obchodných partnerov, či už na strane dodávateľov, alebo
odberateľov. Stál za výberom spolupracujúcich subjektov, stál za formovaním záväzkovo právnych
vzťahov týchto spoločnosti s priaznivými, alebo prípadne aj nepriaznivými podnikateľskými a finančnými
následkami. Súčasťou podnikania nie sú len podnikateľské úspechy, ale i neúspechy a zlyhania. Krach

spoločnosti je bežne používaným hovorovým označením súdneho vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, napríklad obchodnej spoločnosti, pričom aj platná legislatíva v Slovenskej republike považuje
tento inštitút za legitímny spôsob ekonomického pokračovania fungovania podnikateľského subjektu.
Žalobca skutočne stál za niekoľkými obchodnými spoločnosťami v meste L., ktoré skončili v konkurze,
a teda skrachovali. Ide o Drevostol, a.s. a Solivary, a.s. Prešov. Bolo legitímne s poukazom na jeho

poznatkyaznalostireáliímestavysloviťtakýtohodnotiaciúsudok.Impulznaupútanieverejnejpozornosti
dal v danej veci samotný žalobca, ktorý formou a obsahom predmetného otvoreného listu stanovil
verejnú základňu na vecnú formu tejto diskusie vo verejnom priestore.3. Tak ako žalobca, aj žalovaný má právo na slobodu prejavu, ktorá predstavuje jeden zo základných
pilierov demokratickej spoločnosti. K veciam verejným pritom nepochybne patrí aj činnosť osôb
pôsobiacich vo verejnom živote, pričom tieto činnosti môžu byť verejne posudzované a pri ich kritike

platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú. Sloboda prejavu
je predsa nástrojom hľadania pravdy, nástrojom súťaže a konfrontácie rôznych myšlienok a názorov.
Žalobca sa dlhodobo aktívne politicky angažuje. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a
verejných činiteľov. Pri posudzovaní predmetnej právnej veci je nevyhnutné vziať do úvahy komplexné
spoločenské postavenie žalobcu, ktorý sa v žalobnom návrhu označuje ako bežný občan, nie ako politik.

Práve spoločenské a najmä politické postavenie žalobcu vo verejnom živote hrá priamo určujúcu rolu v
článku a dáva tam uvedenej reakcii na jeho prejav legitimitu v súlade so slobodou prejavu komentovať
danéokolnostiavyslovovaťnastolenéotázky.Predchádzajúceobčianske,manažérske,čipodnikateľské
pôsobenie politikov, či kandidátov na verejné funkcie je taktiež nepochybne vecou verejnou a vecou
legitímneho verejného záujmu. Žalovaný mal právo vyjadriť sa k minulosti politika - žalobcu daným
spôsobom, najmä ak on sám konfrontačne otváral tému manažérskych schopnosti žalovaného pri

riadení mestských záležitostí. Miestom zaznenia tejto sociálnej diskusie boli noviny - regionálny denník,
ktoré debatu, resp. vyjadrenie sa k otvorenému listu krajského šéfa politickej strany prostredníctvom
redaktora a jeho otázok vo vzťahu k žalovanému iniciovali. Predmetné výroky sú súčasťou novinového
článkuglosujúcehoaktuálnespoločenskéotázky,tedaideosociálnudiskusiu,ktorájechránenáčlánkom
26 Ústavy SR. Nemožno teda po vyhodnotení veci testom proporcionality dospieť k záveru tvrdenému

žalobcomozásahudoosobnostnýchprávžalobcuneprípustnýmspôsobom,prektorýbymalnasledovať
súdny zásah do slobody prejavu. Právu žalobcu na ochranu osobnosti nie je potrebné v danom
prípade poskytnúť prednosť pred právom žalovaného na slobodu prejavu. Navyše k zásahu podľa
súdnej rozhodovacej praxe dochádza iba vtedy, ak prípadný zásah v konkrétnom prípade presiahol
určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

Poukázal na nevykonateľnosť žalobcom uplatneného petitu, vo vzťahu k uplatnenému nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uviedol, že tento je nedôvodný v celom rozsahu, pretože
k zásahu do osobnostných práv žalobcu nedošlo. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď
porušeniezákladnéhoprávaaleboslobodyniejeužmožnénapraviť.Vdanejvecipreukázateľnenedošlo

k porušeniu práva žalobcu na ochranu osobnosti a nie je tak ani dôvodné uvažovať o sekundárnej
zložke nápravy, teda o prípadnom finančnom zadosťučinení v peniazoch, prichádzajúcom podľa platnej
právnej úpravy do úvahy len v prípade, ak ospravedlnenie ako primárna satisfakcia, nie je s poukazom
na predmetnú právnu vec postačujúce.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého z originálu výtlačku
denníka Prešovského kraja KORZÁR zo dňa 22.5.2013 na úvodnej strane denníka je na podklade
fotografií žalobcu a žalovaného uverejnená upútavka na článok pod názvom: „Bývalí protikandidáti sa
pustili do seba. T. odkazuje V.: Vráť sa do X..“ Menším písmom je ďalej v texte uvedené: krajský
šéf SDKÚ-DS C. T. sa pustil do primátora L. V.. „V otvorenom liste mu vyčíta neschopnosť, neplnenie

sľubov a vyzýval ho, aby sa vrátil do Bratislavy. Ten proti nemu použil svoje argumenty.“ Na strane 3
denníka sa nachádza pod fotografiami žalobcu a žalovaného vykonávajúcich volebný akt vo volebnej
miestnosti článok pod názvom: „T. odkazuje V.: Vráť sa do X.. Primátor reaguje: Mestu sa darí.“
Súčasťou uverejneného článku je veta: „Je smutné, že otvorený list píše človek, ktorý vyrastal v X.
X., stál za krachom niekoľkých firiem v meste L..“ Ako autor článku je uvedený T. K.. Ako vyplýva z

otvoreného listu primátorovi mesta L., žalobca dňa 21.5.2013 zaslal žalovanému otvorený list, v ktorom
poukazuje na skutočnosť, že mestá, ktoré navštívil počas svojej cesty v zahraničí na ďalekom východe
v G., boli napriek nedostatku peňazí čisté, upravené, pokosené a cesty nielenže nemali na svojich
krajniciach zvyšky zimnej údržby, ale sa intenzívne opravovali. Zábradlia a osvetlenia boli vymaľované.
Parky boli plné krásnych kvetov a fontány boli funkčné. Poukázal na skutočnosť že pri návrate do L.

