Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200472
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200472.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra Košice, Mojmírova 5
Košice, proti žalovanému Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice, za účasti P. F., bytom Q.
XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013,
konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/49/2014 - 51 zo dňa
03.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/49/2014 - 51 zo dňa
03.09.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo podľa § 250 ods. 2 písm. a/ OSP zrušené rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves
č. 16/2013/00353 z 18.03.2013, keď dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z.,
z ktorého vyplýva, že konanie o uložení pokuty podľa ods. 1 až 13 možno začať do šesť mesiacov
odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti
(subjektívna lehota), termín „dozvedel sa“ nemôže byť ponechaný len na svojvôli príslušného orgánu

štátneho odborného dozoru, pretože povinnosť sledovať, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo
v ustanovených lehotách technickým kontrolám mu vyplýva z ustanovenia § 101 písm. k/ zákona č.
725/2004 Z. z.

Podľa názoru krajského súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že sa o porušení zákona dozvedel až
dňa 28.02.2013, nakoľko vtedy vlastným zisťovaním porovnával predmetné vozidlo v automatizovanom

informačnom systéme technických kontrol vozidiel s databázou evidovaných vozidiel, pretože takéto
porovnanie mohol Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves
vykonaťajpotermíne01.01.2012,všesťmesačnejlehote,nakoľkodňa01.01.2012malúčastníkkonania
(prevádzkovateľ motocykla) P. F. povinnosť podrobiť motocykel technickej kontrole. Podľa krajského
súdu z uvedeného možno vyvodiť, že nasledujúcim dňom po 01.01.2012 začala plynúť správnemu
orgánu lehota na začatie správneho konania, keďže boli splnené procesné a hmotnoprávne podmienky

na začatie správneho konania.

Pokiaľ ide o názor žalovaného týkajúci sa plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, a ktorá nesmie uplynúť do piatich rokov odo dňa, keď k
porušeniupovinnostidošlo,ktomukrajskýsúduviedol,žepritakejtoúvahebyorgánštátnehoodborného
dozoru sa mohol dozvedieť o porušení tejto povinnosti, ktorú zistil z vlastnej iniciatívy aj po štyroch

rokoch od porušenia tejto povinnosti, teda pred uplynutím objektívnej päťročnej lehoty, čo však nemôžezodpovedať zmyslu právneho inštitútu premlčania a preto aj zisťovanie porušenia povinnosti orgánom
štátneho odborného dozoru u prevádzkovateľov vozidiel nemôže byť na svojvôli tohto orgánu.

Krajský súd k tomu ďalej uviedol, že funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti
právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Inštitút premlčania má
súčasne nútiť oprávnený subjekt k tomu, aby pod hrozbou premlčania uplatnil svoje právo v zákonných
lehotách. Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda, zjednodušene, v súlade s požiadavkami
istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla.

Niekedy sa týmto zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením
to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non
dormientibus prosunt).

Krajský súd svojim rozhodnutím o zrušení rozhodnutia žalovaného vyhovel žalobe prokurátora, podanej
z dôvodu, že správnym orgánom nebolo vyhovené jeho protestu s poukazom na § 35 ods. 1 písm. b/,

§ 250 ods. 6, § 250b ods. 5 OSP.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a žiadal jeho zrušenie z dôvodu, že krajský súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci so zreteľom na vyslovený názor týkajúci sa okamihu
plynutia premlčacej subjektívnej lehoty na začatie správneho konania podľa § 107 ods. 2 zákona č.

725/2004 Z. z.

