Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225706
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111225706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: A-print s.r.o., so sídlom Lipovce 110,
082 36 Lipovce, IČO: 36 822 451, zastúpeného JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom Masarykova
13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. L. XX, zastúpenému JUDr.
Lukášom Kišeľákom, advokátom so sídlom Jarková 63, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.513,47 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.4. 2014 č.k. 19Cb/108/2011-248
po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Obdo/52/2015 zo dňa 31.3.2016, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 2.513,47 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.185,47 eur od
25.8.2010 do zaplatenia.

2) Vychádzal z toho, že

a) žalobca skutkovo odôvodňoval žalobný návrh tým, že žalovaný je odo dňa 30.4.2008 jediným
konateľom a odo dňa 30.6.2009 jediným spoločníkom spoločnosti A-media s.r.o., IČO: 36 822 388.
Platobným rozkazom Okresného súdu v Prešove zo dňa 20.9.2010 sp. zn.: 22Rob/301/10 bola
spoločnosti uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.185,47 eur, úroky z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 2.185,47 eur do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 131,- eur za súdny
poplatok a 197,- eur za trovy právneho zastúpenia. Žalobca podal na základe tohto rozhodnutia návrh na
vykonanie exekúcie, pričom súdny exekútor I.. O. V. v exekučnom konaní sp. zn.: Ex 3132/10 oznámil,

že pohľadávka sa v súčasnosti, ako aj do budúcna javí ako nevymožiteľná. Žalobca poukazoval na
osobnú zodpovednosť štatutárneho orgánu spoločnosti - konateľa, na základe ktorej je možné vymáhať
pohľadávky aj priamo voči osobe konateľa dlžníka, a to podľa § 135a Obchodného zákonníka. Splnenie
predpokladov na uplatnenie nárokov podľa tohto ustanovenia odôvodnil aj tým, že spoločnosť svoje
záväzky ostatným veriteľom uhrádza, avšak vôbec ich neuhrádza žalobcovi. Žalovaný, ktorý bol a je
jediným konateľom spoločnosti, bol povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou,
avšak túto nevykonával, o čom svedčí aj pokladničná kniha spoločnosti za rok 2009, ktorú poskytol

žalovaný, a z ktorej je zrejmé, že má účtovne v pokladni spoločnosti sumu vo výške 20.659,90 eur.
Spoločnosť stále účtovne vedie v pokladnici aktíva - finančné prostriedky vo výške 20.659,90 eur, z
ktorých však neuspokojila jeho pohľadávky a tieto pohľadávky nie je možné uspokojiť ani v exekučnom
konaní,čoskonštatovalajsúdnyexekútor.Žalovanýporušilsvojupovinnosťakokonateľa,keďvpokladnispoločnosti nemá reálne k dispozícii finančné prostriedky na zaplatenie záväzkov spoločnosti, a to aj
napriek tomu, že účtovne v pokladni spoločnosti sú tieto finančné prostriedky evidované, a teda sa tam
majú nachádzať, o čom svedčí aj účtovný denník spoločnosti za rok 2009. Žalobca poukázal aj na

konanie žalovaného vo vzťahu k faktúram, ktorých úhrada bola predmetom sporu vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn.: 18Cb/56/2010, ktoré sa viedlo o zaplatenie nájomného za priestory, ktoré žalobca
poskytoval spoločnosti na Ul. Reimanovej 9 v Prešove a o zaplatenie faktúr za vykonanie jednotlivých
diel. Žalovaný za spoločnosť tieto faktúry zahrnul do účtovníctva, dokonca si riadne uplatnil odpočet
DPH, ale pritom tieto pohľadávky v súdnom konaní popieral, čo žalobca považuje za ďalšie závažné

porušenie povinností konateľa. Žalovaný je odo dňa 15.3.2010 zapísaný ako fyzická osoba - živnostník
v živnostenskom registri Obvodného úradu Prešov, číslo živnostenského registra 707-10308, pričom
hlavná činnosť odporcu je totožná s predmetmi podnikania spoločnosti. Uvedené konanie žalovaného
považuje žalobca v sumáre za úmyselné konanie s úmyslom znemožniť uspokojenie jeho pohľadávok.
Porušenie povinností žalovaného je zrejmé aj z toho, že pokiaľ je spoločnosť v úpadku - ak je
platobne neschopná alebo predĺžená, je povinnosťou štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie

konkurzu. Žalovaného konanie podľa názoru žalobcu javí známky cieleného poškodzovania spoločnosti
s úmyslom poškodiť aj žalobcu. Žalobca si preto v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške
zodpovedajúcej jemu prisúdenej pohľadávke podľa platobného rozkazu Okresného súdu v Prešove,
sp. zn.: 22Rob/301/10 zo dňa 20.9.2010.

b) Žalovaný sa voči žalobe bránil tvrdeniami, že po tom, ako s W.. Š. G. ukončil spoločné podnikanie,
tento začal produkovať faktúry za fiktívne plnenia, tieto faktúry preto ako nedôvodné odmietol uhrádzať.
To, že sporné faktúry boli zaradené do účtovníctva spoločnosti spôsobil fakt, že konateľ žalobcu
sústavne tvrdil, že tieto nezrovnalosti budú riešiť a fakturované sumy spoločnosti vykompenzujú inak,
čo sa však nestalo. V konaní 18Cb/46/2010 sa ďalej nebránil a nepokračoval iba preto, že nemal

finančné prostriedky na právne služby a ani na zaplatenie súdnych poplatkov za odvolanie. Z tých
istých dôvodov ako konateľ spoločnosti nepodal ani návrh na vyhlásenie konkurzu. Po preštudovaní
účtovníctva spoločnosti je presvedčený, že W.. Š. G. ako bývalý spoločník spoločnosti túto spoločnosť
počas svojho pôsobenia v nej úmyselne poškodzoval a finančné zdroje z tejto spoločnosti odčerpával v
prospech svojej spoločnosti - žalobcu. Údajnú hotovosť v pokladni spoločnosti vzal ešte počas svojho

pôsobenia v spoločnosti W.. Š. G. a túto použil pre žalobcu. V tejto súvislosti na W.. Š. G. podal aj
trestné oznámenie pre trestný čin sprenevery, ktoré sa vedie OR PZ Prešov ČVS: ORP-1076/OEK-
PO-2010. Poukázal i na to, že žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody na strane spoločnosti, ktorá
mala byť údajne spôsobená porušením povinností ním ako jej konateľom. Žalovanému bolo až temer
rok po vzniku jeho funkcie konateľa sprístupnené účtovníctvo spoločnosti, kedy sa dozvedel o jeho

obsahu a vykonaných účtovných operáciách za predchádzajúce obdobie. Našiel faktúry spoločnosti
vystavené a podpísané W.. G., o ktorých nemal vedomosť. W.. G. až do momentu, v ktorom sa k
účtovníctvu spoločnosti dostal fakticky žalovaný, mal dôsledný prehľad o jej činnosti, o stave účtovnom
a stave faktickom v spoločnosti, vrátane prípadného rozdielu medzi stavom účtovným a faktickým v
pokladni spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti bolo vedené účtovníčkou Č., a to na základe W.. G.