prichádzal do špinavého a nepokoseného mesta. Trávniky boli nepokosené, na obrubníkoch medzi
cestami a chodníkmi burina, na krajoch ciest odpad po zimnom posype. Z obsahu listu vyplýva výzva
žalobcu žalovanému, že ak ako primátor nevie plniť ani jeden zo svojich veľkolepých sľubov, ktoré pred
siedmimi rokmi nasľuboval, keď nevie zabezpečiť to, aby si svoje povinnosti plnili mestské organizácie
a dodávatelia, tak si má aspoň začať plniť svoje základné povinnosti a starať sa o poriadok a čistotu v

meste. Ako obyvateľ mesta L., ktorý poctivo platí mestu dane a poplatky sa už ďalej nemieni len prizerať,
ako naše mesto zadlžuje a nezveľaďuje. Žalobca žalovaného vyzval, že, ak sa nevie o L.Š. starať, tak má
byť taký dobrý, zbaliť si svoje kufre a vrátiť sa späť, tam odkiaľ pred siedmimi rokmi prišiel, naspäť do X..
Z obsahu ďalšieho textu vyplýva uistenie žalobcu žalovanému, že nehodlá opätovne o rok kandidovaťza primátora mesta L., ale hodlá urobiť všetko preto, aby L. otvoril oči, kto vlastne žalovaný je. Ako autor
otvoreného listu je podpísaný žalobca s uvedením, že je občan Mesta L..

5. Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že ako občan mesta L. po návrate z cesty v zahraničí
bol konfrontovaný so zlou situáciou čistoty verejných priestranstiev, preto sa rozhodol spontánne ako
občan mesta L. napísať žalovanému ako primátorovi mesta a poukázať na objektívne skutočnosti a
fakty. Tento otvorený list podal na podateľni mestského úradu a tento sa dostal do dispozície médií.
Bez toho, aby bol kontaktovaný redakciou novín, ako aj samotným žalovaným, z novinového článku sa

dozvedel vo výroku, ktorý vo vzťahu k jeho osobe uviedol žalovaný, a to konkrétne, že je človek, ktorý
vyrastal v X. X. a stál za krachom niekoľkých firiem v meste L.. Prvú časť vety publikovanej v novinovom
článku nespochybňuje, avšak druhý výrok vo vete spôsobil v jeho živote ujmu. V čase zverejnenia článku
vykonával funkciu riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a zároveň bol konateľom vo vlastnej
spoločnosti, pričom po vyjadrení žalovaného bol konfrontovaný s nepríjemnými otázkami, dotklo sa to aj
jeho rodiny. Jeho manželka, ako aj v tom čase šestnásťročná dcéra veľmi citlivo vnímali narážky okolia,

žejetunelárapodobne.Naspoločenskýchpodujatiachbolkonfrontovanýsposmešnýmianepríjemnými
otázkami v súvislosti s výrokom žalovaného. Žalobca v meste L., kde žije, požíva ako verejne známa
osoba, ktorá vykonáva verejné funkcie určitú vážnosť a verejnú známosť. Po uverejnení článku musel
vysvetľovať, čo vlastne urobil. V konaní mu ide o to, aby bol zo strany žalovaného zadosťučinený tým,
že žalovaný sa mu ospravedlní a uvedie na pravú mieru skutočnosti, že jeho výrok bol nepravdivý. Toto

zadosťučinenie je pre neho dôležité, aby mohol naďalej slušne žiť v meste a požívať vážnosť a úctu.
Jeho pohnútkou pre napísanie otvoreného listu bolo dlhodobé neriešenie problémov mesta. Žalobca,
ako verejne činná osoba, bol dotazovaný zo strany ľudí, prečo sa veci neriešia, po návrate z cesty
v zahraničí sa rozhodol, že sa pokúsi urobiť to čo je v jeho silách. Rozhodol sa napísať primátorovi
otvorený list, v ktorom poukáže na nedostatky. Napriek tomu, že v tom čase bol politicky aktívny,

vykonával funkciu predsedu regionálneho združenia SDKÚ-DS, tento list napísal ako občan mesta L.,
tento list nechcel spájať s jeho politickou pozíciou, ani jeho politickými ambíciami. Z tohto dôvodu sa
v liste pri jeho podpise jednoznačne vymedzil ako občan mesta L., ktorý sa obracia na primátora. Z
titulu jeho pozície predsedu regionálneho združenia politickej strany mu ani neprináležalo sa vyjadrovať
k situácii v meste L.. Ako to vyplýva z organizačnej štruktúry politickej strany SDKÚ-DS, k situácii

v meste sa vyjadruje predseda miestneho zväzu SDKÚ-DS, ktorým v tom čase bola odlišná osoba.
Otvorený list dal na vedomie médiám. Jeho pohnútkou pre napísanie výzvy žalovanému v otvorenom
liste, aby si zbalil kufre a vrátil sa do X., späť odkiaľ prišiel, uviedol že tieto výroky boli reakciou na
tvrdenia, ktoré sa voči jeho osobe šírili v rámci predvolebnej kampane, ktoré boli síce anonymné, ale
obsahovo totožné s vyjadreniami žalovaného v článku novín. Ako reakciu na otvorený list zo strany

žalovanéhoočakával,žetensavyjadríkvecnýmpripomienkamanávrhomuvedenýmvotvorenomlistes
návrhmi na ich riešenie. Reakcia žalovaného sa obmedzila výlučne na osobné invektívy, pričom k otázke
vecných riešení nebola poskytnutá žiadna odpoveď. V spoločnosti Drevostol, a.s. vykonával funkciu
obchodného riaditeľa do 30.1.2001, pričom konkurz bol vyhlásený dňa 21.9.2001, kedy v spoločnosti
nebol žiadnym spôsobom činný, ani súčasťou jeho organizačnej štruktúry. V spoločnosti Mraziarne

Prešov, s.r.o. bol spoločníkom firmy poverený vykonávaním funkcie riaditeľa do 31.12.2004, konkurz
bol vyhlásený až po jeho odchode dňa 6.12.2005, v čase, kedy v spoločnosti nebol žiadnym spôsobom
činný. V spoločnosti Solivary, a.s. Prešov bol nominovaný ako zástupca štátu výkonným výborom Fondu
národného majetku ako člen dozornej rady, pričom túto funkciu vykonával v období rokov 2002 až 2006.
Konkurz na spoločnosť bol vyhlásený dňa 7.8.2009, v čase kedy v nej nebol žiadnym spôsobom činný.