Podľa žalovaného z dôvodov súdneho rozhodnutia možno vyvodiť, že podľa súdu nasledujúcim dňom
po 01.01.2012 začala plynúť orgánu lehota na začatie správneho konania, keďže boli splnené procesné
a hmotnoprávne podmienky na začatie konania. Žalovaný však k tomu uvádza, že súd nevzal v úvahu

skutkový stav so zreteľom na to, kedy správny orgán disponoval informáciou o uplynutí lehoty na
vykonanie technickej kontroly predmetného vozidla od ktorej okamihu plynie subjektívna šesťmesačná
lehota na začatie správneho konania. Súd nevzal v úvahu vyjadrenia žalovaného, v ktorom presne
popisuje spôsob zistenia správneho orgánu a zároveň aj skutočnosť, kedy sa vierohodne dozvedel o
porušení povinnosti prevádzkovateľa motocykla. Súd vychádzal len z povinnosti uloženej správnemu

orgánu v § 101 písm. k/ zákona sledovať či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených
lehotách kontrolám, pričom túto povinnosť zistiť skutkový stav viaže ku dňu 01.01.2012, teda na
posledný deň povinnosti uloženej prevádzkovateľovi vozidla a na nasledujúci deň, ako deň začatia
plynutia šesťmesačnej lehoty na začatie správneho konania. Súd však podľa žalobcu opomenul
skutočnosť, že správny orgán sa z informačného systému technických kontrol vozidiel (ISTK) nemohol

dozvedieť o poslednej známej povinnosti prevádzkovateľa motocykla podrobiť motocykel technickej
kontrole pravidelnej, keďže predmetný motocykel technickej kontrole podrobený nebol a teda v ISTK
sa identifikačné údaje predmetného motocykla nenachádzali. Žalovaný poukázal na to, že z ISTK
správny orgán vie získať iba údaje o vozidlách, ktoré sa podrobili technickej kontrole, a nie o vozidlách,
ktoré sa jej nepodrobili. Žalovaný tiež poukázal na informačný systém evidencie vozidiel (ISEVO)

spravovanýMinisterstvomvnútraSR,vktoromsúúdajeovšetkýchevidovanýchvozidlách,alekonkrétne
vozidlo je možné vyhľadať iba na základe vopred zadaných parametrov. Správny orgán sa z oboch
informačných systémov automaticky nedozvie v reálnom čase, ktoré vozidlá nemajú platnú technickú
kontrolu pravidelnú a zároveň ktorý prevádzkovateľ sa dopustil porušenia povinností. Ak teda správny
orgán nemal 02.01.2012 informáciu o tom, kto je prevádzkovateľom motocykla a ani o samotnom

motocykli, nemohla ani začať plynúť subjektívna lehota na začatie správneho konania. Až dňom, kedy
správny orgán v databáze evidovaných vozidiel vykonal porovnanie za účelom získania identifikačných
údajov o motocykle a o tom, kto je jeho prevádzkovateľom, mohlo dôjsť k začatiu plynutia šesťmesačnej
lehoty na začatie správneho konania. To znamená, že až týmto okamihom t.j. 28.02.2013 disponoval
správny orgán dostatočne vierohodnými údajmi o tom, že bol spáchaný správny delikt a kto je jeho

páchateľom, na základe ktorých správne konanie začať mohol.

Žalovaný poukázal na dôvody rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja z
19.12.2013 (ide o rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora - pozn. odvolacieho súdu)
a 06.03.2014 (ide o rozhodnutie o rozklade, ktorý podal J. F. - pozn. odvolacieho súdu). Žalovaný

tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/69/2008, z ktorého
vyplýva, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty sa odvíja od momentu, kedy správny orgán disponuje
informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní správneho deliktu konkrétnym páchateľom.
Správny orgán v prejednávanom prípade nemohol disponovať a ani nedisponoval takými vierohodnýmiinformáciami, na základe ktorých by mohol správne konanie začať. Absentoval údaj o poslednej
vykonanej kontrole predmetného motocykla v ISTK a ak by táto informácia v systéme ISTK bola, tak
až následne by mohol správny orgán v ISEVO zistiť páchateľa, t.j. prevádzkovateľa a jeho identifikačné

údaje.

Žalovaný súčasne poukázal na samotné znenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., ktorý stanovil
začiatok plynutia subjektívnej lehoty na moment skutočnej vedomosti o porušení povinnosti, nie len na
možnosť vedomosti o porušení povinnosti. Výklad súdu, že subjektívny lehota začala plynúť odo dňa,

kedy sa správny orgán mohol dozvedieť o porušení povinnosti je tak v rozpore s uvedeným ustanovením
zákona.Tentovýkladsúdubymoholbyťsprávnylenvtedy,akbyzákonodarcanamiestopojmu„dozvedel
sa“ použil pojem „mohol dozvedieť“.

