Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210553
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814210553.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu B.. M. V., advokáta, AK
M.R.Z. XXX/XXX, Z. nad E., T.: 10 805 869 zast. JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, Advokátska
kancelária M. R. Štefánika 873/204, Vranov n/T proti žalovanému M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX, o zaplatenie 555,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Vranov nad Topľou č.k. 11C 208/2014-47 zo dňa 30.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie okrem výroku, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
55,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 55,48 eur od 25.11.2014 do

zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 33 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 179,64 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Igora Lakatoša a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca domáhal náhrady trov obhajoby od
žalovaného, pretože žalovaný mu za vykonané úkony nezaplatil.

Prvoinštančný súd mal zistené, že žalobca ako advokát prevzal na základe plnej moci zo dňa 17.9.2014
zastupovanie žalovaného v trestnej veci pôvodne vedenej na OO PZ Slovenská Kajňa pod sp.
zn. ORP-490/SJ-VT-214. Právne zastúpenie bolo ukončené na základe vypovedania obhajoby dňa
12.11.2014. Žalovaný žalobcovi nezaplatil za právne služby aj napriek tomu, že mu bola vystavená
faktúra č. 1400053 na sumu 555,48 eur, ktorá bola splatná 24.11.2014. Žalobca vykonal pre žalovaného
služby právnej pomoci vrátane cestovného, náhrady straty času vo výške 755,48 eur. Od tejto sumy

bola odrátaná suma 200 eur ako vyplatená záloha, teda ostáva k úhrade 555,48 eur.
Prvoinštančný súd zistil, že tvrdenia žalovaného, že žalobca nevykonal všetky úkony, ktoré chcel,
nebolo preukázané a prvoinštančný súd tieto tvrdenia označil ako nedôvodné. Trestné konanie ešte
nie je skončené, avšak povinnosťou žalovaného bolo za poskytnuté služby zaplatiť žalobcovi tarifnú
odmenu, pretože k inej dohode o odmeňovaní advokáta nedošlo, vrátane režijného paušálu, náhrady za
stratu času, cestovné. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaný nevystupoval v tomto vzťahu ako

spotrebiteľ.
Prvoinštančný súd čiastočne uplatnený nárok čo do výšky úrokov z omeškania zamietol, pretože žalobca
siuplatnilúrokzomeškaniaod25.11.2014vovýške5,25%,pričomvskutočnostitentoúrokpredstavoval
podľa aktuálnej úrokovej sadzby ECB ku dňu omeškania 5,05 %.
O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., § 137 O.s.p. a § 151 ods.
1, 2, 8 O.s.p. Trovy právneho zastúpenia žalobcu ako úspešného účastníka konania boli vyčíslené v

súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že uplatnený
nárok žalobcu je neoprávnený. Žalovaný je fyzická osoba, nie podnikateľ a preto podľa § 18 ods. 4
zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii má postavenie spotrebiteľa a naviac, advokát je povinný informovať

žalovaného o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, ináč mu odmena
nepatrí. Žalobca ho o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím úkonu neinformoval a
preto mu odmena nepatrí. Skutočnosť, že prvoinštančný súd vyhodnotil jeho postavenie v tomto spore
ako osoby, ktorá nemá postavenie spotrebiteľa, je nesprávne. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie
podľa platných predpisov v čase vyhlásenia rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 52

Občianskeho zákonníka neuviedol dôvody svojho rozhodnutia. V priebehu konania nebolo preukázané
a žalobca to ani nikdy netvrdil a nedokazoval, že o výške odmeny za úkon právnej služby žalovaného
informoval. Preto mu právo na odmenu zaniklo. Preto nárok žalobcu neuznáva v plnom rozsahu a žiadal,
aby odvolací súd v zmysle jeho odvolania aj rozhodol.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v priebehu konania viackrát

potvrdil, že nemá problém zaplatiť túto odmenu, avšak neboli vykonané služby, ktoré žiadal. Žalobca
nedosiahol v trestnom konaní výsluch navrhnutých svedkov, preto nebol ochotný odmenu zaplatiť.
Žalovaný nemal námietky vo vzťahu k odmene advokáta, len popieral, že by bol informovaný o tom,
koľko čo stojí. Na potvrdenie pravdivosti svojej výpovede nenavrhol vypočutie žiadneho svedka. Preto
žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil. Uplatnil si trovy

konania.

4. Odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.9.2015. V čase vydania
tohto rozsudku sa prvoinštančný súd spravoval procesným predpisom zák. č. 99/1963 Zb. Občianskym
súdnym poriadkom. Počnúc dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový

poriadok. Tento zákon v ust. § 473 zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470
ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, tento zákon platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
Z uvedeného zákonného ustanovenia platí, že nový procesný predpis je potrebné okamžite aplikovať
aj na konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov. Okrem toho platí aj princíp

justifikácie procesných účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony subjektov civilného
súdneho konania (sporových strán a súdu) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného
predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti
nového procesného predpisu. Pre toto konanie nie je prípustná ultraaktivita procesných predpisov, t.j.
oživenie starého procesného predpisu.

Odvolací súd v rámci kompetencií ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnuté výroky
rozsudku súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je správne.
Z obsahu spisového materiálu prvoinštančného súdu totiž vyplýva, že žalobca žiadal o zaplatenie sumy

555,48 eur ako náhrady za vykonané služby právnej pomoci, ktoré si vyúčtoval faktúrou č. 1400053,
keďže žalovaný mu faktúru v dobe splatnosti neuhradil. Predložil prvinštančnému súdu plnomocenstvo,
na základe ktorého vykonával pre žalovaného úkony právnej pomoci v rámci trestného stíhania. Po tom,
čo prvoinštančný súd vo veci vydal platobný rozkaz a po podaní odporu žalovaným prvoinštančný súd
sa nezameral dokazovaním na námietky žalovaného v podanom odpore, skutkový stav ustálil len vo

vzťahu k listinám a dôkazom, ktoré predložil žalobca. Žalovaný vo svojom odpore totiž namietal, že vo
vzťahu k žalobcovi mal postavenie spotrebiteľa a ako spotrebiteľ mal právo byť žalobcom informovaný
o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, ináč žalobcovi odmena nepatrí.
Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí sa týmito okolnosťami vôbec nezaoberal. Zaoberal sa vo
vzťahu k obrane žalovaného len okolnosťou, že žalobca nevykonal v prospech žalovaného všetky úkony,

čo nebolo zistené. Prvoinštančný súd bez ďalšieho konštatoval, že žalovaný nevystupoval v tomto
vzťahu ako spotrebiteľ, svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, aj keď žalovaný vo svojej
obrane ako aj vo svojich podaniach predložených prvoinštančnému súdu poukazoval práve na ust. § 18
ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii.V čase vydania rozsudku prvoinštančného súdu, ale aj v súčasnej dobe podľa procesného predpisu
je potrebné každé rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť, pretože pokiaľ je rozhodnutie
neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené, nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich

vecivyložilaakoaplikovalpríslušnépredpisy.Odôvodnenierozhodnutiasúdutvorísúčasťspravodlivého
súdneho procesu a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.
45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu nedáva odpoveď na zásadnú otázku, ktorú namietal v priebehu
celéhokonania(okreminého)žalovaný,ževovzťahukžalobcovivystupovalakospotrebiteľažežalobca

bol povinný pred každým úkonom právnej služby ho o výške odmeny za úkon právnej služby informovať.
Preto, keďže rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a konaním prvoinštančného súdu
došlo k porušeniam práva na spravodlivý proces, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý
výrok prvoinštančného súdu a súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného
sporového poriadku zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude okrem toho, že si pripojí trestný spis, ktorý doposiaľ

v spise sa nenachádza, zaoberať sa tým, či žalovaný podľa § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. má alebo
nemá postavenie spotrebiteľa, svoje rozhodnutie v tejto rovine riadne vyhodnotí a zároveň vyhodnotí
dôkaznú situáciu sporových strán vo vzťahu k povinnosti informovať žalovaného žalobcom o výške
odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. Až následne bude môcť prvoinštančný
súd vo veci aj zákonným spôsobom rozhodnúť.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.