Žalobca vylúčil, aby v dôsledku jeho činnosti v predmetných spoločnostiach, resp. počas jeho činnosti v
nich, došlo k vyhláseniu konkurzu na tieto spoločnosti. Potvrdil skutočnosť, že v komunálnych voľbách
kandidoval na funkciu primátora mesta L. ako protikandidát žalovaného. Potvrdil skutočnosť, že v reakcii
na uverejnený článok ďalším otvoreným listom adresovaným žalovanému zo dňa 22.5.2013 uviedol, že
v najbližších mesiacoch bude verejne ponúkať riešenia pre mesto. Ako vyplýva z obsahu Otvoreného

listu primátorovi mesta Prešov č. 2 zo dňa 22.5.2013, ktorý žalobca adresoval žalovanému, žalobca
objasňuje žalovanému, že otvorený list napísal ako občan Mesta L. a vyzval žalovaného, aby do 7 dní
uverejnil ospravedlnenie za nepravdivý článok a vysvetlenie, že za jeho pôsobenia žiadna spoločnosť
neskrachovala. V závere listu žalobca uviedol, že žiadal žalovaného, aby pochopil, že je v prvom rade
občanom Mesta Prešov a zdôraznil, že nehodlá opätovne kandidovať na jeho stoličku, ale bude plne

využívať svoje práva ako občan mesta za lepší život v meste L..

6. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom, v denníku Prešovský večerník zo dňa 23.5.2013
bol uverejnený článok pod názvom: „C. T. žiadal od primátora verejné ospravedlnenie aj finančnéodškodnenie.“ Obsahom tohto článku sú dva otvorené listy žalobcu, ako aj vyjadrenie žalovaného na
adresu žalobcu uverejnené v denníku KORZÁR. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom vyplýva
elektronická komunikácia medzi ním a jeho obchodným partnerom G. T. zo dňa 17.6.2013, z obsahu

ktorej je dotaz na žalobcu, či je pravdou, že stál za krachom niekoľkých firiem v meste L., pretože na
túto otázku sa pýtajú jeho priatelia a spoloční známi. Zároveň udáva, že tieto informácie majú dosah aj
na jeho ďalšie obchodné aktivity. Z odpovede žalobcu vyplýva informácia, že predmetné výroky sú lživé
a žalobca sa bude brániť súdnou cestou.

7. Na základe vykonaného dokazovania potom súd vec hodnotil v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o
ochrane ľudských práv, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR, § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka, ďalej § 5 ods. 2 písm. a) zákona číslo 168/2008 Z.z. o periodickej tlači a v kontexte
týchto ustanovení sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní a dospel k
záveru, že žalovaný, vzhľadom na to, že v čase poskytnutia rozhovoru redaktorovi denníka KORZÁR
vykonával funkciu primátora Mesta L., teda nepochybne bol verejným činiteľom, a preto v zmysle

citovaného ustanovenia § 5 tlačového zákona, vydavateľ tlače nezodpovedá za obsah informácie ktorú
poskytol, že samotný žalovaný zodpovedá za obsah svojich vyjadrení, a teda v konaní je pasívne
vecne legitimovaný. V čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv sú vymenované legitímne ciele,
kvôli ochrane ktorých je možné obmedziť slobodu prejavu, ak je to naozaj v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné. V sporoch o ochranu osobnosti vstupujú do hry dve konkurujúce si základné práva -

právo na slobodu prejavu a právo na ochranu dobrej povesti. Prístup súdu spočíva vo vzájomnom
zvážení práva na slobodu prejavu a práva na ochranu dobrej povesti a v rozhodovaní, ktoré právo
má v konkrétnom posudzovanom prípade väčšiu váhu a prednosť. Pri posudzovaní toho, či naozaj
prišlo k neoprávnenému poškodeniu dobrej povesti dotknutej osoby súd vždy skúma, či bol zásah
do slobody prejavu naozaj na ochranu dobrej povesti dotknutej osoby v demokratickej spoločnosti

nevyhnutný. Pojem nevyhnutnosť treba podľa rozhodnutia Európskeho súdu Lingens vs. Rakúsko
vykladať v zmysle existencie naliehavej spoločenskej potreby. Európsky súd vo svojich rozhodnutiach
posudzuje obmedzenia slobody prejavu veľmi prísne, ak sa tento prejav týkal vecí verejného záujmu.
Vecami verejného záujmu sú v prvom rade nepochybne veci týkajúce sa politického diania a politikov.
V oblasti iných vecí verejného záujmu je zvýšená ochrana slobody prejavu poskytovaná aj vtedy,

ak sa tvrdenia netýkajú verejne činných osôb, ale stačí, ak sa týkajú vecí verejného záujmu. Verejne
činné osoby sú osoby, ktoré sa podieľajú na výkone verejnej moci, na chode štátu a správe vecí
verejných a mali by sa verejnosti za svoju činnosť zodpovedať. Európsky súd v rozhodnutí Lingens vs.
Rakúsko uviedol: „Hranice prijateľnej kritiky sú širšie u politikov než u súkromných osôb. Na rozdiel
od súkromnej osoby sa politik nevyhnutne a vedome vystavuje dôkladnej kontrole každého svojho

slova a činu zo strany novinárov, aj zo strany širokej verejnosti a v dôsledku toho musí preukázať
vyššiu mieru tolerancie“. Za politikov sa považujú najmä predstavitelia zákonodarnej moci, územných
samospráv a vysokí predstavitelia výkonnej moci. „Verejne známe“ osoby sú osoby, ktoré sa sami
svojou činnosťou na verejnosti dostali do predmetu záujmu verejnosti alebo médií, prípadne ktoré
dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia vstúpili do verejnej sféry. Informácie a tvrdenia šírené o týchto

osobách sa teda nemusia týkať výkonu ich verejnej funkcie, ale môžu sa týkať iných vecí verejného
záujmu. V rozhodnutí Wirtschafts-Trend Zeitschriften-Verlagsgesellschaft m.b.H. vs. Rakúsko bola za
osobu, ktorá dobrovoľne vstúpila do verejnej sféry a ktorá musí zniesť vyššiu mieru kritiky, uznaná
súkromná osoba, ktorá sama poskytla médiám viaceré rozhovory o svojom výlete s kontroverzným
poslancom parlamentu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný vo svojom stanovisku, ktoré