Žalovaný súhlasil s názorom súdu o účele premlčania, ktorým je uľahčenie obrany, avšak táto obrana
nemôže byť svojvoľná a nezodpovedajúca právnym predpisom. Zákonodarcom stanovené lehoty

(subjektívna aj objektívna) síce limitujú možnosti aktívneho konania správneho orgánu, avšak výklad,
podľa ktorého by začatie konania napr. vo štvrtom roku plynutia objektívnej lehoty nezodpovedal inštitútu
premlčania, nemožno akceptovať. Podľa žalovaného práve výklad súdu je potrebné považovať za
nesprávny, nakoľko by viedol k tomu, že moment začatia plynutia oboch lehôt je viazaný na rovnaký
časový okamih (okamih porušenia povinnosti povinným) a obe lehoty by splynuli.

Žalovaný poukázal aj na to, že ak dochádza k porušovaniu povinnosti povinnou osobou bez toho, aby
si splnila povinnosti uložené predpismi (podľa § 21 ods. 1 písm. b/ patrí medzi základné povinnosti
prevádzkovateľa vozidla podrobiť sa v ustanovených lehotách technickej kontrole), lehoty na uloženie
pokuty plynú správnemu orgánu opätovne, nakoľko porušenie povinnosti trvá naďalej.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca vecne nevyjadril. Žiadal odvolanie zamietnuť.

Osoba zúčastnená na konaní P. F. v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje
dôvody odvolania za nepostačujúce k zmene rozhodnutia krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní,
odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je
dôvodné vyhovieť.

Z predloženého spisového materiálu zistil odvolací súd nasledovný skutkový stav:
V prejednávanej veci podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach 17.04.2014 podľa § 35 ods. 1
písm. b/, § 250b ods. 5 OSP žalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktorým bolo zúčastnenej osobe P. F.
uložená pokuta vo výške 166 € ako prevádzkovateľovi motorového vozidla z dôvodu, že vozidlo Jawa

350 ev. č. Q T. podľa zistenia v systéme technickej kontroly z 28.02.2013 nemá platnú technickú kontrolu
pravidelnú, čím prevádzkovateľ porušil ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 725/2004 Z. z.

Rozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánubolovydané18.03.2013,naodvolanieprevádzkovateľa
odvolací správny orgán rozhodol 10.06.2013 tak, že odvolanie zamietol a odvolaním napadnuté

rozhodnutie potvrdil.

Prevádzkovateľ motorového vozidla proti právoplatnému rozhodnutiu o uložení pokuty nevyužil právo
na podanie správnej žaloby.

Prokurátor krajskej prokuratúry podal 05.11.2013 na Okresný úrad Košice (právny nástupca odvolacieho
správneho orgánu) protest prokurátora podľa § 22 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v
znení neskorších predpisov. Podľa obsahu protestu, z administratívneho spisu vyplynulo, že predmetný
motocykel bol prvý raz prihlásený do evidencie 01.01.1990. Najbližšej technickej kontrole mal byť
podrobený najneskoršie 01.01.1994 a následne každé dva roky najneskoršie k 1. januáru príslušného

roka. Naposledy mala byť technická kontrola vykonaná 01.01.2012. Zo spisu podľa prokurátora
nevyplynulo, či vôbec bola v minulosti technická kontrola vykonaná. Podľa prokurátora v konkrétnom
prípade došlo k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa motocykla podrobiť motocykel technickej kontrole
najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala podľa prokurátora plynúť lehota na vyvodeniezodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti. Prokurátor konštatoval, že správny orgán začal konanie z
vlastnej iniciatívy, t.j. na základe zásady oficiality vyjadrenej v § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. ex
offo má začať konanie vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch.

Podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na začatie konania.

