Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207277
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614207277.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVes,sudcaJUDr.RadoslavBALÁŽvsporežalobcuA.A.T..I..N..,Y.L.XXXX/

XX, V. R., Y. X, Č. I., IČO: 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej R. X., V.. XX.XX.XXXX, B. Č. P. H., Š. XX,
v konaní o zaplatenie 1.420,91 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e sa konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo zmenkovej
sumy 1.420,91 EUR za obdobie od 10.03.2011 do zaplatenia.

II. Z a m i e t a sa žaloba zo dňa 11.04.2014 o zaplatenie zmenkovej sumy 1.420,91 EUR, zmenkového

úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 1.420,91 EUR za obdobie od 10.03.2011 do
zaplatenia, 6 %-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.420,91 EUR za obdobie od 11.04.2011 do
zaplatenia a sumy 4,74 EUR predstavujúcej zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 1.420,91 EUR, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.420,91 EUR
počítaný od 10.03.2011 do zaplatenia, 6 %-ný ročný úrok zo sumy 1.420,91 EUR počítaný od 11.04.2011

dozaplatenia,zmenkovúodmenuvovýške1/3zmenkovejsumy,teda4,74EUR,anáhradutrovkonania.

2. Žalobu na uplatnenie pohľadávky žalobca podal na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke
žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 22.09.2010 na zmenkovú sumu vo výške 1.420,91 EUR, pričom sa zaviazala aj k úhrade

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 10.03.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 22.09.2010 (dátum vystavenia) na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej
zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne od 10.03.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 EUR, pričom na zmenkovú sumu
uhradil 0,00 EUR a na úroky uhradil 0,00 EUR. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez

protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky,
výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčeniana registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne žalobca uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

4. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval
žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď
na túto vyššie uvedenú novú adresu. Žalovaná zásielku na uvedenej adrese prevzala dňa 06.08.2014.
Žalovaná v stanovenej lehote súdu Tlačivo na odpoveď nedoručila a nenavrhla ani, aby súd nariadil vo
veci pojednávanie.

5. Žalobca písomným podaním zo dňa 21.12.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 vzal
svoju žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si v tomto spore naďalej len uplatňoval
zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.

6. Toto svoje späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že takto zosúladil svoj postup s názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č.
93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore
súd nedefinoval, žalobca očakáva, že súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania.

7. Žalovaná sa k uvedenému čiastočnému späťvzatiu nevyjadrila.

8. Dňa 20.10.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,spísanéichprávnymzástupcom, ktorýmuvedenézdruženiesúdu
oznámilo svoj vstup do konania na strane žalovanej a to podľa v tom čase platného a účinného § 93

ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník na podporu žalovanej.

9. Uznesením sp.zn. 16C/28/2014-35 zo dňa 17.11.2014 tunajší súd nepripustil vstup Občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 81102
Bratislava-Staré Mesto, Slovenská republika, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

10. Na základe odvolania uvedeného združenia Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn.
2Co/210/2015-46 zo dňa 17.9.2015 napadnuté uznesenie potvrdil vo výroku o nepripustení vstupu
Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej a zrušil vo výroku o trovách konania.

11. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,

ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo
tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

12. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

13. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

14. Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.15. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

16. Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

17. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky žalobcom,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka
vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie

pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 30.9.2016.

18. Súd pristúpil k nariadeniu uvedeného pojednávania aj vzhľadom na Spoločné stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo: 93 zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho

stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého Nariadenie Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 (ďalej len ako
„ Nariadenie“) nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné
aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým
aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho

v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu
(teraz rozumej žalobe - poznámka súdu) vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní,
pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu,
návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd
pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní

pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle
uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného

nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením
nijako vylúčená.

19. V nadväznosti na vyššie uvedené Spoločné stanovisko oboch kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, nakoľko súd zo svojej rozhodovacej činnosti mal vedomosť o vedení exekučného konania voči
žalovanej ako povinnej na návrh právneho predchodcu žalobcu, v rámci ktorého sa predmetná zmenka
vyskytovala , považoval za potrebné nariadiť pojednávanie v spore a to aj za účelom vykonania ďalšieho
dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu sp.zn.
11Er/921/2012 resp. Zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a umožniť tak

stranám sporu vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie článku 9 Civilného sporového
poriadku, pričom nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným
spôsobom než nariadením pojednávania vo veci. Na skutočnosť, že súd vykoná dôkaz oboznámením
sa s exekučným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 11Er/921/2012 súd strany sporu výslovne upozornil .