bolo uverejnené v denníku Korzár, na poskytnutie ktorého bol vyzvaný zo strany redaktora, uviedol
žalobou napadnutú informáciu o žalobcovi ako kontext reakcie na výzvu žalobcu v otvorenom liste, ktorý
napísal a medializoval samotný žalobca. Napriek tomu, že žalobca sa vymedzil ako občan Mesta L.,
bol nepochybne verejne známou osobou vzhľadom k tomu, že v období predchádzajúcom napísaniu
listu kandidoval na funkciu primátora Mesta L. v komunálnych voľbách. Taktiež skutočnosť, že je verejne

známou osobou, vyplýva aj z jeho funkcie v politickej strane, v ktorej sa aktívne angažoval v čase
predchádzajúcom napísaniu otvoreného listu, tak v čase jeho napísania, ako aj v súčasnosti. Je taktiež
nepochybné, že medializované informácie sa týkali vecí verejného záujmu, ktorými sú v uvedenom
prípadeochranačistotyverejnéhopriestranstvaaverejnéhoporiadku.Žalovanývčasepublikáciečlánku
bol ako primátor Mesta L. verejne činnou osobou. Čo sa týka samotného obsahu prejavu, ktorým

mal žalovaný zasiahnuť do osobnostnej sféry žalobcu, je dôležité rozlíšiť medzi konštatovaním určitej
objektívnej skutočnosti alebo vynesením hodnotiaceho úsudku, t.j. subjektívneho názoru, či postoja.
Výrok žalovaného, že žalobca stál za krachom viacerých firiem nemožno považovať za konštatovanie
faktu,alejepotrebnéhopovažovaťzasubjektívnynázoržalovaného.Tvrdenie,ženiektostálzakrachomfiriem, nie je možné objektívne preukázať. Za určitých okolností však aj názory a hodnotiace úsudky
môžu prekročiť medze slobody prejavu a stať sa neoprávneným poškodením dobrej povesti, ide o tzv.
hanobiacu kritiku. Kritické výroky nadobúdajú charakter hanobiacej kritiky najmä vtedy, ak v popredí

nestojí vecné vysporiadanie sa s problémom, ale urážanie poškodeného. Ak sú v kritike použité výrazy,
ktorýchmieraexpresivityjevznačnomnepomerekcieľukritikyaznichvyplývaúmyselkritizovanúosobu
uraziť, ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti. Z obsahu
výroku žalovaného nie je možné vyvodiť záver, že by sa jednalo o výraz, ktorého miera expresivity bola
v značnom nepomere k cieľu kritiky. Výraz „krach“ znamená hovorový výraz pre hospodársky finančný

úpadok, pád, nezdar, stroskotanie. Súd po zohľadnení a zvážení dvoch konkurujúcich si základných
ľudských práv dospel k záveru, že vzhľadom ku skutočnosti, že v prípade účastníkov konania sa
jednalo o verejne známe osoby, ktoré sú povinné zniesť zvýšenú mieru kritiky, jednalo sa o riešenie
vecí týkajúcich sa verejného záujmu a zo strany žalovaného išlo o vynesenie hodnotiaceho úsudku,
ktorý požíva zvýšenú mieru ochrany, než vynesenie faktického tvrdenia. Súd mal za to, že je potrebné
uprednostniť právo na slobodu prejavu žalovaného pred ochranou osobnostných práv žalobcu, preto

žalobný návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok zmenil
tak, že jeho návrhu vyhovie. Žalobca má za preukázané, že rozhodnutie konajúceho súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, keďže odôvodnenie nie je dostatočne

presvedčivé a výrok rozsudku nemá oporu v obsahu odôvodnenia. Konajúci súd rovnako nedostatočne
vyhodnotil a zistil existujúci skutkový stav. Denník Prešovského kraja KORZÁR v predmetnom článku
uverejnil nepravdivé tvrdenia žalovaného o osobe žalobcu, nezakladajúce sa na pravde, a to: „Je
smutné, že otvorený list píše človek, ktorý vyrastal v X. X., stál za krachom niekoľkých firiem v meste
L..“ Žalobca má za nepochybne preukázané, že v prípade citovaného tvrdenia žalovaného, podľa

ktorého mal žalobca údajne spôsobiť krach niekoľkých spoločností v meste L., ide o neoprávnený
zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, v dôsledku ktorého došlo k zásahu do práva
na ochranu osobnosti, k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, čo malo za následok vznik
nenapraviteľnej ujmy. Považoval za nutné poukázať na skutočnosť, že v dôsledku verejnej prezentácie
nepravdivých skutočností žalovaným v denníku KORZÁR a následne na internete, bolo poškodené

dobré meno žalobcu, ktoré informácie publikované v citovanom článku denníka KORZÁR spôsobili
žalobcovi problémy tak v pracovnom, ako aj v osobnom živote, rovnako ovplyvnili bežný život členov
jeho blízkej rodiny, ktorí boli v ich dôsledku opakovane osočovaní. Publikované vyjadrenia majú za
následok výlučne zneváženie postavenia osoby žalobcu v spoločnosti a zníženie jeho dôstojnosti a
dôveryhodnosti. Tu uvedené skutočnosti boli preukázané, najmä ale nie výlučne následnými reakciami

blízkeho okolia, širokej verejnosti a obchodných partnerov. V nadväznosti na uvedené, konštatoval,
že v danom prípade, hoci obaja účastníci konania sú verejne činnými, či známymi osobami, kedy
téma článku sa úzko dotýkala rovnako vecí verejných, nemožno priznať právu na slobodu prejavu
žalovaného širšiu ochranu ako právu na ochranu osobnosti žalobcu. Takýto postup je nepochybne
v rozpore so zákonom, nakoľko žalovaný svojimi vyjadreniami ako bolo v konaní preukázané, hrubo

zasiahol do práv žalobcu. V skutočnosti uvádzanej žalovaným (stál za krachom niekoľkých firiem v
meste L.), predstavujú neoprávnený zásah takej intenzity, ktorú nemožno tolerovať, nakoľko v dôsledku
nepravdivých tvrdení žalobcovi vznikla ujma, ktorá sa prejavila vo všetkých oblastiach jeho života a
negatívne ovplyvnila nielen obchodné aktivity žalobcu, ale i životy jeho blízkych rodinných príslušníkov.
Takémuto výkonu práva na slobodu prejavu, ktoré neoprávnene zasahuje do práv iných, nemožno v