Podľa prokurátora v prejednávanej veci s poukazom na možnosti porovnania údajov automatizovaného
informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel, boli údaje o nevykonanej
technickejkontrolesprávnemuorgánuznáme01.01.2012,lehotanazačatiesprávnehokonaniavzmysle

§ 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01.07.2012, a preto bolo podľa prokurátora správne
konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, a preto
je toto rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom. Rozhodnutie preto navrhol zrušiť.

Okresný úrad protestu prokurátora nevyhovel, preto ho postúpil podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. nadriadenému správnemu orgánu, Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré

ho prijalo 20.11.2013.

Rozhodnutím z 19.12.2013 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR protestu
prokurátora nevyhovelo. Ministerstvo sa nestotožnilo s právnym názorom prokurátora uvedeným v
proteste.

V rozhodnutí je uvedená nová skutočnosť, že P. F. sa stal prevádzkovateľom predmetného vozidla
23.08.2010avozidloužvtomčasenemaloplatnútechnickúkontrolupravidelnú.Prevádzkovateľsiužpri
kúpe vozidla mal byť vedomý toho, že kupuje vozidlo, ktoré nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú.

V rozhodnutí ministerstvo podalo informáciu o obsahu údajov v informačných systémoch ministerstva
dopravy i ministerstva vnútra. Podľa ministerstva nedošlo k porušeniu § 107 ods. 18 zákona č. 735/2004
Z. z., pretože toto ustanovenie taxatívne stanovuje správnemu orgánu, že konanie o uložení pokuty
možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru
dozvedel o porušení povinnosti. Zákon neukladá začať konanie o uložení pokuty okamihom, ktorý je

objektívne daný pre možnosť porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch. Správny orgán
sa o porušení povinnosti nedozvie automaticky okamihom možnosti porovnania údajov v jednotlivých
informačných systémoch, ako je uvedené v proteste prokurátora, ale až okamihom porovnania údajov
v jednotlivých informačných systémoch.

Proti rozhodnutiu ministerstva (o nevyhovení protestu prokurátora) podal rozklad P. F.. Prokurátor
opravný prostriedok proti rozhodnutiu ministerstva nepodal. Zo spisu nevyplýva dátum doručenia
predmetného rozhodnutia prokurátorovi.

Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím zo dňa 06.03.2014, č. 08691/2014/

D220-SLP/9534 na návrh osobitnej komisie zriadenej podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku potvrdil
rozhodnutie ministerstva z 19.12.2013 a podaný rozklad prevádzkovateľa motorového vozidla zamietol.

Súčasťou spisového materiálu predloženého odvolaciemu súdu je aj spisový materiál Okresného úradu
vKošiciachOU-KE-OCDPK-2014/021250,vktoromsanachádzauznesenieKrajskéhosúduvKošiciach

č. k. 6S/16/2014-24 zo dňa 13.02.2014 vo veci žaloby podanej Krajským prokurátorom v Košiciach dňa
13.01.2014, ktoré bolo v dôsledku späťvzatia žaloby prokurátorom zastavené.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že tak protest prokurátora ako
aj rozsudok krajského súdu, ktorý akceptoval skutkové východiská protestu, vychádzajú z toho, že

žalovaný správny orgán mal k dispozícii údaje o nevykonaní technickej kontroly už 01.01.2012, t.j. dňom,
do ktorého mala byť vykonaná, a preto lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18
zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01.07.2012.

Podľa § 107 ods. 18 zákona konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13 možno začať do

šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení
povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.Podľa názoru odvolacieho súdu zo spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že správny
delikt, ktorý je predmetom konania, a ktorý nespochybnil ani prevádzkovateľ vozidla v tom, že vozidlo
nebolo podrobené technickej kontrole, mal charakter trvajúceho deliktu, a to aj ku dňu, ktorý označil

žalovaný ako okamih jeho zistenia porovnaním príslušných evidencií, t.j. k 28.02.2013. Ak sa teda
správny orgán dozvedel čo aj 28.02.2013 o tom, že predmetné vozidlo nemá technickú kontrolu a
správne konanie začal oznámením o začatí správneho konania zo dňa 27.02.2013, ako vyplýva z
administratívneho spisu, doručeného prevádzkovateľovi 06.03.2013, objektívne nemohla subjektívna
lehota na začatie správneho konania uplynúť. Podľa oznámenia o začatí správneho konania príslušný

orgán „zistil dňa 28.02.2013, že vozidlo“, ktorého je prevádzkovateľom P. F., a ktoré správny orgán
identifikoval v oznámení „je v premávke na pozemných komunikáciách, pričom nemá platnú technickú
kontrolu pravidelnú“.