20. Žalobca namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie

ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou č. 702800364
vystavenou žalovanou dňa 22.09.2010, výpisom z obchodného registra Českej republiky vedeného na
žalobcu, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11Er/921/2012 a zistil tento skutkový stav:

22. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaná je fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
žalovanej v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007.

23. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovanou dňa 22.09.2010 s
nasledovnými údajmi:
Označenie: zmenka
Číslo zmenky: XXXXXXXXX

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej
Miesto vystavenia: v H.
Dátum vystavenia: 22.09.2010
Zmenková suma: 1.420,91 EUR
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35

807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu Jedentisícštyristodvadsať EUR, 91 centov a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 2.10.2010
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“

24. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

25. Žalovaná uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava dňa 22.09.2010 Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej uvedená spoločnosť ako veriteľ poskytla žalovanej ako
dlžníkovi úver vo výške 600,- EUR. Žalovaná ako dlžník sa na jej základe zmluvne zaviazala zaplatiť

veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576,- EUR t.j. celkovo čiastku 1.176,- EUR
v 12 mesačných splátkach po 98,- EUR, počnúc od 24.10.2010. Pred podpismi na zmluve sa nachádza
vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom
plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

26. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 13 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

27. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 11Er/921/2012 -10 zo dňa 22.11.2012 bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 06540/11 zo dňa 21.7.2011 pre vymoženie pohľadávky
1.420,91 EUR a jej príslušenstva. K žiadosti o udelenie poverenia bola okrem návrhu oprávneného
predložená aj Zmluva o úvere č. 702800364, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenka
vystavená dňom 22.09.2010, na podklade ktorej si uplatňuje žalobca nárok voči žalovanej aj vtomto spore. Povinnou v uvedenom exekučnom konaní bola žalovaná v tomto konaní a oprávneným
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava- pôvodný majiteľ zmenky. Potom čo sa voči tomuto
uzneseniu oprávnený odvolal bolo toto uznesenie potvrdené aj uznesením sp.zn. 14CoE/13/2013-24 zo

dňa 14.6.2013 Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu.Uznesením sp. zn. 11Er/921/2012-28
zo dňa 31.7.2013 bolo následne exekučné konanie zastavené.

28. Podľa § 470 ods. 1 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

30. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

31. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

32. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

33. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

34. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to v rozsahu

zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, a to ešte pred prvým pojednávanim v spore, súd konanie
v zmysle vyššie uvedených ustanovení civilného sporového poriadku v uvedenej časti, teda časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo zmenkovej sumy 1.420,91 EUR za obdobie od
10.03.2011 do zaplatenia, zastavil bez ohľadu na súhlasné či nesúhlasné stanovisko žalovanej, nakoľko
k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo ešte skôr, než sa začalo predbežné prejednanie tohto sporu podľa

§ 168 CSP a ani pojednávanie o tomto spore ešte neprebehlo, a z obsahu žaloby je zrejmé, že sa
nejednáospor,vrámciktoréhourčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranamisporubymal vyplývať
z osobitného predpisu.

35. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

36. Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších zmien a
predpisov (ďalej len „ZZŠ“) vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

37. Podľa § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

38. Podľa § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

39. Podľa čl. I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

40. Podľa čl. I, § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

41. Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, v znení účinnom do 22.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým

majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

42.Podľačl.I,§17ods.1ZZŠ,vzneníúčinnomod23.12.2015, ktoježalovanýzozmenky,nemôžerobiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlýmmajiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým

majiteľom vždy.

43. Podľa čl. I, § 17 ods. 2 ZZŠ, v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo
vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky
podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

44. Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

45. Podľa čl. I, § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

46. Podľa čl. I, § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

47. Podľa čl. I, § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

48. Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku : o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38
až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní
lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

49. Podľa čl. III, § 3a ZZŠ, v znení účinnom od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové alebo šekové
prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.

50. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 22.09.2010, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.51. Podľa § 53 ods. 1,2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 22.09.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

52. Podľa § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho zákonníka v znení platnom k 22.09.2010, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak

by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

53. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení platnom k 22.09.2010, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku.

54. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 22.09.2010, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

55. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 22.09.2010, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

56. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 22.09.2010,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.

57. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k
22.09.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

58. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom k 22.09.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.59. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 22.09.2010,
pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

60. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 22.09.2010,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

61. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

62. Podľa § 470 ods. 1 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

63. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

64. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

65. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

66. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

67. Čo do zostávajúcemu uplatnenému nároku súd dospel k názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,
a preto túto v zostávajúcej časti je potrebné zamietnuť.

68. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne

interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

69. Nárok v danom spore je uplatnený žalobcom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu(ďalej aj ako „Nariadenie“), pričom žalobca je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom na
tlačive A pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu
spolu s výpisom z obchodného registra pre žalobcu a plnomocenstvom pre právneho zástupcu.

70. Súd predovšetkým uvádza, že aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca
právo podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom,
jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia
je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z

článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

71. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci je možné aplikovať
všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku a súbežne
zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že z vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské

spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ účastníkom ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovanej.

72. V danom prípade je predmetom sporu nárok zo zmenky, ako abstraktného cenného papieru, ktorý
získal žalobca ako indosatár, a preto sa súd sa v prvom rade zaoberal tým, či vystavená zmenka má
všetky náležitosti platnej zmenky.

73. Podľa čl. I, § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú
peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; a 7. podpis vystaviteľa.

74. Všetky tieto vyššie uvedené náležitosti predmetná žalobcom predložená listina ním označená ako
zmenka spĺňa a teda v jej prípade ide o vlastnú zmenku.

75. Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia

dané pre cudziu zmenku okrem iného aj o zročnosti ( č.l. I, §§ 33 až 37 ZZŠ).

76. Splatnosť zmenky predloženej v tomto konaní je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení".
Touto formuláciou je splatnosť tejto zmenky jednoznačne daná a to v zmysle čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ, a
na základe takto formulovaného znenia jej splatnosti možno konštatovať, že v jej prípade ide o zmenku

splatnú na videnie, tzv. vista zmenku. Túto zmenku je pritom možné predložiť vzhľadom na takto
formulované znenie jej splatnosti v spojitosti s čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej vystavenia a
až po jej predložení nastáva jej splatnosť, pričom na platenie môže byť majiteľom predložená v lehote
4 rokov po jej vystavení. Ide o zákonom prípustnú možnosť predlženia lehoty, v ktorej je možné takúto
zmenku predložiť na platenie (čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ).

77. Práve pri tomto type zmeniek na videnie (tzv. vista zmeniek) a zmeniek splatných v určitej lehote
po videní (tzv. lehotných vista zmeniek), ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú,
z dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa čl. I§ 5 ods. 1
ZZŠ. V zmenke predloženej žalobcom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie

úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,
resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je
dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by
stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods. 1 v nadväznosti na čl.
I § 77 ods. 2 ZZŠ. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až

do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po
splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak vystavca,
pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby
sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

78. Z hľadiska formálnych náležitostí teda predmetná zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok
voči žalovanej, je platná.79. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať
a preukázať akúkoľvek vadnosť zmenky, vrátane prípadného pochybenia pri vyplnení zmenky ak táto
pôvodnebolablankozmenkouabolavyplnenávrozporesvyplňovacímvyhlásením,atedaajsudeleným
vyplňovacím právom. Navyše ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa , musí dlžník preukázať, že

nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

80. Toto základné pravidlo zmenkových vzťahov však neplatí bezvýnimočne. Podľa Spoločného
stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo: 93 zo dňa 20. októbra 2015 ak navrhovateľ
(rozumej žalobca) ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na

povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil (rozumej žalobca), že pokiaľ z akýchkoľvek
okolnostíprejednávanejvecivyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

81. Na tom nič nemení ani prípadná indosácia zmenky. Ako sa konštatuje v uvedenom spoločnom
stanovisku „ pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila

spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať

o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“

82. V danom prípade tunajší súd zo svojej úradnej rozhodovacej činnosti mal vedomosť o vedení

exekučných konaní, v rámci ktorých právny predchodca žalobcu, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava - ako pôvodný majiteľ zmenky, z ktorej je uplatnený nárok aj v tomto spore, v týchto
exekučných konaniach predkladal exekučné tituly - rozhodcovské rozsudky, ktoré vychádzali práve z
takýchto zabezpečovacích zmeniek, pričom návrhy na udelenie poverení v rámci týchto exekučných
konaní boli pre súdnych exekútorov zamietané a samotné exekučné konania následne zastavované.