demokratickej spoločnosti poskytovať ochranu. Konajúci súd sa nedostatočne vyporiadal s posúdením
dvoch navzájom korelujúcich práv - právo na ochranu osobnosti a právo na slobodu prejavu, kedy
rovnako nesprávne vyhodnotil použitý test proporcionality. V súlade s konštantnou judikatúrou základom
proporcionality je slušnosť, kedy v každom jednotlivom prípade je potrebné skúmať odpovede na otázky
kto?, o kom?, čo?, kde?, kedy? a ako?, pričom výsledkom má byť pri použití zásady spravodlivej

rovnováhy posúdenie, či zásah do práva na ochranu osobnosti bol neproporcionálny. Vzhľadom na
závažnosť zásahu a ujmy, ktorú ním žalovaný žalobcovi spôsobil, ako aj vzhľadom na ďalšie atribúty
charakteristické pre doktrínu proporcionality je nutné konštatovať porušenie práva na ochranu osobnosti
a s tým spojený nárok žalobcu domáhať sa ochrany na konajúcom súde. Je nevyhnutné zdôrazniť,
že v danom prípade žalovaný nevyvinul akékoľvek úsilie k overeniu pravdivosti použitých informácií,

kedy zároveň je nutné mať na zreteli i okolnosti zverejnenia nepravdivých informácií a ich načasovanie.
Práve celý kontext vyjadrenia udalostí v danom čase spôsobil, že vyjadrenia žalovaného je nutné
klasifikovať ako neprimerané a urážlivé. V každom jednotlivom prípade treba rozlišovať medzi kritikou
a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi treba vidieť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti,hodnovernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa konkrétnym prejavom sleduje. Ak sú prejavy v zásade
nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, je dané právo na zákonnú ochranu. V konkrétnom prípade
žalovaný prekročil medze oprávnenej kritiky, keď uverejnené informácie neboli absolútne pravdivé

a najmä vecné, pričom je rovnako nevyhnutné konštatovať neprimeranosť obsahu a formy týchto
vyjadrení. Nie je možné sa stotožniť s konštatovaním konajúceho súdu, že ak by aj v danom prípade
išlo o hodnotiaci úsudok, ako ustálil konajúci súd, údajne nie je možné vyvodiť záver, že by sa jednalo
o výraz, ktorého miera expresivity by bola v značnom nepomere k cieľu kritiky. Takýto záver súdu je
nesprávny, nakoľko vyjadrenia žalovaného nepochybne prekročili medze slušnosti, kedy ich cieľom

bolo výlučne poškodenie žalobcu v očiach širokej verejnosti. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd
svoj záver o údajnej proporcionalite expresivity tvrdení žalovaného a sledovanému cieľu akokoľvek
neodôvodnil, čoho dôsledkom je nepreskúmateľnosť napadaného rozsudku. Z obsahu odôvodnenia
napadaného rozsudku pritom nie je zároveň akokoľvek jasné, na základe akých skutkových okolností a
úvah k takémuto konštatovaniu konajúci súd dospel, čo má za následok nepreskúmateľnosť meritórneho
rozhodnutia. Žalobca poukázal na skutočnosť, ktorú súd rovnako absolútne pri vydaní rozsudku nevzal

do úvahy, a to konštantnú premisu vyplývajúcu zo základných zásad demokratického a právneho štátu,
v zmysle ktorej hoci v určitých prípadoch môže mať prednosť aj sloboda prejavu, ale za predpokladu, že
je vyslovená v dobrej viere bez snahy poškodiť osobu, na ktorú sa tento prejav vzťahuje. Tu citované,
nepravdivé tvrdenia žalovaného o žalobcovi neboli vyslovené v rámci polemiky o veciach verejných,
v diskusii dvoch proti sebe stojacich súperov, ako sa to snažil prezentovať žalovaný. Žalobca oslovil

žalovaného ako občan mesta L., ktorý mal záujem o zlepšenie situácie v meste vecne a konštruktívne.
Na druhej strane reakcia žalovaného bola neadekvátna, kedy žalovaný v čase pred komunálnymi
voľbami na svoju zjavne účelovú obranu použil nepravdivé informácie, ktoré negatívne skreslili charakter
osoby žalobcu. Napadané vyjadrenia mali nepochybne za cieľ výlučne poškodiť dobré meno žalobcu,
k čomu nakoniec aj došlo. Je zrejmé, že vyjadrenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobca údajne

stál za krachom niekoľkých firiem v meste L. nebolo vyslovené v dobrej viere. Žalovaný si musel byť
vedomý skutočnosti, že medializácia takýchto tvrdení vyvolá nielen polemiku verejnosti, ale najmä
poškodí dobré meno žalobcu a zníži jeho vážnosť, dôstojnosť a česť. Súd vyhodnotil danú právnu vec
nepochybne jednostranne, keď za smerodajné východiská označil výlučne skutočnosť, že účastníci
konania sú verejne známe osoby a jednalo sa o riešenie vecí týkajúcich sa verejného záujmu. Tu

žalobca poukázal na skutočnosť, že i osoby verejného záujmu majú právo na ochranu svojej povesti, a
to i v prípade, ak konajú ako súkromné osoby. Čo sa týka názoru konajúceho súdu, v zmysle ktorého
v danom prípade išlo zo strany žalovaného údajne výlučne o vyslovenie hodnotiaceho úsudku, ktorý
požíva zvýšenú mieru ochrany a konštatovanie súdu, že tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobca
údajne stál za krachom niekoľkých firiem v meste L. nie je objektívne možné preukázať, toto je absurdné

a nemajúce oporu v platnom právnom poriadku. V prípade úpadku, ide o pojem opisujúci hospodársky a
finančnýstavpodnikateľa,ktorýjeobjektívnezistiteľnýaprostredníctvomjednotlivýchveličíniobjektívne
merateľné. Žalobca zdôraznil, že zverejnenie (vedome alebo nevedome) nepravdivých informácií o
fyzickej osobe treba v zásade vždy považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv, a to aj v
prípade,akpríslušnáinformácianebudemaťvýslovnedeformačnýcharakter.Podstatnéjeto,žetakýmto

spôsobom sa o konkrétnej osobe vysloví nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu túto fyzickú
osobu posudzovať skreslene. Zároveň platí, že kritika, odsúdenie, ironizovanie a zavrhovanie konania
alebo činnosti fyzickej osoby, ktorá sa opiera o okolnosti, na základe ktorých sa oznamuje nepravdivá
informácia, predstavuje spravidla citeľný, neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej
osobnosti, pričom ide o značnú intenzitu neoprávneného zásahu, ktorý bude mať obvykle nepriaznivé

