Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203511
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114203511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej
veci žalobkyne T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, U. U., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie
288 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
17C/47/2014-99 zo dňa 11. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu

288 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 05. 02. 2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného nahradiť
žalobkyni trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 375,12 €, v lehote 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného
zaplatiť na účet okresného súdu sumu 17,28 €, v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, potvrdzuje.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 288 € spolu s
5,25 % úrokom z omeškania ročne od 05. 02. 2014 až do zaplatenia, v lehote troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh žalobkyne zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd
podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“)
tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia
vo výške
375,12 €, v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a na účet okresného súdu

zaplatiť sumu 17,28 €, tiež v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že: ,,Navrhovateľ sa prostredníctvom
právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2014 domáhal zaplatenia sumy
288 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 288 Eur odo dňa 05. 02. 2014 až do
zaplatenia spolu s náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 03.
09. 2010 zmluvu o úvere č. 609200110, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov

vo výške 300 Eur. Navrhovateľ uhradil na účet odporcu sumu podľa zmluvy 588 Eur, avšak odporca mal
podľa navrhovateľa z dôvodu absencie podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve (ročnej
percentuálnej miery nákladov) nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 300 Eur bez úrokov
a poplatkov, a teda v rozsahu sumy 288 Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu.Predmetný návrh na začatie konania bol odporcovi doručený dňa 06. 06. 2014 a odporca vo svojom
vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19. 06. 2014 podal pri prvom úkone v zmysle § 105 ods. 1

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „O.s.p.“/
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica, nakoľko miestne príslušným súdom
je v zmysle § 84 O.s.p. všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje. Keďže odporca je
právnickou osobou, v zmysle § 85 ods. 2 O.s.p. je na prejednanie veci miestne príslušný súd, v obvode
ktorého ma odporca sídlo, t.j. Okresný súd Bratislava I. Podľa odporcu nie je daný žiadny predpoklad,

ktorý by zakladal osobitnú miestnu príslušnosť súdu v zmysle § 88 O.s.p., takisto na daný prípad nie je
možné vzťahovať ani ustanovenie § 87 O.s.p.

Podľa § 11 ods. 1 O.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa § 84 O.s.p., na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 85 ods. 2 O.s.p., všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická
osoba sídlo.

Podľa § 87 písm. f) O.s.p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode
ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 105 ods. 1 O.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje

v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma
miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci
samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý
účastníkovi patrí.

Okrem všeobecnej miestnej príslušnosti súdu na konanie, zákon upravuje v ustanovení § 87 aj tzv.
miestnupríslušnosťdanúnavýber,ktorávyplývazozákonnejdikcie,žepoprivšeobecnomsúdeodporcu
je na konanie príslušný aj iný súd. Tento druh miestnej príslušnosti prichádza do úvahy iba za podmienky,
že súčasne existuje aj všeobecný súd odporcu.

Z opisu skutkových okolností uvedených navrhovateľkou je zrejmé, že navrhovateľka v pozícii
spotrebiteľauzavrelasodporcomdňa03.09.2010zmluvuoúvereč.609200110,nazákladektorejdošlo
k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 300 Eur. V zmluve predloženej zo strany navrhovateľa
nie je uvedené, na aký účel boli navrhovateľovi finančné prostriedky poskytnuté.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov /ďalej len
„O.z.“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 O.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 O.z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V danej veci súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa domáha svojho nároku v pozícii spotrebiteľa,
pričom miestna príslušnosť daná na výber je ustanovená aj v sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy. V
tomto smere súd poukazuje na definíciu pojmov spotrebiteľ a dodávateľ vo vyššie citovaných zákonných
ustanoveniach. Zmluvnými stranami sú v zmluve o úvere dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je navrhovateľ označený ako fyzická osoba
s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu bez uvedenia
akýchkoľvek identifikačných údajov vzťahujúcich sa na podnikateľskú činnosť (napr. obchodné meno,
miesto podnikania, IČO). Podľa názoru súdu teda navrhovateľ má v danom vzťahu vzniknutom zuzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, pretože nebolo preukázané, že pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd
má vzhľadom na uvedené za to, že na konanie v predmetnej veci je daná jeho miestna príslušnosť v

zmysle ustanovenia § 87 písm. f) O.s.p.

V závere súd ešte dodáva, že možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber patrí
výlučne navrhovateľovi, teda odporca nemá žiadny dosah na voľbu navrhovateľa medzi všeobecným
súdom a súdom daným na výber.

V zmysle vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu
vznesenú odporcom zamietol“.