predkladaných účtovných dokladov. Na základe tejto vedomosti previedol svoj obchodný podiel na
základnom imaní spoločnosti na žalovaného bezodplatne, kedy určenie tejto „odplaty“ za prevod bolo
výsledkom jeho poznatkov o trhovej hodnote jeho prevádzaného obchodného podielu vychádzajúcej z
hospodárskeho stavu spoločnosti. Pri uvedenom prevode niet zmienky o tom, že mala vzniknúť nejaká
škoda konaním žalovaného ako konateľa spoločnosti, keďže ako W.. G., tak i žalovaný mali vedomosť,

že ekonomický a hospodársky stav spoločnosti bol výsledkom podnikateľskej činnosti spoločnosti,
pričom spoločnosť nedosahovala v dôsledku nepriaznivej situácie na trhu kladný hospodársky výsledok.
Rozdiel medzi stavom účtovným a faktickým v pokladni spoločnosti zistil žalovaný až v čase, kedy sa
vôbec po prvý raz dostal fakticky k účtovníctvu spoločnosti. Súčasne však zistil, že tento rozdielny stav je
pretrvávajúci už od obdobia, v ktorom žalovaný ešte nebol menovaný do funkcie konateľa spoločnosti.

Daňová kontrola v spoločnosti vykonávaná príslušným správcom dane a začatá po odchode W.. G. z
uvedenej spoločnosti vôbec nezistila žiadne pochybenia zo strany žalovaného vo vedení účtovníctva
spoločnosti. Pre uvedené nikdy nedošlo k dodatočnému dorubeniu dane spoločnosti alebo uloženia
akýchkoľvek sankcií tejto spoločnosti. Uvedené svedčí o tom, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo
k porušeniu žiadnych právnych noriem pri vedení účtovníctva spoločnosti, ktoré označuje žalobca vo

svojom návrhu na začatie konania. Spoločnosť prestala vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť ku
dňu 1.1.2010. V dôsledku úkonov W.. G. prišla spoločnosť o akékoľvek výrobné prostriedky ešte v roku
2008,kedynapr.nazákladenímvystavenejfaktúryč.1008zodňa18.3.2008došlokprevoduvlastníctva
spoločnosti ku gilotínovej rezačke Ideál 4205/4215 na žalobcu za neadekvátnu nízku kúpnu cenu. Oďalšie výrobné prostriedky prišla spoločnosť následne v dôsledku ich odňatia z užívania leasingovým
prenajímateľom pre neschopnosť spoločnosti riadne a včas uhrádzať príslušné leasingové splátky. Teda
spoločnosť už od začiatku roku 2010 doposiaľ nemala pre uvedené možnosť vykonávať podnikateľskú

činnosť, čo pri absencii akéhokoľvek kapitálu nie je spôsobilá prekonať. Samotný vznik žalobcom
označeného živnostenského oprávnenia žalovaného dňa 15.3.2010 ešte absolútne nedokazuje, že
žalovaný aj podnikateľskú činnosť skutočne vykonáva, a to dokonca v predmete podnikania, na výkon
ktorého má oprávnenie spoločnosť alebo aby žalovaný z tohto výkonu dosahoval nejaký rozhodný
zisk. Žalobca podľa žalovaného neopísal, akým spôsobom malo k vzniku škody dôjsť u spoločnosti v

dôsledku vzniku predmetného živnostenského oprávnenia u žalovaného. Spoločnosť pre nedostatok
peňažných prostriedkov si voči daňovému úradu nesplnila včas povinnosť zaplatiť v zákonných lehotách
preddavky na príslušnú daň a to aj v období, v ktorom vykonávala funkciu jej konateľa osoba rozdielna
od žalovaného. Pokiaľ teda daňový úrad vyrubil podľa príslušnej právnej úpravy spoločnosti sankčné
penále rozhodnutiami Daňového úradu Prešov II č. 924/230/15700/09/Wol, č. 924/230/15705/09/Wol,
č. 924/230/15706/09/Wol všetky z 8.4.2009 a spoločnosť túto zákonnú povinnosť

uloženú označenými individuálnymi správnymi aktmi aj riadne a včas splnila, čím predišla daňovému
exekučnému konaniu, nemôže byť splnenie zákonných daňových povinností pokladané za porušenie
povinností konateľom spoločnosti a vyhodnocované v neprospech žalovaného.

3) Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že žalobca je vedený v Obchodnom registri

Okresného súdu Prešov v oddieli Sro, vo vložke č. 19009/P s dňom zápisu 1.9.2007 v predmete činnosti
o. i. reklamná, propagačná a inzertná činnosť. Spoločníkmi žalobcu sú od vzniku spoločnosti W.. Š.P. G.
aW..G.Č.,pričomjedinýmkonateľomodvznikuspoločnostijeW..Š.G..ObchodnáspoločnosťA-media,
s.r.o. je vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sro, vo vložke č. 19008/P s dňom
zápisu 1. 9.2007, pričom obidve spoločnosti majú zapísaný identický predmet činnosti. Táto spoločnosť

mala v čase vzniku spoločnosti spoločníkov O. K., G.. S. W., a to do 29.6.2009, W.. Š. G., a to do
29.6.2009 a W.. G. Č., a to do 29. 6.2009. Konateľmi spoločnosti boli od vzniku spoločnosti do 15.5.2008
G.. S. W., od 16.5.2008 jediným konateľom je O. K., ktorý je zároveň aj jediným spoločníkom spoločnosti.
Podľa platobného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 20. 9.2010 č.k. 22Rob/301/10-19, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2010, je žalovaný A-media, s.r.o. povinná zaplatiť žalobcovi sumu

