Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207380
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615207380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej,

sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: EURO BUSINESS
SOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava - Rača, IČO: 46 132 767, zastúpeného
spoločnosťou: Advokátska kancelária Antovzská, s.r.o., so sídlom Bárdošová 2/A, 831 01 Bratislava,
proti žalovanej: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX L. M., o zaplatenie sumy 251,43
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
6C/262/2015-30 zo dňa 31. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/262/2015-30 zo dňa 31. 03. 2016 mení tak, že

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 199,43 Eur, s úrokmi z omeškania zo sumy 199,43
Eur vo výške 5,5% od 20.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (označenú ako návrh), ktorou sa žalobca
(označený ako navrhovateľ) domáhal voči žalovanej (označenej ako odporkyňa) zaplatenia sumy 251,43

Eur s príslušenstvom.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca odvodzoval v konaní svoj nárok zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4041 a Dodatku č. 8362, ktoré mali byť uzavreté elektronickými
prostriedkami. Nepreukázal však, že tieto zmluvy boli stranami podpísané aspoň postupom upraveným v
§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné kvalifikovať
ako spotrebiteľský (opak nebol preukázaný), ale zmluvy, z ktorých žalobca odvodzuje nárok, nie sú
zmluvami o spotrebiteľskom úvere, pretože žalovaná mala poskytnuté finančné prostriedky splatiť

v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V súlade s ustanovením § 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 31.08.2012 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) mal žalobca v tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci
svojho podnikania poskytoval úvery alebo pôžičky, ktorú nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa § 24
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1, ods. 2 a § 11. Podmienkou platnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je potom dodržanie písomnej formy. Nakoľko v danom prípade dodržanie

písomnej formy nebolo preukázané, jednalo by sa o úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca na
preukázanie uplatneného nároku predložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4041,
na základe ktorej mal žalovanej poskytnúť finančné prostriedky v sume 200,00 Eur a Dodatok č. 9 k
tejto zmluve (evidovaný pod č. 8362), na základe ktorého však žalovanej neposkytol žiadne finančnéprostriedky. Suma 199,43 Eur uvedená v kolónke „výška úveru“ preto v skutočnosti nebola žalovanej
nikdy poskytnutá. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva iba poskytnutie finančných
prostriedkov v sume 200,00 Eur dňa 31.08.2012, pričom nebolo ani jednoznačne preukázané, že tieto

finančné prostriedky boli poskytnuté na základe Zmluvy č. 4041 z 31.08.2012 (podľa
účtovnej evidencie žalobcu sa pri dátume 31.08.2012 uvádza suma 200,00 Eur, ale táto čiastka je
identifikovaná ako „ID pôžička 4473“). Pokiaľ by aj skutočne bol žalobca poskytol žalovanej na základe
zmluvy ID č. 4041 zo dňa 31.08.2012 úver vo výške 200,00 Eur, tento by bol bezúročný a bez poplatkov
a žalovaná by bola povinná žalobcovi vrátiť iba sumu 200,00 Eur. Žalobca však žiadal priznať v tomto

konaní čiastku 247,43 Eur, ktorá je uvedená v Dodatku č. 9, ktorý mal byť uzavretý dňa 21.06.2013.
Žalobca pritom jednoznačne oznámil súdu, že žalovanej na základe tohto dodatku neposkytol žiadne
finančné prostriedky, takže údaj 199,43 Eur nie je údajom o výške poskytnutého úveru. Žalobca napriek
výzve súdu neoznámil, či žalovaná zo sumy 200,00 Eur poskytnutej 31.08.2012 niečo splatila, kedy a
akú sumu. Žalobca pritom nešpecifikoval čiastku 199,43 Eur. Z predložených listinných dôkazov nie je
možné usúdiť, aká čiastka z tejto sumy pripadá na nesplatený úver v sume 200,00 Eur, aká

čiastka zo sumy 199,43 Eur pripadá na rôzne poplatky, úroky, pokuty a pod., navyše listina pripojená k
návrhu spochybňuje aj samotné poskytnutie finančných prostriedkov v sume 200,00 Eur dňa 31.08.2012
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4041. ID pôžička s číslom 4041 je totiž v tomto prehľade
vyznačenásdátumom30.07.2012(predĺžené-suma100,00Eur).Sdátumom31.08.2012jeďalšíúdajo
predĺžení ID pôžičky 4041 vo výške 200,00 Eur, pričom táto suma 200,00 Eur je zaevidovaná pod číslom