3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že rozsudok

okresného súdu napáda z nasledovných dôvodov:
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. §
205 ods. 2 písm. b) OSP,
b) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205
ods. 2 písm. f) OSP.

4.Žalovanývodvolaníďalejuviedol,žepodľaust.§100ods.1Občianskehozákonníkaprávosapremlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie prihliadne súd len
na námietku osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať. Ak sa teda takáto osoba premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo priznať. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní zdôraznil, že dňa 18. 06.

2014 vo vyjadrení k návrhu na začatie konania vzniesol námietku premlčania. Účelom právnej úpravy
inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený objekt pod hrozbou sankcie
premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky
premlčania uplatneného práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať,
keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.

Tento inštitút poskytuje východisko ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza
k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov
účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej
žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že
zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, alebo inak povedané, že právo

patrí bdelým). Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej)
premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. V
uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že táto subjektívna premlčacia doba
žalobcovi už márne uplynula, pričom v žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie počiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že pri

premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,
a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby
začínajúplynúť,plynúakončiasanezávisleodseba.Ichvzájomnývzťahjetaký,žeaksaskončíplynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala kedy sa

dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, čo je podstatné z hľadiska plynutia subjektívnej
premlčacej doby. Zdôraznil, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal s
premlčaním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a rozhodol, že nárok nie je
premlčaný len s prihliadnutím na tvrdenia žalobkyne, ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať
za hodnoverné. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere č. 609200110 zo dňa

03. 09. 2010 je zmluvou spotrebiteľskou, žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil len s poukazom na citáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom sa riadne nevysporiadal s charakterom predmetnej
Zmluvy o úvere č. 609200110, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie nie je podľa žalovaného vôbec zrejmé, akými úvahami sa riadil a aké

ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Zdôraznil, že žalobkyni nemožno
priznať postavenie spotrebiteľa a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa predmetnú zmluvu o
úvere uzatvorila za účelom výkonu svojho povolania. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný odvolaní
na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012, ktoré vychádza zo záveru,že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom
kontroly, preto správny orgán dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie je možné objektívne
vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3

a § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V závere odvolania žalovaný uviedol, že žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 a §

380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd
z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky

súdny poriadok (ďalej v texte len OSP), t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016.
Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v
Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákonazostávajúzachované“.Zuvedenéhojezrejmé,žeprávneúčinkyodvolaniapodanéhožalovaným
za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované,
avšak odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa príslušných ustanovení Civilného sporového
poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016.

7. Žalovaný okresnému súdu v odvolaní vytkol: a) že sa nedostatočným spôsobom s prihliadnutím na
skutočnosť, že žalobkyni bol poskytnutý úver na výkon povolania vysporiadal s charakterom Zmluvy o
úvere č. 609200110 zo dňa 03. 09. 2010, v dôsledku čoho je podľa žalovaného odvolaním napadnuté
rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné, b) že nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobkyňa podľa žalovaného

hodnoverným spôsobom nepreukázala kedy sa dozvedela, že k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného došlo, pričom podľa názoru žalovaného v čase podania žaloby už subjektívna premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia márne uplynula.

8. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného

odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzajúc z dôkazov založených v spise (verzia
zmluvy predložená žalobkyňou bez vyznačenia žalovaným tvrdeného účelu poskytnutia úveru - č. l. 5,
50 a 58 spisu a verzia zmluvy predložená žalovaným s vyznačeným účelom poskytnutia úveru - výkon
povolania, nachádzajúca sa na č. l. 21 spisu) neakceptoval argumentáciu žalovaného, že predmetnú
zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobkyni bol na

základe Zmluvy o úvere č. 609200110 zo dňa 03. 09. 2010 poskytnutý úver na výkon povolania, tak to
neznamená, že sa súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom vysporiadal s charakterom predmetnej
zmluvy, tak ako to v odvolaní tvrdí žalovaný. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch napriek tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru na výkon povolania,

pretože žalovaný túto skutočnosť hodnoverným spôsobom nepreukázal. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že žalovaným predložená fotokópia
Zmluvy o úvere č. 609200110 zo dňa 03. 09. 2010 je v rozpore s fotokópiou zmluvy, ktorú predložila
súdu žalobkyňa, a to pokiaľ ide o účel poskytnutia úveru. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný v
konaní pred súdom prvej inštancie svoje tvrdenie o tom, že žalobkyni bol na základe Zmluvy o úvere č.