2.185,47 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 25.8.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške
131,- eur za súdny poplatok a 197,- eur za trovy právneho zastúpenia. Na základe tohto právoplatného
platobného rozkazu podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie dňa 29.10.2010 Exekútorskému úradu
Prešov, I.. O. V., pričom tento mu správou zo dňa 28.2.2011 oznámil, že povinný poštové zásielky
nepreberá a nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani žiadneho známeho reálne speňažiteľného

exekúciou postihnuteľného majetku a nie je ani oprávnený z pohľadávok alebo vlastníkom majetkových
práv. Exekútorovi sa javí predmetná pohľadávka v súčasnosti do budúcna ako nevymožiteľná.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.3.2011 č.k. 18Cb/56/2010-75, žalovanej A-medii, s.r.o.
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.434,74 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 223,72
eur od 16.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 217,77 eur od 27.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 223,72 eur

od 12.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 836,57 eur od 19.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 223,72 eur od
19.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 485,52 eur od 7.4.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo
výške 612,96 eur na účet JUDr. Petra Raka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4) Dňa 19.9.2011 podal žalobca voči žalovanému žalobu o náhradu škody, ktorá sa vedie na

tunajšom súde pod sp. zn. 21Cb/226/2011 na tom skutkovom podklade ako v prípade platobného
rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 20.9.2010 č.k. 22Rob/301/10-19 a rovnako právne dôvodiac
ustanovením § 135a/ Obchodného zákonníka.

5) Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 18.6.2010

č.k. ČVS: ORP-500/OEK-PO-2010 bolo odmietnuté oznámenie žalobcu vo veci podozrenia z prečinu
podvodu a prečinu zvýhodňovania veriteľa na tam uvedenom (v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého
stupňa) popísanom skutkovom základe. Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa potom popisujú obsah
odôvodnenia uvedeného rozhodnutia policajného orgánu.

6) Následne súd prvého stupňa uvádza v odôvodnení obsah účastníckych výpovedí konateľa žalobcu
W.. Š. G., žalovaného, svedkov G.. S. W., E. Č., S. G., znalkyne W.. X. S. a uzatvára, že predmetom
konaniajenárokžalobcu,ktorýuplatňujepodľaustanovenia§135aObchodnéhozákonníka.Podľatohto
ustanovenia konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súladeso záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o
dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti

spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb
pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Nároky spoločnosti na
náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak

nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. S odkazom na závery rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.3.2009 č. 6Obo 125/2008 poukazuje na to, že veriteľ si podľa
vyššie uvedeného právneho ustanovenia uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, teda nie
jemu. Veriteľ pritom musí preukázať existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti. Po preukázaní, že si
nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku žalovaného, môže si uplatniť voči žalovanému náhradu
škody,ktorávzniklaspoločnosti,lebožalovanýakokonateľnekonalsodbornoustarostlivosťouavdobrej

viere, že koná v záujme spoločnosti.

7) Súd prvej inštancie konštatuje, že vykonal vo veci dokazovanie v zmysle intencií zisťovania
predpokladov náhrady škody podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, ktorá mala vzniknúť
predmetnej spoločnosti aj v zmysle tohto súdneho rozhodnutia, pričom poukazuje aj na ďalšie

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a to uznesenie zo dňa 27.2.2009 sp. zn. Obdo 3/2009, podľa
ktorého „škodou v danom prípade je hmotná ujma bez pochybnosti vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
vznikla spoločnosti, v ktorej mene konal žalovaný. Spoločnosť je podnikateľským subjektom, čiže
má podnikať a účelom podnikania je dosahovanie zisku. Konateľ je zo zákona povinný zastupovať
v záujme spoločnosti, ktorej je konateľom a musí posúdiť ako má konať“. Z dokazovania vyplynulo,

že žalovaný bol spoločníkom spoločnosti spolu s konateľom žalobcu. Obe spoločnosti boli evidentne
založené, aby navzájom spolupracovali v tom najužšom slova zmysle pojmu obchodná spolupráca
medzi podnikateľskými subjektmi, pričom vyplýva to aj z tvrdenia konateľa žalobcu, že žalobca mal
byť tzv. obchodnou a spoločnosť tzv. výrobnou spoločnosťou. To znamená, že všetky zákazky, ktoré
získaval, získaval iba žalobca, žalovaná spoločnosť ich nezískavala a ani nebolo v jej úmysle ich

získavať a všetky zákazky tak, ako ich získal žalobca, ich postupoval spoločnosti, ktorá následne
tieto zákazky realizovala, vystavovala faktúry žalobcovi a dochádzalo k úhradám týchto faktúr. Táto
spolupráca medzi týmito spoločnosťami, ktoré navzájom boli aj personálne prepojené, od počiatku
nebola založená na takých zásadách podnikania, aby si títo spoločníci presne rozdelili aké sú ich
kompetencie v spoločnosti. Svedčí o tom svedecká výpoveď pani Imrichovej, ktorá sama potvrdila, že

síce konateľkou bola v spoločnosti, avšak všetky úkony, ktoré jej ako konateľke prináležali v podstate
vykonávalW..G.,konateľžalobcu,ktorýbolvtomčasespoločníkomspoločnosti.Aknezrovnalostimedzi
žalobcom a spoločnosťou vyústili koncom roka 2008 po roku vzniku oboch spoločností, je zrejmé, že
mechanizmy vzájomného pôsobenia spoločníkov v spoločnosti a ich prispievania k spoločným úkonom
spoločnosti neboli správne nastavené. Už v čase, kedy vznikli tieto nezrovnalosti medzi žalobcom a

spoločnosťou, o čom vypovedala svedkyňa pani W., existoval stav v pokladni, v ktorej evidentne chýbali
peniaze, pretože ako táto svedkyňa pani W. vypovedala, ostatní spoločníci sa ju snažili zo spoločnosti
„dostať preč“ aj s tým, že v pokladni chýbajú peniaze okolo 300.000,- Sk. Napriek tomu však nebola
vykonaná v tom čase spoločníkmi spoločnosti inventúra, ktorá by potvrdila tieto ich zistenia, resp. ,
aby tieto ich zistenia vyvrátila. Účtovníčka pani Č., ktorá viedla účtovnú evidenciu ako žalobcu, tak aj

spoločnosti, uviedla, že vedela o účtovne vysokom stave pokladne, ktorý nekorešpondoval s reálnym
stavom v spoločnosti, ale neskúmala príčinu vysokého stavu pokladne v spoločnosti, pretože to nebolo
jej úlohou. Účtovné doklady však ako za žalobcu, tak aj za spoločnosť jej zakaždým nosil pán G.. Tvrdila
ďalej, že po tom, čo sa konateľom spoločnosti stal žalovaný, pravidelne ho informovala o účtovnom
stave spoločnosti. Avšak žiadna účtovná závierka, ani iná účtovná operácia, ktorá by spriehľadnila,