ID pôžičky 4473. Naopak, ku dňu 21.06.2013 je zaevidovaná čiastka 199,43 Eur ako pôžička, pričom
žalobca jednoznačne uviedol, že dňa 21.06.2013 žalovanej neposkytol čiastku 199,43 Eur, ale umožnil
jej prostredníctvom Dodatku predĺžiť splatnosť zvyšných zatiaľ neuhradených finančných prostriedkov,
ktorých výšku však nešpecifikoval. Žalobca teda podľa úsudku súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie žalovaného nároku, preto musela byť žaloba zamietnutá.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia na ďalšie konanie.
4. Uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 31.08.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
4041. V zmysle všeobecných obchodných podmienok žalovaná uzavrela zmluvu prostredníctvom

webovej stránky veriteľa vyplnením registračného formulára obsahujúceho osobné údaje a zároveň
potvrdila, že sa s podmienkami zmluvy o pôžičke riadne oboznámila a súhlasí s nimi. Žalovaná potvrdila
registráciu a uhradila registračný poplatok, ktorý musel byť uhradený len z osobného účtu žalovanej,
na ktorý si klient želá poukázať pôžičku. Podľa Všeobecných obchodných podmienok (bod 11.2.) klient
predložením žiadosti o úver vyjadril želanie veriteľovi uzavrieť zmluvu zvolenými podmienkami. Zmluva

bude považovaná za uzavretú len v prípade, že veriteľ potvrdí žiadosť o
pôžičku. Podľa ďalších ustanovení všeobecných obchodných podmienok mal veriteľ odoslať žalovanej
zmluvu elektronickou poštou a sumu pôžičky poukázať na označený bankový účet. Odvolateľ vyjadril
presvedčenie, že medzi sporovými stranami došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, pre ktorú
zákon nepredpisuje písomnú formu. Zmluva bola uzavretá konkludentne, vzájomným plnením, po

zaplatení registračného poplatku a následným finančným plnením zo strany žalobcu. Žalobca ďalej
argumentoval, že písomná forma zmluvy bola v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka a v zmysle §
9 ods. 1 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch zachovaná. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,

ktorá právny úkon urobila.. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. V zmysle všeobecných obchodných
podmienok musí klient zaplatiť jednorazový registračný poplatok v sume 0,01 Eur. Z predložených
dôkazov vyplynulo, že tento poplatok žalovaná zaplatila dňa 18.03.2012 a dňa 31.08.2012 poskytol
žalobca dlžníčke sumu 200,00 Eur v zmysle uzavretej zmluvy č. 4041. Podľa uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 8Sži/3/2010 zo dňa 20.01.2011 „pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem
zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších
predpisov) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché
uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý
sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré

zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať
odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis
v zmysle významu tohto pojmu“. V zmysle tohto názoru možno uzavrieť, že zmluvy uzatvárané na
diaľku,cezinternet,emailovouformousapovažujúzapísomneuzavreté.Napokonžalobcapoznamenal,že uzatváranie spotrebiteľských zmlúv cez internet je bežnou súčasťou života a bolo by absurdné
takto uzatvorené zmluvy považovať za nepísané, bezúročné a bez poplatku. Na podporu svojej
argumentácie odvolateľ poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.

z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého musí byť spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva písomná, pričom podľa predmetného ustanovenia je písomná forma zachovaná aj vtedy,
ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu
zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Pokiaľ ide o Dodatok k zmluve, na
základe tohto žalobca neposkytol žalovanej nové finančné prostriedky, ale umožnil splácať skôr splatné

omeškané splátky do 19.07.2013.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

7. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.07.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470

ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP). Z uvedeného dôvodu odvolací súd použil pri odôvodňovaní
rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcu“ a „žalovanej“ namiesto pojmov „navrhovateľ“,
„odporkyňa“, ako sa to uvádza v napadnutom rozsudku.

8. Z obsahu žaloby vyplynulo, že medzi sporovými stranami malo dôjsť dňa 31.08.2012 k uzavretiu
zmluvy o pôžičke, a to konkludentným spôsobom, pričom čas plnenia bol opakovane predlžovaný,
naposledy na základe Dodatku č. 9, ktorý umožnil žalovanej splatiť dlh v neskoršom termíne, ako bolo
pôvodne dojednaná (najneskôr 19.07.2013). Čiastka, ktorú si žalobca uplatnil v konaní, pozostávala
z pôžičky vo výške 199,43 Eur, poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 48,00 Eur, poplatku za