609200110 zo dňa 03. 09. 2010 poskytnutý úver na výkon povolania nespochybniteľným spôsobom
nepreukázal, tak sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že predmetnú zmluvu nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a v nadväznosti
na to neposudzovať existenciu obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z. z. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval správne,

keď predmetnú Zmluvu o úvere č. 609200110 zo dňa 03. 09. 2010, napriek tvrdeniu žalovaného, že
žalobkyni bol poskytnutý úver na výkon povolania, (ktoré tvrdenie však žalovaný právne relevantným
spôsobom presvedčivo nepreukázal) posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v nadväznosti na
uvedenú skutočnosť túto zmluvu podrobil kontrole z hľadiska obligatórnych obsahových náležitostízmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ktorých absencia v zmluve má podľa ust. § 11
zák. č. 129/2010 Z. z. za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. V nadväznosti na uvedené
okresný súd ako súd prvej inštancie správne ustálil, že pokiaľ žalobkyňa vzhľadom na bezpoplatkovosť

a bezúročnosť úveru zaplatila žalovanému titulom Zmluvy o úvere č. 609200110 zo dňa 03. 09. 2010
viac ako mala, tak na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 2
Občianskehozákonníkaatoplnenímbezprávnehodôvodu,ktoréjepodľaust.§451ods.1Občianskeho
zákonníka žalovaný povinný vydať žalobkyni. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ si žalobkyňa podanou
žalobou uplatnila nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, tak

postupovala v súlade s ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Pokiaľ ide o posúdenie obrany žalovaného súdom prvej inštancie, v rámci ktorej žalovaný vzniesol
námietkupremlčaniauplatnenéhonárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia(vyjadreniežalovaného
k žalobe, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 19. 06. 2014) argumentujúc, že žalovaný nárok sa
stal premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 23. 05. 2013, odvolací súd uvádza,

že okresný súd postupoval správne, ak vzhľadom na zistené skutkové okolnosti považoval žalovaným
vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú s poukazom na to, že mal za preukázané, že subjektívna
dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia začala žalobkyni plynúť
dňa 19. 01. 2014, kedy sa po konzultácii v Advokátskej kancelárii JUDr. Petra Rybára po predložení
predmetnej zmluvy dozvedala, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko

žalovanému uhradila aj úroky a poplatky za poskytnutie úveru na základe Zmluvy o úvere č. 609200110
zo dňa 03. 09. 2010, a to napriek tomu, že úver na základe predmetnej zmluvy poskytnutý je vzhľadom
na absenciu niektorých obsahových náležitostí zmluvy uvedených v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
potrebné považovať v zmysle ust. § 11 cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov. Uvedenú skutočnosť
potvrdil právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese do Zápisnice o pojednávaní konanom na

Okresnom súde Banská Bystrica dňa 30. 10. 2014, kde uviedol, že s premlčaním nároku žalobkyne sa
nestotožňuje, pretože žalobkyňa sa dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného dňa 19. 01. 2014, kedy sa dostavila do jeho advokátskej kancelárie a predložila mu uzavretú
zmluvu na posúdenie. Takéto tvrdenie prezentovala aj žalobkyňa vo svojom ústnom prednese do
Zápisnice o pojednávaní konanom na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 30. 10. 2014, kde žalobkyňa

uviedla:„ Ja som sa až dňa 19. 01. 2014 dozvedela, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Nedozvedela som sa o tom k inému dátumu.“ V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza,
že vyššie uvedené tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne a žalobkyne potvrdzuje aj dátum udelenia
plnej moci žalobkyňou Advokátskej kancelárii JUDr. Petra Rybára, s.r.o., čo bolo podľa Plnomocenstva,
ktoré sa nachádza v spise na č. l. 7. dňa 19. 01. 2014. Z uvedeného je zrejmé, že ak subjektívna

premlčacia doba na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia začala plynúť žalobkyni dňa 19. 01.
2014, tak v čase podania žaloby dňa 17. 02. 2014 nebola žalobkyňou uplatnená pohľadávka vzniknutá
titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaná a to tak z hľadiska plynutia subjektívnej
(dvojročnej) ako aj z hľadiska plynutia objektívnej (trojročnej) premlčacej doby, ktorá začala plynúť od
dátumu úhrady plnení zodpovedajúcich úrokom a poplatkom za poskytnutie úveru, to je od momentu

kedy k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného skutočne došlo, čo bolo dňa 21. 04. 2011 v
sume 43 €, dňa 20. 05. 2011 v sume 49 € a dňa 23. 05. 2011 v sume 196 € (t. j. spolu žalovaná suma
288 €).

10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu

podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v
odvolacom konaní úspešnej žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

12. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).