Tiež mal z týchto konaní vedomosť, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. viedla voči dlžníkom ako
veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladal Zmluvy o úvere,
návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou, pričom čísla na uvedených zmluvách
ako aj na následne vyplnených blankozmenkách boli identické. V týchto exekučných konaniach pritom
ako povinní vystupovali spotrebitelia.

83. Práve táto okolnosť - pôvodný majiteľ zmenky a číselná identifikácia zmenky s číslom zmluvy -
boli tými súvislostiam, ktoré oprávňovali súd ex offo vykonať prieskum žalobcom uplatneného nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

84. Lustráciou na tunajšom súde bolo zistené, že voči žalovanej ako povinnej sa viedlo na návrh
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako pôvodného majiteľa zmenky exekučné konanie
sp.zn. 11Er/921/2012, v rámci ktorého podkladom pre exekučný titul bola práve zmenka, z ktorej
si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní. Zároveň z uvedeného spisu vyplynulo, že táto zmenka
má charakter zabezpečovacej zmenky a že má súvis so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

22.09.2010 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom.
Táto zmluva je pritom spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.,
ako aj všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy.
Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopredpredchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je
základnou črtou spotrebiteľských zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupovala žalovaná,
ktorá nekonala pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, na strane druhej vystupoval ako účastník zmluvy predchodca žalobcu, teda právnická osoba
konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské
zmluvy je všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť
tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej

veci. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanej poskytnutý na výkon
zamestnania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver
s výkonom zamestnania a či žalovaná skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konala v rámci nejakej svojej
podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má
veriteľ resp. jeho právny nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola.

85. Z novelizovaného ust. § 17 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení
vyplýva, že ak je žalovaným, resp. žalovanou zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods. 2 cit. ust.
vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa,

a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd
z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú napr. z § 52 zák. č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné
právne predpisy, na ktoré § 17 ods. 2 cit. zák. odkazuje a ak takéto skutočnosti odôvodňujú námietky
žalovaného, resp. žalovanej, ktoré sa zakladajú na jeho , resp. jej vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný, resp. žalovaná mohol, resp.
mohla v prejednávanom spore uplatniť aj v situácii, keď tak neurobí, musí súd ex offo na všetky
rozhodujúce skutočnosti, ak zaviazanosť žalovaného, resp. žalovanej zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, prihliadnuť. Zákon tak expressis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v
rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.

86. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda jednoznačne
spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu. Napriek uvedenému vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné v
spore poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí
mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

87. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania
je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá bola veriteľom vyplnená v súlade s Dohodou o

vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola
vystavená na predtlači pripravenej vopred veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a okrem
zákonom predpísaného textu „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o.
Bratislava“, bol na nej vopred uvedený aj zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech
veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia
dopísaný neskôr, a to až po podpísaní zmenky žalovanou ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentom
POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava prevedená nedatovaným indosamentom na navrhovateľa.

88. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku

zmenkového vzťahu medzi predchodcom žalobcu a žalovanou tak predchádzalo uzatvorenie Dohody o
vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

89. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je
súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text

obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú
predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým
sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých
obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežnýspotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení
zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky a to, ako tým
uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky nemožno

považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaná by mala možnosť
oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohla ovplyvniť jej obsah.

90. Navyše spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením
blankozmenky žalovanou , pričom tento dôležitý údaj, že žalovaná vystavuje blankozmenku výslovne

v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky
zmluvné podmienky ohľadom výšky a spôsobu platenia zmenkovej sumy pre žalovanú. Podstatné je aj
to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemala žalovaná
vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť
do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanej nebola Dohoda o vyplnení
zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru .

91. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré

umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaná musela na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol zmenku
previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi zmenky

vzniesť, posúdil súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

92. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom (indosáciou) k podstatnému
sťaženiu postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení
námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový

majiteľ zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015.

93. Súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode o vyplnení
zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva obsahovala
dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležitosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a
preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná.

94. Okrem toho, obsah tejto dohody o vyplňovacom práve je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy o úvere, poťažmo uvedenej dohody ( ak súd obíde

už vyššie namietanú skutočnosť, že táto dohoda nebola žalovanou osobitne podpísaná). Podľa tohto
zákonného ustanovenia veriteľ v tom čase smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v
čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa znenia článku 13
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý vlastne tvoril Dohodu o vyplňovacom práve, sa mala
zmenka vyplniť tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Uvedený text takto nekorešpondoval so
zákonným obmedzením vyplňovania zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky takto bola dojednaná rozpore

so zákonom a preto bola podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Na jej základe preto
nemohlo ani dôjsť k vyplneniu zmenky a teda nemohol vzniknúť ani nárok na plnenie z takto vyplnenej
zmenky.

95. Tu súd poznamenáva, že zmenka nie je zmluvou, preto neplatná zmenková dohoda obsiahnutá v

Dohode o vyplnení zmenky nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak
zakladá dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen
remitentovi,aleajindosatárovi,ktorýjuaninesmelpodľaustanovenia§4ods.6zák.258/2001Z.z.prijať.
Pritom žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zrejmé, že ak súzmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla zmluvy, že tieto boli
vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného majiteľa prevádzanej
zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko zo zmenkovej sumy na

splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu zníži ním uplatňovaný
nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského
úveru, keď v niektorých žalobách žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru, ale aj len zmenkovú úroky
a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo strany pôvodného veriteľa,
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho

indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť všetky relevantné
údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky.

96. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že záväzok žalovanej ako spotrebiteľky k
založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na

nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol.

97. Okrem toho zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č.
702800364 zo dňa 22.09.2010 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovanou nespĺňa všetky
náležitosti uvedené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V

zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje
len údaj splatenia úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať
za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky
a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V

úverovej zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov
a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého
úveru. Keďže predmetná úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou navrhovateľom uvedené

náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov.
Vyplnená zmenka tieto skutočnosti absolútne nereflektovala.

98. A napokon súd poukazuje aj na rozpor konania právneho predchodcu žalobcu s platnými právnymi
predpismi pri vyplňovaní zmenky sumou , ktorá je v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy o úvere. Na základe zmluvy o úvere poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 600,- EUR, ktorý mala žalovaná splácať v 12 mesačných
splátkach po 98,- EUR, zaplatila by teda celkove sumu 1.176,- EUR. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka
napriek neplatnosti dohody o vyplňovacom práve bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia
mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva

vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V prípade vyplnenej zmenky, z ktorej sa
uplatňuje nárok v tomto spore, ide o priamy rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..
Veriteľ totiž poskytol žalovanej úver 600,- EUR, z ktorých 30 % predstavuje sumu 200,- EUR. Je tak
zjavné, že veriteľ mohol od žalovanej prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 800,- EUR a nie
na sumu 1.420,91 EUR, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní.
Takúto zmenku právny predchodca žalobcu nesmel ani prijať, a pokiaľ ju prijal, konal v rozpore so
zákonom. Uplatnenému nároku z takejto zmenky, aj keď táto pre to nemôže byť neplatná, preto nebolo
možné poskytnúť súdnu ochranu a na jej základe teda zaviazať žalovanú na plnenie nej.

99. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré súd z Dohody o vyplnení zmenky zistil vyplýva, že
pre rozpor Dohody o vyplnení zmenky so zákonom, ale i pre samotné vyplnenie zmenky v rozpore so
zákonom, nie je žalovaná povinná ako dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť a preto súd žalobu žalobcu
v časti, v ktorej žalobu nevzal späť, zamietol.

100. Podľa § 251 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.101. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

102. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

103.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

104. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

105. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu, nakoľko, čo do zastavenej časti konania nebolo
preukázané, že by zastavenie tejto časti konania malo byť pričítané na ťarchu žalovanej a čo do zvyšku
žalobou uplatneného nároku, tým že súd žalobu v tejto zvyšnej časti zamietol, bola žalovaná v tomto
spore úspešná.

106. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.