stransparentnila a zobjektivizovala účtovný stav spoločnosti, to znamená fyzická inventúra skutočne
existujúcich finančných prostriedkov spoločnosti vykonaná napriek týmto všetkým jej pochybnostiam
nebola. Ak teda žalovaný poveril ďalšiu účtovníčku pani G., aby zosúladila stav účtovný so stavom
skutočným, to znamená, vystavila doklady, o ktorých prehlásila W.. S., že nie sú spôsobilé na riadne
zúčtovanie v spoločnosti, jednalo sa o úkony, ktoré boli iba účtovného charakteru a v žiadnom prípade

nemohli ani vyvrátiť, ani potvrdiť chýbajúce finančné prostriedky, resp. to, že tieto chýbajúce finančné
prostriedky ozaj zo spoločnosti vybral žalovaný, resp. vznikli nedostatočne odbornou starostlivosťou
žalovaného ako konateľa spoločnosti pri spravovaní tejto spoločnosti.8)Súdprvejinštanciepoukazujeajnato,žepokiaľbybolomožnéchýbajúcistavfinančnýchprostriedkov
v pokladni považovať za škodu, ktorá spoločnosti evidentne vznikla, ďalšími predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu, ktoré by žalobca musel preukázať, je príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej

súvislosti v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3 Cdo/130/2010 ide
vtedy, „ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá

príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku“. V danom prípade aj keby
súd uznal, že došlo k vzniku škody spoločnosti, evidentne chýba príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného a vznikom škody a to vzhľadom na zistené okolnosti, akým spôsobom medzi sebou boli
personálne prepojené a akým spôsobom vykonávali podnikateľskú činnosť žalobca a spoločnosť, resp.
akým spôsobom v týchto spoločnostiach pôsobil W.. Š. G., konateľ žalobcu. Preto sa súd stotožnil so
skutkovouaprávnouobranoužalovanéhoaustálil,ževdanomprípadenedošloksplneniupredpokladov

na úspešné uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému ako konateľovi spoločnosti podľa § 135a
Obchodného zákonníka, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

9) Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby á

101,25 eur /prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach v dňoch 9.7.2013, 15.10.2013,
25.10.2013 a 14.1.2014, 25.3.2014, 4.4.2014 a podanie vo veci samej dňa 9.7.2013/ plus 5 x 7,81 eur
režijný paušál, plus 3 x 8,04 eur režijný paušál, plus 20 % DPH, čo spolu predstavuje trovy právneho
zastúpenia vo výške celkom 1.047,80 eur.

10) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Poukazuje na to, že žalobca sa nemôže domôcť svojich pohľadávok, ktoré má voči spoločnosti A-media,
s.r.o., a to ani v exekučnom konaní. Preto s odkazom na ust. § 135a Obch. zák. si žalobca uplatnil
nároky spoločnosti A-media, s.r.o. na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti vo svojom mene a na
vlastný účet ako veriteľ spoločnosti. Podľa názoru žalobcu v konaní preukázali vznik škody, aj to, že

túto škodu spôsobil žalovaný. Napriek tomu súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Už v konaní ČVS: ORP-1076/0EK-PO-2010 žalovaný uviedol,
že sumu 300.000,- Sk hneď po výbere odniesol do firmy na Reimanovu č. 9 a odovzdal ju G. bez
akéhokoľvek dokladu a bez prítomnosti tretej osoby. Rovnako postupoval aj pri výbere sumy 45.000,-
Sk, ktorú tiež odovzdal bez akéhokoľvek dokladu i bez prítomnosti tretej osoby G., pričom sa na nič vtedy

nepýtal. Rovnopis zápisnice o vyjadrení žalovaného s týmito skutočnosťami je obsahom súdneho spisu.
W.. G. prevzatie týchto súm popieral a tvrdí, že ich nikdy neprevzal. Jediným konateľom spoločnosti bol
vtedyžalovaný.NásledneúčtovníčkouS.G.nechalžalovanývystaviťpríjmovýpokladničnýdokladč.P1,
z ktorého vyplýva, že spoločnosť A-media, s.r.o. odovzdala G. sumu 11.451,90 eur s účelom zúčtovania
vydaných finančných prostriedkov. Podpis G. na tomto doklade nikde nie je uvedený. Preto G. túto

sumu nikdy neprevzal. Aj podľa znalkyne W.. X. S. výdavkové pokladničné doklady, ktoré boli vystavené
spoločnosťou, nie sú spôsobilé na preukázanie výdavkov spoločnosti A-media, s.r.o.. Žalovaný bol za
výroky voči W.. Š. G. obžalovaný prokurátorom za trestný čin krivého obvinenia a vec je v súčasnosti
rozhodovaná Krajským súdom v Prešove. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je
objektívnou zodpovednosťou. Spoločnosti A-media, s.r.o. vznikla škoda vo výške minimálne 11.451,90

eur, ktorú spôsobil výlučne jej jediný konateľ O. K.. Závery súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal,
že škodu spôsobil žalovaný a že evidentne chýba príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a
vznikom škody boli vyhodnotené súdom prvého stupňa nesprávne. K týmto záverom súd prvého stupňa
dospel aj na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Je neakceptovateľný postup, aký uvádza
samotný žalovaný, keď odovzdával podľa jeho tvrdenia finančné prostriedky tretej osobe bez dokladu.

Nepravdivé sú tvrdenia žalovaného, že nemal vedomosť o účtovníctve spoločnosti takmer dva roky po
tom, čo sa stal jediným konateľom spoločnosti. Žalovaný si pritom v priebehu jedného dňa, od kedy sa
stal konateľom spoločnosti, dokázal vybaviť v banke disponovanie s účtom. Žalobca odkazuje na svoje
písomné vyjadrenie zo dňa 27.7.2012, v ktorom mu uviedol podrobnú právnu analýzu aplikácie ust. §
135a Obch. zák.. Zdôrazňuje aj to, že v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. 21Cb/226/2011, týkajúcom sa tých istých účastníkov, a pri totožnosti právnej veci zodpovednosti
konateľa podľa § 135a Obch. zák. bol vyhlásený 8.4.2014 rozsudok, ktorým bol žalovaný zaviazaný
na zaplatenie dlžnej sumy i trov konania. Rozsudok ešte nebol v písomnom vyhotovení doručený
účastníkom.VkonaníbolavypočutáajsvedkyňaG.,ktoráuviedla,ževystaviladokladylenprepotrebyp.K.ažetonemaložiadenvplyvnadaňovýzákladaninaúčtovníctvospoločnostiA-media,s.r.o..Rovnopis
zápisnice z pojednávania z 20.3.2014 z veci 21Cb/226/2011 odvolateľ pripája k odvolaniu. Navrhuje
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd návrhu vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov

prvostupňového i odvolacieho konania.

11) Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru rozsudok súd prvého
stupňa je správny, zákonný, spravodlivý, dostatočne odôvodnený a vydaný v súlade s vykonaným
dokazovaním a príslušnou právnou úpravou. Odvolanie žalobcu označuje za nedôvodné. Konštantnou

judikatúrou vyšších súdov vrátane Krajského súdu v Prešove už došlo k ustáleniu toho, že predmetný
odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia veci je daný len vtedy, ak konajúci súd
použije na síce správne zistený skutkový stav inú nesprávnu právnu normu. Podľa názoru žalovaného
v uvedenom prípade prvostupňový súd na základe úplne zisteného skutkového stavu vec aj správne
podľa správnej právnej normy posúdil. Neobstojí ani odvolací dôvod založený na tom, že na základe
vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Hodnotenie dôkazov jednotlivo a

v ich vzájomnej súvislosti prináleží výlučne len súdu, a to pri jeho rozhodovacej činnosti. Zdôrazňuje,
že žalobca nepreukázal kumulatívne existenciu, resp. naplnenie všetkých zákonných predpokladov
pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Odvolateľ nijakým spôsobom nereagoval
na judikatúru Najvyššieho súdu SR uvedenú v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Žalobcove
tvrdenia sú účelové, popierajúce podstatu kapitálových spoločností, snažiac sa veľmi zjednodušene

preniesť povinnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči obchodnej spoločnosti, pochádzajúcu z bežného
obchodného styku, priamo na žalovaného ako fyzickú osobu bez existencie akéhokoľvek zákonne
akceptovateľného zodpovednostného predpokladu a venujúc sa pritom len akýmsi ním vybraným
účtovným a nie obchodnoprávnym normám. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a uplatňuje si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 131,14 eur.

12) Na základe podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom č.k.
2Cob/65/2014-281 z 12.3.2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Lukáša Kišeľáka trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 131,14 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

13) Na základe žalobcom podaného dovolania Najvyšší súd SR uznesením 4Obdo/52/2015-309 zo
dňa 31.3.2016 rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2015 č.k. 2Cob/65/2014-281 zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že
za opodstatnenú dovolací súd uznal námietku dovolateľa založenú na nedostatočnom odôvodnení

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nezaujal žiadne stanovisko ku skutočnosti, že iným rozsudkom
vydaným v totožnej veci bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, pričom nevyhodnotil ani argumenty
žalobcu týkajúce sa protiprávneho konania žalovaného. Preto dovolaním napadnutý rozsudok možno
považovať za arbitrárny, nespĺňajúci náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods.
2 O.s.p..

14) Vec bola opätovne predložená Krajskému súdu v Prešove na prejednanie podaného odvolania proti
rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd v Prešove je funkčne príslušný na rozhodnutie o podanom
odvolaní aj v zmysle ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - ďalej Civilný sporový poriadok - CSP, ktorý je účinný
od 1.7.2016. Vec bola prejednaná senátom odvolacieho súdu, určenom podľa pravidiel upravených v

Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove (čl. 1.2 špecifických pravidiel prideľovania veci a časť E o
obsadení súdnych oddelení).

15) Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

16) Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

17) Podľa cit. ust. § 470 ods. 1, 2 O.s.p., ktoré je intertemporálnym ustanovením, prijatým v súvislosti s

nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, treba aplikovať uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá
platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p., ktoréaplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania i s prijatými skutkovými závermi,
ktoré boli realizované po pravidlách kontradiktórneho procesu daných aplikáciou ust. § 120 ods. 1, 4 i
§ 153 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd v Prešove pritom pri nariadení pojednávania aplikoval i ustanovenia

§ 385 ods. 1 CSP s prihliadnutím na to, že po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré
bolo vyhlásené dňa 12.3.2015 bolo následne doručené odvolaciemu súdu i rozhodnutie vo vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 21Cb/226/2011. Za účelom oboznámenia tohto rozhodnutia (pri
viazanosti názoru dovolacieho súdu) i ďalších skutočností, ktoré sú predmetom označeného konania,
odvolací súd pripojil v predmetnej veci spis Okresného súdu Prešov označenej spisovej značky, vedený

aktuálne na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 4Cob/92/2015. Odvolací súd tak doplnil dokazovanie aj
oboznámením označeného spisu a zároveň (v nadväznosti na potrebu vyporiadania sa s rozhodnutím vo
veci 21Cb/226/2011 a dôkazom, ktorý je obsahom tohto spisu) zopakoval aj dokazovanie oboznámením
uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Prešov, ČVS:ORP-1076/OEK-PO-2010
z 31.3.2011. S prihliadnutím aj na vyjadrenie konateľa žalujúcej spoločnosti W.. Š. G. na nariadenom
odvolacom pojednávaní, ale predovšetkým na doplnené dokazovanie oboznámením vyššie označeného

uznesenia i spisu Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/226/2011, odvolací súd dospel k záveru, že ani
uvedené úkony realizované odvolacím súdom v odvolacom konaní neodôvodňujú záver o možnosti
vyhovenia odvolaciemu návrhu žalobcu.

18) Aj na základe uvedených úkonov realizovaných v odvolacom konaní odvolací súd z obsahu spisu

(najmä z účastníkmi produkovaných tvrdení, ich účastníckych výpovedí i z nimi produkovaných dôkazov)
nezistil žiaden dôvod, ktorým by odvolateľ relevantným spôsobom podaným odvolaním spochybnil
správnosť úsudku súdu 1. stupňa v tom, že žalobca nepreukázal danosť práva spoločnosti A-media,
s.r.o. na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi označenej spoločnosti, ako základného
predpokladu pre vyhovenie podanej žalobe proti nemu. Predpokladom toho, aby tretie osoby mohli

uplatňovať nároky podľa § 135a Obch. zák. je pritom to, že existuje nárok samotnej spoločnosti dlžníka
voči konateľovi na náhradu škody.

19) Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú

povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., konatelia, ktorí

porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu,
ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a)
poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Podľa
ods. 3 cit. ust., konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti
s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú

za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to
neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou
alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich
konanie dozorná rada schválila.

20) Porušením uvedených právnych povinností zo strany konateľa vzniká obchodno- právna
zodpovednosť, vrátane sankcie v podobe náhrady škody, ktorá tým spoločnosti vznikla a nastupuje
ako nepriaznivý dôsledok vznik sekundárnej povinnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú
spoločnosti je zodpovednosťou obchodno-právnou, ktorá sa podrobuje ustanoveniam § 373 a nasl.
Obchodného zákonníka. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej sa

nevyžaduje zavinenie, spoločnosť je však povinná preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej
povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Aj v prípade, ak
spoločnosť konateľovi porušenie jeho povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví,
ak napr. preukáže liberačné dôvody v zmysle § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, liberačné dôvody
v zmysle § 374 Obchodného zákonníka.

21) Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľovspoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

22) Citované ustanovenie tak umožňuje uplatňovať nároky veriteľov proti spoločnosti ako dlžníkovi, voči
jej konateľom vo svojom mene a na vlastný účet, ak nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku
spoločnosti, pričom tieto nároky veriteľov spoločnosti dlžníka voči jej konateľom nezanikajú, ani v
prípade, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní.

Základným predpokladom pre uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom zo
stranyveriteľaspoločnostije,ženemôžeuspokojiťsvojupohľadávkuzmajetkuspoločnosti.Ustanovenie
§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka vymedzuje základné povinnosti konateľov voči spoločnosti
tak, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o

dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti
spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov, alebo záujmy tretích osôb pred
záujmami spoločnosti.

23) Ustanovenie § 135a a ods. 2 Obchodného zákonníka vymedzuje zodpovednosť konateľov za
porušeniepovinnostíprivýkoneichpôsobnostitak,žesúpovinníspoločneanerozdielnenahradiťškodu,
ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že: a)
poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

24) Zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti sa vzťahuje
na akékoľvek porušenie právnej povinnosti, ako prejavu vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom
bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť (zavinenie). Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď
v aktívnom konaní, alebo v opomenutí konať, v prípade, ak existovala povinnosť určitým spôsobom
konať. Právna úprava náhrady škody nerozlišuje, či ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho

predpisu, alebo o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože vychádza z koncepcie tzv.
generálnehodeliktu,keďkaždéprotiprávnekonaniemôžebyťprisplneníďalšíchpredpokladovdeliktom.

25)Porušenieprávnejpovinnostiakozákladnéhopredpokladuzodpovednostizaškodusaneprezumuje,
ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je tak úlohou žalobcu ako poškodeného

preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny
úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním je právnym posúdením, ktoré
prislúcha súdu.

26) V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok spoločnosti A-media, s.r.o. na náhradu škody

voči žalovanému ako konateľovi v súdnom konaní vo svojom mene a na vlastný účet ako
veriteľ tejto spoločnosti (§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka). Jedná sa o prípad, keď žalobca
tvrdené nároky spoločnosti A-media, s.r.o. na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi
uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet, ako veriteľ tejto spoločnosti, pretože nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Tvrdenie o nemožnosti takéhoto uspokojenia už v konaní

22Rob/301/10 judikovanej pohľadávky proti spoločnosti sa aktuálne javí opodstatneným, pretože správa
od súdneho exekútora o nemožnosti speňaženia majetku spoločnosti nebola v podstate ani žalovaným
spochybnená.

27) Napriek tomu nemožno z výsledkov dokazovania pred súdom prvého stupňa pri aplikácii ust. §153

ods.1 O.s.p. privodiť vo veci skutkové závery, ktoré by odôvodňovali záver o zodpovednosti žalovaného
ako konateľa spoločnosti A-media, s.r.o. za škodu spôsobenú tejto spoločnosti.

28) Predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku a predpoklady
obchodno-právnej zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku sú zhodne právnym inštitútom,

ktorý je v praxi zásadne dotváraný jednak právnou teóriou, a jednak judikatúrou. V tomto zmysle, či
už Občiansky, alebo Obchodný zákonník výslovne nestanovuje, aké sú predpoklady zodpovednosti
za škodu; tieto predpoklady sú preto definované len teóriou a ich obsah je naplňovaný praxou. V
prípade zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahoch platí špeciálna úprava zodpovednostiza škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej
zodpovednosti (§ 373 Obchodného zákonníka). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasledujúcich sa ďalej
rozširuje ustanovením § 757 Obchodného zákonníka tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti

ustanovenej Obchodným zákonníkom. Pojem zodpovednosti za škodu treba považovať za nepriaznivý
právny následok predvídateľný sankčnou zložkou právnej normy, postihujúceho toho, kto porušil
primárnu právnu povinnosť. Takýto právny následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti
následne vzniká sekundárna povinnosť, ktorú doteraz nemal, ako zodpovednostná právna povinnosť,
ktorá je zameraná na reparáciu a prípadne na reštitúciu narušeného právneho stavu. Predpoklady

vzniku obchodno-právnej zodpovednosti podľa § 373 sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe
vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového
vzťahu, že jej vznikla určitá škoda, a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti
a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku
zodpovednosti škodu nahradiť musí byť poškodeným preukázané. V občianskom súdnom konaní
je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť

žalovaného za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť, ktorá
nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. Medzi porušením povinnosti
zo záväzkového vzťahu ako príčiny a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku, musí byť objektívna
existencia príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo záväzkového
vzťahu a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má

preto zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré
viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a vzťah príčiny a následku.

29) Pred súdom prvého stupňa podľa podanej žaloby pri jej skutkovom zdôvodňovaní žalobca kládol
dôraz na to, že nebol uspokojený nárok prisúdený mu platobným rozkazom v konaní 22Rob/301/2010.

Protiprávne konanie žalovaného, ktorým mala byť spôsobená škoda spoločnosti A-media s.r.o. popisuje
tak, že označená spoločnosť napriek tomu, že vykazuje v účtovníctve aktíva, neuspokojuje žalobcove
pohľadávky, že žalovaný všetky faktúry od žalobcu pojal do svojho účtovníctva, nezaplatil ich, ale
uplatňoval si na ne odpočet DPH, hoci v ich súdnom konaní popieral. V podaní doručenom súdu
prvého stupňa 30.7.2012 (č. l. 46 a nasl. spisu) už doplňuje aj to, že žalovaný ako konateľ spoločnosti

nedôsledne vedie účtovníctvo, pretože v účtovníctve spoločnosti eviduje finančné prostriedky len
formálne, evidenčne, hoci v skutočnosti takéto prostriedky v pokladni nie sú.

