Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Dana Popovičová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512209599
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512209599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. I., E.. XX.XX.XXXX, I. I. X, t. č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníkom: O.. P. J., zamestnancom F. S. D. U., za účasti Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom: Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom: Ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, v konaní 2 078,81 eura
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 6.10.2015, č.k.

17C/113/2013-124 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 690,44 eura spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 2.8.2011
až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
Žalobcovi ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa

žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.078,81 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5
% ročne zo sumy 1.418,13 eura od 2.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca tvrdil, že pohľadávku nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávky z XX.XX.XXXX od
Československej obchodnej banky a.s. a túto uplatnil vo výške vyčíslenej pôvodným žalobcom na sumu
2.078,81 eur, keď predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 8.6.2009 a týmto dňom
stanovil lehotu na vrátenie dlhu v 5-dňovej poskytnutej lehote.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 497, 502
Obchodného zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, podľa § 4 ods. 5 zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku právneho vzťahu, podľa
§ 517 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. mal za preukázané, že
právny vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol XX.XX.XXXX. Žiadosť žalovaného
o vydanie kreditnej karty zo dňa XX.XX.XXXX posúdil ako platnú „zmluvu“ (v znení jej zmeny dňa

23.6.2005), keďže obsahovala označenie zmluvných strán, schválený úverový rámec 20 000 Sk,
výšku splátky úveru 600 Sk mesačne, číslo kartového účtu č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, vyhlásenia
klienta, záverečné ustanovenia a podpisy účastníkov. Spotrebiteľskú zmluvu, ktorú žalovaný podpísal
XX.XX.XXXX a predchodca žalobcu XX.XX.XXXX právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 5 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti, preto
žalobca nemá právo na úroky alebo poplatky. Vychádzal z reálne vyčerpanej výšky úveru žalovaným
40.000,- (1.327,76 eura) zníženej o ním zaplatené splátky úveru vo výške 19.199, Sk , čo je 19 637,32

eur. Rozdiel 20.800,10 Sk (690,44 eur) žalobcovi priznal, keď z podkladov získaných od samotného
žalobcu zo dňa 23.4.2015 vyplynulo, že výbery žalovaného činili 1.327,76 eur, úhrady 637,32 eur a
rozdiel 690,44 eur. (rozdiel debetných a kreditných operácií žalovaného 1.327,76 a 637,32 činí 690,44
eur).

4. Žalobu zamietol v prevyšujúcom rozsahu nad priznanú sumu 690,44 eur, vrátane uplatnených úrokov
vo výške 9,5% ročne od 2.8.2011 do zaplatenia. Súd prvej inštancie s odkazom na argumentáciu
uvedenú v § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. nepriznal úrok 265,27 eur, poplatok za výber v hotovosti
149,67 eur, zmluvný úrok 537,97 eur, úrok z omeškania 21,70 eur a úrok z omeškania 395,41 eur od
skončenia platobnej histórie za jednotlivé mesiace od 30.6.2010 do 1.8.2011.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z
účastníkov, vrátane vedľajšieho účastníka ich nepriznal. Zdôraznil, že na ochranu spotrebiteľa prihliadal
z úradnej ex offo a po vyčíslení úspechu žalobcu vo výške 33,58%, konštatoval, že skúmal účelnosť
ním vynaložených trov a vyslovil, že tieto nie sú účelne vynaložené, ak nimi nedosiahol sledovaný
účel. Úspech žalobcu posúdil ako čiastočný a vynaložené trovy na právne zastupovanie ako neúčelné

na ochranu práv žalobcu. Trovy konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania
14.8.2013 a hodnotil účasť ako formálnu, jeho vecne argumenty ako neopodstatnené. K vznesenej
námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že nebola konkrétna vzhľadom ku splátkam a najmä
vedľajší účastník neargumentoval použitím ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Proti tomuto rozsudku a to voči jeho zamietavej časti podal odvolanie žalobca pre nesprávne právne
posúdenie veci. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať žalobcovi
sumu 280,07 eur oproti pôvodne sume priznanej v rozsudku súdom prvej inštancie, žiadal priznať trovy
prvostupňového konania a uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

7 Žalovanému ustanovený opatrovník po doručení odvolania sa k tomuto nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust.

§ 379, 389 ods. 1 a 2 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
v spojení s ust. § 470 ods.1,2 prvej vety C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

9. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.9.2016 o 10.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 22.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 O.s.p..

11. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda, že súd sa dopustil
nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu. Náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania. Z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Na
zistenýskutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebola

zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho
rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.13. Predmetom odvolacieho konania bol zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a výrok týkajúci
sa náhrady trov konania. V prevyšujúcom rozsahu rozsudok nebol preskúmavaný odvolacím súdom.

14. Žaloba bola súdom prvej inštancie zamietnutá, pretože súd vychádzal z právneho posúdenia zmluvy
o úvere podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. So závermi súdu prvej inštancie sa
odvolací súd stotožňuje odkazujúc na § 387 os. 2 C.s.p..

15. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,

s ktorými sa tento súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a preto jeho odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd dodáva,
že súd prvej inštancie správne založil svoje rozhodnutie v zamietavom výroku na zistení, že zmluva
o úvere, ktorú podrobil prieskumu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 5 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neobsahovala zákonom predpokladané náležitosti a
žalobe preto nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Správne súd vychádzal z argumentov číselne

vyjadrujúcich kreditnú a debetnú časť zmluvného vzťahu účastníkov konania. Dospel k správnemu
záveru, že žalobcom vyčíslený zostatok poskytnutého úveru činí 1.327,76 eur a žalobcom poskytnutý
kreditný obrat v prospech žalobcu, teda splátky zaplatené žalovaným činia 637,32 eur. Zvyšok a rozdiel
týchto súm činí 690,44 eur, ktorú sumu správne žalobcovi priznal.

16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky ohľadom tvrdenej matematickej chyby súdu prvej inštancie, ktorej
sa mal dopustiť nesprávnym odpočtom kreditných a debetných operácii tieto nie sú opodstatnené.
Matematický prepočet žalobcu nie je správny, lebo ním požadovaná suma 280,07 eur obsahuje práve
spomínané navýšenie a žalobca ju uvádza ako nesplatené úroky, ktoré súd s poukazom na vyššie

uvedenú právnu argumentáciu žalobcovi nepriznal.

17. Pokiaľ ide o odvolacie námietky smerujúce k trovám prvostupňového konania k tomu odvolací súd
uvádza, že správne a výstižné sú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie s odkazom na § 142 ods. 1

O.s.p. hodnotil uplatnené trovy ako neúčelne vynaložené. Úspech žalobcu vyčíslil súd prvej inštancie vo
výške 33,58% a jeho úspech považoval len za čiastočný. Súd argument o neúspechu opodstatnene
zahrnul pod pojem účelnosť trov konania a vzhľadom na výsledok sporu pokladal trovy žalobcu celkovo
za neúčelné. Odvolací súd dodáva, že účelnosť sleduje predovšetkým dosiahnutie cieľa, t j. úspech
argumentov žalobcu vo vzťahu k uplatnenému právu a súd prvej inštancie ich nepriznal posudzujúc celú

použitú argumentáciu právneho zástupcu žalobcu za neúčelnú pre výsledok sporu.

18. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
výroku rozsudku z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
C.s.p. potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
§ 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný preto, nemá právo na náhradu trov
konania. Úspešnému žalovanému odvolací súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, lebo mu tieto
nevznikli.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.