notifikačnú SMS správu/email/poštovú zásielku vo výške 4,00 Eur, úroku z omeškania vo
výške 9,50% ročne zo sumy 247,43 Eur od 20.07.2013 do zaplatenia, trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia. K žalobe žalobca pripojil
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4041 uzavretú medzi stranami dňa 31.08.2012 (výpis jej elektronickej
verzie), Dodatok č. 8362 zo dňa 21.06.2013 k zmluve č. 4041, Súhlas s nakladaním s osobnými údajmi,

upomienky vzťahujúce sa k zmluve ID 8362 s údajom o výške dlhu v sume 274,17 Eur, resp. 449,89
Eur, výpis o pôžičkách poskytnutých žalovanej, doklad o bankovom prevode sumy 200,00 Eur, doklad
o prijatí sumy 0,01 Eur.

9. Podrobnejšie vyjadrenie k podstate uplatneného nároku bolo predmetom podania žalobcu zo dňa

01.02.2016, v ktorom sa opakovane uvádza celková výška spotrebiteľského úveru spolu s odplatou v
sume 247,43 Eur (úver 199,43 Eur, poplatok za poskytnutie pôžičky 48,00 Eur). Žalobca tu zároveň
v podrobnostiach poukázal na mechanizmus uzatvárania zmluvy vyplývajúci z jednotlivých ustanovení
všeobecných obchodných podmienok.

10. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania krajský súd zameral svoju pozornosť na
preskúmanie, či zmluva uzavretá medzi stranami spĺňala kritéria pre jej kvalifikáciu ako spotrebiteľskej, či
bola dodržaná jej zákonná forma a či skutkové tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy sú postačujúce
pre priznanie ochrany žiadanému právu.

11. Je zrejmé, že žalobca je spoločnosťou, ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti poskytuje úvery a
pôžičky, zatiaľ čo žalovaná je fyzickou osobou, ktorej status pri uzatváraní zmluvy zo dňa
31.8.2012 so žalobcom nemal žiadnu spojitosť s jej podnikaním či povolaním (§ 2 písm. a/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch). Zmluva uzavretá medzi stranami nebola zmluvou o spotrebiteľskom úvere
(na čo správne upriamil pozornosť súd prvej inštancie), keďže lehota splatnosti úveru bola menej než

tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), avšak treba na ňu v zmysle §
24 Zákon o spotrebiteľských úveroch použiť okrem iného aj ustanovenia § 9 ods. 1 a § 11 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktoré prikazujú uzavretie zmluvy v písomnej forme, ktorý nedostatok je
sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.12. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

13. V zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne.

14. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré

osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé (§ 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).

15. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

16. Je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi stranami by mohla vykazovať všetky znaky zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, avšak z dôvodu nedosiahnutia minimálnej doby splatnosti úveru (viac ako 3
mesiace), neboli na ňu aplikovateľné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. v celom rozsahu. Uvedené
však nevylúčilo použitie niektorých ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi nimi regulácie
o povinnej písomnej forme zmluvy.

17. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí - vyhotovenie
písomnosti a jej podpis. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle so všetkými podstatnými, zákonom
ustanovenými náležitosťami právneho úkonu je zachytený vo forme písaného textu na hmotnom nosiči
(najčastejšie na papieri). Úkon môže byť vykonaný aj na iných nosičoch (dreve, hline, látke a pod.). V
prípade, ak je právny úkon zachytený na viacerých listoch papiera, pokiaľ to osobitne nevyžaduje zákon

(napr. pri legalizácii podpisov alebo autorizácii zmlúv), listiny nemusia byť fyzicky spojené, musí však byť
zrejmé, že patria k sebe, že sú súčasťou jedného celku. Pri prevodoch nehnuteľností sa však vyžaduje
tzv. technická jednota zmluvy - teda pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode
nehnuteľností, vrátane jej nedielnych príloh a geometrického plánu. Pre písomnú formu nie je podstatná
forma nosiča - média, na ktorom je text napísaný, rovnako ani prostriedky, ktorým je text vyjadrený. Text

môžebyťnapísanývlastnoručnekonajúcim,zapísanýrukouinejosoby,počítačom,elektronicky,strojom,
tlačou, telegraficky, ďalekopisom, teda akoukoľvek formou, ktorá umožňuje zachytenie jeho obsahu a
určenie osoby, ktorá úkon urobila.
18. Na platnosť právneho úkonu sa okrem dodržania jeho formy vyžaduje aj podpis konajúceho. V
prípade, ak je konajúcich viac, ich podpisy nemusia byť na jednej listine, pokiaľ to zákon výslovne