30) V podanom odvolaní, tak ako je už uvedené vyššie, sa kladie dôraz na to, že konateľ spoločnosti
nedostatočne zabezpečil to, že by sa v účtovníctve vykazovali pohyby výberu z účtu a vkladu hotovosti

do pokladne. Odvolateľ tvrdí, že konateľ spoločnosti A-media, s.r.o. nezabezpečil dostatočný doklad o
tom, že sa prostriedky odovzdali po výbere z účtu do pokladne alebo na iný účel.

31) Ani na základe týchto skutočností však nemožno urobiť záver o tom, že by práve takýmito krokmi,
za ktoré je zodpovedný konateľ spoločnosti, bola spoločnosti spôsobená škoda. Protichodné vyjadrenia

W.. G. a O. K. boli predmetom viacerých trestných konaní, v rámci ktorých nebol prijatý záver o tom,
že by bol žalovaný zavinil chýbajúce prostriedky, ktoré sú vedené na účte spoločnosti A-media, s.r.o.,
aj keď v skutočnosti sa v pokladni tejto spoločnosti nenachádzajú. W.. Š.P. G. podal proti žalovanému
podnet na trestné stíhanie pre krivé obvinenie podľa rozsudku Okresného súdu Prešov 41T/90/2013-412
z12.2.2014(vpriebehutohtoodvolaciehokonaniaajsuznesením6To/20/2014-428)bolprivodenýzáver

o oslobodení žalovaného spod obžaloby pre prečin krivého obvinenia, pretože skutok nie je trestným
činom.

32) Na žalobcovi, ktorý bol v pozícii subjektu civilného súdneho konania, ktorý mal preukázať konkrétny
skutok, od ktorého odvádza záver o spôsobení škody spoločnosti i vzťah príčiny a následku sa žiadalo,

aby v konaní tieto skutočnosti preukázal. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že vo
vzťahu k takémuto konkrétnemu porušeniu záväzkového vzťahu žalobca pred súdom prvého stupňa
neprodukoval konkrétne skutočnosti ani dôkazy.

33)Odvolacísúdvychádzajúczovšeobecnýchpredpokladovprepriznanienáhradyškodyvobčianskom

súdnom konaní, je toho názoru, že aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi
(§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka) uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti,
dôkazné bremeno o protiprávnosti úkonu konateľa, ktorý spoločnosti škodu spôsobil je na žalobcovi,
ktorý je veriteľom spoločnosti, ktorá je jeho dlžníkom.34) Nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom sa v prípade uplatnenia takéhoto nároku
veriteľom spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet modifikuje len v tom, že takýto záväzok môže

zaniknúť z dôvodov predpokladaných zákonom, teda plnením buď spoločnosti ako poškodenému, alebo
plnením veriteľovi spoločnosti dlžníka.

35) Aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a
na vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno

o porušení povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju
pohľadávku voči žalovanému konateľovi, porušením jeho povinnosti konateľa spoločnosti.

36) Žalobca však v konaní dostatočne nekonkretizoval (a najmä nepreukázal), aký určitý skutok mal
byť tým protiprávnym úkonom žalovaného ako konateľa spoločnosti, ktorý spoločnosti A-media, s.r.o.
škodu spôsobil.

37) Opätovne odvolací súd poukazuje i na to, že (aj v nadväznosti na obsah podaného odvolania),
nemožno opomenúť ani skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu v konaní vypočutých svedkov. Nemožno
pritom opomínať predovšetkým obsah výsluchu svedkyne G.. S. S., podľa ktorej práve proti nej boli
pokusy zo strany G., K., ešte Č. uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 300.000,- Sk spoločnosti. Táto

svedkyňa zdôraznila aj to, že všetky účtovné doklady nosil p. Č. p. G.. Aj svedkyňa E. Č.Á. uviedla,
že pre obe spoločnosti, teda pre žalobcu, ale aj pre spoločnosť A-media, s.r.o. robila účtovníctvo ona.
Účtovné doklady jej za obe spoločnosti nosil W.. G..

38) K tvrdeným výberom v hotovosti z účtu v sumách 45.000,- Sk a 300.000,- Sk malo dôjsť ešte

19.5.2008, resp. 16.5.2008 (č. l. 222 až 223 spisu - doklady o výbere hotovosti v Tatrabanke, a.s.). V tom
čase bol spoločníkom spoločnosti ešte aj W.. Š. G. (podľa výpisu z obchodného registra bola jeho účasť
v spoločnosti od 1.9.2007 do 29.6.2009). Za stavu, aký popísali o pomeroch v spoločnosti A-media s.r.o.
samotní účastníci tohto konania i vypočuté svedkyne nemožno v tomto konaní konštatovať záver, že by
po týchto výberoch hotovosti z účtu malo byť konanie žalovaného ako konateľa spoločnosti kvalifikované

ako také porušenie jeho povinnosti konateľa, ktoré by malo za následok vznik škody. Vo vzťahu k týmto
výberom hotovosti z účtu niet (podľa obsahu dôkazov realizovaných v tomto konaní, ba ani v dôkazoch
vyplývajúcich z listín v trestných konaniach, na ktoré poukazoval žalobca) možnosti uzavrieť, že by v
súvislosti s nimi bola spôsobená spoločnosti A-media, s.r.o. škoda. Ak by bola vtedy škoda spoločnosti
vznikla, bývalí spoločníci (vrátane terajšieho konateľa a spoločníka spoločnosti žalobcu) by ju boli (pri

ichinformáciáchakéofungovaníspoločnostimali-viďvýpovedeúčastníkovivypočutýchsvedkýň)určite
bez zbytočného meškania uplatňovali a teraz už bývalý spoločník spoločnosti ako veriteľ spoločnosti A-
media, s.r.o. by nebol „čakal“ za tým, aby až s odstupom ďalších troch rokov podaním žaloby na súd
19.9.2011 uplatňoval ako veriteľ spoločnosti nárok na náhradu škody spôsobenej konateľom spoločnosti
A-media, s.r.o.. Z uznesenia OR PZ, odboru kriminálnej polície Prešov, ČVS:ORP-1076/OEK-PO-2010