následky, najmä na postavenie dotknutej fyzickej osoby v rodine a v spoločnosti. Nie je pravdou, že
z dôvodov na strane žalobcu došlo k úpadku, či znefunkčneniu niekoľkých spoločností pôsobiacich v
oblasti mesta L.. Žalobca v rokoch 1993 až 2010 pôsobil v súkromnom podnikateľskom sektore na
rôznych vedúcich pozíciách, v 8 rôznych spoločnostiach so sídlom, resp. s pôsobením v meste L., kedy
7 z menových spoločností pôsobí na trhu doteraz. Na majetok spoločnosti Drevostol, a.s. bol vyhlásený

konkurz až niekoľko mesiacov po skončení funkcie obchodného riaditeľa žalobcom, kedy v zmysle
dostupných informácií vyhláseniu konkurzu predchádzalo nesprávne rozhodnutie o vedení spoločnosti,
ktoré preukázateľne nemalo pôvod v predchádzajúcom pôsobení žalobcu vo svojej funkcii. Čo sa týka
spoločnosti Solivary, a.s., Prešov v konkurze k úpadku, resp. predĺženiu spoločnosti rovnako nedošlo v
dôsledku pričinenia žalobcu ako bolo preukázané konajúcemu súdu predloženými listinnými dôkazmi.

Zásah do práv žalobcu bol nepochybne neoprávnený, nakoľko skutočnosti tvrdené žalovaným, sú v
celom rozsahu nepravdivé a majú za následok zníženie vážnosti a dôstojnosti žalobcu v spoločnosti.
Vzhľadom na intenzitu zásahu do osobnostných práv žalobcu a ujmu, ktorá vznikla žalobcovi, tento mánepochybne nárok i na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú hoci žiadal iba v symbolickej sume, táto má
preukazovať dôvodnosť podaného návrhu na začatie konania.

9. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie
žalobcu akoby vôbec nerešpektovalo skutočnosť, že súd vo veci konal a na pojednávaní vykonal v
súlade so zákonom dokazovanie v rozsahu a podľa návrhu samotného žalobcu. Z obsahu súdneho
spisu a z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalobca v celom konaní

zastúpený advokátom v konaní nesplnil povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Neuniesol svoje
bremeno tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno. Už samotný spôsob uplatnenia nároku a formulácia
žalobného návrhu jeho petitu sa javí s poukazom na súvisiacu právnu úpravu ako nesprávna a
nevykonateľná. S poukazom na znenie ust. § 153 O.s.p. už len to samo o sebe bez ďalšieho spôsobuje,
že takýto petit nie je prakticky vykonateľný. Súd v danom konaní riešil prípadný konflikt dvoch vzájomne
rovnocenných ústavných práv. Právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti. Súd skúmal

s prihliadnutím na okolnosti žalobcom predneseného prípadu ich tvrdený stred a posudzoval význam
proti sebe stojacich rovnocenných záujmov z hľadiska proporcionality tak, aby jednému právu nebola
bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody
je akceptovateľné len, ak ide o obmedzenie realizované v súlade so zákonom, resp. na základe zákona
a súčasne zodpovedá legitímnemu cieľu na jeho dosiahnutie. Obmedzeniu práva na slobodu prejavu

predchádza súdom realizované posúdenie akceptovateľnosti prejavu v konkrétnom prípade, a to na
základe primeranosti, teda podľa zásady proporcionality. Súd prvého stupňa toto vyčerpajúco naplnil a
dospel k správnemu záveru, keď návrh zamietol, čo je viditeľné z odôvodnenia rozsudku. Právu žalobcu
na ochranu osobnosti nebolo možné poskytnúť prednosť pred právom žalovaného na slobodu prejavu.
K zásahu do osobnostných práv predsa dochádza iba vtedy, ak prípadný zásah v konkrétnom prípade

presiahol svojou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Súd
správne a vyčerpajúcu vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom po vykonanom dokazovaní s poukazom
na súvisiace platné právne predpisy, na základe tzv. súdneho testu proporcionality, ktorými nachádzal
odpovede na otázky kto?, o kom?, čo?, kde? a ako? v danom prípade „hovoril“ a na základe
toho, konajúci súd posúdil proporcionalitu medzi slobodou prejavu a ochranou osobnosti. Žalobca sa

dlhodobo aktívne politicky angažuje. Hranica akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a verejných
činiteľov. Žalovaný uviedol, že bolo nevyhnutné vziať do úvahy pri posudzovaní predmetnej právnej
veci komplexné spoločenské postavenie žalobcu. Práve spoločenské a najmä politické angažovanie
sa žalobcu vo verejnom živote hrá priam určujúcu rolu v článku autora, ktorý parafrázoval vo svojom
texte odpovede žalovaného a dáva tam uvedenej reakcii na prejav žalobcu legitimitu v súlade

so slobodou prejavu, komentovať dané okolnosti a vyslovovať takéto odpovede. Predchádzajúce
občianske,manažérske,čipodnikateľsképôsobeniepolitikov,čikandidátovnaverejnéfunkcie,jepredsa
taktiežnepochybnevecouverejnouavecoulegitímnehoverejnéhozáujmu.Vecverejnéhozáujmumôže,
má a musí byť v demokratickej spoločnosti reflektovaná verejnosťou. Žalovaný mal právo vyjadriť sa
k minulosti politika - žalobcu, a to i daným spôsobom, najmä, ak on sám konfrontačne otváral tému

manažérskych schopností žalovaného pri riadení samosprávy a záležitostí mesta. Miesto zaznenia
tejto sociálnej diskusie boli autorskou tvorbou autora článku noviny - regionálny denník, ktorý preniesol
vyjadrenie sa k otvorenému listu krajského šéfa politickej strany prostredníctvom otázok redaktora
svojim čitateľom. Sloboda prejavu má v demokratickej spoločnosti nenahraditeľný význam. Vyžaduje si
tu pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti.