neustanovuje (napr. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka - zmluvy o prevode nehnuteľností). Samotný
pojem „podpis“ nie je v práve definovaný. Jedinú známu definíciu tohto pojmu podal rakúsky Najvyšší
správnysúd,ktorýpodpisdefinovalakozobrazeniepísmenbežnéhopísma, zktoréhotretiaosoba,ktorá
pozná meno podpisujúceho, je schopná ešte toto meno rozpoznať z vonkajšej formy písma. Nemožno
požadovať, aby podpis bol čitateľný. Avšak musí ísť o charakteristický ťah písma, ktorý pospisujúceho

dostatočne individualizuje, vykazuje zodpovedajúce charakteristické znaky a ktorý predstavuje podpis
mena.
19. Podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami (pečiatka, faksimile, reprodukcia) tam, kde
je to v občianskoprávnom styku objektívne obvyklé - aj v takomto prípade zákon spája s písomným
právnym úkonom právne následky, takýto prejav však nie je možné považovať za vlastnoručný podpis.

Vlastnoručným podpisom nie je ani vytlačené meno a priezvisko osoby. Okrem vlastnoručného podpisu
poznáme aj elektronický podpis. Náležitosti elektronického podpisu upravuje zákon č. 215/2002 Z. z. o
elektronickom podpise.
20. Podpisom konajúcej právnickej osoby je výlučne podpis, resp. podpisy osôb, ktoré sú oprávnené
konať za právnickú osobu. Ak napríklad na kúpnej zmluve o predaji nehnuteľnosti, ktorú na jednej

strane uzaviera spoločnosť s ručením obmedzeným, nie je podpis konateľa, ale tretej osoby, nemožno
konštatovať, že bola zachovaná písomná forma právneho úkonu. To napokon potvrdzuje aj znenie § 20
Občianskeho zákonníka.21. Podpisom konajúcej osoby môže byť v určitých zákonom ustanovených prípadoch len podpis, ktorý
bol osvedčený (notárom alebo obvodným úradom či obcou).

22. Pri skúmaní formy právneho úkony, od ktorého žalobca odvodzuje svoje práva, krajský súd
vychádzal aj z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä
elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď §
2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a

spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
(§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj
službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm.
b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.); poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Aj napriek tomu, že úver poskytnutý žalobcom nespĺňa definíciu

spotrebiteľského úveru, krajský súd vzhľadom na potrebu použitia niektorých ochranných ustanovení
podľa § 24 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vychádzal pri riešení spornej otázky formy právneho
úkonu aj z ustanovení zákona č. 266/2005 Z. z. Je evidentné, že zákon umožňuje pri dojednávaní
finančných služieb na diaľku využiť aj moderné technológie, ako je internet, koniec koncov, tento
spôsob možno v súčasnosti považovať za úplne bežný, obvyklý, rýchly a štandardný, z ktorého dôvodu

nemožno od strán pri kontraktácii vyžadovať vyhotovenie zmluvy v listinnej forme, pretože by to poprelo
zmysel predmetnej úpravy. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa týmto samozrejme nemožno poprieť potrebu
ochrany spotrebiteľských práv vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských
úveroch, zákona č. 266/2005 Z. z. či ďalších predpisov.

23. Na základe tejto argumentácie odvolací súd dospel k presvedčeniu, že písomná forma právneho
úkonu bola pri uzatváraní zmluvy zo dňa 31.08.2012, ako aj jej dodatku dodržaná, pretože umožňovala
zachytenie obsahu právneho úkonu (najmä za situácie, ak žalovaná uviedla pri diaľkovej komunikácii
chránený osobný údaj - rodné číslo, či ďalšie špecifické údaje, ako číslo bankového účtu, bydlisko,
telefónne číslo). Pri hodnotení, či zmluva obsahovala podpis žalovanej krajský súd vychádzal z názoru

vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži 3/2010 zo dňa 20.01.2011, podľa ktorého
„pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z.
z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj také formy elektronického podpisu,
ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-
mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej

správe,aleboakékoľvekinéznakyaoznačenia,ktorézmluvnéaleboinéstranypovažujúzaidentifikačný
kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov
je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu“. Ak žalovaná pri
komunikácii cez internet smerujúcej k uzavretiu zmluvy uviedla aj chránené osobné údaje umožňujúce
jej nepochybnú identifikáciu, potom túto zmluvu podpísala a právny úkon tak treba považovať za právne

perfektný.