z 31.3.2011 (č.l. 224 až 228 spisu) vyplýva aj to, že v označenom konaní boli vypočutí i svedkovia W..
Š. G., O. G., C. N., a to v súvislosti práve s úkonmi, ktoré mali byť realizované spoločnosťou A-media,
s.r.o. na byte, na základe dohody s O. G. a C. N.. Z uvedeného uznesenia vyplýva aj to, že W.. Š. G.
za spoločnosť A-media, s.r.o. vystavoval na základe označených objednávateľov faktúru č. 1408 dňa
6.5.2008 na sumu 401.625,- Sk. Podľa W.. Š. G., ktorý sa vyjadroval na odvolacom pojednávaní, ale

i v označenom trestnom konaní, pôvodný zámer realizácie úkonov na rekonštrukcii bytu uvedených
objednávateľov sa zmenil tak, že spoločnosť A-media, s.r.o. mala z peňazí získaných z úveru zabezpečiť
len materiál a robotníkov na vykonanie rekonštrukcie si zabezpečili O. G.Á. s C. N.. W.. Š. G. označení
objednávatelia mali predložiť pokladničné doklady o nákupe stavebného materiálu v hodnote 300.000,-
Sk a ten im podľa dohody mal vyplatiť sumu 300.000,- Sk. Pokladničné doklady pre ten účel predkladal

W.. Š.P. G. O. G.. W.. Š. G. na odvolacom pojednávaní potvrdil, že vyplatil uvedené peniaze O. G. sám,
ale nebolo to z prostriedkov spoločnosti A-media, s.r.o., ale z prostriedkov A-print, s.r.o.. Tvrdil, že toto
robil práve z dôvodu, že tento obchod celý on dojednával za spoločnosť A-media, s.r.o.. Poukazuje
aj na to, že 300.000,- Sk musel v podstate nahradiť zo svojich prostriedkov a že si náhradu týchto
jeho osobných výdavkov proti spoločnosti A-media, s.r.o. neuplatňoval. Zdôvodňoval to tým, že podľa

porady s právnikmi upustil od takéhoto vymáhania sumy 300.000,- Sk z dôvodu, že nemal vec náležite
zdokladovanú. Uvedené skutočnosti však potvrdzujú argumentáciu, ktorú použil v rámci svojej obrany
žalovaný, a na ktorú v podstate prihliadal aj súd prvej inštancie vo vzťahu k hotovosti, ktorá by mala byť
predmetom vedeného pokladničného stavu, ale v skutočnosti neexistovala. Ak v spoločnosti A-media,s.r.o. bol činný takýmto spôsobom aj W.. Š. G. (sám potvrdzuje, že za spoločnosť žalobcu dojednával
obchody), ako to bolo zdôvodňované v rozhodnutí súdu prvej inštancie a sám potvrdzoval, že sumu
300.000,- Sk vyplácal O. G. bez príslušných pokladničných dokladov, svedčí to o takých pomeroch v

spoločnosti A-media, s.r.o., z ktorých sa nedal privodiť záver o zodpovednosti konateľa spoločnosti A-
media, s.r.o. za škodu, ktorá by mala súvisieť práve s nakladaním s označenými vybratými hotovosťami
z účtu.

39) V prípade, ak spoločnosť alebo veritelia spoločnosti uplatňujú nároky na náhradu škody, proti

konateľom spoločnosti, ktorí mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, je v súdnom konaní
úlohou žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť
žalovaného konateľa za protiprávny úkon.

40) V prípade uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľom v súdnom konaní je
irelevantné, kto žalobu podal, povinnosť preukazovať konateľom porušenie ich povinností stíha toho,

kto žalobný návrh na súd podal.

41) V prejednávanej veci žalobca nepreukázal základné predpoklady modifikovaného návrhu
spoločnosti A-media, s.r.o. na náhradu škody voči žalovanému konateľovi, pretože nepreukázal vznik
škody spoločnosti A-media, s.r.o. a ani porušenie konkrétnej povinnosti konateľa, v priamej príčinnej

súvislosti so vznikom škody spoločnosti A-media, s.r.o..

42) Za takéhoto stavu neboli splnené podmienky pre priznanie nárokov uplatnených žalobcom v zmysle
ust. § 135a Obch. zák.. Nič na tom nemení ani rozsudok súdu prvej inštancie vo veci vedenej u neho
pod sp.zn. 21Cb/226/2011-238. Rozsudkom z 8.4.2014 v označenej veci súd žalobe žalobcu o náhradu

škody súvisiacej s uplatňovaným nárokom v nadväznosti na priznaný nárok spoločnosti A-print, s.r.o.
proti A-media, s.r.o. v konaní 18Cb/56/2010. Uvedeným rozhodnutím bolo žalobe vyhovené, ale vec
je predmetom odvolacieho konania na základe podaného odvolania. Uvedené rozhodnutie tak nie je
právoplatným a nie je tak záväzným ani pre účastníkov konania ani pre súd (§ 159 ods. 2, 3 O.s.p., resp.
§ 228 ods. 1 CSP). Z uvedeného rozhodnutia teda nemožno privodiť závery, ktoré by mal odvolací súd

v predmetnej veci brať za určujúce pri rozhodovaní o podanom odvolaní.

43) Obsah dôkazov neumožňuje ani skutkový záver o takom excese v konaní žalovaného (pri výkone
konateľského oprávnenia), ktorý by odôvodňoval jeho priamu zodpovednosť za škodu podľa iných
ustanovení právnych predpisov, ktoré však pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania neboli ani

predmetom prejednávania veci odvolacím súdom.

44) Zo spisu nevyplývajú skutočnosti o trestnom stíhaní žalovaného za skutky, ktorých by sa dopustil pri
výkone konateľského oprávnenia v spoločnosti A-media s.r.o.. Už vyššie je spomenuté aj to, že žalovaný
bol oslobodený spod obžaloby pre krivé obvinenie.

45) Uplatnené odvolacie dôvody sa nevenujú vyčísleniu výšky žalovanému priznávaných trov konania.
Pretože žalovaný bol v konaní úspešný, patrí mu aj nárok na náhradu trov konania. Pri absencii
konkrétnych odvolacích výhrad voči výške týchto trov nemal ani odvolací súd dôvod bližšie v tomto
výroku o náhrade trov konania tento výrok preskúmavať.

46) Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

47) V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný. Žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Pri aplikácii ust. § 396 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1 CSP je dôvodným záver o priznaní

náhrady trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému v odvolacom konaní. Preto odvolací
súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov tohto
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

48) Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).