Nutnosť pozorne chrániť slobodu slova neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti, no znamená, že v
niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže mať nedostatky
z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Predmetné výroky sú súčasťou novinového článku
glosujúceho aktuálne spoločenské otázky, teda ide o sociálnu diskusiu, ktorá je chránená čl. 26 Ústavy
SR, čo súd prvého stupňa správne vyhodnotil a vyčerpávajúco zdôvodnil. Navyše žalobca v konaní

neprodukoval žiadne dôkazy, nemal na pojednávaní ani pred jeho skončením návrhy na doplnenie,
či vykonanie ďalšieho dokazovania, ktorými by sa prípadne aspoň pokúsil preukázať svoje tvrdenia
o zásahu do osobnostnej sféry. Tvrdenia žalobcu ostali tvrdeniami aj po skončení dokazovania pred
súdom. Nebolo tak ani dobre možné, aby súd prvého stupňa mohol po opakovanom poučení účastníkov
konania o ich procesných právach dospieť k inému záveru, ako k zamietnutiu návrhu. Tvrdený zásah do

jeho osobnostných práv neprípustným spôsobom, pre ktorý by mal nasledovať súdny zásah do slobody
prejavu preukázaný nebol. Na v odvolaní žalobcom uvedenom tvrdení o privodení majetkových strát,
nemôže súd v tomto type konania ani len prihliadať. Takýto odvolací dôvod odvolateľa úplne neobstojí.
Navyše aj toto tvrdenie o údajných majetkových stratách žalobcu, je len ničím nepreukázané tvrdenie.Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj skutočnosť, že ospravedlneniu formulovanému spôsobom
vytvárajúcim významovo inú informáciu nebolo možné a prípustné vyhovieť. Žalobca predsa v konaní
potvrdil, že vyrastal v X. X.. Žalobca bol manažérom firiem so sídlom v L., ktoré skutočne skrachovali,

teda objektívne skončili v konkurze. V konaní o ochranu osobnosti je súd viazaný návrhom textu
ospravedlnenia. Viazanosť súdu textom navrhované ospravedlnenia znamená, že súd nemôže meniť
text navrhovaného ospravedlnenia a o prejednávanom návrhu môže rozhodnúť len tak, že mu úplne
vyhovie alebo naopak, zamietne ho ako celok. Aj toto správne vyhodnotil súd prvej inštancie, keď
návrh zamietol. Vo vzťahu žalobou uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo

výške 1,- eur, na čom žalobca v odvolaní stále trvá, žalovaný uviedol, že k vzniku občiansko-právnych
sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby musí byť ako predpoklad
zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby, jej fyzickej a morálnej integrite.
Tento zásah musí byť neoprávnený a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou
ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Žalobca zásah nepreukázal, iba to tvrdil.

Žalobca nepreukázal následok zásahu, iba to tvrdil. Súd prvého stupňa vec správne posúdil, keď návrh
zamietol. Pri rozhodovaní o veci súd prvého stupňa správne hodnotil to, že impulz na upútanie verejnej
pozornosti dal v danej veci samotný žalobca, ktorý formou a obsahom predmetného otvoreného listu
stanovil verejnú základňu a vecnú formu tejto diskusie vo verejnom priestore. Súčasťou denníkom
uverejneného článku redaktora T. K. bola podľa jeho obsahu aj časť vety, ktorú žalobca v návrhu na

začatie konania podobne ako prvú časť tiež uvádza a považuje to za významné, keďže to v texte
návrhu a podčiarkol - stál za krachom niekoľkých firiem v meste L.. Žalovaný uviedol, že ani táto časť
v denníku publikovaného o vyjadreniach otvorenému listu krajského predsedu politickej strany nemôže
byť v demokratickej spoločnosti posudzovaná ako zásah do osobnostných práv žalobcu, keďže v danej
veci ide o tzv. hodnotový súd, či úsudok vecne vychádzajúci zo záznamov vo verejne dostupnom

a štátom, resp. registrovými súdmi vedenom Obchodnom registri SR. Súčasťou spisu, sú aj výpisy
z obchodného registra SR niekoľkých dotknutých spoločností. Je nepochybné, že žalobca v týchto
spoločnostiach zastával zväčša vysoké a zodpovedné pozície manažéra s právomocami zo zákona
tomu primeranými. Svojimi rozhodnutiami a konaním, ktoré si svojimi schopnosťami a vedomosťami
musel v štruktúre daných firiem zastať, zásadným spôsobom mal a mohol vplývať na ekonomicko-

hospodársku činnosť spoločnosti a na ich budúci pozitívny, či aj negatívny hospodársky výsledok.
Podobne tak svojim konaním prispieval k rozhodovaniu o tzv. podnikateľských plánoch spoločnosti,
teda stál za ich obchodným smerovaním, stál za ich podnikateľskou stratégiou a nevyhnutne stál
aj za výberom a voľbou spolupracujúcich obchodným partnerov, či už na strane dodávateľov alebo
odberateľov. Stál za výberom spolupracujúcich subjektov, či už dovnútra spoločnosti alebo za výberom

vhodných obchodných partnerov ako takých a nepochybne stál za formovaním záväzkovo-právnych
vzťahov týchto spoločností s priaznivými, alebo prípadne aj nepriaznivými podnikateľskými a finančnými
následkami. Súčasťou podnikania nie sú len podnikateľskú úspechy, ale aj neúspechy a zlyhanie. Za
úspechmi spoločnosti stoja ľudia - manažéri, podobne ako stoja za zlyhaniami obchodných spoločností,
ktoré sú podnikateľmi. Za právnickými osobami predsa stoja konkrétny manažéri a teda ľudia. Žalobca

bol jedným z týchto viacerých osôb stojacich za týmito spoločnosťami, so svojimi manažérskymi právami
a povinnosťami z toho plynúcimi. Bol jedným z osôb stojacimi i za prípadnými neúspešnými projektmi
s väčšou, či menšou mierou manažérskej zodpovednosti. Krach spoločnosti je bežne používaným
označením súdneho vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, napr. obchodnej spoločnosti. Žalobca
zhodou okolností a menšieho, či väčšieho osobného manažérskeho prispenia, čo sám samozrejme

nikdy nehodnotil, skutočne stál za niekoľkými firmami - obchodnými spoločnosťami v meste L., ktoré
skončili v konkurze a teda skrachovali. Ide o Drevostol a.s. so sídlom v Prešove (uznesením Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 21.09.2001 vyhlásený konkurz) - podľa verejne dostupných, no i podľa údajov
žalobcu uvedených v návrhu na začatie konania - obchodný riaditeľ 1999 až 2001, Mraziarne Prešov
s.r.o. so sídlom v Prešove (uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.12.2005 vyhlásený konkurz)