24. Následne odvolací súd preskúmal dôvodnosť nároku uplatneného žalobou z hľadiska jeho výšky.
Podľa Zmluvy č. 4041 zo dňa 31.08.2012 mali byť žalovanej poskytnuté prostriedky v sume 200,00 Eur,
ktoré mali byť vrátené v lehote 28 dní v sume 264,00 Eur. V Dodatku č. 9 k dotknutej zmluve sa už uvádza

výška úveru v sume 199,43 Eur, ktoré mala žalovaná vrátiť v predĺženej lehote splatnosti - do 19.07.2013
v celkovej sume 247,43 Eur. Na preukázanie poskytnutia financií žalobca predložil výpis z bankového
účtu, v ktorom sa ako protiúčet uvádza číslo bankového účtu uvedeného v zmluve pri mene žalovanej,
pričom suma 200,00 Eur mala byť žalovanej prevedená dňa 31.08.2012. Ako doplňujúci údaj figuruje
v danom doklade „spotrebiteľský úver č. zmluvy 4041“. Odvolací súd tieto listinné dôkazy vyhodnotil

tak, že na ich základe skutočne došlo dňa 31.08.2012 k prevodu finančných prostriedkov vo
výške 200,00 Eur v prospech žalovanej a následne Dodatkom č. 9 k modifikácii obsahu právneho úkonu
v časti určenia lehoty splatnosti úveru i samotnej výšky financií, ktoré má žalovaná vrátiť. Za
takýchto okolnosti sa dôkazné bremeno na preukázanie opaku presunulo na žalovanú (§ 120 ods. 1
O.s.p., aktuálne § 149 a nasl. CSP), ktorá však ostala v konaní nečinná. Znamená to, že je nepochybne

povinná vrátiť prostriedky poskytnuté zo strany žalobcu vo výške 200,00 Eur. Žalobca si však uplatnil
na istine len sumu 199,43 Eur, z ktorého dôvodu musel odvolací súd jeho požiadavku akceptovať. K
„poplatku za poskytnutie pôžičky“ vo výške 48,00 Eur krajský súd uvádza, že tento posúdil ako odplatu
za poskytnutie úveru, ktorého výška neprimerane presahuje obvyklú úrokovú mieru za úver (§ 53 ods. 6Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dňa 31.08.2012, ako aj dodatku dňa
21.06.2013),keďžeprijejročnomvyjadrenídosiahlaaž312%(48,00Eurvpomerekistine199,43Eurza
obdobie 28 dní predstavuje 24,07%). Nebolo úlohou odvolacieho súdu moderovať neprimerane vysokú

odplatu za poskytnutie úveru. Žalobca niesol zodpovednosť za riadne preukázanie žalobného nároku,
a to vo vzťahu ku všetkým aspektom žaloby, vrátane výšky odplaty, ktorej neúmerná výška nemohla byť
procesnej strane priznaná.

25.Krajskýsúdpriznalžalobcoviaj úrokyzomeškaniazpriznanejsumypodľa§517ods.2Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku prvému dňu
omeškania (20.07.2013), keďže podľa dodatku č. 8362 mala žalovaná zaplatiť svoj dlh do 19.07.2013.
Výška úrokov z omeškania bola o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda 5,5%. Vo
zvyšku požadovaného nároku na úroky z omeškania krajský súd preto žalobu zamietol.

26. Pokiaľ ide o nárok na poplatok v sume 4,00 Eur za SMS správu/email/poštovú zásielku, odvolací
súd nemal tento preukázaný listinnými dôkazmi potvrdzujúcich dohodu sporových strán o takejto platbe.

27. Na ďalšie listinné dôkazy, ktoré obsahovali mätúce údaje o poskytnutej sume úvery, odvolací súd
neprihliadal. Tieto svedčili skôr o nedôslednosti žalobcu pri evidencii údajov o úverovom vzťahu so

žalovanou, v princípe však nepopierali fakt, že medzi stranami k uzavretiu zmluvy došlo a že finančné
prostriedky jej boli poskytnuté.

28.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojenís§255ods.
2 CSP a § 396 ods. 1,2 CSP tak, že priznal žalobcovi ako čiastočne úspešnej procesnej strane nárok na

náhradutrovkonania(prvejidruhejinštancie)vrozsahu50%,protižalovanej.Vychádzalpritomzčistého
úspechu žalobcu vo vzťahu k istine v rozsahu 58,64% (pomer priznanej istiny 199,43 Eur k uplatnenej
istine 251,43 Eur, po odpočítaní úspechu žalovanej a zároveň zohľadnil aj nedôvodne uplatnené úroky
z omeškania v rozsahu 9,5%, ktoré patrili len v rozsahu 5,5%. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).