V rozhodnutí prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu sú skutkové dôvody uloženia pokuty
vymedzenétak,žeprevádzkovateľsabezvyzvaniaanavlastnénákladynepodrobilvustanovenejlehote

technickej kontrole pravidelnej. Uvedená skutková okolnosť bola pravdivá aj 28.02.2013.

Hoci sa krajský súd (a ani prokurátor v podanom proteste) nezaoberal tvrdeniami žalovaného o
reálnych možnostiach zisťovania údajov z evidencií technických kontrol a evidencií motorových vozidiel
a ich vzájomného prepojenia v reálnom čase, bez ďalšieho odôvodnenia zaujal názor, že neobstojí

tvrdenie žalovaného o tom, že sa o porušení zákona dozvedel dňa 28.02.2013, nakoľko vtedy vlastným
zisťovaním porovnával predmetné databázy, keďže podľa názoru súdu takého porovnanie mohol
správny orgán vykonať aj po termíne 01.01.2012 v šesťmesačnej lehote. Pre uvedený skutkový záver
nie je podľa názoru odvolacieho súdu v doterajšom zistení skutkového stavu dostatok podkladov.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno bez ďalšieho zisťovania skutkového stavu týkajúceho sa
možností daných evidenciou uvádzaných databáz dospieť k záveru, že v danom prípade sa správny
orgán dozvedel o konkrétnom porušení zákona prevádzkovateľom vozidla už 01.01.2012, a preto lehota
na vyvodenie zodpovednosti uplynula tak, ako to uvádza prokurátor a krajský súd.

Dikcia ustanovenia § 107 ods. 18 zákona nevylučuje ani v súvislosti s ustanovením § 101 písm. k/
možnosť, že správny orgán, aj v prípade, ak by išlo o delikt dokonaný ku dňu 01.01.2012, a nie o
delikt trvajúci, vykonáva svoje kontrolné povinnosti v súlade s vlastnými personálnymi, organizačnými
a technickými možnosťami, pričom k zisteniu porušenia zákona došlo v čase, keď od začatia plynutia
objektívnej päťročnej lehoty (uvažovanej v prípade dokonaného deliktu od 01.01.2012) uplynulo 14

mesiacov, čo rozhodne nie je v rozpore so zmyslom právneho inštitútu premlčania na začatie správneho
konania a nie je ani prejavom svojvôle správneho orgánu. Argumentácia krajského súdu, odvolacím
súdom uvedená pod bodom 4 a 5 tohto rozhodnutia, sa preto javí ako nenáležitá.

Zvyššieuvedenýchdôvodovsodvolacísúdstotožňujeajsnázoromžalovaného,žezákonspájaplynutie

subjektívnej lehoty na začatie správneho konania na skutočnú vedomosť o porušení povinnosti a nie
na možnosť takej vedomosti. Žalovaný vecne správne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/69/2008. Aj z uvedených dôvodov považuje odvolací súd za potrebné
rozhodnutie krajského súdu podľa § 221 ods. 2 písm. h/ OSP v spojení s § 492 Správneho súdneho
poriadku zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Odvolací súd s poukazom na okolnosti podania žaloby prokurátorom pre nevyhovenie jeho protestu
súčasne vyslovuje aj požiadavku, aby sa v novom konaní krajský súd zaoberal aj včasnosťou podania
správnej žaloby prokurátorom, keďže rozhodnutie o nevyhovení protestu bolo vydané 19.12.2013 a
žaloba bola podaná 17.04.2014.

V novom konaní krajský súd rozhodne aj o trovách konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.