- podľa verejne dostupných, no i podľa údajov žalobcu uvedených v návrhu na začatie konania -
výkonný riaditeľ 2002 až 2004, Solivary a.s. Prešov so sídlom v Prešove (uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 18.7.2009 vyhlásený konkurz) - podľa verejne dostupných, no i podľa údajov žalobcu
uvedenýchvnávrhunazačatiekonania-člendozornejrady2002až2006.Bololegitímnespoukazomna
poznatky žalovaného a znalosti reálií mesta, vysloviť takýto hodnotiaci úsudok. Na rozdiel od skutkového

tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý
postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych
kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať. Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná.
Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností, ako premís pre hodnotiaciúsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností
logicky dôvodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne
skutočnosti. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov

nepripúšťa dôkazy. Sloboda prejavu podľa ods. 2 čl. 10 Dohovoru sa dá použiť nielen pre informácie
alebo myšlienky, ktoré sú priaznivo očakávané alebo označované za neútočné alebo i ľahostajné, ale
tiež pre tie, ktoré porušujú zákon, šokujú alebo obťažujú. V tejto časti veci žalovaný odkázal aj na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 152/08 a mal za to, že aj s prihliadnutím na toto rozhodnutie, ak aj
výrok umožňuje viacero výkladov, tak vzhľadom na verejný záujem je nutné uprednostniť výklad, ktorý

zasahuje do slobody prejavu čo najmenej. Vágne kritérium celkového kontextu, celkového dojmu, či
vyznenia je nutné vykladať v prospech autora výroku. Opačný výklad by bol veľmi zneužiteľný. Sloboda
prejavu je nástrojom hľadania pravdy, nástrojom súťaže a konfrontácie rôznych myšlienok a názorov.

10. Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, keďže podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Civilnýsporovýporiadok
nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom, to znamená, že ide
o právo na prejednanie odvolania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadneho
zákonného dôvodu pre dokončenie konania podľa Civilného sporového poriadku. S ohľadom na princíp
legitímneho očakávania a princíp právnej istoty, odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej

úpravy účinnej v čase, kedy bolo odvolanie podané. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v
podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti.
Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu, zaručeného v
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je
aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal, postupoval

na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis
nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho
predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva
už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Zo zreteľom na tieto dôvody,

odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

11. Slovenský právny poriadok zaručuje predovšetkým čl. 17 Listiny práv a slobôd, v rámci slobody

prejavu a vyjadrovania názorov akýmkoľvek spôsobom každému, aj právo na kritiku. Kritika ako
súčasť slobody prejavu a verejnej informovanosti je významným nástrojom miery a kvality demokracie
spoločnosti. Súčasne treba ale zdôrazniť, že aj sloboda prejavu vrátane slobody predniesť kritiku, sú
v demokratickej spoločnosti limitované. Touto hranicou je úvaha, či v prípade konkrétnej kritiky ide o
kritiku právom prípustnú, resp. oprávnenú. V prípade prípustnej kritiky sa predpokladá, že pri nej nie sú

prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky a súčasne pri takejto kritike je dodržaná aj požiadavka
primeranosti, čo do obsahu i formy, nevybočujúca z hraníc nutných dosiahnutiu sledovaného a zároveň
spoločensky uznávaného účelu. Za vecnú kritiku je považovaná taká kritika, ktorá vychádza z pravdivých
východzích podkladov a ktorá z nich zároveň logicky odvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky. Ak
nie sú tieto podklady pravdivé, a ak je hodnotiaci úsudok difamujúci, potom nemožno kritiku považovať

za prípustnú. Za konkrétnu je treba považovať kritiku, pri ktorej potrebné východzie podklady tvoria
konkrétne uvedené skutočnosti. Takáto kritika nevychádza len zo všeobecných úsudkov, ktoré nie
sú podopreté konkrétnymi skutočnosťami. Ak potom prípustná kritika predpokladá, že je primeraná,
i čo do obsahu i formy je treba trvať na tom, aby kritika nesledovala cieľ prípadného ohovárania,
škandalizácie alebo urážky určitej fyzickej osoby. Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani skutočnosť,

pokiaľ dotknutou fyzickou osobou je osoba tzv. verejného záujmu. I keď možno akceptovať názor, že
fyzická osoba vstupom do politiky sa stala objektom pozornejšieho sledovania a kriticky prísnejšieho
posudzovania, nemôže táto skutočnosť znamenať, že sa tým takáto osoba vzdáva možnosti ochrany
osobnosti tak, ako je Občianskym zákonníkom poskytovaná v prípade neoprávnených zásahov do tohto
práva. Ani v prípade tzv. politickej súťaže nie je možné z pohľadu zákonom daných predpokladov

ochrany osobnosti akceptovať takú kritiku, ktorá hoci aj v dobrej viere alebo poprípade i úmyselne
nie je v súlade s už uvedenou požiadavkou oprávnenosti kritiky. Ak vybočí kritika z uvedených hraníc
prípustnosti, resp. oprávnenosti, ide o exces, ktorý je potom hodnotený ako zásah do osobnosti fyzickej
osoby, spojený s príslušnými nepriaznivými občiansko-právnymi sankciami v zmysle § 13 OZ. Jepotom na pôvodcovi takéhoto zásahu, aby preukázal, že k zásahu došlo na základe práva, t.j., že
tu existovala konkrétna okolnosť, ktorá podľa právneho poriadku neoprávnenosť zásahu vylučuje. V
tomto zmysle preto dôkazné bremeno spočíva na pôvodcovi zásahu. Tu odvolací súd považuje za

dôležité zdôrazniť, že výrok, ktorý žalobca považuje za zásah do jeho osobnosti, t.j. „stál za krachom
niekoľkých firiem v meste Prešov“, vychádzal z pravdivých východzích podkladov, keďže naozaj žalobca
pracoval v obchodných spoločnostiach so sídlom v Prešove, ktoré neskôr išli do konkurzu, zastával
tam významné posty, a teda z týchto pravdivých východzích podkladov vyplynul uvedený hodnotiaci
úsudok. Tento vôbec neznamená, že žalobca spôsobil konkurz týchto obchodných spoločností, resp. v

zmysle používaného výrazu krach týchto spoločností, znamená uvedená veta len hodnotiaci úsudok,
ktorý vyplynul z pravdivých skutočností. Z tohto dôvodu, keďže podklady pre takýto hodnotiaci úsudok
boli pravdivé, potom treba uvedenú kritiku považovať za prípustnú, pričom v kontexte s otvoreným listom
žalobcu ju treba považovať za primeranú, čo do obsahu i formy.

12. Odvolací súd na základe týchto skutočností, dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu

neobstoja, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).